Najnovšie - Trestné právo strana 5 z 12
zobraziť:
Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite
Popri pozitívnom vplyve poskytovania globálneho dosahu je internet náchylný na rôzne zneužívania. S touto zvýšenou dostupnosťou prišla nová forma trestnej činnosti, konkrétne počítačovej kriminality a počítačových podvodov. V súčasnosti tieto formy trestnej činnosti narastajú a pre orgány činné v trestnom konaní na všetkých úrovniach predstavujú novú a trvalú výzvu v oblasti prevencie, vyšetrovania a stíhania týchto trestných činov. Počítačová kriminalita predstavuje pre orgány činné v trestnom konaní náročnú úlohu, pretože ide o vysoko technické trestné činy. Na správne vyšetrovanie počítačových zločinov musia mať orgány činné v trestnom konaní osoby trénované v oblasti informatiky a/alebo počítačovej forenznej analýzy. Štáty musia, navyše, aktualizovať a vytvoriť právne predpisy, ktoré zakazujú počítačové trestné činy a stanovujú príslušné tresty za tieto trestné činy.
V prvej časti komentára sa zameriavame na Dohovor o počítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor) a príloha komentára obsahuje text znenia dodatkového protokolu (vrátane krátkeho komentára). Publikácia v nadväznosti na poznatky právnej vedy a praxe rozvíja vlastné originálne pohľady a upozorňuje na zaujímavé problémy v praxi, čím získava skutočne praktický dosah. Výsledkom je teóriou podporený a prakticky orientovaný text, ktorý čitateľa uvedie do nesmierne dynamickej problematiky. Z týchto dôvodov veríme, že tento komentár bude nielen vítaným sprievodcom pre široký okruh právnickej a laickej verejnosti, ale bude tiež impulzom k ďalšiemu diskurzu v tejto oblasti.
Správne trestanie na Slovensku a v európskom priestore - judikatúra
Publikácia sa snaží svojím obsahom veľmi citlivo reagovať na potreby aplikačnej praxe a ponúknuť čitateľovi široké spektrum veľmi zaujímavých sankčných rozhodnutí prijatých správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva. Predkladané judikáty sa týkajú rozsiahlej problematiky správnych deliktov z rôznych oblastí verejnej správy. V mnohých judikátoch a ich dôvodoch je možné nájsť vhodnú interpretačnú pomôcku i pre rozhodovacie procesy jednak v oblasti rozhodovania vo verejnej správe, ako i v správnom súdnom konaní.
Publikácia obsahuje "skutočnú judikatúru" Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú tu zaradené iba tie sankčné rozhodnutia, ktoré prešli kvalifikovaným judikatúrnym procesom na najvyššom súde. Predmetná judikatúra je zaradená do určitých systematických celkov z dôvodu jej lepšej prehľadnosti.
Predkladané judikáty predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a po prijatí Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, mnohé rozhodnutia môžu byť inšpiráciou a zároveň významnou pomôckou nielen pre rozhodovacie procesy vo verejnej správe, ale i pre podanie napr. žaloby vo veciach správneho trestania, ako i kasačnej sťažnosti v správnom súdnom konaní.
Autori do tejto publikácie okrem rozhodnutí správneho kolégia NS SR zaradili aj najvýznamnejšie rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti správneho trestania. Ide o logický krok vzhľadom na to, že tieto dva kľúčové "európske" súdy túto oblasť svojimi judikátmi aktívne kreujú - na základe skutkových okolností, ktoré sa odohrávajú v jednotlivých európskych krajinách. Inými slovami, aspoň základný prehľad o prelomových judikátoch týchto dvoch súdov bude veľkou devízou kohokoľvek, kto sa s oblasťou správneho trestania stretne vo vnútroštátnom kontexte.
Publikácia obsahuje 86 veľmi zaujímavých sankčných rozhodnutí prijatých správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva.
Trestné právo procesné I, 2. vydanie
Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví a zatiaľ čo v minulosti bolo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie či inými medzinárodnými záväzkami.
Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku.
V uplynulom období boli do právneho poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
Autori na základe mnohoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú učebnice trestného práva procesného, reagujúce na nedávne početné legislatívnych zmeny. Vzhľadom na postupný nárast rozsahu jednotlivých tém trestného práva procesného autori zvolili rozdelenie obsahu učebnice trestného práva procesného do dvoch dielov, obdobne ako pri trestnom práve hmotnom.
Štruktúra učebníc nadväzuje na dosiaľ vydané československé, české a slovenské učebnice trestného práva procesného s niektorými inováciami, ktoré majú pomôcť zvládnuť štúdium tejto náročnej problematiky. Okrem podrobnej analýzy a výkladu jednotlivých ustanovení je text učebníc vhodne doplnený aj relevantnou judikatúrou všeobecných súdov, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.
V prvom zväzku Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť autori pojednávajú o všeobecných otázkach trestného práva procesného, základných zásadách trestného konania, ochrane základných ľudských práv a slobôd, subjektoch trestného konania, procesných úkonoch, inštitútoch na zaistenie osôb, vecí a zabezpečovanie informácií v trestnom konaní, o dokazovaní a rozhodnutiach.
Na prvú časť nadväzuje druhá časť učebnice, Trestné právo procesné II. s podtitulom priebeh trestného konania. Učebnice sú určené predovšetkým študentom vysokoškolského štúdia práva, ale môžu ich veľmi dobre využiť aj všetci právnici aplikujúci trestné právo procesné v najrôznejších funkciách a pozíciách.
Bezúhonnosť, spoľahlivosť a trestnoprávna vina
Predkladaná publikácia je medziodborová. Po prvýkrát v slovenskej odbornej literatúre definuje pojem trestnoprávna vina ako odlišný od pojmu zavinenie. Kriticky hodnotí prax súdov, legislatívu a jurisprudenciu zameranú na otázky trestnoprávnej viny, ale aj od nej odvodzované vymedzenie pojmov bezúhonnosť a spoľahlivosť v pracovnom a správnom práve. Poukazuje na konkrétne pochybenia v množstve zákonov. Kritizuje zamieňanie pojmov odsúdenie a s ním súvisiace zahladenie odsúdenia s pojmami potrestanie a zahladenie potrestania a prípady, keď v rozpore so zásadou prezumpcie neviny osoby nie sú považované za bezúhonné, aj keď sa trestné konanie, ktoré voči nim bolo vedené, neskončilo vyslovením ich viny (ich odsúdením), ale zmierom alebo zastavením trestného stíhania. Na argumentáciu využíva aj historický exkurz a komparatistiku. Publikácia je primárne určená právnickej obci (sudcom, prokurátorom, advokátom, legislatívcom, vedeckopedagogickým pracovníkom aj študentom), ocenia ju však aj zamestnávatelia a zamestnanci, ako aj verejné orgány.
Trestný zákon s komentárom a judikatúrou platný od 1.marca 2021
Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladú nové a nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú možno zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Preto sme sa rozhodli prísť na trh s Trestným zákonom č. 300/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou, v znení neskorších predpisov. Do rúk sa vám dostáva už IX. vydanie Trestného zákona po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 312/2020 Z. z. Kniha je doplnená Zákonom o výkone trestu odňatia slobody po poslednej novele s komentárom a zákonom o výkone väzby po poslednej novele s komentárom.
Na sklade 1Ks
29,90 €
Trestný poriadok s komentárom a judikatúrou od 1. marca 2021
Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 423/2020 Z. z.. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži predovšetkým potrebám dennej praxe.
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie
Zneužívanie trhu (angl. market abuse) je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií (angl. insider dealing), neoprávneného zverejňovania dôverných informácií (angl. unlawful disclosure of inside information) a manipulácie s trhom (angl. market manipulation). V očiach EÚ také konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch.
Súčasnú právnu úpravu EÚ v oblasti zneužívania trhu predstavujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o trestných sankciách za zneužívanie trhu. Ich priamym predchodcom bola hlavne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (bola zrušená nariadením č. 596/2014), ktorej predchodcom bola smernica Rady 89/592/EHS o koordinácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií (bola zrušená smernicou 2003/6/ES).
Uvedená právna úprava EÚ bola doplnená judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach zneužívania trhu a súvisiacich trestnoprávnych otázok. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru SR. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo.
Na sklade 2Ks
21,80 €
Zákaz reformatio in peius v správnom trestaní
V európskej právnej kultúre má inštitút zákazu reformatio in peius hlboké korene siahajúce do obdobia antiky. Jeho podstata spočíva v zákaze zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu, ak bol opravný prostriedok podaný len zo strany obžalovaného alebo ak ho podala iná oprávnená osoba v jeho prospech. V slovenskej právnej úprave inštitútu zákazu zmeny k horšiemu sa odzrkadľujú nedostatky právnej úpravy správneho trestania v podmienkach Slovenskej republiky. Kým v oblasti trestného práva a v oblasti priestupkového práva ako zásada opravného konania inštitút zákazu reformatio in peius upravený je a v praxi sa uplatňuje, v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za iné správne delikty ako priestupky je situácia podstatne komplikovanejšia. Pre zodpovedanie otázky, či sa v určitom konaní o správnych deliktoch má zásada zákazu reformatio in peius použiť, prípadne v akom rozsahu, je nevyhnutné identifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte. Vzniká tým však rozdielny právny režim uplatňovania zákazu reformatio in peius v prípade obvineného z priestupku a v prípade obvineného z iného správneho deliktu. Otázku uplatnenia zákazu reformatio in peius v konaniach o iných správnych deliktoch možno teda z pohľadu súčasnej právnej úpravy a názorov odbornej verejnosti označiť za ambivalentnú a za značne rozporuplnú. Predkladaná monografia obsahuje charakteristiku základných pojmov a inštitútov správneho trestania a zákazu reformatio in peius, ďalej analýzu vybraných medzinárodných prameňov správneho práva trestného (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, vybrané pramene správneho práva trestného na úrovni Európskej únie) a vnútroštátnych prameňov správneho práva trestného (Trestný poriadok, zákon o priestupkoch, Správny poriadok, osobitné predpisy upravujúce skutkové podstaty iných správnych deliktov, Správny súdny poriadok) z pohľadu nevyhnutnosti aplikácie zákazu reformatio in peius v správnom trestaní. Následne je podrobne analyzovaná súvisiaca medzinárodná aj národná súdna judikatúra, ktorá má vzhľadom na neurčitosť právnej úpravy tejto problematiky veľmi dôležitú interpretačnú úlohu. V monografii sa tiež nachádza právna úprava inštitútu zákazu reformatio in peius v právnych poriadkoch Poľska, Maďarska, Rakúska a Českej republiky.
Oběti trestných činů. Komentář (2. vydání)
Publikace je komplexním průvodcem právní úpravou vztahující se k obětem trestné činnosti. Druhé, aktualizované a podstatně doplněné vydání zahrnuje především komentovaná ustanovení zákona č. 45/2013 Sb., o obětech trestných činů, upravujícího práva obětí, poskytování peněžité pomoci obětem ze strany státu a vztahy mezi státem a subjekty, které poskytují obětem trestných činů služby, a to ve znění zákona č. 77/2015 Sb. a zákona č. 56/2017 Sb. Kromě toho byla autory okomentována také všechna relevantní ustanovení zákona č. 141/1961 Sb., trestního řádu, týkající se oběti a poškozeného a jejich vystupování v trestním řízení, a dále vybraná ustanovení dalších právních předpisů, která mohou mít z hlediska ochrany oběti a jejích práv význam například zákona č. 292/2013 Sb., o zvláštních řízeních soudních, zákona č. 273/2008 Sb., o Policii ČR, či zákona č. 108/2006 Sb., o sociálních službách. Součástí výkladu je přehled relevantních závěrů soudní praxe, včetně recentních rozhodnutí přijatých v letech 2019 a 2020, a upozornění na návrhy změn zákona o obětech trestných činů projednávané k datu vydání publikace v Parlamentu ČR. Problematika obětí je tak představena co nejaktuálněji a v širších souvislostech.
Autorský kolektiv tvoří řada renomovaných odborníků včetně těch, kteří se podíleli na přípravě zákona o obětech trestných činů.
Publikace je určena nejen právnické veřejnosti a posluchačům právnických fakult, ale též zástupcům orgánů veřejné moci, pracovníkům občanských organizací a dalším osobám zabývajícím se pomocí obětem trestných činů, jakož i obětem samotným a jejich nejbližším.
Kolektiv autorů
Miroslav Růžička, Jana Zezulová, Hana Šimánová
Trestná politika v Slovenskej republike
Cieľom predkladanej publikácie je objektívne zhodnotiť aktuálny status, ako aj rozvíjanie stavu trestnej politiky štátu a jeho odrazu v trestnom práve v teórii i praxi. Aká je trestná politika nášho štátu? Je záujem všetkých zainteresovaných inštitúcií vytvárať, zdokonaľovať zákony, zákonne využívať všetky ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku? Sú zákonné trestnoprávne ustanovenia v súlade s Ústavou SR a európskym právom? O čom svedčí fenomenológia jednotlivých druhov kriminality? Čo možno očakávať v budúcnosti, aké kroky predpokladať v trestnej politike SR? Aj tieto okruhy sú neoddeliteľnou súčasťou spracovanej témy, v ktorej sa autori zamerali predovšetkým na zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a na komparáciu trestnej politiky Slovenskej republiky s vybranými krajinami.
Vedecká monografia je tak určená širokej odbornej verejnosti, osobitne advokátom, sudcom či prokurátorom, ale aj študentom práva a laickej verejnosti.
Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou platný od 1.marca 2020
Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladú nové a nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú možno zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Preto sme sa rozhodli prísť na trh s Trestným zákonom č. 300/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou, v znení neskorších predpisov. Do rúk sa vám dostáva už VIII. vydanie Trestného zákona po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 474/2019 Z. z. Kniha je doplnená Zákonom o výkone trestu odňatia slobody po poslednej novele s komentárom (zákon NR SR č. 474/2005 Z. z.) v znení neskorších predpisov a Zákonom o výkone väzby po poslednej novele s komentárom (zákon NR SR č. 221/2006 Z. z.) v znení neskorších predpisov.
Trestný poriadok s rozsiahlym komentárom a judikatúrou od 1. marca 2020
Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 214/2019. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži predovšetkým potrebám dennej praxe.
Na sklade 2Ks
32,90 €
Zákon o výkone trestu povinnej práce
Trest povinnej práce predstavuje jednu z trestnoprávnych sankcií, konkrétne jeden z druhov trestov, ktoré je možné v zmysle trestnoprávnej úpravy ukladať páchateľom trestných činov – fyzickým osobám. Jeho uloženie sa obmedzuje výhradne na fyzické osoby, no uloženie trestu povinnej práce je možné tak v prípade dospelých, ako aj v prípade mladistvých páchateľov (s určitými modifikáciami). Ide o jeden z alternatívnych trestov, konkrétne ide o alternatívu ku krátkodobému trestu odňatia slobody, resp. o jednu z alternatív, ktorá je súdu dostupná v prípade menej závažných trestných činov (prečiny s hornou hranicou trestu odňatia slobody do 5 rokov, ak súčasne na dosiahnutie účelu trestu je tento trest dostačujúci).
Problematika trestnoprávnych sankcií predstavuje jednu z kľúčových tém trestného práva ako takého. Sústavne je to jedna z aktuálnych tém, keďže trestné činy a tresty predstavujú kľúčové pojmy trestného práva.
Predkladané komentované spracovanie ustanovení zákona o výkone trestu povinnej práce si za cieľ kladie ucelene a interdisciplinárne spracovať pohľad na možnosti využívania tohto druhu alternatívneho trestu – trestu povinnej práce a súčasne identifikovať jeho kritické, problematické časti a navrhnúť možnosti riešenia. Pre porovnanie autorky súčasne uvádzajú stručný exkurz do českej trestnoprávnej úpravy, ktorá je v niektorých aspektoch síce rovnaká, no v iných sa zásadnejším spôsobom odlišuje.
Publikácia je určená nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach ako odborná teoretická aj aplikačná pomôcka na lepšie zorientovanie sa v základných aj hĺbkových oblastiach výkonu trestu povinnej práce.
Restorativní přístupy při řešení trestné činnosti
Restorativní justice je konceptem, hnutím a moderní vizí trestněprávní politiky, která říká, že trestný čin primárně nenarušuje jen právní normy, ale též způsobuje újmu a narušuje mezilidské vztahy. Nalézání spravedlnosti z restorativního úhlu pohledu žádá, abychom změnili naši perspektivu řešení následků trestné činnosti a hledali taková řešení, která povedou k nahrazení způsobené újmy, motivují pachatele k převzetí odpovědnosti a napomáhají obětem, pachatelům a dotčeným komunitám uzdravit jejich trestným činem zasažené životy.
Tato publikace představuje hlavní myšlenková schémata restorativního konceptu a zaměřuje se na právní aspekty dané problematiky. Vedle shrnutí mezinárodního vývoje, představení základních východisek, cílů a definic restorativní justice se zaměřuje na zapojení restorativních přístupů do české trestněprávní legislativy, teorie i praxe. Současně autorka předkládá vlastní legislativní návrh, jak tyto přístupy více zapojit do české hmotněprávní i procesní úpravy trestního práva. Speciální pozornost je věnována využití restorativní justice v oblasti vězeňství.
Publikace je určena všem zájemcům o dané téma, a to jak z odborné, tak široké veřejnosti.
Zákon o európskom zatýkacom rozkaze
Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov patrí medzi najkomplikovanejšie právne predpisy trestného práva. Dôvodom častého nepochopenia tohto zákona je jeho zdanlivá „cudzosť“. Tento zákon sa vymyká klasickým trestnoprávnym zákonom svojím účelom (úprava osobitného inštitútu a konania v európskom rozmere), vznikom (požiadavka Európskej únie), aplikáciou (medzištátna na európskej úrovni), ako aj judikatúrou (vnútroštátna a tiež Súdneho dvora EÚ).
Komentár ku každému ustanoveniu zákona je písaný veľmi zrozumiteľným jazykom a spôsobom. Jednotlivé ustanovenia sú doplnené rozsiahlou judikatúrou – hlavne Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Publikácia je prostriedkom na to, aby právna obec prekonala nevedomosť, ktorá spôsobuje „cudzosť“ tak európskeho zatýkacieho rozkazu, ako aj konania o európskom zatýkacom rozkaze. Ak ste dosiaľ nerozumeli zákonu č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, tak pri práci s týmto komentárom mu rozumieť budete. Je adresovaný hlavne aplikačnej praxi – najmä sudcom, prokurátorom a advokátom.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb 2. vydanie
Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne.
Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi, ktorí budú obhajovať trestne stíhané právnické osoby, a príslušnými štatutárnymi či inými orgánmi právnických osôb najmä pri prijímaní príslušných opatrení na predchádzanie trestnej zodpovednosti v rámci právnickej osoby, na riadení ktorej sa podieľajú.
Zákon o ochrane svedka
Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.
Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.
Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Právo na obhajobu a jeho podoby v trestnom konaní
Aplikačná prax vo svojom každodennom fungovaní často prináša situácie, ktoré zákonodarca dôsledne nedoriešil, prípadne s ktorými pri formulovaní jednotlivých právnych noriem nerátal. V praxi tiež nie sú ojedinelé situácie, kedy ten-ktorý subjekt trestného konania interpretuje, resp. aplikuje jednotlivé hmotnoprávne alebo procesnoprávne ustanovenia nesprávne, neúplne, prípadne ich opomína aplikovať. Tieto pochybenia či nesprávnosti možno často pripísať viacerým faktorom, no zaiste aj v niektorých prípadoch mechanickej práci orgánov činných v trestnom konaní, niekedy aj súdov alebo advokátov, čo je spôsobené najmä kvantitou prípadov, ktoré má konkrétny policajt, prokurátor či sudca na vybavenie a rozhodnutie. Nezriedka je ale príčinou procesných pochybení, dotýkajúcich sa aj práva na obhajobu, nedostatočné poznanie všetkých národných, európskych, ale aj medzinárodných právnych noriem.
Publikácia má za cieľ zanalyzovať aplikáciu a niektoré podoby realizácie práva na obhajobu v trestnom konaní, reflektujúc právny poriadok Slovenskej republiky, právo Európskej únie, ale aj rozhodovaciu činnosť súdov a právne doktríny, ktoré subjekty aplikačnej praxe často dostatočne nepoznajú.
Základy kriminalistiky pre školy i prax
Uznávaný odborník spracoval základy kriminalistiky vo všeobecne prístupnej - zrozumiteľnej forme ako učebnicu pre špeciálne odborné školy, resp. ako študijný materiál pre prípravu členov súkromných bezpečnostných služieb.
Trestné právo je odvetvie práva, ktoré sa zaoberá normovaním a riešením trestných činov a ich následkov v spoločnosti. Toto právo stanovuje, čo je v danej jurisdikcii považované za trestné činy, definuje sankcie a postupy pre trestné stíhanie a sudcovský proces.
