Nikdy nesmieme zabudnúť. Knihy s tématikou holokaustu, ktoré by nemali ujsť žiadnemu knihožrútovi strana 4 z 4
„Tí čo pália knihy, napokon budú upaľovať aj ľudí,“ napísal v roku 1822 nemecký básnik Heinrich Heine. Nemohol tušiť, do akých obludných rozmerov jeho "proroctvo" prerastie o viac ako sto rokov v celej, nacistami okupovanej Európe.
Na obete holokaustu nesmieme nikdy zabudnúť. Aj preto si ich v tento deň pripomíname po celom svete. Keďže nič nezaznamená osudy ľudských duší lepšie ako kniha, prinášame Vám výber tých, ktoré svedčia o tejto jazve na histórii civilizácie a budú o nej svedčiť aj dlho po tom, čo preživší už nebudú medzi nami.
zobraziť:
Deti holokaustu
Leo potom Walterovi povedal: "Tak, Valti, povedz mi teraz ty, ako si prežil!"
"Jediné, čo som vedel, otec, bolo, že zostanem nažive," odvetil Walter.
"Nedovolil som, aby ma nacisti zmenili na niečo menej ako človeka - pretože ja som niekto."
Týmito slovami sa končí príbeh mladučkého Waltera Ziffera, ktorý rovnako ako ďalších osem statočných detí, prežil zverstvá holokaustu. Niektoré z detí skrývali svoju pravú totožnosť, iným sa podarilo utiecť, no takmer všetky sa stali svedkami nepredstaviteľných hrôz. Napriek tomu túžili prežiť.
Pomáhala im v tom neochvejná viera a nádej, že všetko sa znova vráti do starých, šťastných koľají.
Kniha Deti holokaustu sa stala oslavou ľudského ducha, vôle prekonať nevýslovné hrôzy, triumfovať nad zlom a túžby po živote. Všetky deti, ktorých príbehy sú verne zachytené na jej stránkach, vo svojich srdciach verili, že sa zachránia, hoci mnohí okolo nich zomierali. Ich zážitky sú dôkazom, že aj v tých najhrozivejších a najbeznádejnejších situáciách, aké si človek dokáže predstaviť, sa ľudia môžu spoľahnúť na svoju odvahu, vieru a šťastie.
Začítajte sa do deviatich strhujúcich príbehov detí, ktoré vďaka svojej viere prežili hrôzy holokaustu.
dostupné aj ako:
Prežil som pochod smrti
Písal sa rok 1981, keď sa Pavel Taussig rozhodol vytvoriť pre svojho staršieho syna k jeho jedenástym narodeninám svoj životopis, ktorého súčasťou boli aj spomienky na koncentračný tábor.
On sám mal totiž presne jedenásť rokov, keď sa ocitol v Auschwitzi. Aj vďaka svojej silnej a nezlomnej vôli prežil hrôzy, ktoré sa tam diali.
Neskôr zvládol i ťažké chvíle v táboroch Mauthausen, Melk a Gunskirchen, ako aj obávaný Pochod smrti.
Toto je jeho skutočný príbeh tak, ako ho prežíval, keď bol ešte len chlapcom.
Pokusné králičky
Berlín 1989: opona medzi východom a západom spadla a Miriam Winterová sa stará o svojho umierajúceho otca Henryka. Jeho životný príbeh sa začne odhaľovať, keď na smrteľnej posteli vykríkne meno Frieda a Miriam pod náramkom jeho hodiniek objaví tetovanie.
V snahe získať čo naviac indícií nájde Miriam medzi vecami svojej matky väzenský mundúr zo ženského koncentračného tábora Ravensbrück. Okrem toho objaví aj tucet listov, ktoré Henrykovi napísala neznáma Frieda. Listy prezrádzajú znepokojujúcu pravdu o "pokusných králičkách" - mladých dievčatách, na ktorých v tábore vykonávali experimenty. Z rozprávania o obetách a utrpení vyskladá Miriam aj osud lásky, ktorú Henryk vo svojom srdci skrýval vyše päťdesiat rokov.
