Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 33 z 75
zobraziť:
Bukolika
Jurolek je mysliteľský typ básnika, ale ani filozofia jeho textu nie je výkladová, nevystavuje sa na obdiv. Prekvapuje a udivuje jednoduchosťou vyjadrenia niekedy zložitých obsahov, čím sa približuje kóanu, stavom osvietenia, keď čitateľ pocíti najskôr radosť z objavu a vzápätí aj akési očisťujúce až katarzné povznesenie. Jurolekova Bukolika nehľadá hodnotu v idyle, ona hodnotu vytvára a vidí ju v sústredení sa na existenčne podstatné, aj keby ním mala byť len zdanlivá drobnosť. Mimocivilizačné, prírodné scenérie Jurolekových básní nie sú prázdnou kulisou, sú naplnením, zmyslom, rozuzlením, v zápase o vnútorne čistého človeka.
Na sklade 1Ks
8,00 €
Zabiť diabla nie je hriech
Dávno zabudnutá minulosť sa často neuveriteľne prelína s minulosťou nedávnou, ba rovno s prítomnosťou. Drsné 17. storočie, poznačené vojnami, pohromami a bezprávím, je plné fascinujúcich, dobrodružných i nesmierne temných a tragických osudov. Takým je nepochybne aj životný príbeh jedného z najbohatších magnátov v Uhorsku, krutého lúpežného rytiera, grófa Imricha Balašu (Balassa), ktorý sa na dosiahnutie svojich cieľov alebo len z chvíľkového rozmaru neštítil odstrániť z cesty nikoho, ani svojich najbližších. Jeho moc, vynaliezavosť a bezohľadnosť akoby nepoznali hraníc. A predsa sa mu niekto postavil na odpor. Žena. Aké boli jej zbrane v nerovnom súboji na život a na smrť? A ako to môže súvisieť s nezvyčajnou tragickou udalosťou, ktorá sa pred čosi vyše polstoročím odohrala v Ústí nad Labem?
Čítajte strhujúci príbeh o hrdinských ženách Hontu a Novohradu, o tajomných pitvách a ďalších dramatických udalostiach v pochmúrnych priestoroch Divínskeho a Čabradského hradu a o pravdepodobne prvej biologickej zbrani použitej na našom území...
Vitráže v pamäti
Kniha Vitráže v pamäti predstavuje preklad štyroch básnických zbierok z celoživotnej tvorby Borowiczovej, piata časť Sšedivel blankyt pozostáva z autorkiných najnovších básní. Súborné dielo tak ponúka komplexný obraz jednej z predstaviteliek súčasnej poľskej poézie. Autorka si pre svoje javisko vytvára vlastné kulisy a kostýmy, dráma jej postáv miestami vyúsťuje do intímnej spovede. Otvára dvere nebohým, ktorí zostali jedine v pamäti, ale i neznámym, ktorí sa zjavili v sne. Surrealistické výjavy, vyplývajúce aj z nemožnosti odolávať nástrahám a neistote, sa neobmedzujú výlučne na snovosť, súvisia so skutočným svetom, s jeho zhonom a huriavkom. Keďže svet stvorený človekom je pustina, pravda, nie za každých okolností, a ani bezcieľny vír mesta, ktoré už neposkytuje útočisko ako v stredoveku, očividne neprináša útechu, často sa zvažuje útek pred civilizáciou. Táto potreba sa naliehavo stupňuje, naostatok až k potrebe prežiť znovuzrodenie. Borowiczová práve na konfliktoch medzi sebou a neúprosnou skutočnosťou dáva najavo, že život a smrť sú neoddeliteľnou súčasťou sveta.
Na sklade 1Ks
14,90 €
Viditeľnosť záhrady: veľké sklo
Ján Tazberík dosiaľ vydal sedem básnických zbierok. Debutoval zbierkou Pramene svetla (1977), nasledovali zbierky Rozpätie jasu (1983), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012), Spodný bod svetla (2014), Svetlo a iné stroje (2016), Pasca na svetlo (2018). Tazberíkove básne boli zaradené do celého radu básnických antológií doma aj v zahraničí. Jeho básnické a odborné texty boli preložené do viacerých jazykov. Samostatný knižný výber z jeho poézie vyšiel roku 2018 v Srbsku. V najnovšej básnickej zbierke Jána Tazberíka sú rozvíjané tvorivé postupy z autorových predchádzajúcich troch zbierok - ide osobitne o hľadanie nových prienikov básnického textu do oblastí prózy a eseje, resp. o vyskúšanie novej textovej záťaže básnického obrazu a lyrického subjektu. Zbierka básní sa inšpiruje aj podnetmi z oblasti výtvarného umenia, osobitne svetoznámym dielom Marcela Duchampa Veľké sklo.
