Najpredávanejšie - Nikdy nesmieme zabudnúť. Knihy s tématikou holokaustu, ktoré by nemali ujsť žiadnemu knihožrútovi strana 2 z 3
„Tí čo pália knihy, napokon budú upaľovať aj ľudí,“ napísal v roku 1822 nemecký básnik Heinrich Heine. Nemohol tušiť, do akých obludných rozmerov jeho "proroctvo" prerastie o viac ako sto rokov v celej, nacistami okupovanej Európe.
Na obete holokaustu nesmieme nikdy zabudnúť. Aj preto si ich v tento deň pripomíname po celom svete. Keďže nič nezaznamená osudy ľudských duší lepšie ako kniha, prinášame Vám výber tých, ktoré svedčia o tejto jazve na histórii civilizácie a budú o nej svedčiť aj dlho po tom, čo preživší už nebudú medzi nami.
zobraziť:
Irenine deti
Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej - hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oskara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.
V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.
Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.
dostupné aj ako:
Hviezda, ktorá nikdy nezhasne
Stále si rovnako hrdá Slovenka? Žena žida? Aby si však nepovedala, že som sviňa, doprajem ti ešte niekoľko chvíľ s ním. Zbaľ si najnutnejšie veci, máš na to päť minút, a nastúp do toho auta. S celou famíliou! Sofort!"
Slovensko (február 1943) - Major von Lübeck, dôstojník nemeckej armády, spolu s ďalšími vojakmi prichádzajú do domu Anny a Samuela Dobiszových. Ich dvanásťročná dcéra Alžbetka sa hrá pred domom v kabátiku bez prišitej Dávidovej hviezdy. Tá sa jej deň predtým pri hre odtrhla. Zbytočné sú prosby Anny. Staršiu dcéru Kristínu nacisti odvlečú a maličká Alžbetka hrdinsky znáša trest za matkinu nezodpovednosť. Ďalšie ráno prídu major von Lübeck s vojakmi opäť, odvlečú Annu a Samuela, rozdelia ich a pošlú do koncentračného tábora. Alžbetka zostáva sama zranená a nevládna v dome, ktorý vojaci podpália.
Argentína (január 1964), Nemecko (október 1964) - Do Buenos Aires prilieta tmavovlasá Holanďanka Isabelle Doorová, ktorá navštívi istého pána Wagnera. Po Isabellinom odchode z vily pána Wagnera zaznie v jednej z izieb výstrel. Ďalšie Isabelline kroky vedú do ordinácie doktora Biringera, ktorý je lekárom v malom mestečku neďaleko Mníchova. Vypytuje sa ho na Annu Dobiszovú. Isabelle sa od lekára nič nedozvie a odíde. V pondelok ráno sestrička nájde doktora Biringera mŕtveho v jeho posteli. Čo spája týchto dvoch mužov, ktorí zomreli tesne po Isabellinej návšteve? Kto je tajomná Holanďanka? Aký je jej vzťah k Anne Dobiszovej?
Hviezda, ktorá nikdy nezhasne je strhujúci príbeh o osudoch rodiny poľského žida a goralky zo slovenskej strany Hornej Oravy
dostupné aj ako:
Sto zázrakov
Na svoje detstvo mám len šťastné spomienky. Domnievam sa, že ak niekto prežije také radostné detstvo ako ja, neskôr v živote dokáže prežiť takmer čokoľvek. Nič vám už nemôže život úplne pokaziť. Mamička vravievala, že keď sa robí citronáda, najprv musíte do pohára nasypať cukor, až potom pridať citrón. Ak to urobíte naopak, bude vždy chutiť kyslo a už ju nedosladíte. Presne to isté platí aj o živote. Ak okúsite sladkú chuť prv než horkosť, ostane s vami navždy.
Svetoznáma klaviristka, čembalistka a hudobná pedagogička Zuzana Růžičková je neobyčajne inšpiratívna a talentovaná žena, pre ktorú bola hudba celým jej vesmírom. Jej idylické detstvo v Plzni zničil nástup fašizmu a nútená deportácia do koncentračných táborov. V nich každý deň hľadela smrti do očí a zakúšala to najhlbšie ľudské utrpenie a zúfalstvo. Hoci sa jej podarilo holokaust prežiť, nikto neveril, že sa bude môcť venovať hudbe profesionálne. Navzdory nepriazni osudu, zdravotným ťažkostiam či komunistickému režimu sa zo Zuzany vďaka jej nezlomnému duchu a húževnatosti stala legenda českej klasickej hudby. A ešte, ako sama vravievala, vďaka tomu, že jej život bol plný stovák zázrakov. Britská autorka Wendy Holden spracovala obrovské množstvo informácií a rozhovorov do podoby biografického románu, ktorý plasticky vykresľuje príbeh tejto výnimočnej ženy.
