Nikdy nesmieme zabudnúť. Knihy s tématikou holokaustu, ktoré by nemali ujsť žiadnemu knihožrútovi strana 1 z 4
„Tí čo pália knihy, napokon budú upaľovať aj ľudí,“ napísal v roku 1822 nemecký básnik Heinrich Heine. Nemohol tušiť, do akých obludných rozmerov jeho "proroctvo" prerastie o viac ako sto rokov v celej, nacistami okupovanej Európe.
Na obete holokaustu nesmieme nikdy zabudnúť. Aj preto si ich v tento deň pripomíname po celom svete. Keďže nič nezaznamená osudy ľudských duší lepšie ako kniha, prinášame Vám výber tých, ktoré svedčia o tejto jazve na histórii civilizácie a budú o nej svedčiť aj dlho po tom, čo preživší už nebudú medzi nami.
zobraziť:
Lilin sľub
Dojímavá kniha o sile nádeje a lásky, ktoré prekonajú aj to najhoršie z ľudstva
„Nezáleží na tom, akú máte farbu pleti alebo akej ste národnosti, pretože pre všetky ľudské bytosti platí jedno: naša krv je červená, a keď nás porežete, bolí to.“
Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla v titulkoch po celom svete. Kedysi si sľúbila, že ak prežije Osvienčim, vyrozpráva všetkým pravdu o tábore. Teraz sa jej naskytla príležitosť.
Román začína jej detstvom v Maďarsku, smrťou matky a jej dvoch najmladších súrodencov po príchode do Osvienčimu v roku 1944. Odhodlaná ochrániť aspoň svoje dve sestry opisuje
neľudskosť tábora a drobné prejavy vzdoru, ktoré jej dodávali silu. Z Osvienčimu ju so sestrami presunuli na otrocké práce v muničnej továrni, až napokon čelili pochodu smrti, ktorý sotva prežili.
Sme v poslednej chvíli, keď ešte môžeme počúvať o hrôzach koncentračných táborov od tých, ktorí ich prežili. Preto sa Lily bojí, že ak aj poslední preživší odídu, svet zabudne na hrôzy, ktorými títo ľudia museli prejsť.
Lilin sľub je dôležitou knihou, ktorej príbeh poukazuje na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.
dostupné aj ako:
Hviezda, ktorá nikdy nezhasne
Stále si rovnako hrdá Slovenka? Žena žida? Aby si však nepovedala, že som sviňa, doprajem ti ešte niekoľko chvíľ s ním. Zbaľ si najnutnejšie veci, máš na to päť minút, a nastúp do toho auta. S celou famíliou! Sofort!"
Slovensko (február 1943) - Major von Lübeck, dôstojník nemeckej armády, spolu s ďalšími vojakmi prichádzajú do domu Anny a Samuela Dobiszových. Ich dvanásťročná dcéra Alžbetka sa hrá pred domom v kabátiku bez prišitej Dávidovej hviezdy. Tá sa jej deň predtým pri hre odtrhla. Zbytočné sú prosby Anny. Staršiu dcéru Kristínu nacisti odvlečú a maličká Alžbetka hrdinsky znáša trest za matkinu nezodpovednosť. Ďalšie ráno prídu major von Lübeck s vojakmi opäť, odvlečú Annu a Samuela, rozdelia ich a pošlú do koncentračného tábora. Alžbetka zostáva sama zranená a nevládna v dome, ktorý vojaci podpália.
Argentína (január 1964), Nemecko (október 1964) - Do Buenos Aires prilieta tmavovlasá Holanďanka Isabelle Doorová, ktorá navštívi istého pána Wagnera. Po Isabellinom odchode z vily pána Wagnera zaznie v jednej z izieb výstrel. Ďalšie Isabelline kroky vedú do ordinácie doktora Biringera, ktorý je lekárom v malom mestečku neďaleko Mníchova. Vypytuje sa ho na Annu Dobiszovú. Isabelle sa od lekára nič nedozvie a odíde. V pondelok ráno sestrička nájde doktora Biringera mŕtveho v jeho posteli. Čo spája týchto dvoch mužov, ktorí zomreli tesne po Isabellinej návšteve? Kto je tajomná Holanďanka? Aký je jej vzťah k Anne Dobiszovej?
Hviezda, ktorá nikdy nezhasne je strhujúci príbeh o osudoch rodiny poľského žida a goralky zo slovenskej strany Hornej Oravy
dostupné aj ako:
Denník Anny Frankovej
Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.
dostupné aj ako:
Zákon krvi, 2. vydanie
Príbeh lásky, proti ktorej stál silný nepriateľ. Rasa, krv a národ.
Eliza je mladučké dievča, ktoré prichádza do Košíc spolu so svojimi rodičmi. Študuje na gymnáziu, je výborná v jazykoch a... pred rodičmi ukrýva veľké tajomstvo.
Daniel je syn bankára, žije v Košiciach, svoj voľný čas trávi hrou na organe v Chráme svätej Alžbety a... pred rodičmi ukrýva veľké tajomstvo.
Eliza miluje Daniela a Daniel miluje Elizu.
Táto láska by mohla mať šťastný koniec, keby... Keby Eliza nebola Nemka, Daniel Žid a keby sa práve nepísal rok 1938. Po náhlom zmiznutí Daniela odvážajú rodičia Elizu domov do Nemecka, kde už vládne Adolf Hitler a jeho rasové zákony. Eliza netuší, čo ju čaká ani ako ju to navždy poznačí. So zlomenou dušou je nútená nastúpiť ako zdravotná sestra v domove organizácie Lebensborn. Ocitá sa na zvláštnom mieste za železnou bránou, kde sa rodia deti pre vodcu. To však nie je jediné tajomstvo domova Hochland. Eliza ich všetky objaví, ale takmer za to zaplatí privysokú cenu. Aj keď má pocit, že už jej nič nemôžu vziať...
Nájdu napokon obaja svoj pokoj a znova jeden druhého? Zvládne Eliza všetky desivé skúšky, ktoré jej osud nachystal? Zlomí ju šialená ideológia a príde o rozum, alebo je aj na konci jej tunela svetlo?
Jeho pohľad bolel. Nechcela som si priznať, čo pred sebou vidí. Moju uniformu. Orla. A znak ríše, ktorá ho nenávidí za to, čo na ňom ani nie je vidieť. „Eliza,“ vyslovil zlomene moje meno a mne všetky slová zamrzli v hrdle.
Dívaj sa na hviezdy
Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu.
V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami.
V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.
dostupné aj ako:
Posledné kníhkupectvo v Londýne
Nadčasový príbeh o strate, láske a sile literatúry.
August 1939 - Hitlerove vojská postupujú Európou a na prepuknutie vojny sa pripravuje i Londýn, do ktorého sa prisťahovala hlavná hrdinka Grace Bennettová, čím si splnila svoj celoživotný sen. Nečakala však, že veľkomesto ju privíta protileteckými krytmi, vrecami s pieskom a zatemnenými oknami. A už vôbec si nepredstavovala, že jej nezostane iná možnosť, než začať pracovať u nevrlého starého pána Evansa v ponurom a zaprášenom kníhkupectve v srdci Londýna. Najmä, keď sa v knihách vôbec nevyzná a sama nikdy nemala čas na čítanie.
Jedného dňa však do kníhkupectva vstúpi šarmantný letecký dôstojník George, vďaka ktorému Grace v sebe postupne objaví lásku ku klasickým románom a začne z nich čerpať toľko potrebnú nádej. Počas dlhých mesiacov neľútostného bombardovania Londýna Nemcami Grace zistí, že knihy dokážu pevne zomknúť celú komunitu. Aj tie najťažšie chvíle sa im tak podarí prekonať spôsobom, o akom sa jej nikdy ani nesnívalo.
Autorka románu Madeline Martin si dala záležať na čo najautentickejšom vykreslení strachu a zákerného bombardovania Londýna, ale aj prerodu Grace, ktorá nájde cestu do čitateľského sveta. Tento pútavý príbeh o knihách, láske a vojne sa, žiaľ, nezaobíde ani bez tragických dôsledkov druhej svetovej vojny, no svojím bezprostredným štýlom a dojemným záverom osloví všetkých milovníkov krásnej literatúry.
dostupné aj ako:
Odložený život
"Mám na ruke číslo z Osvienčimu a nájdu sa ľudia, ktorí vravia, že sa to nikdy nestalo!"
Od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim prešlo sedemdesiatpäť rokov a Dita Kraus, rodená Polachová, jedna z tých, čo prežili, sa rozhodla napísať knihu spomienok nielen na koncentračný tábor, ale na celý svoj život.
Narodila sa v rodine pražských židovských intelektuálov, chodila do školy, mala veľa kamarátov a nikdy jej ani na um neprišlo, že je v niečom iná. Až keď si jedného dňa našla na lavici kus papiera so slovami: Si Židovka. "Čo je to Žid?" spýtala sa rodičov.
Zakrátko to pocítila na vlastnej koži, keď po vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava začali platiť vyhlášky a zákony, ktoré krok za krokom vylučovali židovské obyvateľstvo z väčšinovej spoločnosti. Po čase ju ako trinásťročnú deportovali s rodičmi do geta v Terezíne a neskôr do Osvienčimu, kde jej otec zomrel. Dita s matkou prešli selekciou doktora Mengeleho a s ďalšími spoluväzenkyňami ich poslali na nútené práce do Nemecka. Krátko pred koncom vojny ich presunuli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde sa dočkali oslobodenia.
Po vojne sa Dita vydala za Otta Krausa a veľmi pútavo opisuje situáciu a nálady v povojnovom Československu, v roku 1948 zasiahnutom februárovými udalosťami. Tie napokon prispeli k rozhodnutiu Krausovcov emigrovať aj s ročným synom do Izraela.
Je to ďalšia kapitola ich života, síce slobodného, ale aj plného úskalí, akými boli existenčné zabezpečenie rodiny, hľadanie optimálneho zamestnania, aby uživili rozrastajúcu sa rodinu, choroby a pre Ditu napokon aj smrť najbližších.
dostupné aj ako:
Chlapec v pásikavom pyžame (mäkká väzba)
Príbehy nevinnosti existujú aj v tej najdesivejšej realite. Toto je príbeh dvoch chlapcov v časoch, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť. Začína sa v Berlíne roku 1942. Jedného dňa sa Bruno vráti zo školy a nájde pobalené všetky veci. Jeho otec dostal nové miesto a rodina sa s ním musí odsťahovať ďaleko na zvláštne miesto, kde nemá čo robiť, kde sa nemá s kým hrať. Kam len oko dovidí sa tiahne plot, ktorý ho oddeľuje od čudných ľudí. Bruno je však prieskumník a nezmieri sa s tým, čo vidí. Pri prieskumných cestách pozdĺž plota stretne chlapca, ktorého život a podmienky sú úplne odlišné od jeho.
Chlapec v pásikavom pyžame "ponúka veľmi poeticko-tragický príbeh z miesta, kde sa naplno prejavili dôsledky eskalovaného skupinového šialenstva."
dostupné aj ako:
Tetovač z Auschwitzu
Tetovač z Auschwitzu je román vychádzajúci zo skutočného príbehu Laleho a Gity Sokolovovcov, dvoch slovenských Židov, ktorí prežili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau a po vojne si našli nový domov v Austrálii.
Lale v tábore dostal prácu tetovača. Jeho povinnosťou bolo číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive, teda vpichávať im do predlaktí čísla s neodstrániteľným atramentom – jeden z najsilnejších symbolov holokaustu. Minimálnu slobodu pohybu, ktorú mu umožňovala táto práca, využíval na získavanie potravín výmenou za šperky a peniaze po zavraždených Židoch. Nejedného spoluväzňa tak zachránil pred vyhladovaním. Jemu hrozila za túto činnosť smrť, mnohí iní jej vďačili za prežitie.
Jedného dňa sa do radu na tetovanie postavilo vystrašené mladé dievča… Pre Laleho – fičúra, frajera a trochu aj dobrodruha – to bola láska na prvý pohľad. Zaumienil si, že popri vlastnom prežití urobí všetko pre to, aby prežila aj Gita.
To, čo robí túto knihu zvlášť pozoruhodnou, je Laleho životný elán. Vedel, aký osud nacisti chystajú jemu aj ostatným väzňom, on sa však rozhodol nepoddať neľudskosti tábora, zachovať si dôstojnosť, osobnú integritu a žiť najplnšie, ako to bude možné. Napriek všetkej svojej drsnosti je Tetovač z Auschwitzu príbehom nádeje a odvahy, a hoci to znie neuveriteľne, aj príbehom veľkej lásky.
Druhé vydanie knihy obsahuje nové fotografie a dokumenty, ako aj ďalšie doplňujúce texty autorky z jej návštevy v Krompachoch a v koncentračnom tábore Birkenau v Poľsku.
dostupné aj ako:
Odsúdení prežiť
Tri mladé židovské matky. Tri bábätká. Tri neuveriteľné skutočné príbehy, ktoré osud spojil do jedného - do svedectva o tom, ako láska napokon zvíťazí aj nad tými najväčšími zverstvami. Keď Slovenka Priska, Poľka Rachel a Češka Anka prešli v roku 1944 cez nechválne známu bránu najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz II. - Birkenau, ukrývali tajomstvo - všetky boli v druhom stave. Osamelé, vydesené a bez svojich manželov a členov rodiny, ktorých nacisti pripravili o život, tieto tri mladé ženy čelili neistému osudu. V kútiku duše sa však rozhodli, že si nenechajú vziať to jediné, čo im ostalo - svoj život a život svojich nenarodených detí. Tri bábätká sa narodili s odstupom niekoľkých týždňov a za nepredstaviteľne krutých okolností. V dobe, keď uzreli svetlo tohto sveta, každé z nich vážilo menej než jeden a pol kilogramu. Ich otcov zavraždili nacisti a matky sa zmenili na "kráčajúce kostry" žijúce z okamihu na okamih. Všetkým trom ženám sa nejakým spôsobom podarilo prežiť plynové komory pekelného Auschwitzu, neľudské podmienky v nemeckom pracovnom tábore, kde sa vyhladované a vo vysokom štádiu tehotenstva takmer upracovali na smrť, a napokon šialenú sedemnásť dňovú cestu do rakúskeho vyhladzovacieho tábora Mauthausen. A napriek nepriazni osudu prežili aj ich novorodeniatka. O sedemdesiat rokov neskôr sa títo súrodenci spriaznení osudom po prvý raz stretli, aby vyrozprávali pozoruhodné príbehy svojich matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby im dali život. Každý z nich sa narodil, aby prežil.
dostupné aj ako:
Príbeh pôrodníčky
"Prečo by som mala riskovať všetko, čo už aj tak viselo na vlásku, pre niekoho, kto sa spolčoval - kto spával - s človekom s rukami začiernenými smrťou, zodpovedným za všetko moje nešťastie? Môžem povedať nie. Môžem nechať Evu, nech sama čelí následkom. Neocitla by sa predsa v nebezpečenstve. Možno by už viac nebola velebenou princeznou, no určite by jej nik neublížil. Neskončila by mŕtva..."
Anke je väzenkyňa v koncentračnom tábore, kde pomáha pri pôrodoch v tom najkrutejšom prostredí. Napriek nepredstaviteľným podmienkam však rodičky vďaka Ankiným schopnostiam prežijú, a tak sú čoskoro pripravené znova otročiť pre ríšu. To neujde gestapu, ktoré Anke jedného dňa oznámi, že sa bude ako pôrodná asistentka starať o samotnú Evu Braunovú.
Anke čoskoro čelí mučivej dileme: má priviesť na svet potomka diabla, ktorý jej rodinu a vlasť pripravil o nádej na budúcnosť, alebo sa bude držať svojich morálnych zásad a pomôže nevinnému novorodencovi?
Príbeh pôrodníčky vás vtiahne do zákulisia nacistických stratégií zosnovaných v sídle Berghof, kde sa v dusnom ovzduší vojny zúriacej všade navôkol nečakane rodí nie len nový život, ale aj láska.
dostupné aj ako:
Sestry z Osvienčimu
Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život.
Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým
vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov
do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol
to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení
konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.
„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom.
„Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“
dostupné aj ako:
Chlapec z Belsenu
Svedectvo osemročného chlapca o živote v predvojnovom období a holokauste na Slovensku.
Idylické detstvo Tomiho Reichentala v slovenských Merašiciach sa skončilo v roku 1944, keď ho ako malého chlapca spolu s rodinou na základe udania suseda, neskôr aj mnohých iných prisluhovačov fašistov, zatklo gestapo a dostal sa do koncentračného tábora v Bergen-Belsene.
Holokaust nakoniec pripravil Tomiho o 35 členov rodiny a jeho podmanivá a veľmi sugestívna výpoveď v tejto knihe, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom, poskytuje pohľad na tragické časy našej histórie očami nevinného dieťaťa. Chlapec z Belsenu je výnimočné svedectvo o živote v rozvrátenej realite nášho sveta, na ktoré by nikdy žiadna generácia nemala zabudnúť, aby sa nezopakovalo.
dostupné aj ako:
ZlatovláSSka
"Ako ťa z tohto vysekali?" spýtal sa šokovane a neprítomne hladkal zjazvenú pokožku. Ach, Gabriel, keby si videl, ako vyzerá moje telo - pomyslela som si zdrvene.
Pokrčila som plecami. "Zázrak. A najlepší ríšski lekári. A hlavne... našli ma veľmi skoro. Nenechajú ma zomrieť. Niečo v sebe mám a oni to veľmi chcú. A keď to dostanú je možné, že celý svet bude oblečený do našej vlajky,"
Nemecká ríša, 1942
Život Sanny Schlosserovej je utrpením. Pripadá jej ako pomalá cesta do pekla, lemovaná cintorínom. Nebyť však podivnej udalosti, ktorá sa stala na úsvite jedného augustového dňa, vyvíjal by sa celkom inak. Keby nie jej náhlej výnimočnosti, nikdy by nevidela sterilizovanie žien a dievčat v Osvienčime, nepodstúpila ponižujúce deflorovanie v lebensbornskom dome, neokúsila bolesť na vyšetrovacích stoloch Clauberga, Schultza a Schumanna, nespoznala desivý úsmev doktora Mengeleho, nestratila najlepšiu priateľku Rivku...
... ale ani by nestretla Gabriela. Gabriela, ktorý by šiel po ňu aj do pekla. A možno tam napokon aj šiel.
Nádherné secesné priestory Freyjiných kúpeľov, nemocničné bloky koncentračných táborov a množstvo lekárskych plášťov. Vitajte vo svete, kde zomrela sloboda, zábrany i Hippokratova prísaha. Máte odvahu? Tak otvorte dvere a poďte ďalej...
dostupné aj ako:
Utiekol som z Osvienčimu
Knihu Rudolfa Vrbu, ktorú poznajú čitatelia v mnohých krajinách, možno čítať rôznymi spôsobmi. Ako strhujúci príbeh plný nečakaných zvratov a stretnutí. Ako správu o vzniku a osude jedného z najzávažnejších dokumentov druhej svetovej vojny. Ako svedectvo o vyhladzovacích táboroch. Ako spoveď človeka, ktorý má silu otvorene hovoriť o veciach, o ktorých sa niekedy hovoriť nedá. Ako dobrodružnú správu o jednom z veľkých útekov histórie. Ako rozprávanie o mladom mužovi, ktorý vzdoroval nespravodlivému osudu, koľkokrát za neľudských podmienok, a pritom si dokázal zachovať svoju tvár.
dostupné aj ako:
Ukradnutá mladosť
Do začiatku druhej svetovej vojny sa nestalo, že by niekto násilím zatvoril vysoké školy. Urobil to až Adolf Hitler, ktorý 17. novembra 1939 prikázal zatvoriť české vysoké školy, prepadnúť vysokoškolské internáty a 1 200 študentov odvliecť do koncentračného tábora, odkiaľ sa ani jeden z nich nemal vrátiť. Dôvod bol jednoduchý – chcel zlikvidovať budúcu inteligenciu. Kniha Ukradnutá mladosť zachytáva osudy študentov trpiacich v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Autor navštívil všetkých žijúcich pamätníkov a podľa ich výpovedí napísal strhujúce dielo. Symbolické je, že študentská manifestácia k 50. výročiu týchto smutných udalostí, ktorá sa uskutočnila 17. novembra 1989 v Prahe, odštartovala politické zmeny v Československu.
Krajčírky z Auschwitzu
Silný príbeh podľa skutočnej udalosti o ženách, ktorým ihly a nite pomáhali prežiť.
V období najväčšieho vyhladzovania židov v Auschwitzi - Birkenau dvadsaťtri mladých žien uniklo pred plynovými komorami, vďaka navrhovaniu, šitiu a pripravovaniu odevov pre svojich mučiteľov. Krutá manželka veliteľa SS, Hedwig Hossová, založila krajčírsku dielňu, v ktorej tieto ženy pracovali na výrobe odevov pre strážcov SS a iné ženy z vysokých spoločenských kruhov v Berlíne. Množstvo oblečenia, ktoré spracúvali, pochádzalo práve z kufrov, ktoré odobrali väzňom deportovaným do tábora.
Táto kniha je svedectvom výnimočných žien, ktoré sa nenechali zlomiť ani v najťažších životných chvíľach. Je oslavou ich odvahy a solidarity, ale i vďakou za to, že zvládli utrpenie, aké si nedokážeme predstaviť, aby nám porozprávali svoj príbeh.
Spisovateľka a historička Lucy Adlingtonová viedla rozhovory s rodinami krajčírok, zhromažďovala ich výpovede, listy, fotografie a osobne sa stretla so slovenskou rodáčkou 98-ročnou krajčírkou, Brachou Kohútovou (rod. Berkovičovou). Už zostáva iba veľmi málo žijúcich obetí holokaustu, ktoré by nám mohli prerozprávať ich skúsenosti.
Výnimočné životné príbehy ako tieto musíme zachovávať, aby sa podobná tragédia nikdy nezopakovala a vzdať im hold za ich mimoriadnu statočnosť a odhodlanie prežiť.
dostupné aj ako:
Čo Dante nevidel
Vo vydavateľstve MilaniuM (PhDr. Milan Richter - MILANIUM) vychádza nové (opravené) vydanie autobiografického románu Alfréda Wetzlera ČO DANTE NEVIDEL ako 1. zväzok novej edície PAMÄTAJ. V knihe bude publikovaný doslov A. Matušku (z 1. vydania v r. 1964) a nový doslov historika I. Kamenca. Vydavateľ do knihy zaradil aj Správu Wetzlera a Vrbu (preložená pre Dokumentačné stredisko holokaustu, vyjde po prvý raz v slovenčine). Súčasťou knihy bude i štúdia Osudy jedné zprávy českého historika M. Kárného a prológ k Správe Wetzlera a Vrbu od britského historika sira M. Gilberta. Knihu dopĺňajú umelecké fotografie R. Kostova a dokumenty z archívu A. Wetzlera.
Denník Anny Frankovej (komiks)
Komiksové vydanie najznámejšieho denníka, vydané pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý ako jediný z rodiny vojnu prežil.
dostupné aj ako:
