Åsne Seierstad: Kníhkupec z Kábulu
Kníhkupec z Kábulu bola napísaná po udalostiach z 11. septembra 2001, kedy Seierstad vycestovala do Afganistanu a zostala tam žiť po dobu troch mesiacov. Jej miestom „pobytu“ sa stala početná afganská rodina, kde hlavnú úlohu mal kníhkupec Sultán Khan, použijúc meno, ktoré mu Seierstad dala v knihe. Už v Dvoch sestrách a najmä v Jednom z nás je možné si všimnúť autorkin vycibrený zmysel pre detail a nezanedbávanie ani tých najmenších zvratov okolo postáv v centre diania. V Kníhkupcovi z Kábulu tento fakt potvrdila a nastavila jeho latku ešte vyššie.
Kníhkupec Sultán Khan žije so svojou rodinou v Afganistane, krajine, čeliacej viacerým komplikovaným a krutým situáciám, medzi inými aj striktnému talibanskému režimu. Seierstad začne bývať v jeho dome s tým, že sa snaží s členmi rodiny žiť autenticky, akoby bola jednou z nich. Aby sa vyhla podozrievavým pohľadom či neželaným problémom, ako hlavný odev používa burku, aj v rámci bezpečnosti samej seba. Rodina sa riadi dvomi typmi pravidiel. Prvý sú tie náboženské, ktoré sú, napriek Sultánovej pobožnosti, dodržiavané nie príliš striktne. Druhý sú tie, stanovené samotným Sultánom. Práve druhý variant pravidiel spôsobuje v rodine konflikty a starosti. Potom, čo sa Sultán rozhodne pre druhú, podstatne mladšiu, manželku, svoju prvú posiela do Pakistanu, kde musí žiť ako vtáča v klietke, vyčkávajúc na svojho „pána“, ktorý mu vnesie do života trocha radosti a na chvíľu ho pustí von. Ženy, vystavené pred skúšku v podobe takéhoto vzťahu ja vs. druhá manželka, majúca manželovu spoločnosť väčšinu času pre seba a teda je vo veľkej výhode, sú často podráždené, znudené, no hlavne sklamané. Život v Afganistane je z veľkej časti determinovaný mužmi. Keď bol pri moci Taliban, ženy mali dokonca nielen striktne predpísaný odev, ale k okliešťujúcim pravidlám patril aj zákaz vychádzania. O štúdiu, či inom vzdelávaní sa, nemohlo byť ani reči. No ani po talibanskom režime sa situácia veľmi nezmenila. Manžel je osobou majúcou posledné slovo vo všetkých sférach. Svoju frustráciu a bezmocnosť ženy filtrujú stretnutiami s príbuznými, staraním sa o domácnosť, tajným vzdelávaním sa alebo aj takým niečím, čo je pre naše končiny netradičné, dohadzovaním partnerov pre svoje deti. Práve výber a žiadosť o potenciálnych budúcich partnerov parciálne stojí v réžií žien. Ona musí ísť vypýtať budúcu nevestu pre manžela alebo syna, a pripraviť mu tak pôdu na vyjednávanie o cene a výdavkoch. Prostredníctvom týchto procesov je čitateľom umožnené nahliadnuť do zákulisia manželskej a dohadzovacej politiky.
Mimo vzťahové vyjednávania sa Seierstad zameriava aj na tie, týkajúce sa práce Sultána Khana. Na afganské pomery relatívne majetný kníhkupec žije z predaja a tlačenia kníh, ktoré sa mu alebo dobre uschovať na rôznych miestach v Kábule, alebo sa mu ich podarilo zachrániť po niekoľkonásobných vypáleniach kníhkupectva, alebo ich lacno odkúpil od nevedomých vojakov, ktorí knihy brali len ako artikel hodný zničenia. Rozširuje ich tlačením, čo býva často problémom, keďže za tlač zakázanej literatúry hrozí väzenie. Preto pravidelne odchádza do Pakistanu, kde vyjednáva najlepšiu cenu tlače čo najväčšieho počtu kníh pre jeho zákazníkov. Tlač funguje, samozrejme, manuálne. Seierstad sa podarilo zachytiť celkový priebeh ručnej tlače a najmä čas, ktorý takáto činnosť zaberá. Sultán Khan napriek tomu, že sa prezentuje ako hlboko veriaci, konzervatívny muž, pevne dodržiavajúc tradície, distribuuje literatúru odporujúcu režimu, čím sa z neho stáva nepriateľ autorít. Tvrdí, že svoju krajinu miluje, a preto zostáva rezistentný voči hrozbám zo strany mocných a pokračuje vo vykonávaní svojho riskantného povolania. Pre knihy je Salman schopný obetovať všetko, lebo verí, že knihy sú prostriedkom k pozdvihnutiu jeho milovaného Afganistanu.
Síce knihu Jeden z nás toto dielo pre mňa nepredčilo, fantastická komplexnosť a detailnosť autorkinho záberu je obdivuhodná. Čitateľ nezíska iba obraz Afganistanu a jeho politickej situácie, ale aj kultúry, tradícií, zvykov a normálneho chodu života, o ktorom sa často z bežných zdrojov nemá šancu dozvedieť.
Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.
Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass
Recenzia na knihu Dve sestry.
