Najnovšie - Slovenské a české dejiny strana 1 z 101
zobraziť:
Raj môjho detstva. Pressburg 1825-1840
Spomienky na život v Prešporku v prvej polovici 19. storočia sú vrúcnym a láskyplným vyznaním mestu, ktorému autor podľa vlastných slov celý život vďačil za svoj zmysel pre krásu. Na základe svojich spomienok, listov a denníkových zápiskov rodičov opisuje každodenný život v Prešporku v rokoch, ktoré predchádzali revolučným udalostiam marca 1848. Vďaka kontaktom svojho otca – významného portrétneho maliara, prichádzal von Leinburg do kontaktu s uhorskou šľachtou, cirkevnými predstaviteľmi, umelcami, intelektuálmi či poslancami snemu, ktorý v meste zasadal až do roku 1848. Opisuje však aj svoje dojmy z kontaktov s mestskou chudobou, život na prešporských perifériách a v okolitých dedinách, zvyklosti v meštianskych či viecharskych rodinách, významné aj drobné udalosti v živote mesta. Dramatický politický, národnostný, kultúrny, technický a umelecký vývoj tých rokov je samozrejmou kulisou dní, ktorých spoločenský význam pochopil až v dospelosti, ktorý v ňom ale navždy zanechal hrdosť na svoj uhorský pôvod a pýchu na svoje starobylé a legendami opradené mesto. Raj jeho detstva je Prešporok, do ktorého prichádza železnica, koncertuje v ňom Richard Strauss a Franz Liszt, na Uhorskom sneme reční Ľudovít Štúr a Lajos Kossuth, v petržalských nivách sa rozprestierajú lúky a háje, v Dóme sv. Martina naposledy korunujú uhorských kráľov, vo svetovej premiére odznie Beethovenova Missa Solemnis, v divadle Aréna hosťujú viedenské súbory a rakúske časopisy opisujú Prešporok ako „najkrajší chrám múzy Tálie“.
Kronika jednoho šílenství
Proslulé čarodějnické procesy probíhaly během 17. století na severní Moravě a ve Slezsku. Vždy přitahovaly pozornost historiků, umělců i milovníků historie. Dosud nikdo ale nezpracoval v úplnosti rozsáhlé prameny k těmto procesům. Jaroslav Čechura se o to pokusil: na základě bohatého, ale málo známého materiálu sledoval osudy žen i mužů obviněných z čarodějnictví. Díky přepisům výslechů budete takřka v přímém přenosu sledovat průběh „jednoho šílenství" s tragickými následky pro nespočet nevinných lidí.
Židia v Jesenskom v Gemeri-Malohonte
Obec Jesenské bola v prvej polovici 20. storočia okresným mestom v Gemersko-Malohontskej župe. V rokoch 1938 až 1945 bola pripojená k Maďarskému kráľovstvu. Pre židovskú komunitu na juhu Slovenska platili protižidovské zákony. Židia v Jesenskom počas storočného pôsobenia prispeli k spoločenskému, ekonomickému a kultúrnemu rozvoju obce a regiónu, zapájali sa do kultúrneho a športového života. V roku 1940 tu žilo 69 Židov. Všetci boli deportovaní do koncentračného tábora Osvienčim. Po vojne sa ich vrátilo len 33 a väčšina z nich sa neskôr vysťahovala. Dnes už v obci nie je ani jeden obyvateľ židovského pôvodu. Žila tu napríklad sesternica herca Tonyho Curtisa aj otec Evy Mosnákovej. Autorka cez spomienky a archívne dokumenty približuje život tejto dnes už zabudnutej židovskej komunity.
Panoptikum starej Nitry
Panoptikum starej Nitry prináša autentické kriminálne prípady z obdobia prvej Československej republiky. Na základe dobových novín, archívnych dokumentov a súdnych spisov ožíva temná stránka medzivojnovej Nitry – plná zločinov, ľudských osudov a zabudnutých príbehov, ktoré sa skutočne odohrali.
Do revoluce!
Komunista, avanturista, partyzán, politik, novinář, spisovatel... Muž mnoha tváří, který se do historické paměti zapsal v souvislosti s vyšetřováním tzv. krčmaňské aféry, tedy pokusu o atentát na tři nekomunistické ministry československé vlády v září 1947, když byl podezřelý z jeho organizování. Tato kniha není biografií v klasickém slova smyslu. Jejím cílem je skrze postoje, názory a aktivity jedné regionálně výrazné postavy a celostátně relativně vlivné osobnosti postihnout širší společenské trendy, a to primárně v mezidobí 1938–1948. Právě v těchto letech se hledal nový model vnitřního uspořádání republiky. Představy o něm byly různorodé, z ptačího pohledu by se daly shrnout pod deštník s logem „hledání neliberálního režimu“. Přechod od politického systému první republiky k režimu novému, tj. k „nové republice“, promýšlení onoho přerodu s průvodcem Sosnarem je hlavním badatelským zájmem této knihy.
Krčmaňská aféra
Kniha připomíná kauzu věnovanou událostem dnes známým pod názvy krčmaňská aféra či krabičkový atentát, která po několik měsíců hýbala politickým děním třetí republiky. Na jejím počátku stálo odeslání tří balíčků s výbušninami ministrům Drtinovi, Zenklovi a Masarykovi v září 1947. Publikace přináší dosud nejobšírnější analýzu dodnes neobjasněné kauzy. Čtenář se jeho prostřednictvím seznámí s hlavními protagonisty doby i mezinárodním kontextem. Jedna z hlavních vyšetřovacích verzí případu směřovala do Krčmaně a Olomouce, proto je silně akcentována regionální linie s výraznými politiky i státními úředníky, stejně jako s běžnými lidmi, kteří se do příprav či vyšetřování atentátu nějakým způsobem zapojili. Součástí publikace je řada reprodukcí z dobového tisku, které umožňují vytvořit si představu o tom, jak byla aféra v letech 1947 a 1948 vnímána veřejností.
Jsou zde, kolona přijela!
Kniha se věnuje fenoménu poválečných Displaced Persons, tedy osob, které byly přemístěny v důsledku událostí druhé světové války. Po skončení konfliktu bylo potřeba miliony lidí dopravit doslova všemi směry domů. V návaznosti na mezinárodní kontext nahlíží autorka tento problém v československé perspektivě. Jednotlivé kapitoly představují průběh péče o přemístěné osoby po osvobození, vznik a fungování shromažďovacích Displaced Persons Camps, každodennost Čechoslováků v těchto táborech vyčkávajících a jejich návrat do vlasti. V neposlední řadě je rozvíjena otázka, jak byli tito přemístění, respektive repatrianti vnímáni v poválečné československé společnosti.
Andrej Hlinka: Prejavy a články II. 1918 - 1938. Druhý zväzok 1927 - 1938
Druhý diel edície prameňov Andrej Hlinka - Prejavy a články pokrýva obdobie prvej Československej republiky 1918 – 1938 a vzhľadom na rozsah bol rozdelený do dvoch zväzkov. Aktuálne vychádza druhý zväzok za roky 1927 – 1938, ktorý prináša v plnom znení 604 dokumentov zahŕňajúcich všetky významné články A. Hlinku, jeho prejavy Poslaneckej snemovni NZ či na významných politických a spoločenských podujatiach. Osobitne cennú časť dokumentov tvoria doteraz zväčša neznáme rozhovory pre zahraničné periodiká. Zaujímavou stránkou Hlinkovej, a vôbec ľudáckej publicistiky boli zásahy štátnej cenzúry, ktoré sú v jednotlivých textoch vyznačené a čiastočne aj rekonštruované podľa archívnych podkladov. Ku každému dokumentu je pripojená krátka hodnotiaca charakteristika a vysvetľujúce poznámky. Dva prvorepublikové zväzky sú priebežne číslované, pričom v druhom zväzku sa nachádzajú spoločné registre a súpis prameňov a literatúry.
Monumentálne trojzväzkové dielo kolektívu autorov pod vedením prof. Róberta Letza sa týmto zväzkom zavŕšilo a dáva tak možnosť obsiahnuť celú šírku verejného účinkovania neprehliadnuteľného účastníka spoločenských a politických pohybov a prispieť k hlbšiemu poznaniu dobových reálií.
Akcia B II
Svedectvá obetí sú vo všeobecnosti cenným historickým prameňom pre štúdium fenoménu násilného vysťahovania a perzekúcií. V Československu boli po uchopení moci komunistickou stranou vo februári 1948 tzv. „triedni nepriatelia“ tvoriaci jadro dobových mestských elít – advokáti, bankári, podnikatelia, súkromní úradníci, živnostníci a ich rodinní príslušníci – zbavení majetku, dovtedajšieho sociálneho postavenia a na generácie vylučovaní zo spoločnosti. Vo vyprázdnených bytoch ich mali nahradiť, doslova aj fyzicky, nové komunistické elity. Perzekvované rodiny boli násilne odsunuté na manuálne práce vo vzdialenom rurálnom prostredí, čím akcelerovalo úsilie moci o ich dehumanizáciu.
V pokračovaní úspešnej publikácie Akcia B sa Marianna Oravcová v 4 kapitolách zamerala práve na dokumentovanie fenoménu násilného vysťahovávania na Slovensku spojeného s núteným zaradením na manuálnu prácu, a to prostredníctvom takmer troch tuctov príbehov. Výpovede pamätníkov dopĺňajú fotografie i kópie dobových dokumentov a monografiu uzatvára bohatý menný register.
Rozsiahle úvodné časti majú široké interdisciplinárne presahy do oblastí antropológie, sociológie a psychológie. Osobné výpovede obetí napriek útržkovitosti, limitom detskej pamäti a značnému časovému odstupu potvrdzujú potenciál kombinácie oral history s údajmi z rodinných archívov a poctivým archívnym výskumom. Sú fascinujúce opismi individuálnych stratégií prežitia – súdržnosťou, spiritualitou a morálnym kódexom perzekvovaných – a drobnokresbou absurdnosti (ne)fungovania rozličných súčiastok totalitného režimu.
Dialóg dvoch exilov
Po komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali na Západ tisícky demokraticky orientovaných Slovákov vytvárajúcich spolu s Čechmi v poradí už tretí – tentoraz protikomunistický – československý zahraničný odboj. Zo slovenskej strany ho v 70. a 80. rokoch 20. storočia viedol niekdajší politik Demokratickej strany Martin Kvetko.
Po auguste 1968 utiekli z dôvodu okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy ďalšie desaťtisíce Čechov a Slovákov, často už aj reformných komunistov. Na Západe vytvorili nové štruktúry odporu voči domácej konzervatívnej prosovietskej komunistickej totalite. Významné miesto v nich zastával historik Vilém Prečan, ktorý organizoval distribúciu informačných materiálov medzi domácim disentom a československým exilom, resp. demokratickými médiami na Západe. Stal sa známy najmä ako exilový „dvorný archivár“ aktivít Charty 77, resp. disidentských iniciatív z Československa.
Prečanove neutíchajúce aktivity na poli historiografie, upozorňujúce demokratický Západ na represie komunistického režimu voči kriticky uvažujúcim historikom v Československu, prirodzene upútali pozornosť Martina Kvetka. Témami korešpondencie Prečana a Kvetka boli spočiatku osud proskribovaného historika odboja Jozefa Jablonického a viaceré otázky slovenských dejín 20. storočia. Tie Kvetko vnímal ako ich priamy účastník a aktívny tvorca (odbojový činiteľ, povojnový povereník), zatiaľ čo Prečan patril medzi najvýznamnejších spracovateľov týchto tém (jeho dva zväzky dokumentov o Slovenskom národnom povstaní sú dodnes neprekonané). Listová komunikácia exulantov taktiež poodhaľuje zákulisie mnohých aspektov života protikomunistickej emigrácie i domáceho disentu. Dotýka sa nielen komplikovaných osobných vzťahov v exile či problematiky slovensko-českého súžitia, ale aj tém kontroverznej nemeckej či maďarskej otázky, o ktorých sa viedli ostré polemiky. Publikácia ponúka aj nahliadnutie do „kuchyne“ príprav exilových vydaní diel najvýznamnejších disidentov zo Slovenska – Milana Šimečku, Miroslava Kusého, Hany Ponickej a najmä Jablonického samizdatových štúdií.
Kriminalistické otazníky
Skutečné kriminalistické kauzy, které stále čekají na své objasnění a jejichž pachatelé nebyli nikdy potrestáni. Co a jak se vlastně stalo? Do pátrání v archivech, listování vyšetřovacími spisy i za očitými svědky jednotlivých případů se pustil badatel Ondřej Krotil. Jak to bylo s Janem Masarykem? Kam zmizely mladé stopařky a co se stalo třem turistům ve skalách? Vydejte se po stopách, hledejte indicie, pátrejte "v přímém přenosu" a užijte si napínavé čtení do posledního dechu.
Poslední ghetto
Poslední ghetto je srozumitelným, poutavým i bolestným čtením o tom, jak vypadal život vězňů v Terezíně. Každodennost, kterou Hájková čtenáři předkládá, nemá podobu sentimentalizující fotografické momentky. Nejedná se o únik z kruté reality života v ghettu do poslední bašty nezkaleného lidství. Autorka nabízí pohled do mnohovrstevnaté minulosti, jakési minulé přítomnosti, kde je základní charakteristikou lidí i ve velice vypjatých situacích jejich vlastní jednání. Pečlivá práce s obrovským množstvím osobních svědectví a dokumentů tvoří základní kámen úspěchu této knihy. A ačkoli Hájková čtenáři předkládá vrchovatou míru výpovědí, jmen a situací, poměrně hladce sleduje hlavní výkladovou linku. Ukázky vzpomínek nemají povahu pouhého vršení důkazů, pod jejichž tíhou by měl čtenář rezignovat na vlastní uvažování. Přínos Posledního ghetta se ovšem nevyčerpává s novým výkladem historie Terezína. Hájková v knize opakovaně konstatuje, že její práci lze číst i jako ukázku, jak analyzovat vězeňská společenství, či dokonce společnosti v extrémních podmínkách. Dr Anna Hájková je associate professor na britské University of Warwick. Vystudovala dějiny, sociologii a anglistiku na Humboldtově univerzitě v Berlíně a obdržela doktorát na University of Toronto v Kanadě. Rukopis knihy Poslední ghetto byl vyznamenán cenami Herberta Steinera a Irmy Rosenbergové. Hájková publikuje v českých, německých, britských, amerických a izraelských novinách.
Čachtická pani
Aj štyristo rokov po uväznení a smrti na Čachtickom hrade vyvoláva meno
Alžbety Bátoriovej
v ľuďoch zimo-
mriavky. Jej príbeh opakovane priťahuje spisovateľov, filmárov, čitateľov aj divákov. Prečo nás stále tak fascinuje?
Odpoveď spočíva v tom, ako sme si ju pretvorili podľa svojej fantázie, prispôsobili najtemnejším stránkam
ľudskej osobnosti. Z historickej postavy sa vypracovala až na popkultúrnu ikonu – „krvavú grófku“. Bola však
skutočne „beštiou“, ktorá sa kúpala v krvi panien, alebo sa stala obeťou najväčšieho politického sprisahania
v dejinách Uhorska?
Dnes žijeme v dobe, keď nám už strašidelné historky nestačia. Chceme vedieť, kým Alžbeta Bátoriová sku-
točne bola. A o to sa snaží táto kniha, ktorá po prvýkrát chronologicky mapuje celý jej život – od narodenia
a dynastického spojenia rodov Bátori a Nádašdy cez krutú realitu života v Uhorsku sužovaného vojnami až po
šokujúce obvinenia a proces s jej údajnými spolupáchateľmi. Odhaľuje mýty, ktoré dodnes v príbehu „krvavej
grófky“ prežívajú, a ukazuje, ako vznikli. Podáva hypotézy, ktorými jej prípad vysvetľujú rôzni autori, a ponúka
aj jednu vlastnú verziu. Vychádza pritom z dostupných faktov a zasadzuje ich do kontextu doby, v ktorej život,
smrť, česť a zrada nehrali vyrovnanú partiu.
Autorská dvojica, píšuca pod pseudonymom Bergerová/Walter, sa venuje skúmaniu histórie investigatívnym
spôsobom. Na osoby a udalosti nazerá detektívnymi očami a s využitím možností súčasnej doby sa snaží
odhaľovať a analyzovať fakty, búrať mýty a reinterpretovať legendy. V knižnej sérii
FAKTY • MÝTY • LEGENDY
chcú autori prinášať objektívnejší pohľad na postavy dejín, nezaťažený zaužívanou interpretáciou histórie.
Epizódy z polí
Družstevné kroniky Ivanky pri Nitre nehovoria len o zakladaní družstva v jednej zo stoviek obcí na Slovensku. Predstavujú živú spomienku na papieri. Rozprávajú príbeh ľudí v zložitom období druhej polovice 20. storočia, plnom nespravodlivosti. Príbeh kolektivizácie, strašidelnej krivdy na ľuďoch, mátohe vlády jednej strany, ktorá v podobe schválených zákonov číhala na každého. Nútila ľudí poddať sa. Paragrafmi, pripravenými rozmetať v búrke dejín všetku úrodu, ktorú ľudia a ich predkovia dopestovali.
Komunizmus nebol iba o ŠTB, roku 1968 a okupácii našej vlasti Sovietskym zväzom, o streľbe na hraniciach, emigrantoch a disidentoch... Bol aj o kravách, maštaliach a pôde...
Na sklade 2Ks
12,99 €
Životy v troskách
Soudní proces s Jaroslavem Janem Pálou, slánským továrníkem a vynálezcem, patří k nejkontroverznějším poválečným kauzám. Jeho jméno bylo po desetiletí spojováno s lidickou tragédií, aniž by byl jeho případ podroben důkladné analýze. Co se stane, když se spravedlnost promění v nástroj pomsty a o vině se rozhoduje spíše podle dobové nálady než na základě důkazů?
Autor vychází z detailního rozboru soudního spisu, dosud neznámých archivních materiálů a nově zpřístupněných dokumentů Státní bezpečnosti. Pálův proces zasazuje do širšího kontextu poválečného postihu prvorepublikových a protektorátních průmyslníků a ukazuje, jak se v jednom soudním řízení propojily komunistická ideologie, osobní nevraživost, politická objednávka a toužebné uzavření nacistické epochy.
Zvláštní pozornost je věnována dvěma klíčovým svědkům, jejichž výpovědi rozhodly o Pálově odsouzení a poslaly jej do vězení. Výjimečnou hodnotu mají také rodinné dokumenty a vězeňská korespondence, které odhalují lidský rozměr příběhu – naději, že spravedlnost ještě může přijít. Cílem této knihy je umožnit co nejobjektivnější pohled na případ, který byl po desetiletí hodnocen spíše prizmatem černobílého vidění zločinu v Lidicích než výsledkem otevřeného a poctivého poznání minulosti.
1476 - Poprvé se tisklo v Plzni
V roce 1476 byla v Plzni vytištěna první kniha na českém území. Tato publikace mapuje dějiny knižní kultury ve městě od této události až po současnost. Připomenuti jsou všichni knihtiskaři od 15. století, text se věnuje rozmachu tohoto oboru od 19. století po dobu první republiky, stejně tak období za vlády totalitních režimů. Závěrečná část knihy je věnována návratu svobodného podnikání a shrnutí knihtisku a nakladatelské činnosti v Plzni po roce 1990.
Československo. Od Masaryka po Čaputovú
Udalosti a postavy z histórie Česka a Slovenska, ktoré si treba zapamätať
Tento knižný výber pozostáva z textov o spoločnej i paralelnej histórii Česka a Slovenska od roku 1918 po súčasnosť. Zachytáva dôležité medzníky ako vznik prvej republiky, okupáciu, normalizáciu či rozpad spoločného štátu, no i ľudské osudy – Palachovo samoupálenie, Dubčekovo váhanie, Mečiarov vzostup a pád, Ficovo opakované vládnutie aj prezidentku Čaputovú a jej premiérov.
Autorský záber Tomáša Gálisa (1976 – 2025), novinára, ktorý pôsobil v Hospodárskych novinách, v .týždni, v SME a napokon v Denníku N, bol široký. Okrem komentárov, rozhovorov či pravidelného Newsfiltra písal dlhšie i kratšie texty o histórii – o udalostiach a postavách, ktoré si treba všimnúť a zapamätať. Miloval Československo, mal rád Česko a Slovensko a prirodzene sa zaujímal o ich vývoj. Písal o celospoločenských pohyboch, o veľkých zmenách na úrovni štátnych hraníc, ale aj o premenách Dubčekovej či Biľakovej duše. Všímal si kultúrne fenomény – pamätníky i paneláky. Tomáš Gális bol nielen pozorovateľom a archivárom, ale aj presným komentátorom veľkých i malých dejín.
dostupné aj ako:
Zapomenutí mrtví
Tragické lidské osudy od česko-rakouské hranice
Kniha přináší příběhy a autentická svědectví o těch, kteří zemřeli při pokusu překročit československo-rakouskou hranici v letech 1948–1989. Ale i o těch, kdo u ní zahynuli pouhou náhodou. Na základě archivních materiálů, výpovědí pamětníků i vlastního bádání odhalují autoři příběhy třiapadesáti obětí železné opony v úseku mezi Dolním Rakouskem a jižní Moravou. Chronologicky řazené kapitoly nabízejí příběhy těch, kteří zemřeli v drátech nabitých elektřinou, v minovém poli nebo zasaženi střelbou pohraničníků. Publikace zachycuje nejen osobní tragédie, ale i mechanismy státní moci, která touhu po svobodě trestala smrtí. Rehabilituje zapomenuté oběti a vrací jim jména — a v řadě případů i tváře.
Štúr. Zrod slovenského národa
Je Štúrov život viac mýtus, alebo vysnená predstava o zakladateľovi národa? Ako to
v skutočnosti bolo s jeho vzťahmi a láskou? Z čoho žil? Prečo sa rozhodol angažovať
v kodifikácii spisovného jazyka? A bola jeho smrť naozaj nehoda, alebo skôr
samovražda? Kniha maďarského historika Józsefa Demmela sníma národného
hrdinu z pomyselného piedestálu a stavia ho do celkom nového svetla. Nie je to už
exponát z múzea, ani muž z vyblednutej fotky v učebnici dejepisu. Je to skutočný
človek z mäsa a kostí.
V tejto knihe sa dozvieš:
– či máme Ľudovíta Štúra vnímať ako jednoznačného hrdinu, alebo ide o oveľa zložitejšiu
osobnosť
– do akej miery je náš obraz Štúra založený na historických faktoch a nakoľko ho formovali
neskoršie interpretácie
– ako vznikal obraz Štúra ako národnej ikony a kto všetko sa podieľal na jeho postupnom
idealizovaní
– aký bol Štúrov každodenný život, z čoho žil, aké mal možnosti a s akými obmedzeniami sa
stretával
– prečo mali slovenskí národovci v Uhorsku odlišné postavenie než maďarská elita a ako to
ovplyvnilo ich politické ambície
– čo sa mení na našom chápaní dejín, keď sa na osobnosť Štúra pozrieme kritickým
pohľadom historika spoza hraníc
Každý národ más svoje mýty i zidealizovaných hrdinov. Najväčšou ikonou slovenského
národného panteónu je nepochybne Ľudovít Štúr, človek, na ktorého odkaz sa odvolávajú
nielen nevyliečiteľní vlastenci, ale aj odporcovia ypsilonu. Ak sa vám pri zmienke o Štúrovi
v hlave vynorí bezpočet otázok a pochybností, táto kniha je určená práve vám.
Historik József Demmel v mimoriadne obľúbenej knihe Štúr prináša svieži a zároveň
kritický pohľad na život a pôsobenie Ľudovíta Štúra. Nesústreďuje sa pri tom len život
a dielo nášho najväčšieho národného hrdinu, ale snaží sa ho zasadiť do širšieho politického,
spoločenského aj intelektuálneho kontextu 19. storočia.
Demmel odkrýva menej známe stránky Štúrovho života, jeho vzťahy, názory i konflikty, a
ukazuje ho ako komplexnú osobnosť, ktorá bola formovaná turbulentnou dobou európskych
revolúcií a národných hnutí. Kniha zároveň skúma, ako sa Štúrov odkaz interpretoval v
rôznych historických obdobiach a tiež ako sa stal súčasťou národného mýtu.
Výsledkom je podnetné čítanie, ktoré rúca zaužívané predstavy a ponúka čitateľstvu hlbšie
pochopenie nielen samotného Štúra, ale aj procesu formovania moderného slovenského
národa.
Kniha Štúr Józsefa Demmela vychádza už v treťom vydaní, tentoraz v obľúbenej historickej
edícii vydavateľstva Absynt.
dostupné aj ako:
Kategória Slovenské a české dejiny ponúka pohľad na vývoj, kultúru, politiku a spoločenský život na území Slovenska a Česka.
Zahĺbite sa do obdobia Veľkej Moravy, času Přemyslovcov, do éry Uhorského kráľovstva či čias Československa. Skúmajte dramatické udalosti, ako bol Mnichovský diktát, Slovenské národné povstanie či Pražská jar. Objavte osobnosti, ktoré formovali dejiny oboch národov – od Cyrila a Metoda, cez Tomáša Garrigue Masaryka až po Václava Havla a Alexandra Dubčeka.
Knižná kategória "Slovenské a České dejiny" ponúka nielen historické fakty, ale aj analýzy a svedectvá tých, ktorí boli súčasťou významných historických udalostí.
Pozývame vás na fascinujúcu cestu slovenskými a českými dejinami, kde objavíte, ako sa prelínali osudy, kultúra a tradície týchto dvoch národov v srdci strednej Európy.
