Ľudkine knižné TOPky roka 2022

Pět set hladovějících dětí. Cesta dlouhá šest týdnů a čtyři tisíce verst. Kazaň 1923: v Povolží vypukl zničující hladomor. Mladý voják Rudé armády Dějev, veterán občanské války se soucitnou povahou, má za úkol transportovat vlakem pět set dětí ze sirotčince do „dobře živeného“ Samarkandu, aby je zachránil před jistou smrtí hladem. Avšak chybí vše potřebné: zásoby, oblečení, topivo pro parní lokomotivu a léky. Na cestě zničenou zemí, kde stále zuří občanská válka, Dějeva doprovází a na jeho práci dohlíží lidová komisařka Bílá, tvrdá bolševička. Tyto dva protiklady se na čas stávají jeden pro druhého nepostradatelnými. Všude číhají nesmiřitelní nepřátelé: uprchlíci, bandité, čekisté, kozáci. Dějev, jenž sám nosí temné tajemství, se nebojí rizika ani nebezpečí a je odhodlaný zachránit dětské životy za každou cenu. Nejprodávanější ruská autorka se vrací k další temné kapitole sovětských dějin.

Román o touze po lásce rodiče a odhodlání jí dosáhnout, ať to stojí cokoliv. Třiadvacetiletá Simona, které všichni říkají Símka, žije s mámou v domě po babičce. Jediné, po čem touží, je život obyčejné mladé ženy – prožívat první vážnou lásku a snít o budoucnosti. Namísto toho musí trpělivě snášet máminy proměnlivé nálady a fyzické tresty. I tak je ale přesvědčená, že by pro ni udělala cokoliv. Jednoho dne však přijde chvíle, která zamává celým Símčiným životem. Chvíle, kdy se ukáže, jestli opravdu stojí za to obětovat všechno člověku, od něhož se lásky zřejmě nikdy nedočká…

Ako dať tragédii zmysel? To je ústredná myšlienka románu Narine Abgarian, za ktorý získala literárne ocenenia aj priazeň čitateľov. Autorka nás pozýva do malej horskej dediny, ktorá sa už po generácie vyrovnáva s dedičným prekliatím, ktoré im - ako sa obyvatelia domnievajú - prinieslo skazu a smrť. Ochrannú silu majú dlhé ženské vlasy, ktoré si miestne ženy roky nestrihajú. Čo sa stane, keď násilnický muž utne Anatólii jej dlhé vrkoče? Narine Abgarian sa priamo hlási k odkazu Gabriela Garcíu Márqueza a román Z neba spadli tri jablká sa stáva akousi arménskou odpoveďou na Sto rokov samoty. V jej tvorbe nachádzame prvky magického realizmu, pre ktorý je typické, že realistické a fantasktné existuje vedľa seba, a že príbeh fiktívnych ľudí z fiktívnej dediny a fiktívneho časopriestoru dokáže zrkadliť veľké dejiny nášho sveta. Napriek náročnému prostrediu, v ktorom jej postavy žijú, príbehy Narine Abgarian nepôsobia ťaživo. Autorka totiž tvrdí, že ľudstvo potrebuje nádej a pekné príbehy.

V júni 1954 vezie správca nápravnovýchovného zariadenia pre mladistvých v Kansase domov do Morgenu v Nebraske osemnásťročného Emmetta po tom, ako si na pracovnej farme odpykal pätnásťmesačný trest za neúmyselné zabitie. Emmettova mama pred rokmi opustila manžela aj deti, otec nedávno zomrel a rodinnú farmu zabavila banka. Emmett chce vyzdvihnúť v Morgene svojho osemročného brata Billyho a vydať sa s ním za novým životom do Kalifornie. Len čo správca vyrazí na spiatočnú cestu, Emmett zistí, že spolu s ním sa do Morgenu priviezli aj čierni pasažieri – v kufri auta sa totiž ukryli dvaja chlapci, ktorí sa rozhodli z pracovnej farmy ujsť. Tí však majú vlastné plány. Štyria mládenci sa spoločne vydávajú na cestu, no opačným smerom, ako Emmett plánoval – do New Yorku... Dej románu sa odohráva v krátkom časovom úseku a príbeh rozprávajú striedavo viacerí rozprávači, každý zo svojho pohľadu. Objaví sa v ňom množstvo postáv a postavičiek od tulákov cestujúcich načierno vlakmi po Amerike cez komediantov a estrádnych umelcov až po newyorskú smotánku. Udalosti sa v rýchlom tempe neprestajne prekvapivo striedajú. Lincolnova diaľnica je rovnako plná života, uchvacujúca a dojímavá ako Towlesove predchádzajúce romány.