Príbehy výnimočne silných žien z tábora inšpirujú Miriam k snahe zbúrať steny, ktoré okolo seba vystavala.
Dajte sa pohltiť drsným rozprávaním o hrozivej histórii ľudstva a rodinných tajomstvách, ktoré pretkáva osobný a smutný príbeh Miriam, a presvedčte sa, že nádej môže prežiť aj v tých najtemnejších časoch.
Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu
Viedeň 1939. Rodina Kleinmannovcov žije jednoduchým, bežným životom. Gustav pracuje ako čalúnnik a Tini udržiava v poriadku skromnú domácnosť. Najväčšou radosťou manželov sú ich štyri deti: Fritz, Edith, Herta a Kurt.
No po pripojení Rakúska k Nemecku sa židovskej rodine Kleinmannovcov začne rúcať ich usporiadaný svet. Susedia sa k nim obracajú chrbtom, otec prichádza o zdroj obživy a ohrozené sú aj samotné životy členov rodiny.
Otec Gustav a syn Fritz prví doplatia na zmenenú situáciu, Nemci zatknú a pošlú v transporte do koncentračného tábora v Buchenwalde. Je to len začiatok nepredstaviteľného fyzického aj psychického utrpenia, neľudských podmienok, ťažkej práce v kameňolome, častých bitiek, mučenia, hladu a ponižovania. Počas nekonečných mesiacov, ktoré nasledujú, ich udržiava pri živote len jedna vec - otca a syna spája vzájomná láska.
Keď sa dozvedia, že Gustava majú preložiť do Osvienčimu, čo sa rovná takmer rozsudku smrti, Fritz čelí neľahkému rozhodnutiu - nechá otca odísť samého, alebo sa k nemu pridá...
Kniha podrobne zobrazuje hrôzostrašnú realitu druhej svetovej vojny. Autor hovorí o všetkom priamo, nebojácne a bez sentimentality. Opisuje život plný neuveriteľných hrôz, počnúc zradou "dobrých" susedov, po ktorej nasledovalo systematické besnenie, vyvlastňovanie a transporty. Je to pozoruhodné rozprávanie o strašných udalostiach, ktoré prežila len hŕstka statočných, hoci ich šance boli nulové. Pomohli im občasné prejavy ľudskosti, hlboká vzájomná láska, neuveriteľná nezlomnosť a veľké šťastie. Zázrak prežitia v nich zanechal hlboké jazvy, ale aj neochvejnú chuť žiť.
Kniha sa opiera o záznamy v tajnom denníku Gustava Kleinmanna a o dôkladný archívny výskum autora a po prvý raz rozpráva tento neuveriteľný príbeh, ktorý nemá v histórii holokaustu obdoby. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je pripomienkou najlepšieho, ale aj najhoršieho, čoho je ľudstvo schopné, a zároveň oslavou sily rodinných pút a nezlomnosti ľudského ducha.
dostupné aj ako:
Na smrť
Mrazivý triler o priateľstve a láske, ktoré sa zmenili na smrteľnú nenávisť. Dvaja nerozluční priatelia vyrastajú koncom dvadsiatych rokov minulého storočia v malom slovenskom meste. Po tragickej udalosti sú nútení utiecť do zahraničia a opustiť dievča, o ktoré súperia. Jeden emigruje do New Yorku. Stane sa pešiakom obávaného židovského gangu, zažije krvavú vojnu najmocnejších mafiánskych rodín a stúpa v hierarchii podsvetia. Druhý sa ocitne v Mníchove, kde ho zverbujú do nacistickej tajnej služby. Zúčastní sa na mnohých vražedných akciách a postupne sa mení na beštiálneho dôstojníka SS. Po vypuknutí vojny sa opäť stretávajú. Vydrží ich priateľstvo ťažkú skúšku – alebo sa z nich stanú nepriatelia na život a na smrť? Nenechajte si ujsť prvú časť dvojdielneho románu Na smrť od autora bestsellerov a majstra napätia Jozefa Kariku. Prináša epickú ságu so strhujúcim dejom, ktorý vám nedovolí vydýchnuť.
dostupné aj ako:
Na smrť II: Bez milosti
Mrazivý príbeh o zrade, pomste a vykúpení.
Dvaja bývalí kamaráti sa nečakane stretnú uprostred hrôz nemeckého koncentračného tábora, stoja však na opačných stranách. Kým bývalý židovský gangster Viktor sa zúfalo snaží zachrániť svojich blížnych, fanatický esesák Karl zodpovedá za ich vyhladenie.
Kto prežije a kto kráča na istú smrť?
Prečítajte si výnimočný akčný triler o ľudskosti
v neľudských podmienkach od
Jozefa Kariku, autora bestsellerov V tieni
mafie, Čas dravcov a Nepriateľ štátu.
dostupné aj ako:
Lekárnik z Auschwitzu
Kniha Lekárnik z Auschwitzu prináša máloznámy príbeh Victora Capesia, rumunského obchodného zástupcu farmaceutickej spoločnosti Bayer, ktorý v roku 1943 ako 35-ročný vstúpil do SS a rýchlo sa stal hlavným lekárnikom v najväčšom tábore smrti. Tam vydával lieky, ktoré sa používali pri neľudských medicínskych experimentoch, spravoval zdroj jedovatého plynu, ktorým nacisti usmrtili milióny ľudí, a vykonával selekcie, pri ktorých rozhodoval o živote a smrti ľudí z prichádzajúcich židovských transportov. Okrem toho kradol cennosti, ktoré si so sebou priniesli väzni, a zubné zlato vytrhnuté z úst mŕtvych. V Lekárnikovi z Auschwitzu Patricia Posnerová opisuje, ako britské a americké vojská po vojne Capesia zatkli a prepustili, pričom sčasti vychádza z doteraz utajovaných dokumentov. Odhaľuje, do akej desivej hĺbky môže klesnúť obyčajný človek, ak ho nezadrží svedomie či zmysel pre morálku. Poskytuje aj fascinujúci pohľad na diabolský pakt medzi nacistami a veľkým biznisom. Odkrýva, ako I. G. Farben, najväčší nemecký priemyselný konglomerát a materská spoločnosť Bayeru, dodávala do Auschwitzu lieky, testovala ich na väzňoch a postavila koncentračný tábor, kde ľudia vykonávali otrockú prácu, až kým nezomreli.
Posnerová prichádza s dojímavou ságou, ktorá v čitateľoch pretrvá dlho po tom, čo obrátia -posledný list. Odohráva sa totiž na pozadí vojny, v ktorej chcel Hitler dobyť Európu, konečného riešenia aj mučivého úsilia povojnového Nemecka pustiť sa do konfrontácie so svojou temnou minulosťou.
Šaty robia človeka
Martina Greenfielda nazvali najvýznamnejším žijúcim krajčírom v Amerike a najzaujímavejším človekom na svete. Prežil holokaust a vyrozprával svoj úžasný životný príbeh.
Ako pätnásťročného ho spolu s rodinou odviedli z domova v Československu a previezli do nacistického koncentračného tábora Auschwitz. Zoči-voči sa tu stretol s anjelom smrti doktorom Josefom Mengelem. Navždy ho odlúčili od rodičov, sestier a bračeka.
Greenfield si spomína na zúfalstvo a strach, ktoré prežíval ako osamotený tínedžer v tábore smrti. Rozpráva, ako košeľa istého esesáka prudko zmenila ďalší priebeh jeho života. Naučil sa šiť, a keď začal košeľu nosiť pod väzenskou uniformou, pochopil, že odev má veľkú moc a človeku dokonca môže zachrániť život.
Šaty robia človeka sú jedinečné pamäti, ktoré dodávajú nádej a obnovujú vieru v ľudskú nezlomnosť. Sú napísané s úprimnosťou odhaľujúcou dušu a niekedy aj so sarkastickým zmyslom pre humor. Je to príbeh muža, ktorý zažil nepredstaviteľné hrôzy, no neprestal snívať sen o úspechu.
dostupné aj ako:
Mali sme šťastie
Román Mali sme šťastie, inšpirovaný pravdivým príbehom židovskej rodiny, ktorú na začiatku 2. svetovej vojny rozdelili boje, šikanovanie a prenasledovanie, no ani na chvíľu nepoľavila v odhodlaní prežiť a znovu sa stretnúť so svojimi najbližšími, vzdáva hold víťazstvu nádeje a lásky navzdory všetkým protivenstvám osudu.
Na jar 1939 sa tri generácie prosperujúcej židovskej rodiny Sola a Nechumy Kurcovcov v meste Radom snažia žiť normálnym životom, aj keď sa nad Poľskom čoraz väčšmi sťahujú chmáry vojny. Pri slávnostnej sederovej večeri sa ešte rozhovor točí okolo detí a klíčiacich lások. Všetci sa však úzkostlivo vyhýbajú témam o nástrahách hroziacich židom v ich rodnom meste. No vojna a hrôza zaplavujúca celú Európu čoskoro zasiahne aj Poľsko, spočiatku rozdelené medzi Nemecko a Sovietsky zväz, a rozvetvená rodina Kurcovcov sa rozpŕchne do iných miest aj do vzdialených kútov sveta, kde sa každý jej člen zúfalo snaží nájsť cestu do bezpečia. Syn Addy je nútený zostať v exile a emigrovať až do Južnej Ameriky, ďalšieho syna Genka aj s manželkou zatkne NKVD a pošle do pracovného tábora na Sibíri, brat Jakob so ženou Bellou hľadajú možnosť uniknúť istej smrti tak, že pracujú o hlade a za krutých podmienok v továrni zriadenej pre židov v gete, ďalší členovia rodiny žijú s falošnými preukazmi ako nežidia medzi ostatným obyvateľstvom v ustavičnom strachu pred prezradením.
Všetkých Kurcovcov, spojených silným rodinným putom, ženie neochvejná túžba prežiť a strach, že možno už nikdy neuvidia svojich najbližších, a tak sa musia spoliehať len na vlastné sily, vynaliezavosť, dôvtip a vnútornú silu a za každých okolností vytrvať. Pritom prežijú priam neuveriteľné zvraty osudu – v sibírskom gulagu sa v treskúcej zime narodí chlapček, matka za dramatických okolností utečie s malou dcérkou z geta a tehotná mladá žena prejde cez Alpy do bezpečia.
Tento mimoriadne pôsobivý román ukazuje, ako sa ľudský duch aj v najtemnejších chvíľach dvadsiateho storočia dokázal vzchopiť, zvíťaziť nadnepriazňou osudu a úspešne prekonať všetky prekážky.
Vypredané
17,01 €
17,90 €
dostupné aj ako:
Chlapec bez mena
Výnimočný príbeh židovského chlapca z Bratislavy inšpirovaný skutočnými spomienkami starého muža, ktoré boli zamknuté v tajných zákutiach jeho pamäte viac ako sedemdesiat rokov.
... až neskôr som si uvedomil, že keď som mamu videl zahnúť za roh dlhej chodby a keď som posledný raz sledoval jej zvesené a plačom otriasajúce sa plecia, bol to posledný pohľad na dlhý a neurčitý čas...
Malý David so svojimi rodičmi len o vlások unikne transportu do koncentračného tábora. Po tom, čo jeho otec zahynie pri pokuse nájsť im nový bezpečný domov vo Švajčiarsku, sa vydajú s mamou na nebezpečný útek cez hranicu do Budapešti, dúfajúc, že im pomôže bohatý strýko. Keď sa im aj ten otočí chrbtom, zostáva im jediný spôsob, ako si zachrániť holý život, a to ich vzájomné odlúčenie.
David najprv putuje do opatery k starej žene, ale tá ho zo strachu vyženie. Ťažko chorý Dávid sa nakoniec dostane do sirotinca a o svojej mame nepočuje viac ako dva roky. Keď sa napokon ocitá v osvienčimskom pekle, má pocit, že všetka ich snaha o záchranu života bola zbytočná a vzájomné odlúčenie úplne nezmyselné.
