Najnovšie - Náboženstvo strana 74 z 262

Spisovatelka, scénáristka a teoložka Jana Šrámková zve čtenáře ke dvacetidenní pouti starozákonní knihou Ester. Neocitáme se ovšem v dávné a nepřístupné minulosti, která dovede omámit svou těžkou vůní, ale vyčpí stejně rychle, jako se zavře kniha. Ester, občansky angažovaná královna, zdaleka nehodlá své čtenáře ukolébat, naopak: příběh odvážně překračuje hranice své doby. Jana Šrámková tuto výzvu zprostředkovává jasným i citlivým hlasem a hlavně: současným, osobitým jazykem, který je přístupný každému bez výjimky. Ester. Pohled za oponu příběhu slavné židovské Šahrazád. Ponížení a strach. Pochlebování a genocida. Těžké vůně a ukrytý Bůh. Příběhem občansky angažované královny provází spisovatelka, scénáristka a teoložka Jana Šrámková. Dennodenně. Pradávné příběhy brýlemi současných inspirativních osobností. Text biblických knih ve stravitelných denních porcích. Komentáře, které vtahují text na kolbiště současného světa. Bible čtená tady a teď.

Proglas – najstaršia slovanská literárna pamiatka sa vyníma ako výnimočné dielo vysokej literárnej a duchovnej hodnoty. Za jeho literárnymi kvalitami sa skrýva v prvom rade hlboký duchovný odkaz. Ak dnes laický svet hovorí o neprekonateľnej priepasti medzi vierou a náboženstvom na jednej strane a rozumom, či vedou na druhej strane, teda o akoby neprekonateľnom konflikte medzi fides et ratio, sv. Cyril práve naopak videl vo vede, predovšetkým v takom poznávaní, ktoré privádza dušu k múdrosti, uskutočňovanie Božieho plánu o človeku. Túto výzvu na harmóniu medzi rozumom a vierou obsahuje už Proglas, ktorý ich nestavia do protikladu, ale vyzýva k vzájomnej službe. Text obsahuje ako prepis pôvodného textu v pôvodnej písomnej podobe, tak i preklad do slovenčiny, čím je dielo vhodné pre záujemcov o dejiny či jazykovedu, nie iba pre náboženské účely. Ide o exkluzívnu publikáciu, obohatenú o reprodukcie najstarších fresiek ochridských cirkví, ako aj cirkví v Kurbinove a Slivnici, na ktorých sú zobrazení sv. Cyril a sv. Metod, ich žiaci sv. Kliment, sv. Naum, sv. Gorazd, sv. Sava a sv. Angelarij. Fundovanými textami prispeli Cyril Vasiľ, Viliam Turčány, vladyka Stefan, Viliam Judák, Teodor Križka, Matúš Kučera a zostavovateľ Stojan Lekoski. Vychádzajú po prvýkrát spolu v slovenskom a macedónskom jazyku v roku 1150. výročia začiatku činnosti slovanských vierozvestov na Veľkej Morave. Druhé, doplnené vydanie vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou.

Krížová cesta, spoločné dielo majstra ľudovej umeleckej výroby Dušana Benického a kapucína Pavla Prihatného, ktorý jeho 15 sklomalieb doplnil svojimi veršami. Kniha vychádza v jednoduchom no exkluzívnejšom grafickom prevedení v rozsahu 80 strán na krásnom papieri.

V Medžugorji se probouzí křesťanská víra. Nejedná se pouze o jakousi lokalitu v Bosně a Hercegovině, ale také o jedinečný a dechberoucí fenomén, který je výzvou pro církev i svět. Od roku 1981 šest místních mladých tvrdilo, že se jim zjevila Panna Maria, a tři z nich říkali, že ji vídají každý den! Hned v prvních letech sem začalo proudit velké množství poutníků a bylo sepsáno mnoho knih. Vzedmula se vlna nové horlivosti, ačkoliv mnozí lidé zůstali spíše opatrní a někteří dokonce usilovali o diskreditaci těchto událostí a jejich svědků. /z úvodu autora/

Vychádza v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity. 9. zväzok dlhodobého projektu Kniha žalmov patrí medzi najobľúbenejšie kresťanské a židovské spisy. Po tisícročia učí a povzbudzuje veriaceho človeka komunikovať s Bohom, volať k nemu, prosiť či chváliť ho, a to najmä v náročných životných situáciách. Vďaka svojmu poetickému a intímnemu charakteru sú žalmy atraktívne aj pre nenábožensky orientovaných ľudí a od svojho vzniku inšpirujú umelcov z každej oblasti. Ich obsah a forma sú preto stálym predmetom skúmania nielen biblistov a teológov, ale aj filológov, psychológov či antropológov. Možno povedať, že hlbšie poznávanie žalmov zvyšuje duchovnú, duševnú aj emocionálnu úroveň a kvalitu života. Kňazom, učiteľom a študentom humanitných smerov na Slovensku chýba k ich práci odborný komentár k Svätému písmu v slovenskom jazyku. Preto sa skupina slovenských biblistov podujala vyplniť túto medzeru. Jednotlivé úryvky biblického textu sú spracované podľa nasledujúcej schémy: V prvej časti sú predložené preklady z hebrejských a gréckych originálov. Druhá časť je určená pre úzky okruh znalcov hebrejčiny a gréčtiny a obsahuje filologický rozbor a porovnanie hebrejského a gréckeho textu. Tretia časť je určená pre širšiu verejnosť a jej cieľom je podať výklad jednotlivých veršov a menej zrozumiteľných výrazov. V tejto časti podávame nielen moderné výklady, ale aj rabínov, cirkevných otcov a klasikov spirituality. Štvrtá časť ponúka čitateľovi celostné chápanie state a jej dynamiku. Cieľom poslednej časti je poukázať, ako sa daná stať môže použiť pre potreby teológie, pastorácie a liturgie na Slovensku. Veríme, že toto dielo bude obohatením tak pre odborníkov, ako aj pre veriacich kresťanov Slovenska, prispeje k ekumenickému dialógu a k lepšiemu poznaniu Svätého písma.

Svätý Pavol používa pri opise Cirkvi krásny obraz tela. Telo, ktoré ma mnoho údov, kde má každý úd svoju úlohu, kde sú všetky údy potrebné a svoj zmysel nachádzajú iba vtedy, keď sú v službe celku. Tento obraz potrebujeme mať na mysli, keď chceme hovoriť o farnosti. Totiž my ľudia všeobecne nemáme radi štruktúry ani systémy, lebo v nich vidíme obmedzenie, a to nechceme. Máme skôr záľubu v spontánnosti, voľnosti. Preto aj farnosť zvykneme vnímať ako niečo obmedzujúce. Počúvam: Veď ja chcem žiť svoj vzťah s Bohom slobodne, spontánne, prirodzene. Prečo na to potrebujem nejakú farnosť, ktorá odo mňa vyžaduje náuky, krstné listy, stabilitu a poriadok? Máme strach, že štruktúra bude hatiť slobodný rozvoj ducha. Lenže Boh si nikdy neprotirečí. A preto Boh nemôže žiadať niečo iné cez hierarchiu a niečo iné cez vanutie Ducha. Ak je medzi nimi roztržka, tak problém nie je v Bohu ani v jeho diele, ale v našom vnímaní. Omyl má vždy dva konce, a preto potrebujeme aj dva protilieky, aby sme sa chránili pred oboma. V duchovnom živote môžeme uletieť do dvoch extrémov. Buď skostnatenosť, meravosť vo svojich postojoch, alebo na druhej strane rozpustilosť, bezbrehé blúdenie. Farnosť lieči oba.

Dnes sme vystavení veľkému množstvu impulzov, ktoré na nás útočia. V meste na nás vyskakujú reklamné pútače, popri cestách bilbordy. Vo výťahoch, v reštauráciách aj vo väčšine obchodov musí hrať v pozadí vždy nejaká hudba. Naše uši, náš mozog aj naše srdce prijímajú denne viac podnetov, ako je pre nás dobré. Nevieme ich spracovať. Už sa ani nedokážeme naladiť na svoje vnútro. A práve takémuto stavu sa chcel vyhnúť svätý Benedikt. Svoju regulu začína slovom: Počúvaj! Pozýva nás, aby sme načúvali svojmu srdcu a hľadali seba samého v tichu. Len tak môžeme objaviť, čo nám osoží, obnoví naše sily a naplní naše vnútro.

Byť doma. Tu sa môžem vyzuť, odložiť všetky pracovné povinnosti, byť taký, aký skutočne som. Nechám sa občerstviť trochou pokoja, slobody, lásky. Po tomto túži každý človek. Mnohí sa však necítia doma, ani keď sú doma. Čo je to vlastne domov? Prečo ho potrebujeme? A čo presne znamená byť doma? Zacharias Heyes poukazuje na spôsoby, ako môže človek, vystavený zmenám dnešných čias, nájsť svoj domov v sebe a v Bohu. Čitateľovi dáva podnety a pozýva ho, aby každý deň pomocou praktických cvičení preberal zodpovednosť za svoju dušu a staral sa o ňu. Zacharias Heyes je mníchom benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu. Rodák z Porýnia sa rozhodol vstúpiť do kláštora po púti z Taize do Santiaga de Compostela. Podľa benediktínskeho princípu modli sa a pracuj otec Zacharias popri písaní kníh pracuje v dielni a vedie kurzy remesla s duchovným sprevádzaním.

Často sa dnes stretávame s ľuďmi, s ktorými si nemáme čo povedať, lebo z ich vnútra sa vytratili vážne témy. Mnohí to zvaľujú na internetovú komunikáciu, ktorej dnes podľahlo veľa mladých ľudí a tak pri vzájomnom stretnutí nevedia rozvinúť osobný rozhovor. Z toho vznikol nápad kurzov komunikácie, kde sa účastníci učia to, čím sa má začať rozhovor, ako v ňom pokračovať a čo môže oživiť nastolenú komunikáciu. Možno je to čosi praktické, avšak ja osobne by som nechcel komunikovať podľa akéjsi "šablóny", lebo sa mi to zdá príliš umelé a nie zo života. Preto mi do oka padla komunikácia s Otcami cirkvi, ktorí vždy hovorili "k veci" aj keď k tomu nepotrebovali nijakú zvláštnu príležitosť, ktorá by ich rozhovorom robila reklamu. Pretože najlepšou reklamou na vzbudenie záujmu je samotný život, ktorý človeka najviac musí zaujímať, ak mu chceme dobre porozumieť. Množstvo ľudských problémov, či otáznikov a životných udalostí si vyžaduje komunikáciu "na úrovni" nie štylistickej, ale obsahovej so zachytením samotnej podstaty danej témy. A toto sa v patrológií deje veľmi jednoduchým, ale zároveň hlbokým spôsobom, ktorému môže porozumieť každý, ak tam hľadá Božieho ducha, nie ducha výnimočnosti a jedinečnosti vlastnej tvorby. O toto sa pokúša aj sv.Ignác Brjančaninov v tejto publikácií, v ktorej chce s nami hľadať odpovede na samotné problémy života viery a našej cesty k večnému cieľu. V podstate tieto odpovede nie sú zložité, ale sú v nás zastreté vplyvom sveta, ktorý nám priam "vnútil" zlé zásady. Preto nám autor doporučuje "útek" zo sveta a "pôst" od medií, aby sme v sebe vytvorili dostačujúce ticho k načúvaniu Boha, ktorý sa k nám prihovára slovami Písma, ale aj náukou Svätých Otcov, či udalosťami, ktoré vstupujú do nášho života. Treba len chcieť viesť tento dialóg, ktorý od nás vyžaduje istú dávku pokory, v ktorej ľahšie prijmeme slová od tohto druhého. A tak chcem už len popriať všetkým čitateľom, aby vstúpili do vnútorného "dialógu" s myšlienkami tejto knihy a nebáli sa uviesť ich do svojho života. Predkladateľovi tejto knihy chcem poďakovať za snahu o zušľachťovanie našej komunikácie s Bohom, so sebou i s ľuďmi. A všetkých tvorcov i čitateľov tohto diela vkladám v tomto jubilejnom roku ikony slziacej Bohorodičky v Klokočove do materinských rúk našej Nebeskej Matky.

Veľmi často stojíme ako kresťania pred otázkou, ako máme konkrétne žiť duchovný život, život v Kristovi, v každodenných radostiach a sklamaniach? Cirkevní otcovia nám ponúkajú vďaka svojej osobnej skúsenosti duchovného života s Ježišom Kristom návod, ako dosiahnuť jednotu s Bohom. To je tradícia Cirkvi, ktorá je pokladom. Z nej čerpá aj druhý diel zbierky zamyslení otca Mirona Keruľ-Kmeca st., ktoré vychádzajú z Asketických homílií (5 až 24), svätého Izáka Sýrskeho alebo Izáka z Ninive. Jeho dielo, Asketické homílie, ktoré vzniklo v 7. storočí, bolo preložené do mnohých jazykov a prekonalo všetky prekážky, ktoré oddeľovali kresťanov medzi sebou navzájom. Svojou duchovnou tvorbou ide o jedného z najznámejších východo-sýrskych mníchov. Vo svojich homíliách neodovzdáva svoje reflexie, ale predovšetkým svoju konkrétnu skúsenosť. Jazyk je priamy, nesprostredkovaný filozofickými kategóriami, bohatý na obrazy typické pre semitskú citlivosť. Jeho myšlienky sú odovzdávané, ako myšlienky oduševneného učiteľa svojim žiakom, ktorí potrebujú vziať vážne , radikálnym spôsobom životnú ponuku, ktorá vychádza z Evanjelia. Ním je fascinované celé posolstvo svätého Izáka Sýrskeho. Je dobré spomenúť dve významné osobnosti, na ktoré mal svätý Izák Sýrsky v našom európskom prostredí vplyv. Prvou je F. M. Dostojevský, ktorý vo svojom diele priamo či nepriamo predstavuje tvorbu svätého Izáka Sýrskeho. Najzreteľnejšie to robí vo svojom románe Bratia Karamazovci, kde do jednej z postáv, Grigorijovi, ktorý je sluhom otca Karamazova, vkladá svoju autobiografickú skúsenosť. Tam opisuje, ako "odniekiaľ si zaobstaral zbierku homílií nášho cteného otca svätého Izáka Sýrskeho, ktorého čítal s vytrvalosťou dlhé roky, bez toho aby mu porozumel. Vlastne aj preto si ho cenil a mal ho rád ešte viac"/1/. Druhou osobnosťou je svätý Filip Neri, ktorého poznáme azda viac z filmového spracovania jeho životopisu. Ide o svätca, ktorý žil v Ríme v čase po Tridentskom koncile. Bol otcom Oratória a pôvodom z Florencie. V Ríme dal začiatok výnimočnému reformnému hnutiu v katolíckej cirkvi. V jeho osobnej knižnici sa našiel spis svätého Izáka Sýrskeho: O dokonalosti kontemplatívneho života. Mnoho čŕt typických pre spiritualitu svätého Filipa Neriho, majú odvolávky v myšlienkach svätého Izáka Sýrskeho, ako napríklad sloboda v duchu, pokora, čistota srdca a tela, trpezlivosť, zrieknutie sa sveta, ale predovšetkým radosť, typická črta autentického kresťanského života/2/. Som veľmi rád, že autor tejto publikácie dáva slovenskému čitateľovi aspoň trochu nahliadnuť do sveta sýrskeho mníšstva 7. storočia, prostredníctvom svätého Izáka Sýrskeho a jeho Asketických homílii. Nech sú tieto zamyslenia inšpiráciou všetkým, ktorí túžia po autentickom živote s Kristom.

Milí priatelia, v roku masívneho šírenia vírusu Covid 19, keď sa celé ľudstvo trápi bojom s touto nebezpečnou pandémiou, nemôžem začať inak len konštatovaním, že je to pre všetkých ľudí veľká Božia výzva k obráteniu a k zameraniu sa na duchovný život. Boh nás má veľmi rád a ponúka nám svoju milosť mnohorakým, aj takým výrazným spôsobom, akým je pandémia. Chce, aby sme sa pozastavili, aby sme spomalili svoje životné tempo a hlavne, aby sme sa začali zamýšľať nad zmyslom svojho života. Lebo sa ženieme a ani nevieme za čím a kam. Áno, ľuďom často uniká duchovný rozmer ich života, a je to logické, lebo žijeme v pozemskom, materiálnom svete, ktorý nás vťahuje do toho, aby sme zmýšľali a konali len pozemsky. Svätý Marek Asketik nám ponúka vzácne myšlienky pre obohatenie nášho života. Autor tejto publikácie nám ich s pomocou Božou meditatívne rozvádza a pomáha nám ich pochopiť do hĺbky. Zaujali ma myšlienky svätca, ktorému ide o náš dobrý kresťanský život, o verné nasledovanie Ježiša Krista. Ale zaujali ma aj slová autora, ktorý pokojným, meditatívnym vysvetľovaním pomáha čitateľovi osvojovať si myšlienky sv. Marka Asketika, aby sme ich prijali do svojho života a to nielen rozumom, ale predovšetkým srdcom. Svätec konštatuje, že "každé požehnanie prichádza z Božej prozreteľnosti. Ale uniká tým, ktorí sú nevďační a záhaľčiví." Koľkí ľudia nevedia o svojej nevďačnosti, či záhaľčivosti? Nájdeme ich všade, aj u Bohu zasvätených osôb. V čom sa prejavuje naša veľká nevďačnosť? Prejavuje sa najmä tým, že zabúdame na nášho najväčšieho Dobrodincu a Záchrancu, že zabúdame na Ježiša Krista, ktorý prebýva v bohostánkoch našich chrámov. Čaká nás tam ako väzeň Lásky a my prechádzame popri chrámoch bez povšimnutia a bez pozdravenie Ježiša. Je priam tragédiou dnešných ľudí, že tak veľa času trávia neužitočne, napr. pred televízorom a internetom, kde nás zlý okráda najviac. Okráda nás o čas, ktorý by sme mali venovať modlitbe, vzájomnej rodinnej komunikácii, venovaniu sa deťom, či čítaniu Svätého písma a dobrých kníh. Tiež nám podsúva veľa zlých myšlienok a obrazov z filmov, ktorými zapratáva našu myseľ i srdce a vzbudzuje v nás zlú žiadostivosť a tak komplikuje náš život. Milí čitatelia, staňme sa duchovnými ľuďmi. Starajme sa nielen o potreby tela, ale aj o potreby nesmrteľnej duše. Touto knihou sa nám dostáva do rúk dobrá pomôcka, ktorou môžeme duchovne obohatiť svoj život. Všetkým čitateľom zo srdca udeľujem archijerejské požehnanie.

Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života. Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením. Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča: "Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli."/1/ Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov. Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6). Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali "začiatočné prvky Božích slov" (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule "v mene Otca i Syna i Svätého Ducha", ako ju nachádzame u Mt 28, 19. Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení. Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti. Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom. Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich "vstrebaniu" do každodenného duchovného života kresťana. Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života. Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi. Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe. Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.

Veľmi milujem svätého Jozefa, lebo je to muž silný a tichý, vyznal sa Svätý Otec František, ktorý vyhlásil Rok svätého Jozefa. Podobne ako on tohto nenápadného svätca milujú milióny ľudí po celom svete. Kniha Žiť ako svätý Jozef vám pomôže ešte viac spoznať tvár tejto mimoriadnej postavy, ktorá je taká blízka každému z nás (Patris corde), nechať sa osloviť jeho láskavosťou, spravodlivosťou a vierou. A veríme, že nielen pre mužov bude dobrou pomôckou, ako sa inšpirovať cnosťami tohto svätca a pravého muža. Ponúkame vám zamyslenia pápeža Františka a sedem výnimočných pohľadov slovenských kňazov na svätého Jozefa, ako aj obraz, ktorý o ňom vytvárajú apokryfy, a tiež vybrané modlitby, ktoré vám pomôžu vstúpiť s ním do dialógu. Za knihou stoja slovenskí autori, ktorým sa podarilo sprostredkovať čitateľom zaujímavé a nevšedné informácie o svätom Jozefovi. Išlo o spoluprácu kňazov z rôznych reholí a diecéz: Augustinián Juraj Pigula pripravil kapitolu o Jozefovi ako o mužovi viery, ale aj výborný text o jeho obraze v apokryfných evanjeliách. Meditáciu o Jozefovi ako otcovi pripravil otec Juraj Sedláček, verbista a autor viacerých kníh Milan Bubák sa zamyslel nad Jozefom spravodlivým, františkán brat Filip Čierny predstavuje čitateľom Jozefa robotníka, Jozefovi ako manželovi Panny Márie sa venuje dominikán Alan Ján Dely a o patrónovi dobrej smrti píše salezián Peter Ondrej. Gréckokatolícky kňaz otec Marko Durlák sa venoval Jozefovej múdrosti a do modlitbovej časti knihy prispel aj jedinečnou byzantskou modlitbou, ktorú preložil z cirkevnoslovanského originálu. Na záver šéfredaktor portálu Svet kresťanstva Imrich Gazda pripravil ,rozhovor so Svätým Otcom, ktorý vznikol z výrokov a dokumentov pápeža Františka.

Čo dnes znamená byť mužom evanjelia? A ako nám v tom môže pomôcť tesár, ktorý žil 2000 rokov pred nami kdesi na území dnešného Izraela? Kniha, ktorú držíte v rukách, je mozaikou odpovedí na tieto otázky. Medzi jej autormi nájdete biskupov, lídrov spoločenstiev, akademikov, kňazov aj laikov, otcov rodín i tých, ktorí zasvätili svoj život Bohu a slúžia druhým v celibáte. Úvahy, ktoré sú prezentované v tejto knihe ako zamyslenia nad zvolaniami Litánií k sv. Jozefovi, sú také rôzne ako my chlapi. Niektoré emotívnejšie, iné racionálnejšie, jedny vecné a jasné, druhé dlhšie a rozjímavejšie. No všetky sú odrazom mužského srdca, ktoré túži, aby sa niečo zmenilo. Veríme, že táto kniha pomôže mužom aktualizovať ich mužskosť a ženám lepšie pochopiť mužskú dušu. Prečítať ju však nemá zmysel, ak koniec čítania nebude začiatkom akcie. A osobnej premeny. Autori: Jozef Bagin, Jozef Brodňanský, František Trstenský, Juraj Pigula, Jozef Luscoň, Juraj Šúst, Ján Balážia, Juraj Sedláček, Július Slovák, Maroš Čaučík, Martin Borkovský, Ján Buc, Eduard Filo, Braňo Kožuch, Martin Luterán, František Mikloško, Peter Timko, Pavol Hrabovecký, Richard Vašečka, Juraj Vittek, Jozef Mikloško, Dárius Hatok, Marek Vácha, Cyril Vasiľ, Mário Tomášik, Jozef Haľko

Stává se vám, že si za žádnou cenu nedokážete vybavit nějaké slovo, jméno nebo údaj? Chvíli si lámete hlavu, ale pak vzdychnete a snažení vzdáte. A v tu chvíli si vzpomenete! To se právě ve vašem životě projevila síla nicnedělání V dnešní době se více než kdy jindy nabízí znovu objevit prastarý, ověřený životní rytmus a zařadit například do týdne naplněného usilovnou prací den odpočinku. Kniha švédského faráře Tomase Sjödina pojednává o zapomenuté důležitosti nicnedělání a radí nám, jak najít účinný kompromis mezi potřebou odpočinku a potřebou kontaktu s jinými lidmi. Odpočinek se v dnešní zrychlené době stal něčím, co rádi odsouváme až na poslední místo v nabitém programu, a považujeme jej spíše za dobití baterek než za nepominutelnou součást života. Autor v krátkých textech uvažuje o tom, co by se stalo, kdybychom odpočinek dali na první místo a všechny ostatní aktivity odvíjeli od tohoto postoje. Píše o tom, jak se stáhnout do ústraní, ale neizolovat se, co se přesně děje v mozku, když odpočíváme, jak nabrat dech, jak se odpíchnout od volného dne, o hodnotovém systému odpočinku, jak si uchránit právo na to být unavený, jak se vyrovnat s potřebou odpočinku v konfrontaci s pocitem vlastní nedostatečnosti, jak se rozvíjet během odpočinku a co jsou nepřátelé odpočinku. Meditativní, laskavá a nápaditá kniha úvah o smyslu odpočinku v životě. Tomas Sjödin je švédský pastor a autor řady knih. Spolupracuje také s televizí a filmem, jeho texty se objevují v novinách a časopisech.

Pauline Bebe, jedna z prvních evropských rabínek, podává ve formě odpovědí na sedmdesát otázek základní informace o liberálním judaismu. Liberální či reformní hnutí v židovské víře je moderní alternativou k ortodoxnímu a konzervativnímu judaismu, k němuž se hlásí čím dále více židovských i nežidovských věřících . Od svých počátků v Německu v 18, století přes rozvoj reformního hnutí zejména v USA až po dnešek se liberální judaismus neustále vyvíjí a snaží se úvést do souladu židovskou víru a současný svět. Pauline Bebe se věnuje hlavním zásadám hnutí, požadavkům na věřícího, snahu liberálního hnutí o rovnoprávnost pohlaví až po obřady a liberální náboženskou praxi. Pauline Bebe, jedna z prvních rabínek v kontinentální Evropě, studovala angličtinu a hebrejštinu a rabínkou byla ordinována v Londýně v roce 1990. Dnes působí jako rabínka židovské liberální komunity v Paříži. Co je to liberální judaismus? Je její třetí knihou, v roce 2001 vyšlel Slovník o ženách a judaismu a kniha o ženách v judaismu s názvem Žena (Iša). Z francouzštiny přeložil Petr Himmel.

Tato kniha je věnovaná všem ženám a dívkám, které se nemají rády, které si nevěří a připadají si podřadné. Možná mají pocit, že si musí všechno zasloužit a odpracovat, že musí neustále dokazovat sobě i jiným alespoň špetku své hodnoty. Ženám, které sužují pocity viny, které mají i strach, že kdyby byla jejich víra větší, nezažívaly by to, co zažívají. Domnívají se, že kdyby něco dělaly jinak, nemusí tak trpět. Jenomže nevědí co. A dávají si to za vinu. A kde je v tom všem Bůh? Co když toto dopouští, aby se mohl i na tobě oslavit? Co když stačí jen přijmout a zakusit, že jsi i Ty jeho milovaná dceruška?

Život, který byl obětován, darován za druhé, má v sobě určité tajemství. Takový byl i život Pierra Claverieho OP, dominikána a biskupa v alžírském Oranu, a tato kniha nám umožňuje do jeho tajemství nahlédnout. Pierre Claverie zasvětil svůj život Alžírsku a Alžířanům, uprostřed této země zkoušené nenávistí, násilím a utrpením se stal svědkem naděje, která nemá nic společného s naivním optimismem, ale opírá se o důvěru, že v Bohu můžeme dosáhnout usmíření a pokoje. Jádrem jeho mise bylo přátelství, které může vyrůst pouze z upřímné touhy poznat druhého, naslouchat mu, umožnit jeho existenci být tu pro něj, dokonce za něj dát svůj život. A hlavním prostředkem jeho poslání se stal dialog, který se nebojí druhého, respektuje ho a který může být skutečný jedině tehdy, zůstává-li věrný pravdě. Dialog, který podle Claverieho tvoří podstatu Božího vztahu k lidem a vztahů mezi lidmi.

How to Connect with What's Most Important in a Hyperconnected World. Social media has the power to do a lot of good, but it can also get in the way of authenticity and create a sense of disillusionment. In Overliked, pastor and author Rob Singleton, offers a compelling and compassionate view into how people can better leverage and enjoy social media without losing who they are. This book doesn't point fingers at people who use social media. It isn't anti-technology. It's a book about having true and authentic relationships with others and holding on to a healthy sense of self. Social media, the author says, is a way to connect people, and real relationships are at the heart of it all. But when people recognize they've begun to look for acceptance in it or feel pressure to project something about themselves that isn't true, that's a problem that runs deep. Using Biblical wisdom, research, references to pop culture, engaging stories, and personal insights from his experience as a pastor, parent, and fellow social-media user, Singleton helps readers see that the real them is better than any image they project or avatar they create. Written for those who believe-for this generation and the next-that they need to get a better handle on social media in their lives and the lives of those they care about, this book will deliver a powerful message and extend a sense of hope. Singleton writes with humility, sincerity, clarity, and humour, tackling a complicated issue in a way that is directly relevant and immediately relatable to readers..