Karol Ondreička
Hoci meno Karola Ondreičku staršieho rezonuje v povedomí kultúrnej verejnosti, s výnimkou výtvarného diela sa veľa dokladov o účinkovaní tohto umelca nezachovalo. Ondreičkovou tvorbou sa síce zaoberá každá štúdia alebo publikácia z dejín moderného umenia na Slovensku, ale vždy je to len niekoľko málo tých istých diel z jedného obdobia tvorby. Kurátori Aurel Hrabušický a Silvia Ilečková sa rozhodli predstaviť život a dielo maliara a grafika Karola Ondreičku podrobnejšie a odhaliť tak polohy, v akých tohto predstaviteľa slovenskej moderny nepoznáme.
Vidiecke Šľachtické sídla v Hontianskej stolici
Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou.
Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry.
Možno najhodnotnejší zaniknutý park sa rozprestieral v Horných Súdovciach, súčasnej miestnej časti obce Súdovce. Z hľadiska urbanizmu celej dediny možno za veľkú ujmu na kultúrnom dedičstve považovať Lontov, v minulosti typický svojimi vzájomne prepojenými záhradnými úpravami pri troch rezidenciách, z ktorých zostala len jedna. Okrem nej sa do súčasnosti zachovali ešte dve kúrie, pričom pôvodne ich dopĺňali ešte ďalšie tri šľachtické sídla.
Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.
Marína
Nie je veľa publikácií približujúcich umelecké dedičstvo predkov, a týka sa to aj klasických diel slovenskej literatúry, generácii mladých ľudí 21. storočia. Na podobný počin sa podujal Daniel Hevier: doslova odomknúť hádam najznámejšiu skladbu slovenskej poézie súčasným mladým ľuďom. Marínu podľa mena pozná snáď každý Slovák, čo sa však skrýva za týmto "heštegom", vie už len málokto. Autorovým zámerom bolo prečítať Marínu dnešnými očami (a srdcom), vybrať z nej strofy, ktoré sú pre jej pochopenie najemblematickejšie a priblížiť skladbu výrazovými prostriedkami blízkymi dnešnej mládeži... Možno sa takto podarí preniesť Marínu nielen ako púhy hešteg, ale ako plnokrvné dielo k ďalším generáciám.
Po tejto knižke by mali siahnuť žiaci posledných ročníkov základných škôl, stredoškoláci, vysokoškoláci, ale osloví aj širšiu verejnosť.
Náš brat Hlavička
Alica má desať rokov a staršieho brata, ktorý sa volá Milan. Keď bola Alica malá, dala mu vlastné meno – Hlavička, podľa ochrannej prilby, s ktorou pre vlastnú bezpečnosť chodí aj do postele. Kvôli bratovým záchvatom neboli Hlavičkovci v paneláku na sídlisku veľmi obľúbení. Preto keď sa rodina presťahuje do osamelého domu na vidieku, rozhodne sa Alica jeho existenciu pred deťmi z nového susedstva zatajiť. Ale darí sa jej to len dovtedy, kým situáciu neskomplikuje záhadné zmiznutie oboch rodičov. Aby ich Alica našla, musí prekonať rozpaky, priznať novým kamarátom pravdu, požiadať ich o pomoc a zapojiť do pátracej akcie aj svojho neobyčajného brata.
Dobrodružný príbeh o inakosti, akceptácii a priateľstve, v ktorom nechýba kriminálna zápletka, cvičené myši, šialený psychiater a náznaky prvej lásky.
dostupné aj ako:
Tremolo ostinato
Kniha s názvom požičaným z hudby Tremolo ostinato je románom - nerománom v krátkych kapitolách, rozprávaním o hudbe, slovách, písaní a vzťahoch, v ktorom sa každodenné domáce a záhradné práce prelínajú s úvahami o literatúre a hudbe, autorka vstupuje do vzťahov s okolím... Je voľným rozprávaním miešajúcim niekoľko prúdov vedomia: reflexiou každodenných udalostí, aj tých, ktoré sa stali kedysi dávno a zostali v pamäti ako obrázky, ciest do práce, opakujúcich sa domácich činností, rozprávačkino momentálne rozpoloženie. Druhým významným motívom sú spomienky, jednotlivé situácie aj s kusmi kontextov presne tak, ako sa autorke vryli do pamäti. Rámcom celého rozprávania je životný pocit, pokračujúce hľadanie subjektívnej odpovede na najprirodzenejšie otázky – kto som, čo som? Čo je to hudba, keď je zrozumiteľná bez slov? Rozprávať? Nerozprávať? Písať? Nepísať? Pre koho?
dostupné aj ako:
Myseľ ako objekt
Fascinuje nás veda, ľudská myseľ i vedecký pokrok. Žasneme nad tým, koľko toho dokážeme. A stále chceme viac. Nemali by sme však radšej spomaliť? Nevymklo sa nám to všetko z rúk?
dostupné aj ako:
Kvet medzi priepasťami
Román Bystríka Šikulu KVET MEDZI PRIEPASTAMI zachytáva obdobie od zaciatku 90. rokov minulého storocia po súcasnost. Spolocenské udalosti troch desatrocí sú však „iba“ literárnymi kulisami a casopriestorovými súradnicami osobného príbehu ucitela vyrovnávajúceho sa po rozvode s podvodmi na strednej škole a prehlbujúcim sa lúbostným vztahom k svojej žiacke. Práve táto línia sa stáva základom druhej casti románu, príbehu o láske redaktora literárneho casopisu a zdravotnej sestry nachádzajúcich svoje štastie. Príbeh plný nehy a stajomnovania, no aj láskavého ci drsnejšieho humoru, groteskných a satirických pasáží sa pritom naplna v tretej casti, ked do života manželov vstupuje smútok – narodí sa im autistický syn. No nestrácajú nádej, zmysel a naplnenie svojho života, lebo ani osobná dráma ich neobrala o pamät, cím ich život obdaroval.
Na sklade 1Ks
8,90 €
Láska zradu premôže
Bieloruské ľudové rozprávky sa zbierali a zaznamenávali najmä na konci 18. storočia a po prvý raz boli publikované na začiatku 19. storočia teda v čase, keď bolo bieloruské územie ešte súčasťou Ruskej ríše. Etnografické výskumy bieloruského folklóru ako časti ruského folklóru však ukázali, že ide o samostatné, originálne diela ľudovej tvorivosti, ktoré sa v istých aspektoch odlišujú od ľudovej rozprávkovej tvorby iných slovanských národov. Kniha Láska zradu premôže obsahuje najmä čaarodejné rozprávky a je prvým uceleným prekladom bieloruských ľudových rozprávok do slovenského jazyka s ilustráciami bieloruskej výtvarníčky Aleny Hil. Preklad vznikol v spolupráci bieloruskej slovakistky Sviatlany Bohuš (knižne vydala napr. preklady R. Slobodu alebo antológiu súčasnej slovenskej poézie Polemika s optimizmom) a Petra Milčáka, ktorý pôsobí ako lektor slovenského jazyka na Bieloruskej štátnej univerzite v Minsku.
Dianin strom
Posledná prekliata poetka, Alejandra Pizarnik (1936-1972), bola argentínskou spisovateľkou, ktorej sa napriek krátkemu a tragickému životu podarilo získať status výnimočnej poetky. Je autorkou básnických zbierok Najvzdialenejšia zem (1955), Posledná nevinnosť (1956), Stratené dobrodružstvá (1958), Práce a noci (1965), Odstraňovanie kameňa šialenstva (1968), Mená a podoby (1969), Hudobné peklo či Malé spevy (obe 1971). Roku 1962 vydala zbierku Dianin strom, ktorá na malej ploche zosobnila všetko, čo poetka vo svojej tvorbe túžila dosiahnuť: ponoriť sa do hĺbok, odkiaľ by sa získali slová vystihujúce esenciu čistého bytia a dotýkajúce sa konečných hraníc života, smrti i dna ľudských síl. Duchovne spriaznená s francúzskymi symbolistami a surrealistami, obklopená slávnymi latinskoamerickými básnikmi a umelcami dokázala sa postaviť na ich roveň a priniesť poéziu, ku ktorej sa čitatelia neustále vracajú ako k čistej poézii zrodenej tak, ako sa z kamenného monolitu odstraňuje všetko, čo bráni vzniknúť absolútnemu tvaru. Preložila Lucia Duero.
TOP 5 (slovenská literárna scéna 2016 v odbornej reflexii)
Projekt TOP 5 sa zameriava na výskum súčasného slovenského umenia s cieľom priniesť informácie o nových podnetných dielach slovenskej poézie a prózy vydaných vo vybranom kalendárnom roku, tentoraz s vročením 2016. Siedme pokračovanie antológie už píše svoju vlastnú tradíciu a od roku 2012, keď vyšlo prvé vydanie, postupne zmapovalo literárnu tvorbu v rokoch 2010 2016. Za rok 2016 boli vybraté a analyzované knihy: Ivan Štrpka Fragment (rytierskeho) lesa, Mária Ferenčuhová Imunita, Ján Tazberík Svetlo a iné stroje, Mila Haugová Srna pozerajúca na Polárku, Mirka Ábelová Básničky pre domáce paničky, Ondrej Štefánik Som Paula, Víťo Staviarsky Rinaldova cesta, Jakub Juhás Novoročný výstup na Jaseninu, Juraj Bindzár Mlčky a krátko, Silvester Lavrík Nedeľné šachy s Tisom. Súčasťou projektu je reflexia výtvarnej scény, ktorú v aktuálnom vydaní zastupuje štúdia o Cene Oskára Čepana 2016.
Kráska a zviera
Tri divadelné hry plné napätia, komiky a zmyslu pre spravodlivosť napísal známy anglický básnik Ted Hughes pre detské školské predstavenia. Dôvtip, invenčnosť a pocit, že v deťoch treba rozvíjať zmysel pre čarovné aj skutočné vnímanie sveta, sa preniesli aj do rozprávkových hier, a tak sa Sean, blázon, Diabol a mačky, Kráska a Zviera či Traja Králi stali zdrojom potešenia a poučenia pre veľkých i malých čitateľov. Knihu preložila Miroslava Gavurová a ilustrovala Miroslava Rudášová.
Verticality as Fantastic Occupation
Monografia Štefana Papča Verticality as Fantastic Occupation je súhrnnou monografiou, obsahujúcou umelcove najvýznamnejšie umelecké projekty a série. Editorkou je v Paríži pôsobiaca kurátorka a teoretička umenia Elena Sorokina a textami okrem nej prispeli Daniel Grúň, taliansky kurátor a kritik súčasného umenia Matteo Lucchetti, Štefan Papčo a v Berlíne a Antverpách pôsobiaci spisovateľ, editor a kurátor Dieter Roelstraete. Publikácia sa venuje téme vertikality a horolezectva v umení Štefana Papča. Jeho práca je situovaná do kontextu telesnosti, gravitácie, pohybu a vnímania. Umelec sleduje historický vývoj podôb vizuálnej vertikality, stopuje ju až do súčasnosti a zaujíma k nej svoj vlastný postoj.
Lexikón námorných bitiek
Systematický a ucelený prehľad najdôležitejších námorných bitiek naprieč dejinami poteší všetkých milovníkov vojenskej tematiky. Pridanou hodnotou sú súvislosti, ktoré ozrejmia mnohokrát prekvapivý dejinný vývoj a dokazujú, že aj bitky na mori zásadne ovplyvňovali históriu. Bitky sú usporiadané chronologicky, pričom prehľadné tabuľky pomáhajú ľahšie sa zorientovať v čase aj priestore.
Ktosi, alebo vodné srdce
Nádherný a mimoriadne dojímavý príbeh, v ktorom sa autorka aj ilustrátorka dotýkajú otázky sebareflexie a samoty. Príbeh, ktorý kladie otázky a núti rozmýšľať nad tým, kto som a čo je môj sen. Celý dej sa odohráva vo veľkom akváriu, veľkom a okrúhlom ako naša planéta. Akvárium stojí doma u smutného pána, ktorý sa nikdy neusmieva. Zaujímavý a pokojný dej o skutočných pocitoch a túžbe učiť sa priateľskej podpore poukazuje na osamelosť a hľadanie priateľov. Deti sa dozvedia aj ďalšie zaujímavé informácie o obyvateľoch podmorského sveta.
Dôležitou stránkou tejto knihy je jej ilustračná zložka, tmavo modrá stupnica je úplne dokonalá a ponorí vás do vodného sveta.
Ďalší deň života
Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny.
Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala. V roku 1974, pár mesiacov pred vyhlásením nezávislosti, býval Ryszard Kapuściński v Luande, hlavnom meste Angoly, kde pracoval ako zahraničný korešpondent. Sledoval mesto, ktoré sa postupne vyľudňovalo, pozoroval paniku utekajúcich portugalských kolonialistov, bol svedkom masového šialenstva, klinickej smrti jedného mesta pod neustálou hrozbou delostreleckého bombardovania. Neskôr odišiel priamo na front, na miesta, z ktorých všetci utekali, aby sa stal svedkom jednej z mnohých krvavých premien bývalých zámorských kolónií.
Svoje angolské zážitky opísal vo výnimočnej knihe Ďalší deň života, ktorá nie je len o vojne a proti vojne, ale rozpráva aj o osamelosti reportéra uprostred dejinného chaosu, o nezmyselnosti vraždenia, o neistom zajtrajšku, no najmä o živote, ktorého cena rastie každým dňom.
„Boli tam také situácie, v ktorých sme vedeli, že už ďalej nebudeme žiť. A každý deň sme s úľavou hovorili: Ďalší deň života, mám za sebou ďalší deň...“ povedal o svojom živote v Angole Ryszard Kapuściński.
dostupné aj ako:
