Búrlivé výšiny

Emily Bronteovej sa aj po vyše viac ako 200 rokoch od jej narodenia podarilo ohúriť čitateľov po celom svete. Môže za to aj nové filmové spracovanie jej jediného románu Búrlivé výšiny.

Búrlivé výšiny vnímame ako skalnú romantickú klasiku. Toto dielo sa spomína v mnohých filmoch, či iných knihách ako súčasť povinného čítania vo veľkej časti nášho sveta.

Dej je čitateľovi sprostredkovaný rozprávaním pomocnice Nelly novému zvedavému nájomcovi usadlosti Drozdovo – pánovi Lockwoodovi. Drozdovo, rovnako ako panstvo Búrlivé výšiny, patrí Heathcliffovi, ktorého kedysi dávno priviedol domov starý pán domu ako sirotu. Pán mal ďalšie dve deti a jednou z nich bola Catherine.

Heathcliff a Catherine sa do seba zamilovali veľmi rýchlo planúcou láskou, ktorá prerastala do nezdravého správania oboch. Catherine však uprednostnila manželstvo, ktoré jej upevnilo postavenie v spoločnosti. Zatiaľ čo Heathcliff na dlhší čas odišiel, ona sa stala manželkou pána Drozdova.

„Nebudem tam ležať sama... Nech ma pochovajú štyri metre pod zemou, postavia na mne kostol, ale nebudem mať pokoj, kým nie si so mnou... Nikdy!“

Heathcliff zatrpkol na celý svet a ako životnú prioritu začal pokladať pomstu všetkým generáciám pochádzajúcim z rodu Catherinho manžela a rodu starého pána Búrlivých výšin. Stal sa zlým a krutým tyranom, ktorý ničil život potomstvu Catherine, jeho vlastnému chorľavému a rozmaznanému synovi aj drsnému a neohrabanému synovi jeho nevlastného brata.

„On chcel iba blaženosť pokoja, ja zas tešiť sa a tancovať vo víre života. Povedala som mu, že jeho nebo je napoly mŕtve, a on, že moje je ako krčma. Povedala som, že v tom jeho od nudy zaspím, a on, že v mojom sa nedokáže nadýchnuť.“

Hoc sú Búrlivé výšiny románom o láske, z knihy viac srší temnota, neovládanie svojich vlastných pocitov a emócií postáv, ich krutosť a nekonečná sebeckosť prameniaca z detských tráum a generačnej pomsty.

Heathcliff a Catherina sa milujú tak, že sa navzájom zničia do poslednej bunky zdravého rozumu. Preto, ak niekto čaká romantiku, ktorá hreje pri duši a je príjemným jarným čítaním, bude sklamaný.

Ak sa však pripravíte na hlbokú psychologickú sondu do najčernejších zákutí duší ublížených ľudí, budete si vedieť román vychutnať v sýtejších tónoch.

Knihu odporúčam ako pevný základ všeobecného vzdelania o literatúre aj keď názory na ňu sa rozchádzajú. Niekto Búrlivé výšiny považuje za brilantný psychologický román, hlavne na dobu, v ktorej vyšiel, iní čitatelia sú vystrašení amorálnosťou a tyraniou, ktorú v deji nachádzajú. Každopádne, málokto už tento román považuje za romantické čítanie plné čistej lásky. Láska v Búrlivých výšinách je totiž všemožná, no určite nie nevinná a čistá.