... v tých časoch vyplávali na povrch skutočné charaktery ľudí. Vtedy sa rodili hrdinovia, no tiež sa ukazovali zbabelci a sebci...
dostupné aj ako:
Renin denník (1939 - 1942)
Streda, 15. júl 1942
Pamätaj si tento deň. Pamätaj si ho dobre. Prerozprávaš ho budúcim generáciám. Dnes ráno o 8.00 nás zavreli do geta. Teraz žijem v ňom. Svet je odo mňa oddelený a ja som oddelená od sveta.
Reňa je mladé dievča, ktoré sníva o tom, že jedného dňa sa stane poetkou. No je židovka, žije v Poľsku a píše sa rok 1939. Keď Rusko a Nemecko okupovali jej krajinu, Renin svet sa nadobro rozpadol.
Uteká z Przemyślu, aby sa vyhla nočným bombovým náletom, je svedkyňou zmiznutia iných židov a napokon sleduje, ako sa vytvára geto. Na pozadí hrôz vojny sa však odohráva aj krásny príbeh. Reňa začína písať, prvý raz sa zamiluje. Zygmunt ju pobozká len pár hodín pred príchodom nacistov do mesta a napokon sa stane autorom poslednej kapitoly v Reninom denníku.
Našli ho len nedávno, okamžite sa však stal klasikou literatúry o období holokaustu. Jednoduchým a jasným štýlom podáva autentické svedectvo o hrôzach vojny, ale tiež o poetickom živote, ktorý existuje aj v tých najtemnejších časoch.
dostupné aj ako:
Knihovníčka z Auschwitzu
V jednom z najtemnejších období v histórii ľudstva sa zrodil jedinečný príbeh mladého dievčaťa z Prahy, ktoré prejavilo obrovskú odvahu, keď sa rozhodlo vlastným životom chrániť cenné židovské knihy priamo v jednom z najbrutálnejších koncentračných táborov.
Písal sa rok 1939, keď Ditu Krausovú s rodinou zajali nacisti a uväznili ich najprv v Terezíne a neskôr v koncentračnom tábore Auschwitz. Dita sa zo všetkých síl snažila prispôsobiť svojmu novému životu v brutálnych podmienkach a dokonca aj uprostred všetkých hrôz prejavovala neskonalú ľudskú silu a húževnatosť. Aj preto ju židovský vodca Fredy Hirsch požiadal, aby u seba uschovala vzácne knižné zväzky, ktoré sa väzňom podarilo prepašovať do tábora. Dita sa tejto úlohy chopila celým svojím srdcom a stala sa tajnou knihovníčkou Auschwitzu. Dnes je len ťažko uveriteľné, že vďaka štrnásťročnému dievčaťu existovala v tábore plnom krutostí maličká tajná knižnica, ktorá obsahovala len osem zväzkov kníh. Napriek všetkému však dokázala zapáliť plameň vedomia a nádeje v dušiach tých najmenších a najzraniteľnejších – detí uväznených v Auschwitzi.
A vo Viedenskom lese stále stoja stromy
Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Asbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval.
Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je tiež knihou o súčasnosti, keďže "poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami - drámu utečencov v súčasnom svete". Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem "horšej rasy" nahradila "cudzia kultúra".
Žltá hviezda
Keď v roku 1939 odvliekli Sylviu s rodinou do lodžského geta v Poľsku, v ktorom bolo väznených približne 250 000 židov, bola len malým dievčatkom.
Po oslobodení zostalo v gete nažive len 800 ľudí a z toho 12 detí. Sylvia bola jedným z nich...
Ostatných utýrali priamo tam alebo vyviezli do koncentračných táborov na konečné riešenie.
Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí prežili holokaust, ani ona nechcela hovoriť o tom, čo sa dialo v gete. Svoju minulosť sa snažila pochovať, aby sa mohla pohnúť vpred. Po viac ako päťdesiatich rokoch však svoje rozhodnutie zmenila a celý príbeh vyrozprávala svojej neteri, ktorá ho dokázala premeniť na emotívne rozprávanie o prežití z pohľadu malého dievčatka.
