Tamera Alexanderová: Prísaha

Príbehom čitateľa sprevádza hlavná protagonistka Elizabeth Cloustonová alias Lizzie, ktorá pôsobí na statku McGavockovcov ako guvernantka. Starosti jej robia akurát tak deti svojich zamestnávateľov a jej neistá budúcnosť. Všetko sa zmení, keď na ich dvere zaklope vojna. 

Spočiatku je tento príbeh svojim spôsobom bezstarostný, no zlom nastáva v momente krvavých bojov, kedy hlavná postava začína prehodnocovať svoje postoje. Stáva sa z nej pomocník pri ošetrovaní ranených a určite jej nikdy nenapadlo, že raz bude asistovať pri amputáciách končatín či pri liečení. Či dokáže zmeniť vojna ľudský charakter a postoje ukazuje príbeh postupom času.

Prísaha nie je ľahkým čítaním, pri ktorom si človek iba oddýchne. Čítať o detailne popísaných zraneniach je miestami mrazivé a nie každý to zvládne so stoickým pokojom. Autorka nielenže precízne opísala brutalitu bojov, ale dokázala do nich vložiť aj emóciu a to hlavne pri ich dôsledku. Ujma na zdraví či živote je takmer samozrejmosťou, no psychická ujma preživších pretrvá. Hlavne keď vezmeme do úvahy, že v tejto bitke bojovali aj mladí chlapci, ktorí nedovŕšili ani 15 rokov. Smutné či ťaživé emócie vás zasiahnu plnou silou pri popisovaní osudov. Veď tieto deti ani nevedeli prečo bojujú a matky sa len mohli prizerať ako im ich deti berú príliš skoro. V nadväznosti na to Tamera Alexanderová vyjadruje na stránkach veľkú beznádej, no súčasne sa snaží navodiť vieru v lepšiu budúcnosť a poskytnúť do temných chvíľ aj svetielko nádeje. 

V deji sa čitateľ stretáva s rôznymi charaktermi a ako sa traduje, tie sa vždy naplno ukážu v ťažkých časoch. Existujú ľudia rozumní no a potom existujú ľudia zaslepení a arogantní. Niektorí sa zmenia, niektorí sú natoľko zatrpknutí, že o sebe nepochybujú. Tak je to nielen v realite ale aj v Prísahe. Lizzie ako hlavná hrdinka je postavou plnou veľkých myšlienok a predstavuje pokrokové myslenie. Práve prostredníctvom jej charakteru autorka ukazuje silu osobnosti a progresívne myslenie. Aj keď pochádza z tej časti spoločnosti, ktorá využíva otrokov, ona sama zastáva zrušenie otroctva, pretože si uvedomuje dôležitosť ľudskej slobody a životnej voľby. Verejne však takýto názor nemôže prezentovať, no jej vnútorné presvedčenie a sila sú dôležité aj pre iné postavy a budúcnosť ako takú. Z môjho pohľadu druhou najvýznamnejšou postavou je zranený kapitán Jones na strane Juhu. Jeho charakter tvorí presvedčenie o správnosti súčasného stavu, respektíve sa nad jeho zmenou nepozastavuje. V postupnosti deju však možno vidieť vývoj tejto postavy a prehodnocovanie svojich názorov. 

Príbeh je postavený na dvoch dejových linkách, ktoré sú navzájom prepojené. Na jednej strane je to linka vojny a v jej závese romantická zápletka. Nie je to teda len príbeh o bojoch, ale svoje si nájdu aj romantické duše. Romantika je však vojnou poznačená a tak je to niekedy smutnejšie či ponurejšie, no nie idealizované, čo vyznieva vzhľadom na dej ako celok reálnejšie. 

            Prísaha je plná brutality ale aj lásky. Vyjadruje problémy vtedajšej doby a cez niektoré postavy ponúka progresívne myslenie. Je síce miestami ponurá a nešťastná, no zároveň poskytuje vieru v lepšie zajtrajšky.