Biela veľryba postupne doplávala medzi TOP literárne diela    

“Volajte ma Izmael.” Týmito slovami začína zrejme najznámejšia literárna klasika  pochádzajúca z USA. Jej cesta za týmto statusom však pripomína mýtickú honbu za Moby Dickom, ktorú vo svojom románe pred 171 rokmi opísal Herman Melville. V 135-tich kapitolách za použitia 209 117 slov napísal knihu, ktorá je dnes považovaná za vrcholné dielo nielen americkej, ale i svetovej literatúry. Je to dielo oslavujúce silu prírody a krásy oceánu a tiež pojednávajúce o nebezpečnej stravujúcej túžbe po pomste, ktorá dokáže opantať a zničiť ľudskú dušu.  

Príliš drahá kniha

Melville svoju knihu najskôr vydal v Anglicku pod názvom The Whale (Veľryba). Pre americké vydanie názov zmenil na Moby Dick, čo je pomenovanie konkrétnej bielej veľryby, ktorá desí námorníkov a kapitána Achaba pripravila o nohu. Dielo sa radí k americkému romantizmu, ale prvé recenzie neboli príliš priaznivé a aj vďaka údajne vysokej cene 1,50 dolára sa z nej počas autorovho života predalo iba 3715 kusov. Melville za svoju knihu počas života zarobil iba 1259,45 dolárov. V súčasnosti kniha patrí medzi vrcholné literárne diela a predali sa z nej milióny kusov po celom svete. Jej prvé vydanie sa predáva za viac ako 75 000 dolárov. 

Paradoxne Melvillovu výnimočnú knihu viac ocenili britskí recenzenti, ako tí americkí. Bolo to spôsobené tým, že Melville napísal nadčasové dielo a aj faktom, že americkí novinári ešte nemali skúsenosť s písaním literárnych recenzií.  

Na literárny piedestál začal Moby Dick stúpať až 70 rokov po svojom vydaní. V roku 1921 publikoval Carl Van Doren štúdiu Americký román a v nej vyzdvihol Bielu veľrybu ako najväčšie dielo amerického romantizmu. O dva roky sa k nemu pridal aj spisovateľ D. H. Lawrence, ktorý vo svojej Štúdii amerického románu takisto pochválil kvality Bielej veľryby. Kniha sa stala populárnou a často interpretovanou. Moby Dick sa stal symbolom pomsty a aj slobody a bol považovaný za stvárnenie Boha, ale bol interpretovaný aj ako symbol ateizmu. Práve to, že je knihu možné interpretovať viacerými spôsobmi, ju radí medzi najväčšie diela americkej literatúry. 

Dokonalý obraz doby

Melville, ktorý v mladosti sám pôsobil ako námorník na veľrybárskej lodi, nám ponúkol nekonečné množstvo podnetov na zamyslenie a premýšľanie. Okrem toho však vo svojej knihe dokonale zachytil odraz doby, v ktorej žil a tiež atmosféru niekoľkoročných plavieb po oceánoch, ktorých cieľom bolo uloviť čo najviac veľrýb. A nepodával iba romantizovanú predstavu veľrybárstva, ale zachytil aj jeho tienisté stránky. 

Jediné, čo zostáva, je vydať sa s Melvillom a Izmaelom na púť za Moby Dickom. A ako sa do tejto 536-stranovej pomalej knihy pustiť? Recept ponúka profesorka americkej literatúry Martha Elena Rojas, ktorá odporúča prečítať aspoň 50 strán: „Aj keď si prečítate iba jednu kapitolu, niečo si z nej vezmete. Prvú časť knihy považujem za Melvillovu dlhú cestu do nej, jeho spôsob, ako vás vtiahnuť do textu – a prinútiť vás do toho investovať. Izmaelov pohľad ako trochu skúseného námorníka, ktorý sa napriek tomu vydáva na neznáme územie, je veľmi podobný pohľadu čitateľa.” Ak sa vám predsa len nechce knihu čítať, na stránke Moby Dick Big Read si ju môžete celú vypočuť po anglicky v prevedení takých britských hviezd ako sú Tilda Swinton, David Attenborough, Fiona Shaw, Stephen Fry a Benedict Cumberbatch a 130 ďalších. Takže už sa nemáte na čo vyhovárať.

 

← Predchádzajúci blog

Anketa: Vyberte TOP slovenskú klasiku

Nasledujúci blog →

Magický realizmus. Dcéra snehu je neočakávane zvláštna