Od futbalu k priateľstvu a naspäť. Rozhovor s Mariánom Hatalom

Slovenský básnik, prozaik, fejtonista a prekladateľ Marián Hatala je známy najmä ako autor pre dospelých, no blízky literárny vzťah prechováva aj k detským čitateľom.

Okrem mnohých príbehov, uverejnených v detských časopisoch, pre ne napísal tituly Kratochvíle pre väčšie deti a menších dospelých (2010) a Spoveď záškoláka (2014) a najnovšie sa im prihovára knihou Doučko s Futbalom (Spolok Madách – Madách Egyesület, 2021).

Rozvíja v nej príbeh dvoch bratislavských chalanov Patrika a Tibora, ktorý by sa mohol odohrávať aj v ktoromkoľvek inom meste, v ktorejkoľvek inej krajine, veď jeho kľúčové témy – priateľstvo a futbal – poznajú chlapci i dievčatá vo veku hlavných hrdinov na celom svete. Štvrtáka Patrika Kleina a piataka Tibora Fehéra spája veľké priateľstvo i láska k futbalu, ktorú prejavujú nielen ako diváci v hľadisku, ale aj hráči na ihrisku.

Obaja vedia, že cesta k naplneniu (nielen) futbalových snov je náročná, no s pomocou rodiny, priateľov a najmä vlastnej usilovnosti a vytrvalosti veľmi reálna.

A tak sa čitatelia tejto knihy, v ktorej nechýbajú dobrodružstvo, humor ani napínavé momenty a skutočné futbalové hviezdy, dozvedia aj to, či sa hlavný hrdina dostane na zápas svojho obľúbeného svetového klubu a či so svojím kamarátom uspejú ako posily futbalovej akadémie Apollo Bratislava 94.

Doučko s Futbalom, ktoré je primárne určené pre deti od 9 do 12 rokov, poteší nielen svojím príťažlivým jazykom a pútavým dejom, ale aj pôvabnými, vtipnými ilustráciami Gábora Gyenesa. Ako prežíval proces vzniku knihy samotný autor Marián Hatala?

Čím bol pre vás futbal ako námet na knihu inšpirujúci?

Futbal je dnes, pravdaže, čoraz tvrdší dril, myslím ten profesionálny, vrcholový. Stále však zostáva hrou, teda niečím, čo všade vyvoláva náramné emócie a sprostredkúva oslobodzujúci pocit – práve z toho, že sa hráme a zabúdame na všetko ostatné. Ako futbalisti – priami aktéri a ako diváci – takpovediac pasívni hráči. V tej futbalovej hre je, akokoľvek by sme ju zošnurovali taktickými úlohami a potrebou bezpodmienečne vyhrať a plne bodovať, stále dostatok priestoru pre fantáziu, improvizáciu a technické parádičky od výmyslu sveta. A to sú predsa tri z mnohých daností, schopností a vlôh, ktoré by mal mať aj dobrý spisovateľ. Kniha nie je iba o futbale, ale – a to predovšetkým - o sile priateľstva.

Ktorý moment knižného priateľstva Patrika a Tibora vnímate ako najsilnejší?

Usiloval som sa písať tak, aby pôsobivo vyznela každá ich myšlienka, každé ich slovo, gesto medzi nimi. Ba i každá prihrávka, ktorú si nezištne dožičia, vymenia. Chcel som, aby z tých knižných riadkov bolo cítiť celé to chlapčenské, priateľské, bezmála tvrdohlavé spojenectvo, ktoré sa niekedy prejavuje aj nenápadne, potichu, takmer tajne. Ako to občas býva medzi veľkými chlapmi, ktorých nerozdelí čas ani najvzdialenejšie miesto.

Kniha Doučko s Futbalom je výsledkom slovensko-maďarskej spolupráce (slovenský autor, maďarský ilustrátor, maďarské vydavateľstvo.). O potrebe takejto spolupráce (aj na úrovni literárnej) sa veľa hovorí, ale napriek tomu je takýchto projektov málo. Ako túto „medzinárodnú“ tímovú spoluprácu hodnotíte vy?

Zmyslom tejto našej spolupráce bola samotná tvorivosť, a mne sa vždy veľmi pozdáva, keď si ľudia z takéhoto cesta uťapkaní nájdu k sebe cestu. Naprieč umeleckými žánrami a ponad rôzne, spravidla umelé hranice a z toho plynúce obmedzenia. Tie sú tu a budú tu iba preto, aby sme ich slobodomyseľne prekračovali a prekonávali. Tvorivosťou, pracovitosťou, talentovanosťou, čo sú vlastnosti ilustrátora knihy Gábora Gyenesa. A nezištnosťou, láskou k slovesnému umeniu a priazňou prejavovanou deťom, čo je vklad iniciátorky projektu Jitky Rožňovej, vydavateľa Gábora Csandu i jazykového redaktora Marcela Olšiaka. Bolo mi cťou a veľkým potešením.

Pandemická situácia spôsobila, že sa doteraz uskutočnil len zlomok podujatí spojených s prezentáciou knižky. Čo ju – a čitateľov – v tejto súvislosti ešte čaká?

Azda sa podarí nadviazať na onen zlomok, to jest rozbehnúť a rozcestovať sa za deťmi po celom Slovensku, povedané s nenapraviteľnou neskromnosťou. Mám na mysli predovšetkým knižnice a školy, kde bude o nás záujem. O nás, teda o knihu, o jej autora a najmä o malých i trochu väčších čitateľov, ktorí sú vždy náramne zvedaví a hraví, takže k zvedavosti a radosti zakaždým strhnú aj mňa – inak vážneho pána v rokoch.

Uvažujete aj o pokračovaní tohto príbehu? Alebo o novej knihe pre deti a mládež?

Keď sa posledné písmenko začernelo na monitore, začali mi všetky moje postavy chýbať, ba i jednotlivé situácie, do ktorých som ich uviedol alebo uvrhol. Čiže: áno, viem si predstaviť pokračovanie. Ale aj inú knihu pre deti a mládež.