Najpredávanejšie - Bestsellery - Slovenská beletria strana 132 z 161

Veci, ktoré doteraz fungovali, zrazu nejdú a svet stojí pred otázkou, ako ďalej. Svetová kríza hospodárstva je len obrazom krízy celej spoločnosti, jej usporiadania a fungovania. Politici vyvolávajú dojem, že hľadajú riešenia na ozdravenie ekonomiky, ale v skutočnosti nevedia, čo robiť. Kniha „Zodpovedná spoločnosť“ vznikla ako reakcia na túžbu ľudí zorientovať sa v niektorých otázkach týkajúcich sa súčasných ekonomických a spoločenských zmien. Jej zmyslom je v stručnosti ukázať, ako funguje náš súčasný finančný systém založený na úvere a spotrebe, kde je podstata problému práve prebiehajúcej hospodárskej krízy a kam súčasný finančný systém smeruje. Kniha chce čitateľa oboznámiť s rôznymi podobami alternatívnej alebo dnes často nazývanej „prirodzenej ekonomiky“ ako sú starnutie peňazí, bezúročná ekonomika, základný prijem a pod., ako aj s niektorými najznámejšími príkladmi jej uplatnenia v praxi. Ďalšia časť je venovaná politickému usporiadaniu a systému správy spoločnosti. Od alternatívnej ekonomiky a priamej demokracie sa presunieme ku komunitám, čiže spoločenstvám ľudí, ktoré sa v praxi pokúšajú uskutočňovať prvky priamej demokracie ako aj alternatívnej ekonomiky v duchu trvalo udržateľného života a ekológie. Predstavíme si bližšie niekoľko najznámejších komunít ako uplatňujú svoje ideály v praxi a pokúsime sa hľadať model ideálnej komunity pre 21. storočie pre svet ako aj pre naše podmienky.

Dušan Mitana pokladá Zjavenie za „generačný román svojej generácie“. „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec „Zjavenie má u Mitanu mnohorakú podobu. Môže byť epifanickým zážehom, svedectvom o možnosti či nemožnosti metanoie ako procesu komplexnej premeny, eschatologickým stavom, synonymom tvorivosti. Z tohto hľadiska možno povedať, že Dušan Mitana napísal román ako svedectvo o „procese nenaplnenej premeny“. Príbeh premeny vo viere sa skončí napoly vážne a napoly ironicky...“ Peter Zajac

K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku. Skôr necháva hovoriť svoje texty, čo prevrávajú jasnou rečou, pokiaľ sa dostanú do rúk čitateľa s vyvinutým zmyslom pre lyrickú obraznosť. Potvrdzuje to aj najnovšia kniha Rok zasvätenca, napísaná v kombinácii klasických, voľným veršom vytvorených básní a reflexívnych básní v próze. V opuse Poetica nymfomatica nájdeme verš „poézia je lovecká vášeň“, ktorý dokonale vystihuje situáciu súčasného básnika, ak ním naozaj je. Tibor Kočík je vášnivý lovec – a jeho tvorba si takisto vyžaduje percipienta s vášňou. Ako veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti zaujme nielen svojou nefalšovanou prirodzenosťou, ale aj tým, ako pomenúva slabosti, krízové javy, no aj hodnotovo silné miesta prežívanej reality. Osobitne možno vyzdvihnúť jednoduché, krátke, významovo hutné, dobre vypointované poetické útvary. Akoby v nich dospel k záveru, že nie dĺžka básne, nie zdĺhavo pripravované pointy, ale myšlienková a lyrická čistota môžu najviac osloviť dnešného čitateľa.

Hudobný skladateľ predstupuje pred renomovaný orchester, aby naštudoval skladbu, ktorá neexistuje. Prírodná žena, v syntetickom preoblečení, podniká trestné výpravy voči vaginálnym analfabetom. Mladý muž dokresľuje abstraktné maľby v galérii niekoľkými zručnými ťahmi, čím ich údajne zbavuje tajomstva. Šarmantná dáma s Alzheimerom zhromažďuje svoje preklady zahraničných textov v tajnej izbe, takže nikdy nebudú použité. Muž je potrestaný vo vykonštruovanom procese za to, čo nespáchal, nemieni potom niesť následky toho, čo spácha naozaj. Kazateľ mení víno na víno a neopatrne sa dožaduje otvorenia starého prípadu, ktorý aj po politickom prevrate zostáva zamínovaný.Kde je tu Boh?Ako to všetko súvisí s kultúrou smrti?Vrstvenie bizarností by bolo podozrivé, keby nemalo podozrivo veľa styčných bodov so životom v istej malej bezvýznamnej krajine...

Ste žena a napriek tomu vás nebaví nakupovanie, na telenovely nedokážete pozerať dlhšie než dve minúty a otravuje vás bežná spoločenská konverzácia? Máte malé deti, celý život sa vám obrátil naruby a už dávno sa neberiete príliš vážne? Potom je tu pre vás prvý anti-ženský román Rodičky. S jemným humorom a nadhľadom odkrýva život matky a ženy, ktorá napriek "gule na nohe" dokáže vnímať krásy života. "Keď sme mali šestnásť, založili sme si taký tajný klub. Stretávali sme sa vždy v piatok večer a diskutovali o Bohu, vesmíre, zmysle života a politike. Boli sme mladé, krásne a ambiciózne. Čo z nás zostalo? Dnes máme na krku malé deti, špinavé plienky, neupratanú domácnosť. Všetky vzletné myšlienky našej mladosti už dávno zasypal prach všedných starostí. A predsa – kdesi pod povrchom stále driemu dobre ukryté túžby našej mladosti. Kdesi vo vnútri sme ešte i dnes také, aké sme kedysi boli – mladé, krásne a ambiciózne..."

Vydavateľstvo EQUILIBRIA ponúka na knižný trh dielo Tibora Ferka, ktorý sa už predstavil románovým triptychom a veľkolepo koncipovanou monografiou z dejín divadla a mesta Košice od stredoveku po dnešné dni. Aj román s názvom Keď chameleón nemá nohy má svoju genézu v dejinách. Príbeh románovej postavy Filipa Filipka reflektuje osudy štyroch generácií v búrkach dejín. Hoci je meno postavy fiktívne, jeho literárny život je kombinácia reálnych dejov, zvratov a osudov ako aj fiktívnych epizód v podobných premenách, aké mali dejiny mesta vo svojom storočnom vývoji. Tak ako chameleón predstavuje v ríši živočíchov tvora, ktorý permanentne mení svoj zovňajšok podľa ročných období, aj do života človeka sa prešuchne potreba pretvárky – žiť s maskou a bez masky podľa rôznych životom kreovaných situácií. Autorov komorne koncipovaný román je historizujúci a rovnako aj súčasný. Pre rovesníkov hlavnej postavy je román apelom na svedomie, pre súčasníkov ponúka minulosť na poznávanie a súčasne výstrahu pred recidívou zločinov a spoločenských zlyhaní. --

Napokon prišlo leto

Nová kniha Gabriely Rothmayerovej hodnotovo i štýlovo zapadá do takmer desiatky predošlých. Jej dielo sa stretlo s pozitívnym ohlasom čitateľov aj preto, že v každom je prítomná súčasnosť, videná cez jemnú prizmu nažitého a vždy s tlmeným humorom. Aj titul Ako mladnú muži akoby chcel nalákať na náznak erotiky, ale je to iba návnada. Kniha je návratom do Lastovičieho hniezda (to je debut autorky, za ktorý získala Kraskovu cenu), na Spiš, medzi baníkov, lebo kniha nesie znaky autobiografie. Autorka ponúkne obrázky plnokrvných obyčajných ľudí, ktorí žijú vo vrchoch svoje malé dejiny s citovými zvratmi, s málom peňazí a nemálom problémov, no vždy pevne na zemi. Veľké dejiny sa v knihe premietnu do troch rozhovorov s mužmi, ktorí ich tvorili. Všetky jej ako novinárke zostávajú v hlave a ona hľadá odpovede, čo je to za svet, v ktorom sme sa ocitli a ako sa v ňom správame, ako mladneme a ako by sme mladnúť (zabudnúť) možno chceli. Je to namiesto erotiky politika, obrázky láskavého, ale zvedavého človeka, ktoré trochu prekvapujúco zavŕši Rothmayerová poviedkou. Akoby chcela podčiarknuť, že banálnych príbehov z lacných šou je už dosť, je to také zrkadielko na konci, či sa v ňom spoznáme. Otázka starnutia a kríza zrelého života má v knihe významné miesto. Každá kapitola predstavuje svojský príbeh, zápletku, aké sa často vyskytujú v dnešnom živote. Rothmayerová uvádza do deja aj konkrétnych ľudí a známe udalosti. Z knihy nepriamo zaznieva kritika, autorka svoje postavy nešetrí, i keď by sa dala hľadať výhovorka, že taká je doba. Jej mapovanie, možno túžba, aby bolo všetko trochu ináč, pôsobí ako skrytá pointa autorskej výpovede.

Román o dvojčatách, Nine a Sabine, a ich bizarnom a šokujúcom vzťahu, keď tú druhú považujú za takú prirodzenú súčasť seba, že nemajú hranice medzi láskou súrodeneckou a mileneckou. Prečo vlastne muži túžia vo svojich predstavách po sexi dvojičkách? Všetci vedia že je to zlé a nemorálne, ale napriek tomu je to pre mnohých vzrušujúca predstava. Táto kniha prináša pohľad do života dvoch sestier, po ktorých kráse a neviazanej zábave túži nejeden muž. Zmyselné hry sa však rýchlo končia keď sú unesené za účelmi prostitúcie. Ich silné puto podľahne skúške, keď musia prežiť všetky hrôzy sexuálneho otroctva. Do deja zasahuje silný príbeh malého chlapca, ktorý je tiež obeťou tyranie a otroctva. Naplánuje svoj útek od despotických rodičov a pretĺka sa sám, kým sa ho neujme rodina, ktorá mu dá lásku a nehu, ktorú nikdy nezažil. Po mnohých rokoch sa jeho a osudy dievčat pretnú, keďže je to práve jeho otec, ktorý má na svedomí únos dvojičiek. Kniha je určená pre osoby staršie ako 18 rokov.

Mozaikovitý román o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú do cudziny s vidinou vyššieho zárobku, lepších možností sebarealizácie a predovšetkým s túžbou po intenzívnejšom živote.

Tri rozsiahle romány Dušana Mitanu (spolu 1.176 strán) tvoria akýsi voľný triptych hľadania, blúdenia a premeny. O 3 ROMÁNOCH DUŠANA MITANU „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac O KNIHE HĽADANIE STRATENÉHO AUTORA „Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając O KNIHE NÁVRAT KRISTA „Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší. Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ Daniel Pastirčák O KNIHE ZJAVENIE „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec O AUTOROVI Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Žije v Bratislave. Vydal 5 zbierok poviedok (Psie dni, Patagónia, Nočné správy, Slovenský poker, Krst ohňom), 2 básnické zbierky (Krutohory, Maranatha) a 5 románov (Koniec hry, Môj rodný cintorín, Hľadanie strateného autora, Návrat Krista, Zjavenie). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Prémia Literárneho fondu, Panta Rhei Awards - Sieň slávy).

Bez peněz se dá žít, ale jen s penězi se dá ŽÍT! Kdo by netoužil být bohatý a patřit do „lepší“ společnosti? Karolína o takovém životě sní za bankovní přepážkou. Nic jiného než snít jí nezbývá, protože svůj plat dává skoro celý mámě a zbytek jí stačí přesně na tři kávy, jeden výtisk Vogue a pět baget s kuřecím masem a s mexickým salátem. A pak se jí naskytne příležitost…

Etela Farkašová szlovák költő, filozófus és prózaíró regénye az öregedés és a zene által kiváltott érzéseket kutatja. Katarína és Vojto – egy értelmiségi házaspár – egy nap elhatározza, hogy összeállít egy listát azokból a zeneművekből, amelyek szavak nélkül is jellemzik az egész életüket. A regény 2018-ban elnyerte a rangos ANASOFT LITERA fődíjat. „Minden egyes felvétellel egy-egy epizód bukkan fel az emlékeik közül, egy egész életet el lehetne mesélni a zenén keresztül, valószínűleg erről kellene szólnia a forgatókönyvüknek, egyfajta zárójelentés, egy beszámoló arról, mit hallgattak az élettörténetük különböző szakaszaiban, mikor melyik zene állt a legközelebb a szívükhöz, a beszámoló nem magáról a történetről szólna, csak azokról a lényeges érzésekről, amelyek a különböző szakaszokban végigkísérték azt, és amelyeknek a kifejeződését mindketten, bár nem zenészek, a hangjegyekben keresték.”

Semmi sem történt – ismételgeti a színpadon álló nő, miközben a publikumnak fokozatosan feltár egy történetet. Megpróbál rájönni, hogy egy anya és feleség miért csalja meg a férjét. Elszántan keresi a probléma gyökerét a gyerekkorban, a tragikus eseményekben, a kapcsolatokban. Telefonja segítségével interakcióba lép a nézőkkel. Nem tudni hol a határ a monodráma és a valóság között, és hogy mit keres az ismerős férfi a közönség soraiban.

Život autora je naplnený niekoľkými vášňami. Už v mladosti mu k ruke, ale aj k srdcu prirástli štetce, farby a plátno. Neskôr pribudlo cestovanie, literárne aj filmové spracovanie svojich zážitkov z ciest. Preto niet divu, že sa zrodila kniha z prostredia výtvarníkov – z umeleckej kolónie, ktorej bol autor sám členom. Práve osobná znalosť pováh umelcov a vzťahov medzi nimi umožnila autorovi vytvoriť pútavý príbeh, ktorý nie je úplnou fikciou. Miestami je okorenený ľahkou erotikou či kriminálnou zápletkou. Každopádne má všetko, aby čitateľa zaujal.

Psychologický triler o tom, čo sa stane, keď pravda a lož znejú rovnako. Eva cíti, že niečo nie je v poriadku. So sebou. S manželom. S realitou. Odpovede hľadá tam, kde by mala znieť pravda. Lenže pravda sa vie prezliekať. A smrť má vždy dokonalý kostým.

1895: Chudá Židovka Tereza ztrácí svou jedinou dceru Kláru, plod zakázaného vztahu s bohatým mužem. Sotva narozené děťátko jí vytrhli z náručí a z odlehlé vísky kdesi na maďarsko-slovenském pomezí odvezli do dalekého Prešpurku. Jedinou kotvou v jejím životě zůstává dům uprostřed jabloňového sadu – to nejlepší, co jí zbylo z manželství s násilnickým venkovským učitelem. Nepřestává ji však trápit otázka: Uvidí ještě někdy svou holčičku? 2014: Simona je nejmladší příslušnicí rodiny žen, jež po pět generací obývaly starý venkovský dům obklopený jabloňovým sadem, vzdorovaly válkám, chudobě i lidské zlobě. Teď se do jeho zdí vrací i Simona poté, co dala výpověď, opustila Bratislavu a spálila za sebou všechny mosty. V rodném domě se chystá přemýšlet a uspořádat si život. A ačkoli pořád ještě neví, co vlastně hledá… otevře se jí celý nový svět. Šest historických období a šest starých odrůd jabloní rámuje bohatou románovou mozaiku, v níž se okouzlující a dojemný příběh snoubí s autentickým obrazem života na slovenském venkově. A nechybí ani recept na sladkou románovou tečku: Angeličin kouzelný jablečný koláč. Vychází v překladu Ľubici Hricoviniové.

Truhlica spomienok je prvou časťou autentickej šesťdielnej ságy o rodine, koreňoch, bolesti, odpustení a liečení rodových línií. Autorka citlivo otvára spomienky na detstvo a cez silný osobný príbeh ukazuje, ako nás formujú generácie pred nami. Je to kniha o hľadaní domova, vlastnej hodnoty a vnútorného uzdravenia. O príbehoch, ktoré nezmizli — a napriek bolesti dokážu liečiť. #truhlicaspomienok #agatakassova #slovenskaautorka #zenskabeletria #autobiografia #rodovalinia #liecenierodovychlinii #emocnypribeh #odpustenie #vnutorneuzdravenie #pribehyktorenezmizli

Rodinné vztahy mezi dcerou, matkou a otcem tvoří osu románu Plachý dům slovenské prozaičky Barbory Hrínové. Autorka, kterou čeští čtenáři znají již ze sbírky povídek Jednorožci (2020, česky 2022), se ve své nové knize vrací k tématům blízkosti, paměti a každodennosti. Román vystavěný na čtyřvětém symfonickém půdorysu sleduje příběh stárnoucího učitele hudby Ambroze. Nahlíží jeho vztahy s nejbližšími, jeho tiché zápasy i radosti a jeho hluboký vztah k hudbě a poezii. Z různých perspektiv a prostřednictvím proměnlivých vypravěčských forem skládá autorka citlivý obraz rodiny – nenápadný, a přitom silný.