Blízka budúcnosť

O knihe: Ak by sa k tejto knihe podávala hudba, bol by to určite Duke Ellington! Ak chcete vedieť ako sa môžu objaviť vrany v záchodovej mise, alebo prečo šľapal Gérard Depardieu kapustu vo vani, pustite si platňu na gramofóne a začnite čítať. Brilantne napísané poviedky plné absurdných situácii a neočakaných koncov Vás okamžite prenesú do surrealistického sveta. (Uršuľa Kovalyk, spisovateľka)

O AUTORKE

Anna Kiliánová (1981) sa narodila v Brezne. V Bratislave vyštudovala fyziku. Niekoľko rokov žila vo francúzskom Lille, kde začala písať. Prvýkrát sa literárne predstavila ako finalistka súťaže Poviedka 2009 a niekoľko krátkych próz publikovala v literárnej prílohe denníka Pravda. Vyšla jej kniha poviedok Žena z cigaretového papiera a detská kniha Obed s drakom. Napísala scenár k jednej z poviedok filmu Intrigy. Žije v Bratislave, má dve deti. Živí sa matematikou a programovaním AI.

V najnovšej knihe BÍZKA BUDÚCNOSŤ je deväť poviedok vychádzajúcich z absurdných životných situácií a skúseností. Knihu ilustrovala Andrea Rošková.

UKÁŽKY Z KNIHY

Deti to nesú horšie, ako som myslela. Často nariekajú. Nechcú ísť do školy, potom zase späť domov. Úplne sa prestali hrať na prednom dvorčeku, len sa meravo pozerajú do jedla alebo z okna na stromy. Na Vianoce som im nakúpila nezmyselné množstvo darčekov. Zobrala som si pôžičku, minula tisíce libier. Len pre veci, ktoré sa im páčia, ale nepotrebujú ich. Raz sa s nimi pohrajú a odložia do skrine. Vždy keď padnú prízemné mrazy, chodia sa pozerať, ako manžel s tvárou zaborenou do trávnika kŕčovito kmitá nohami. Kupujem im ďalšie nezmysly. V dome sa hromadia skrine. Skrine a veci všade okolo nás. Prestávam vidieť východisko. Pevný bod, okolo ktorého by sa dal vybudovať skutočný domov, rodina. O to ťažšie sa udržiava spoločný život. Deti, obed! Často nevedia, za ktorou skriňou je zvyšok jedálne. Nedokážem do nášho úbohého života vniesť trochu svetla. Vyzerá ako nekonečné bludisko plné nepotrebných vecí, bez svetla na konci chodby. Mám z toho v hlave zmätok. V piatok sa stratil Japp, ale už v utorok sme zistili, že sa zabýval za skriňou na záchode, aby si zabezpečil prísun vody. Šikovný chlapec. (str. 49)

Bolo to dávno. Zbalil ma na Francúzskej riviére. Kde inde. Mala som na sebe úpletové plavky od mojej sestry. Ale iba raz. Vychádzala som z vody. Natiahli sa až po kolená. Pohľady sa znechutene odvrátili bokom. Mladé žabky sa dusili od smiechu. Hanbila som sa, ramienka mi ledva zakrývali prsia. A on mi pomohol. Zachoval sa ako džentlmen, ako správny chlap. Daroval mi župan. Osvojila som si ho. Uviazala som sa mu na nohu. Expandovala mu do života. Prvú kyticu ruží, ktorú mi daroval, som zožrala. Len tak zo srandy. Veľmi sa mu to páčilo. Vraj Francúzky nemajú zmysel pre humor. (str. 71)