Tak vznikla úžasná kniha, skutočný príbeh zachytávajúci nešťastie, hrôzostrašné podmienky, ale aj túžbu a odhodlanie žiť.
dostupné aj ako:
Jediný muž
Poručík spravodajskej služby Nathan Blum rutinne dekóduje správy z obsadeného Poľska. Po úteku z krakovského geta, kde nacisti popravili celú jeho rodinu, však Nathan túži urobiť niečo veľké pre svoju rodnú krajinu ťažko skúšanú vojnou. No nikdy by neočakával návrh, ktorý dostane od svojho nadriadeného Billa Donovana. Má preniknúť na najhoršie miesto na svete, priamo do centra ľudského utrpenia, kde treba nájsť a zachrániť jedného človeka, jediného muža, ktorý môže Spojencom pomôcť zvíťaziť vo vojne. Ten muž sa volá Alfred Mendl a je to svetovo uznávaný fyzik. Dokážu vyviaznuť živí z pekla menom Osvienčim?
Politika antisemitizmu a holokaust na Slovensku v rokoch 1938-1945
Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nahľadiac na "nebezpečnosť" tejto komunity pre majoritné obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami. Holokaust však nezačal tým, že sa Židia ocitli pred bránami krematórií. Proces holokaustu je spojený s postupnou marginalizáciou židovskej komunity v Európe. Vychádzajúc zo slovenského autochtónneho antisemitizmu, ktorý mal kresťanskú, národnú, politickú a sociálno-hospodársku rovinu, realizovali politici slovenského štátu svoj vlastný politický antisemitizmus, ktorý mal prejavy v podobe arizácií a príprav a realizácie deportácií Židov až po hranice Slovenska.
Bol som číslo 30529
„Môj brat bol na prácu príliš malý. Som si istý, že ak by dali mojej mame na výber, išla by do plynu s ním, no pochybujem, že dostala túto možnosť. Som viac-menej presvedčený, že umrela v nejakom inom pracovnom tábore.“
Šesťdesiatpäť rokov potláčal rodák z Československa Felix Weinberg svoje spomienky na nepredstaviteľné utrpenie a nenávisť, ktoré zažil počas holokaustu. Nakoniec sa rozhodol svoj príbeh napísať, urobil to však s nečakaným humorom a nadhľadom. Len tak sa dokázal vrátiť do minulosti, ktorá mu vzala takmer celú rodinu.
Písal sa rok 1939, keď sa dostal do nemilosrdných rúk nacistov. Skoro celú svoju mladosť strávil v Terezíne a Osvienčime. V roku 1945 len o vlások unikol Smrteľnému pochodu z Blechhammeru. Po vojne sa usadil v Anglicku a napriek slabému vzdelaniu sa nevzdal a stal sa z neho profesor fyziky na Univerzite Imperial v Londýne.
Bol som číslo 30529 je jedinečným spomínaním muža, ktorého detstvo prešlo najtemnejšími dejinami ľudstva a predsa nestratil nádej opäť žiť.
dostupné aj ako:
Mosty nádeje
Židovské dievča zo Šamorína, Elli Friedmannová (skutočné meno autorky) sa ako pätnásťročná vracia z Osvienčimu. Koncentračný tábor zázrakom prežijú spolu s matkou a bratom. Po návrate domov ich čakajú zdesené pohľady susedov, ktorí si medzitým rozdelili lup z ich domu.
Elli je prototypom novej, povojnovej Židovky, ktorá rýchlo pochopí, že musí riskovať a naplánovať útek z krajiny. Autorka ukazuje život mladej dievčiny v jednoduchých, každodenných zlomoch, medzi pätnástym a dvadsiatym rokom života, v situáciách, ktoré sú v pohnutých časoch také zásadné, že si nemôže dovoliť ani na chvíľku zaváhať.
Autorkin osobný príbeh, spomienky i autentické historické detaily sa podarilo pretaviť do napínavého rozprávania. Vďaka tomu môžeme vidieť očami hrdinky, cítiť jej srdcom a spoznať atmosféru povojnového Slovenska, akoby sme sami boli v koži navonok plachého, napriek tomu odvážneho dospievajúceho dievčaťa.
Vypredané
9,41 €
9,90 €