dostupné aj ako:
Heydrich Muž so železným srdcom
Prominentného nacistu Reinharda Heydricha prezývali pražský mäsiar a kat. Šéf gestapa, ktorý naplánoval holokaust a riadil tajnú službu, sa stal protektorom Čiech a Moravy. Po sérii podlých vrážd českých generálov a vlastencov dostal Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš z hnutia odporu poverenie Heydricha zabiť. Kniha opisuje kariéru nacistu až po smrteľné zranenie na pražskej zákrute v Kobylisiach – jediný úspešný atentát na vysokopostaveného esesáka počas vojny. Zrodil sa brilantný román o akcii Antropoid riadenej z Londýna. Filmové spracovanie knihy Laurenta Bineta HHhH (Marenčin PT, 2010) prichádza do slovenských kín 15. júna 2017 spolu s druhým vydaním knihy pod rovnomenným názvom Heydrich: Muž so železným srdcom.
Žila som tisíc rokov 2. vydanie
Malá Elli Friedmannová si užívala čľapotanie v Dunaji a detské hry. Snívala, že bude študovať na gymnáziu v Budapešti a raz z nej bude veľká poetka. Namiesto toho však zo svojou rodinou a celou židovskou komunitou skončila v koncentračnom tábore. Z niekoľkých stoviek ľudí sa po vojne vrátilo späť do Šamorína asi tridsať. Mnohí ľudia už tento príbeh poznajú. Vedia, že 13-ročná Elii prežila len vďaka tomu, že sa pri úvodnej selekcii v koncentračnom tábore sa nemeckému dôstojníkovi zapáčili jej vlasy. Povedal jej, aby tvrdila, že má 16 rokov. Čitatelia spoznali jej húževnatosť, vďaka ktorej dokázala v Osvienčime zachrániť pred smrťou svoju nevládnu mamu, alebo aký šok väzni zažili, keď sa viezli vovlakovom transporte, na ktorý zaútočili americké stíhačky.
Konvália
Príbeh židovského dievčaťa Vali Reiszovej, ktorá sa počas holokaustu stala matkou dieťaťa františkánskeho mnícha a exponovaného slovenského básnika Rudolfa Dilonga. Ich vzťah sa začal ešte v medzivojnových Malackách a Valéria sa neskôr vyhla deportácii najmä zásluhou svojho milenca. Po skončení vojny Dilong tajne emigroval do zámoria a šokovaná Valéria ostala s dieťaťom sama. Navyše čelila perzekúciám štátnej moci zato ako bývalá družka prominentného básnika Slovenského štátu. V šesťdesiatych rokoch sa medzi Valériou a Dilongom obnovila korešpondencia a v júli 1969 sa po rokoch stretli vo Viedni. Ich vzťah možno nazvať vzťahom osudovým, i keď určite nie naplneným. Zároveň je to aj rodinný príbeh autorky Denisy Fulmekovej, keďže dcérou oboch protagonistov bola jej mama. V knihe sú publikované úryvky z osobnej korešpondencie Rudolfa Dilonga i jeho doposiaľ nezverejnená báseň, ktorú poslal Valérii z amerického Pittsburghu na jej päťdesiatku.
Listy pre Margot
Margot Baumannová žije v Nemecku v roku 1944. Oddaná nacistickej ideológii odišla zo školy, aby nastúpila na sestrino miesto v podateľni koncentračného tábora Sachsenhausen neďaleko Berlína. Mladé dievča netuší, aká brutalita vládne v tábore, lebo neprichádza do styku s väzňami. Má sa len starať o ich poštu, no keď dostane zapaľovač a príkaz spáliť ich listy adresované blízkym za ostnatým drôtom, začne pochybovať o zmysle svojej práce. Niekoľko listov ukradne a prečíta si ich. Slová plné nádeje, lásky, ale najmä zúfalstva v nej nahlodajú predstavu o menejcennosti ľudí, ktorí ich odoslali a pre ktorých tak veľa znamenali. Jej mladé srdce túžiace po láske očaria najmä listy mladého väzňa Dietricha Kleinschmidta, adresované jeho milej Židovke Margot, ktorá skončila v osvienčimskom koncentračnom tábore. Natoľko ju zasiahnu, že sa podujme na čin, ktorý ju môže stáť život – stane sa tou druhou Margot, ktorá už bola možno mŕtva, a v jej mene píše neznámemu mladíkovi ľúbostné listy, ktoré ho majú v drsných podmienkach tábora udržať pri živote. Zakrátko Margot podnikne ešte riskantnejší krok a Dietricha vyhľadá...
Na sklade 1Ks
14,20 €
dostupné aj ako:
Holokaust okolo nás (Roky 1938-1945 v kultúrach spomínania)
Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.
Dobrovoľník
Hodiny pri čítaní ubehli rýchlo, akoby to bola len chvíľa ... príbeh, ktorý si už dávno zaslúžil, aby bol dôkladne a verne vyrozprávaný, čo sa autorovi podarilo. Wall Street Journal
Snáď najväčší neopísaný hrdina Druhej svetovej vojny ... najvýznamnejší popis jeho mimoriadneho života. Economist
LETO 1940: Poslaním Witolda Pileckého, agenta poľského odboja, bolo odhaliť osud tisícov internovaných v novom koncentračnom tábore, podať správu o zločinoch nacistov, vytvoriť tajnú armádu a uskutočniť vzburu. Názov tábora Auschwitz. Počas nasledujúceho dva a pol roka Pilecki vytvoril v Auschwitzi tajnú armádu, ktorá ničila zariadenia, vraždila nacistických dôstojníkov a zhromažďovala dôkazy o strašnom týraní a masových vraždách. Kým však postupne zisťoval, aké hrôzostrašné sú plány nacistov na vyhladenie európskych Židov, uvedomil si, že by musel riskovať životy svojich mužov, svoj život a ohroziť svoju rodinu, aby varoval Západ skôr, ako bude všetko stratené. Chcel sa preto pokúsiť o nemožné ale najskôr bolo nutné utiecť z Auschwitzu.
Silný príbeh ... a zahanbujúce obžaloba Spojencov zo zlyhania, v situácii, keď mali konať. Sunday Times
Kníhkupkyňa z Berlína
V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci.
Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život.
Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny, tentoraz v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.
dostupné aj ako:
Frida
Príbeh Fridy je šokujúcim rozprávaním o strate, vojne, ale aj pocite niekam patriť a hľadaní vlastných koreňov.
Frida Grünfeld sa v policajných záznamoch prvýkrát objavila v roku 1931. Bola Židovka, prostitútka, podozrivá zo špionáže – a tehotná.
Jej vnučka Nina sa vydáva na cestu po stopách svojej stratenej starej mamy. V archívoch a starých záznamoch nachádza čriepky informácií. Kúsok po kúsku skladá životný príbeh ženy, ktorá zdieľala osud mnohých Židov počas druhej svetovej vojny.
dostupné aj ako:
Sestry z Osvienčimu
Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život.
Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým
vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov
do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol
to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení
konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.
„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom.
„Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“
dostupné aj ako:
Deti žltej hviezdy
August 1942. Jacob a Moses Steinovci, mladí židovskí bratia, žijú so svojou tetou v Paríži uprostred nacistickej okupácie. Rodičia chlapcov, známi nemeckí dramatici, nechali chlapcov v starostlivosti tety, kým nenájdu bezpečný prístav pre svoju rodinu. Francúzski žandári však zatknú chlapcov a odvedú ich na cyklistický štadión Vélodrome d´Hiver, ktorý slúžil ako koncentračný tábor. Chlapci vedia, že musia ujsť, ak si chcú zachrániť život. Tak sa vyberú naprieč Francúzskom na juh hľadať svojich rodičov...
dostupné aj ako:
Útek z pekla
Arnošt Rosin, rodák zo Sniny, bol jedným z miliónov osvienčimských väzňov a jedným z tých, ktorým sa podaril útek z tábora smrti. Ušiel spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobným spôsobom ako krátko pred nimi Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom správy, ktorá ukázala svetu čo sa v skutočnosti v koncentračných táboroch deje.
Chlapec z Belsenu
Svedectvo osemročného chlapca o živote v predvojnovom období a holokauste na Slovensku.
Idylické detstvo Tomiho Reichentala v slovenských Merašiciach sa skončilo v roku 1944, keď ho ako malého chlapca spolu s rodinou na základe udania suseda, neskôr aj mnohých iných prisluhovačov fašistov, zatklo gestapo a dostal sa do koncentračného tábora v Bergen-Belsene.
Holokaust nakoniec pripravil Tomiho o 35 členov rodiny a jeho podmanivá a veľmi sugestívna výpoveď v tejto knihe, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom, poskytuje pohľad na tragické časy našej histórie očami nevinného dieťaťa. Chlapec z Belsenu je výnimočné svedectvo o živote v rozvrátenej realite nášho sveta, na ktoré by nikdy žiadna generácia nemala zabudnúť, aby sa nezopakovalo.
dostupné aj ako:
Príbeh pôrodníčky
"Prečo by som mala riskovať všetko, čo už aj tak viselo na vlásku, pre niekoho, kto sa spolčoval - kto spával - s človekom s rukami začiernenými smrťou, zodpovedným za všetko moje nešťastie? Môžem povedať nie. Môžem nechať Evu, nech sama čelí následkom. Neocitla by sa predsa v nebezpečenstve. Možno by už viac nebola velebenou princeznou, no určite by jej nik neublížil. Neskončila by mŕtva..."
Anke je väzenkyňa v koncentračnom tábore, kde pomáha pri pôrodoch v tom najkrutejšom prostredí. Napriek nepredstaviteľným podmienkam však rodičky vďaka Ankiným schopnostiam prežijú, a tak sú čoskoro pripravené znova otročiť pre ríšu. To neujde gestapu, ktoré Anke jedného dňa oznámi, že sa bude ako pôrodná asistentka starať o samotnú Evu Braunovú.
Anke čoskoro čelí mučivej dileme: má priviesť na svet potomka diabla, ktorý jej rodinu a vlasť pripravil o nádej na budúcnosť, alebo sa bude držať svojich morálnych zásad a pomôže nevinnému novorodencovi?
Príbeh pôrodníčky vás vtiahne do zákulisia nacistických stratégií zosnovaných v sídle Berghof, kde sa v dusnom ovzduší vojny zúriacej všade navôkol nečakane rodí nie len nový život, ale aj láska.
Vypredané
8,90 €
14,90€
dostupné aj ako:
Krajčírky z Auschwitzu
Silný príbeh podľa skutočnej udalosti o ženách, ktorým ihly a nite pomáhali prežiť.
V období najväčšieho vyhladzovania židov v Auschwitzi - Birkenau dvadsaťtri mladých žien uniklo pred plynovými komorami, vďaka navrhovaniu, šitiu a pripravovaniu odevov pre svojich mučiteľov. Krutá manželka veliteľa SS, Hedwig Hossová, založila krajčírsku dielňu, v ktorej tieto ženy pracovali na výrobe odevov pre strážcov SS a iné ženy z vysokých spoločenských kruhov v Berlíne. Množstvo oblečenia, ktoré spracúvali, pochádzalo práve z kufrov, ktoré odobrali väzňom deportovaným do tábora.
Táto kniha je svedectvom výnimočných žien, ktoré sa nenechali zlomiť ani v najťažších životných chvíľach. Je oslavou ich odvahy a solidarity, ale i vďakou za to, že zvládli utrpenie, aké si nedokážeme predstaviť, aby nám porozprávali svoj príbeh.
Spisovateľka a historička Lucy Adlingtonová viedla rozhovory s rodinami krajčírok, zhromažďovala ich výpovede, listy, fotografie a osobne sa stretla so slovenskou rodáčkou 98-ročnou krajčírkou, Brachou Kohútovou (rod. Berkovičovou). Už zostáva iba veľmi málo žijúcich obetí holokaustu, ktoré by nám mohli prerozprávať ich skúsenosti.
Výnimočné životné príbehy ako tieto musíme zachovávať, aby sa podobná tragédia nikdy nezopakovala a vzdať im hold za ich mimoriadnu statočnosť a odhodlanie prežiť.
dostupné aj ako:
Odvlečení
Žijú medzi nami. Prežili holokaust. Mnohí sa s tým čiastočne vyrovnali, ale spomienky vždy vyvolajú silné emócie. Niektorí stratili rodinu, domov, iní vieru aj ilúzie o tomto svete. Čím všetkým si prešli sa asi nedozvieme. V rozhovoroch s ľuďmi čo prežili holokaust Ivana Havranová zaznamenala aspoň časť z ich spomienok.
Vypredané
10,90 €
Lilin sľub
Dojímavá kniha o sile nádeje a lásky, ktoré prekonajú aj to najhoršie z ľudstva
„Nezáleží na tom, akú máte farbu pleti alebo akej ste národnosti, pretože pre všetky ľudské bytosti platí jedno: naša krv je červená, a keď nás porežete, bolí to.“
Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla v titulkoch po celom svete. Kedysi si sľúbila, že ak prežije Osvienčim, vyrozpráva všetkým pravdu o tábore. Teraz sa jej naskytla príležitosť.
Román začína jej detstvom v Maďarsku, smrťou matky a jej dvoch najmladších súrodencov po príchode do Osvienčimu v roku 1944. Odhodlaná ochrániť aspoň svoje dve sestry opisuje
neľudskosť tábora a drobné prejavy vzdoru, ktoré jej dodávali silu. Z Osvienčimu ju so sestrami presunuli na otrocké práce v muničnej továrni, až napokon čelili pochodu smrti, ktorý sotva prežili.
Sme v poslednej chvíli, keď ešte môžeme počúvať o hrôzach koncentračných táborov od tých, ktorí ich prežili. Preto sa Lily bojí, že ak aj poslední preživší odídu, svet zabudne na hrôzy, ktorými títo ľudia museli prejsť.
Lilin sľub je dôležitou knihou, ktorej príbeh poukazuje na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.
dostupné aj ako:
