Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Politológia strana 1 z 137

Svedectvá takmer troch desiatok kolegov, súputníkov i politických oponentov a rivalov Roberta Fica. Stovky hodín diskusií a desiatky e-mailov s priamymi aktérmi politického života aj expertmi pracujúcimi v zákulisí politických strán a predvolebných kampaní. Stovky hodín rešeršovania a analýz dobovej tlače, odborných kníh i popularizačných titulov. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť práca, ktorá predchádzala vzniku druhej knihy Petra Bárdyho s názvom FICO. Vyše tristostranový titul, doplnený o desiatky fotografií a bohatý poznámkový aparát, nie je iba strhujúcim príbehom najúspešnejšieho politika v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa pohybuje na scéne už od roku 1992. Je obrazom slovenskej politiky posledných troch dekád, spojenej s korupciou, kauzami a papalášizmom. A v neposlednom rade je tiež pokusom dlhoročného politického komentátora nahliadnuť do myslenia trojnásobného premiéra, ktorého túžba po moci bola silnejšia ako služba štátu. „Nechcel som napísať sumár toho, čo je známe, ani knihu Bárdyho názorov na Fica. Ak mala kniha vzniknúť, musel som sa rozprávať s ľuďmi, ktorí boli v jeho blízkosti. Ktorí ho poznajú alebo poznali, vedia, aký je naozaj. Chcel som pochopiť, kto je Robert Fico,“ konštatoval šéfredaktor Aktuality.sk v prológu k svojej druhej knihe s názvom FICO. Publikácia FICO – Posadnutý mocou mapuje vzostupy i pády politického lídra reprezentujúceho špecifický fenomén v novodobých slovenských dejinách. Analyzuje konkrétne kroky a skúma motiváciu muža, ktorý sa cestou na úrad vlády zmenil z tvrdo pracujúceho a načúvajúceho profesionála na stroj posadnutý mocou. Autor oceneného debutu Obyčajný Matovič. Homo vulgaris prináša správu nielen o Ficovi a Slovensku, ale aj o nás – voličoch. Kniha FICO je tak ďalším sklíčkom do mozaiky, z ktorej sa skladá obraz turbulentného politického života na Slovensku.

Najnovšia kniha investigatívneho novinára Mareka Vagoviča mapuje štyri dramatické roky, počas ktorých vládla na Slovensku koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Po bestselleroch Vlastnou hlavou, Vlastnou hlavou 2 a románe Padreho klan sa vracia ku klasickej politickej literatúre faktu. Kniha Jednoducho Matovič je kritickou, no zároveň objektívnou reflexiou vlády Obyčajných ľudí. Autor pri jej príprave pozorne počúval, aby lepšie pochopil motivácie, spôsob uvažovania aj rozhodovania hlavných aktérov. Časozberný dokument vychádza z jeho rozhovorov s bývalým premiérom a lídrom OĽaNO Igorom Matovičom – od jeho nástupu k moci až po vyhlásenie predčasných volieb a vznik úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Počas štyroch rokov sa s ním stretával zoči-voči, pričom spolu polemicky diskutovali na rôzne témy zhruba štyridsať hodín. Ambíciou knihy však nie je interpretovať každý nápad či status Igora Matoviča. Marek Vagovič ho konfrontoval predovšetkým s kľúčovými udalosťami jeho vládnutia. Od pandémie koronavírusu, cez boj s korupciu a mafiou, nezhody s SaS a prezidentským palácom až po voľbu generálneho prokurátora, tesné väzby s lídrom Sme rodina, napäté vzťahy s novinármi, kultúrno-etické vojny, demisiu z funkcie premiéra, pád vlády Eduarda Hegera či rozkol v OĽaNO. Kniha Jednoducho Matovič je zároveň sondou do duše prinajmenšom svojského politika, ktorý mal smelé plány a vzbudil veľké očakávania. Nielen vlastnou vinou však neuniesol bremeno zodpovednosti. Autor sa počas písania rukopisu stretol aj s blízkymi spolupracovníkmi, konkurenčnými politikmi či oponentmi Igora Matoviča, aby bol obraz vlády Obyčajných ľudí komplexný a zodpovedal realite. Marek Vagovič im zároveň kládol otázky, ktoré im doteraz nikto nepoložil. Jeho výhodou tiež bolo, že s nimi hovoril až po páde vlády Eduarda Hegera, lebo mu prezradili také detaily z politického zákulisia a vnútrokoaličných vzťahov, ktoré v žiadnej inej knihe, reportáži ani novinovom článku nenájdete. Cenné poznatky mu poskytili napríklad Jaroslav Naď, Gábor Grendel, Richard Sulík, Martin Klus, Veronika Remišová, Juraj Šeliga, Andrej Kiska, Michal Truban, Alojz Hlina, Andrea Kalavská a mnohí ďalší. Bonusom knihy je autorov rozhovor s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, s ktorou rozobral nielen jej komplikovaný vzťah s Igorom Matovičom, ale aj najdôležitejšie rozhodnutia počas piatich rokov vo funkcii hlavy štátu. Katastrofálna komunikácia a mizerná politická kultúra sčasti prekryli aj fakt, že v rokoch 2020 – 2023 bola na Slovensku v zásade štandardná prozápadná vláda, ktorá neťahala krajinu smerom na východ. Z dnešného pohľadu sa to môže javiť málo, no v prípade zmeny paradigmy po najbližších voľbách budeme možno ešte vďační, kto a akým spôsobom viedol tento štát v jednom z najťažších období za posledných sto rokov. Pokiaľ ide o lídra dnes už bývalej koalície, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za jej úspechy aj zlyhania, najlepšie ho vystihol exminister práce Milan Krajniak z hnutia Sme rodina: „Eduard Heger mi raz o Igorovi Matovičovi povedal: Buď ho budete brať takého, aký je, nebudete sa ho snažiť zmeniť a poučovať – a potom s ním môžete vyjsť. Alebo s ním nebudete vychádzať. Beriem ho takého, aký je.“ Jednoducho Matovič.

Šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch na Slovensku. V tejto knihe vystupujú reálne osoby, firmy aj politické strany. Z politikov je to napríklad Robert Fico, Ján Figeľ, Béla Bugár alebo Radoslav Procházka. Dočítate sa o histórii podnikateľských skupín, ako sú Penta alebo Lexovci. Témou knihy sú aj prepojenia oligarchických štruktúr na politické strany, napríklad na Smer, KDH alebo Sieť. Každý čitateľ v tejto knihe nájde odpovede na nasledujúce otázky: 1. Kto bol krstným otcom majetkového prevratu po roku 1989? 2. Ako začínali najvplyvnejší slovenskí oligarchovia? 3. Kto zbohatol na priamych predajoch štátneho majetku a kto na kupónovej privatizácii? 4. Aký bol príbeh najnebezpečnejšej slovenskej finančnej skupiny Penta? 5. Prečo prišli o svoje peniaze malí akcionári VÚB Kupónu, Slovenskej poisťovne a VSŽ? 6. Ktorí oligarchovia ovládajú slovenské médiá? 7. Kedy sa stali oligarchovia silnejšími, ako sú slovenskí politici? 8. Ktorí oligarchovia ovládajú slovenské politické strany? V tejto knihe sa dozviete, ako sa dobré vzťahy z čias komunizmu premenili na peniaze. Ako sa potom tieto peniaze premenili na moc. A ako sa táto moc znovu a znovu mení na ďalšie peniaze. Na Slovensku totiž vznikol uzavretý okruh politiky a peňazí. Vďaka tomuto kolobehu moci a peňazí sa Slovensko postupne zmenilo zo štátu, kde majú všetci ľudia nádej na spravodlivosť, na akúsi bandu veľkých zlodejov. Táto kniha má čitateľovi pomôcť pochopiť, ako sme sa dostali do situácie, že na Slovensku opäť vládne partia nedotknuteľných a privilegovaných.

Niekoľko týždňov po tom, ako na Ukrajine vypukla najprv politická kríza, po ktorej nasledovala revolúcia na Majdane, a po tom, ako Rusi anektovali Krym, sadol do auta a prešiel takmer celú Ukrajinu. Róbert Ondrejcsák tam už predtým chodil dlhé roky. Počas roka 2014 sa však krajina menila rýchlo pred jeho očami. Vtedy pochopil, že Putin Ukrajinu definitívne stratil. Zrejme to začal chápať aj Putin a pre jeho vysnívanú veľkoruskú ríšu to nebolo akceptovateľné. Anexia Krymu nestačila, invázia na Donbase nepomohla, a preto vo februári 2022 spustil totálnu vojnu proti Ukrajine a Ukrajincom. O tom je táto kniha. „Píšem ju preto, aby som pomohol pochopiť najdôležitejšiu udalosť v medzinárodných vzťahoch za života našej generácie, ktorá ovplyvní aj životy našich detí. Táto vojna totiž nie je len o Ukrajine a Rusku, ale aj o Slovensku, o strednej Európe a o budúcnosti celej Európy. Je najdôležitejšou otázkou pre bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy, lebo nejde len o bezpečnosť, ale aj o to, koľko budeme platiť za armádu o päť či desať rokov, koľko nám ostane na nemocnice, školy či diaľnice. A to sa týka každého z nás. Niektorí si to priznajú, niektorí to ignorujú, ale realitu neoklameme – je to aj naša vojna, lebo jej výsledok určí našu budúcnosť,” píše Ondrejcsák v úvode. Je jedno, či ju čítate koncom roka 2023 alebo, povedzme, v roku 2028. Stáročné tradície, ideologické, historické a geopolitické základy sa nemenia, alebo sa menia len veľmi, veľmi pomaly. Musíme ich spoznať, naučiť sa s nimi žiť a najmä reagovať na ne. A aby sme vedeli primerane reagovať, musíme vedieť, s čím máme do činenia. Róbert Ondrejcsák sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi a bezpečnostnou politikou takmer tri desaťročia. Vyštudoval politológiu a históriu, má doktorát z medzinárodných vzťahov. Pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne. Bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany v rokoch 2010 - 2012 a opäť v rokoch 2016 - 2020. Okrem pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a obrany pracoval v odborných zahraničnopolitických a bezpečnostných think-tankoch, je autorom mnohých odborných publikácií a kníh, prednášal na univerzitách na Slovensku aj v zahraničí. Je nositeľom vysokého nemeckého štátneho vyznamenania za podporu európskej a transatlantickej spolupráce. Je presvedčeným zástancom európskeho a atlantického ukotvenia Slovenska, ako aj podporovateľom demokracie, slobody a ľudských práv.

Pohľad rešpektovaného komentátora Kedy bude cirkev hodná svojho pápeža? Prečo je emancipácia hlúposti nebezpečná? Rozumieme tomu že sa nehnedne len zo slnka? Nová kniha Michala Havrana nie je len akýsi pokus o naivný dialóg, ale diagnostika nových tvárí fašizmu a toho, čo sa so Slovenskom deje. Pod hlavičkou SME autor z týždňa na týždeň píše o rôznych aktuálnych, ale aj nadčasových témach. Vybrali sme Havranove autorské strany, ktoré svoj odkaz nestrácajú, ale časom získavajú nový rozmer. V tejto knihe vám ich prinášame.

Redaktorka Denníka N Veronika Prušová podrobne mapuje život a kariéru dvojnásobného šéfa Najvyššieho súdu, ministra spravodlivosti a prezidentského kandidáta Štefana Harabina. Text sprevádzajú komentáre Mariána Leška. Kniha umožní čitateľovi pochopiť, čo Harabin znamenal pre slovenskú justíciu, ale aj to, čo možno čakať od jeho budúceho pôsobenia v politike.

Kto je skutočný Vladimir Putin? Čo chce? A aký bude jeho ďalší krok? Napriek tomu, že o Putinovom Rusku sa napísali milióny slov, Západ stále nedokáže pochopiť jedného z najmocnejších politikov sveta s vplyvom po celom svete a s mocenskou sieťou, ktorá zasahuje do našich každodenných životov. Profesor Mark Galeotti v tomto základnom politickom šlabikári odhaľuje muža skrytého za mýtmi, demaskuje najdôležitejšie omyly o Putinovi a vysvetľuje, ako môžeme dešifrovať jeho motiváciu a ďalšie kroky. Galeotti sa pri vykresľovaní Putinových prvých rokov v KGB, jeho skutočného vzťahu k Spojeným štátom či jeho vízie budúcnosti Ruska opiera o nové ruské zdroje a šokujúce nezverejnené svedectvá, vďaka ktorým prináša doteraz nevídaný pohľad na muža v srdci globálnej politiky. Z anglického originálu We Need to Talk About Putin (Ebury Press, London 2019) preložil Peter Tkačenko.

Monografia je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Blaha ostro kritizuje globalizáciu, ktorá svetu prináša extrémnu nerovnosť, útlak a vojny. Odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie. Ako alternatívu ponúka deglobalizáciu a návrat ku komunitárnym hodnotám klasickej socialistickej ľavice.

Prežije právny štát v Slovenskej republike? Publikácia je výpoveďou a historickým záznamom skupiny sudcov, ktorá vložila svoje schopnosti do zápasu za demokraciu, právny štát a nezávislosť súdnej moci. Tento nikdy nekončiaci zápas sa ocitol v dobe, v ktorej iba zvýšené úsilie dokáže ochrániť tieto pred rokmi ťažko vybojované hodnoty. Každý zo štyroch autorov-sudcov prispieva k ochrane právneho štátu a nezávislosti súdnej moci svojím jedinečným spôsobom a spolu vytvárajú celok, v ktorom sa ich postoje spájajú do jednoliatej komplexnej vrstvy. Odvaha, s akou prezentujú svoje myšlienky v dobe, ktorá nie je pre ich názory priaznivá, zvyšuje atraktivitu publikácie, v ktorej čitateľ nájde odpovede na mnohé otázky týkajúce sa aktuálnych problémov, ktorým čelí Slovenská republika.

Zkušený politik-diplomat a historik Henry Kissinger se v jedenatřiceti kapitolách zabývá klíčovými událostmi světových dějin, počínaje dobou kardinála Richelieua přes napoleonské války a velmocenskou rovnováhu devatenáctého století až k dramatům století dvacátého. Zvláště pozoruhodné jsou jeho analýzy současné světové situace, kdy odešel ze scény Sovětský svaz, hlavní protivník Spojených států v období studené války. S důvěrnou obeznámeností dává Kissinger čtenáři nahlédnout do světa nejvyšší – především americké – politiky a líčí i osobní příběhy, které prožil při jednáních se světovými vůdci v roli ministra zahraničí USA. Zásadní dílo o zahraniční politice a umění diplomacie vychází v češtině již ve čtvrtém vydání.

Ladislav Špaček pracoval v letech 1992-2003 jako mluvčí prezidenta Václava Havla. Ve své knize vzpomíná léta strávená po boku Václava Havla, na zážitky z četných prezidentových zahraničních cest, jeho vztahy se světovými státníky a politiky, domácí cesty, vztahy mezi V. Havlem a V. Klausem, Havlovy zápasy s nemocemi, obě dvě prezidentovy manželky nebo vztahy prezidenta s médii. Knihu doprovázejí unikátní, zčásti poprvé publikované snímky "hradního" fotografa Karla Cudlína.

Politológ a filozof Ľuboš Blaha v novom titule analyzuje a pomenúva modernú spoločnosť; v nej naše ašpirácie, názory a presvedčenia, ale aj obavy ovládajú masmédiá, reklamné agentúry, experti na zábavu a politici - všetko sa deje v záujme udržania systému, ktorý vyhovuje jednému percentu najbohatších a najmocnejších ľudí sveta... Knihu tvoria dve rozsiahle kapitoly: autor v nich predstavuje neomarxistické koncepcie (kritická koncepcia frankfurtskej školy, Althusserov a Poulantzasov štrukturalizmus, kultúrne štúdie S. Halla), analyzuje kritické náhľady Noama Chomského s dôrazom na témy mediálnej manipulácie a systémovej politickej indoktrinácie. Tá zasahuje verejný, oficiálny diskurz, nie však kultúrne vzorce správania sa marginalizovaných skupín. Ľuboš Blaha rozlišuje jamesonovský a scottovský názor na to, či máme šance vymaniť sa spod matrixu kapitalizmu. Oproti totálnej manipulácii stavia hodnoty pravdy ako sociálno-emancipačného ideálu, ktorý môže byť hnacou silou nových revolúcií.

Vesmír: nová hranica, divoké miesto bez zákonov. Už teraz je kľúčový pre komunikáciu, ekonomiku, vojenskú stratégiu a medzinárodné vzťahy na Zemi. Stáva sa najnovšou arénou, ktorú ľudia preskúmajú, využijú – a možno dobyjú. Smerujeme do výšin a svoje mocenské súboje berieme so sebou. Tempo udávajú Čína, USA a Rusko. Špionážne satelity obiehajúce okolo Mesiaca, kovy z vesmíru v miliardovej hodnote, ľudia na Marse ešte za nášho života. To nie je sci-fi, je to astropolitika. Púšťame sa do nových vesmírnych pretekov – a môžu spôsobiť prevrat v živote na Zemi. Od územia a zdrojov po satelity, zbrane a strategické oblasti je geopolitika hore na oblohe rovnako dôležitá ako tu dole na zemi. Ak ste niekedy uvažovali, či sa ľudia vrátia na Mesiac, kto bude profitovať z jeho využívania alebo ako môžu vyzerať vesmírne vojny, tu nájdete odpovede. Táto pútavá kniha so všetkou hĺbkou a dôvtipom, ktoré urobili z Tima Marshalla najobľúbenejšieho britského autora o geopolitike, ukazuje, ako sme sa sem dostali a kam smerujme. Pokrýva rivalitu veľmocí, technológie, obchod, súboje vo vesmíre a čo to znamená pre nás všetkých na Zemi. Je to zásadný text o moci, politike a budúcnosti ľudstva.

Ako sa diktátori nového typu držia pri moci manipuláciou s faktmi a predstieraním demokracie Hitler, Stalin a Mao vládli prostredníctvom násilia, strachu a ideológie. V posledných desaťročiach však nový typ mediálne zdatných mužov pri moci pretvoril techniky autoritárskej vlády pre sofistikovanejší, globálne prepojený svet. Namiesto otvorenej masovej represie vládcovia ako Vladimír Putin, Recep Tayyip Erdo?an a Viktor Orbán svojich občanov ovládajú pomocou skresľovania informácií a predstierania demokratických postupov. Rovnako ako spin doktori známi z demokracií prekrúcajú správy v záujme budovania podpory. Odkrývaním tohto nového modelu autoritárstva Sergej Gurijev a Daniel Treisman vo svojej knihe vysvetľujú vzostup takýchto „spin diktátorov“, opisujú, ako vznikajú a fungujú, aké nové hrozby predstavujú a ako by na nich demokracie mali reagovať. Kniha Spin diktátori sleduje, ako sa lídri ako Lee Kuan Yew zo Singapuru a Alberto Fujimori z Peru stali priekopníkmi menej násilných, skrytejších a efektívnejších metód monopolizácie moci. Pestovali si imidž kompetentnosti, skrývali cenzúru, demokratické inštitúcie využívali na podkopávanie demokracie, a to všetko popri zvyšovaní medzinárodnej angažovanosti s cieľom získať finančné a reputačné výhody. Kniha odhaľuje, prečo väčšina súčasných autoritárov patrí medzi spin diktátorov, a to, čím sa líšia od zostávajúcich „diktátorov strachu“, akými sú Kim Čong-un a Bašár al-Assad, ako aj od takých majstrov represie využívajúcich špičkové technológie, akým je Si Ťin-pching. Spin diktátori prichádzajú s dobre vystihnutými portrétmi súčasných autoritárskych vodcov a riešeniami niektorých z veľkých politických hádaniek našej doby – od tej, ako môžu diktátori prežiť vo veku rastúcej modernity, až po znepokojivé zbližovanie a vzájomné sympatie medzi diktátormi a takými populistami, akým je Donald Trump. „Kniha roku podľa New Yorkeru“ Najlepšia kniha o politike roku podľa Financial Times“ „Najlepšia kniha roku podľa [časopisu] Foreign Affairs“ „Aktuálna a veľmi potrebná.“ – Atlantic „Fascinujúca nová kniha“ – The Economist „Na kvalitnom výskume založená a zábavná kniha.“ – Tony Barber, Financial Times „Zábavná a znepokojujúca.“ – Gideon Rachman, Financial Times „Vďaka výstižným grafom a prehľadným dôkazom... Guriev a Treisman predkladajú detailnejšie argumenty, pretože ukazujú, že demokratickými prostriedkami sa autoritárski vládcovia môžu dostať k moci a udržať si ju.“ Adam Gopnik, New Yorker „Sergej Guriev a Daniel Treisman prinášajú najvýstižnejší opis systému, ktorý v 21. storočí hádže rukavicu liberálnej demokracii. Vo svojej knihe Spin diktátori: meniaca sa tvár tyranie v 21. storočí opisujú metódy, ktoré umožnili Putinovi, Viktorovi Orbánovi, Recepovi Tayyipovi Erdoganovi a ďalším vládnuť v spoločnostiach, ktoré vo väčšine prípadov mali rozvinuté pomerne dobre fungujúce demokracie. O taktikách, ktoré používajú autokrati 21. storočia na zabezpečenie kontroly nad inštitúciami slobodnej spoločnosti, píšu aj iní učenci a novinári. Gurievovi a Treismanovi sa však podarilo zostaviť najdôkladnejšiu analýzu stavebných kameňov súčasných diktatúr.“ Arch Puddington, American Purpose „Ako Sergej Guriev a Daniel Treisman presvedčivo argumentujú vo svojej knihe Spin diktátori, pútavej a dôkladnej štúdii o vývoji autoritárstva na konci 20. a začiatku 21. storočia, v posledných desaťročiach ľstivosť a podvod ako charakteristické črty dnešných autokratických vládcov zaujali pozíciu, ktorá kedysi patrila strachu a teroru... Diagnostikovaním kritického problému a navrhnutím prevencie preukázali Guriev a Treisman veľkú službu geopolitike.“ Michael M. Rosen, Washington Examiner

Zbohatli rýchlo a v podstate nepozorovane. Raz im pomohla privatizácia, inokedy kamarátske linky či pochybné kroky, ktorými balansovali na hrane zákona. Kniha Oligarchovia mapuje príbehy dvadsiatich vplyvných slovenských podnikateľov, približuje ich kauzy a spája súvislosti, ktoré im pomohli v ceste nahor. Odkiaľ sa vzali? Ako zbohatli? Haščák, Bödörovci, Brhel či Kvietik plnia stránky médií, ale na ich minulosť sa pomaly zabúda. Niektorí oligarchovia si dokonca najali tímy špecialistov, aby vylepšili ich meno a spoločenský status. Aby z nich už boli „iba“ úspešní podnikatelia bez prívlastku kontroverzní. Minulosť sa však vymazať nedá. Za ich strmým vzostupom nie sú len schopnosti či povestný kusisko šťastia. Majetok im nestačil. Chceli zasahovať aj do iných oblastí života a rozširovať svoj vplyv. Až si napokon prisvojili krajinu. Autorom knihy je novinár Tomáš Vašuta, ktorý sa dlhodobo venuje slovenským oligarchom. Text dopĺňajú kresby Filipa Györeho z projektu Hej,Ty!

Vláda vedená pôvodne Igorom Matovičom prišla s ľúbivým sloganom o tom, že vďaka nej bude mať polícia ,, rozviazané ruky“. Nikto, okrem nich samých netušil, že to bude znamenať bezuzdné porušovanie procesných úkonov i právnych základov spravodlivosti. Mentálne vyšinutý jedinec tak v mene politickej pomsty vyšinul Slovensko z rámca právneho štátu. Začali politické procesy pripomínajúce tie z 50..rokov totalitnej komunistickej vlády. Táto kniha je o vinníkoch a ich obetiach...

Na Slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus a domáce variácie fašizmu sa kniha usiluje pozerať z európskej perspektívy. Jej cieľom je pochopiť, čo vlastne bol slovenský fašizmus (resp. fašizmus na Slovensku), aké mal v medzivojnovom a vojnovom období podoby a kto bol jeho nositeľom. Zaoberá sa otázkami, aké boli jeho kultúrne, spoločensko-politické a sociálne korene, ako sa vyvíjal pod vplyvom domácich a medzinárodných faktorov a aké dôsledky, tiahnuce sa až do našej súčasnosti, jeho pôsobnosť zanechala v slovenskej politickej kultúre a spoločnosti.

Prvému prezidentovi uniesli syna, ďalší sadil so zahraničnými návštevami stromy a kul rýle. Najdlhšie úradujúca hlava štátu nemala počas politickej kariéry problém porušiť zákony, popliesť mená štátnikov, názvy organizácií, zemepisné či historické fakty a lietať, kam vietor fúka. Bývalý podnikateľ v čele krajiny hovoril po vražde novinára o mafiánskom štáte. Prvá žena na prezidentskom poste bola pre svoje postoje častým terčom populistických lídrov. Nepomerne pestrejšia bola plejáda politikov zastávajúcich druhý najvyšší ústavný post. Predsedom Národnej rady bol už spomínaný milovník pretekárskych áut, poľovačiek a športových zápasov, ktoré si vychutnával po boku oligarchov ako Juraj Široký či Ivan Kmotrík, a neskôr to dotiahol až na hlavu štátu. Do pamäti verejnosti sa zapísal i vyštudovaný estetik a marxistický filozof, ktorý 17. novembra 1989 kachličkoval kúpeľňu, postaral sa o nákladnú rekonštrukciu Bratislavského hradu i kritizovanú sochu Svätopluka a prioritne sa angažoval najmä v zdravotníckom biznise. Najvyššiemu orgánu parlamentnej demokracie šéfovalo aj niekoľko politikov, ktorí spôsobili pád vlastných vlád. Nelichotivé charakteristiky, až na výnimku, sprevádzali tiež našich viacnásobných premiérov: únos prezidentovho syna a Slovensko ako čierna diera, reformy a stretnutia v konšpiračnom byte na Vazovovej, vražda novinára a korupčná mafia na najvyšších poschodiach štátu. Tri dekády modernej slovenskej samostatnosti boli nezriedka jazdou ohrozujúcou samotné základy demokracie a voliči si často vyberali medzi veľkým a ešte väčším zlom. Napriek tomu boli v príbehu Slovenska aj viaceré pozitívne momenty. Vydajte sa s nami na cestu po trinástich vybraných fenoménoch slovenskej politiky, na ktoré sa pozreli komentátori, analytici a spolupracovníci redakcie Aktuality.sk vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho, šéfa politického oddelenia Martina Sliza, experta na slovenský extrémizmus Tomáša Kyseľa či autora bestselleru Slovenská mafia Jána Petroviča. Knihu ilustrujú ikonické fotografie.

Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda sa pri desiatom výročí bombardovania Juhoslávie vyjadril takto: ,, Otvoril som slovenské nebo pre americké lietadlá, aby mohli bombardovať Belehrad. Urobil som dobre, lebo Belehrad nespadol Rusom do rúk...“ Šialené slová a šialené skutky hodné odsúdenia. Dnes tento človek zrejme nič neľutuje. Ako obžalovaný, ktorý pre súdom stráca pamäť. Sebavedomie mu nepodlomili ani početné minulé kauzy, ani trestuhodné politické rozhodnutia. Opäť počíta seberovných a organizuje návrat. Na zakladajúcom kongrese strany Modrí - Európske Slovensko zaujal úvodom svojho prejavu: ,, Som kresťanský demokrat, liberál, konzervatívec a ľudovec.“ Dzurinda tak nechtiac prezradil motto každého politického chameleóna. Menil farby podľa počasia. Klamal rovnakou mierou voličov ako koaličných partnerov. Jeho dve vlády sa navždy zapísali do novodobej politickej histórie kauzou Gorila, ktorá je synonymom zlodejskej privatizácie Slovenskej republiky.