Najnovšie - Zákony, zbierky zákonov strana 12 z 29

Prepracovaný komentár k zákonu č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákon o priestupkoch) prináša po piatich rokoch od prvého vydania čitateľovi súčasné znenie zákona a opäť ucelený výklad jeho hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení. Aktuálny a podrobný výklad jednotlivých ustanovení zákona o priestupkoch je obohatený o teoretické aj praktické znalosti každého z členov autorského kolektívu. Rovnako dôležité miesto je venované aj súvislostiam medzi jednotlivými ustanoveniami zákona o priestupkoch, vzťahu k ďalším právnym predpisom, judikatúre a súvisiacej literatúre. Druhé, aktualizované a doplnené vydanie komentára je tak určené nielen zamestnancom správnych orgánov, advokátom či študentom práva, ale môže sa stať tiež skvelým pomocníkom pre širokú odbornú právnickú verejnosť.

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach.

Komentár k Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR, vychádza v edícii Veľkých komentárov vydavateľstva EUROKÓDEX. Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tvorí komplexný komentár, ktorý je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia. Priebežne sa v celom komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené. 2. vydanie komentára je rozdelené do dvoch zväzkov a pre správne pochopenie problematiky je vhodné pracovať s oboma zväzkami. Prvý zväzok obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Prvý zväzok obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu. Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách zahrnutých v druhom zväzku komentára.

Komentár k Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR, vychádza v edícii Veľkých komentárov vydavateľstva EUROKÓDEX. Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tvorí komplexný komentár, ktorý je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia. Priebežne sa v celom komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené. 2. vydanie komentára je rozdelené do dvoch zväzkov a pre správne pochopenie problematiky je vhodné pracovať s oboma zväzkami. Prvý zväzok obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Prvý zväzok obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu. Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách zahrnutých v druhom zväzku komentára.

Július Karmán (4. apríl 1876, Čadca - 12. november 1941, Brno) - zabudnutý právnik. Takto by sa dalo dvomi slovami charakterizovať právnika, ktorý po sebe zanechal najrozsiahlejšie vedecké dielo zo všetkých slovenských právnikov jeho generácie. Napísal samostatne alebo v spoluautorstve dvanásť monografií a päť ďalších editoval. Svoje diela najmä z obchodného práva písal po slovensky, česky a nemecky. Bol presvedčený československý vlastenec, ktorý dôsledne presadzoval používanie slovenčiny v odbornom jazyku.Po vzniku Československa pôsobil ako sudca. Od polovice roka 1922 odišiel na Ministerstvo unifikácie ČSR, kde zotrval až do odchodu do dôchodku ako ministerský radca a prednosta civilného oddelenia. Z rozsiahleho diela J. Karmána sa v tejto knihe nachádza reprint jeho komentára k zákonu proti nekalej súťaži.

Zákon o energetike a energetické právo vo všeobecnosti sú právnickou odbornou literatúrou pomerne opomínané. Zákon o energetike pritom zásadným spôsobom ovplyvňuje energetické odvetvia a s nimi súvisiace odvetvia hospodárstva, podnikateľské prostredie, jednotlivcov a záujmy štátu v širších súvislostiach. Komentár preto poskytuje v domácich podmienkach najpodrobnejší výklad jednotlivých ustanovení a inštitútov zákona, vrátane dôvodov ich súčasnej podoby, existujúcej domácej a zahraničnej judikatúry a vzťahov s úniovým právom. Kolektív autorov pozostáva z odborníkov na problematiku energetického práva, ktorí pôsobia v advokácii, energetických spoločnostiach a na regulačnom úrade. Komentár je určený predovšetkým zamestnancom a právnikom pôsobiacim v energetických spoločnostiach, v štátnej správe, advokátom, sudcom a odbornej verejnosti vo všeobecnosti.

Pohrebníctvo ako zložitá, no zároveň mimoriadne citlivá oblasť potrebuje mať jasne vymedzené pravidlá. V podmienkach Slovenskej republiky upravuje práva a povinnosti zainteresovaných subjektov zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Publikácia „Zákon o pohrebníctve – Komentár“ prináša podrobné vysvetlenie jednotlivých ustanovení uvedeného zákona. Precízne rozoberá napríklad spôsob zaobchádzania s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri preprave, ako aj pri pochovávaní na pohrebiskách, podmienky prevádzkovania pohrebných služieb, povinnosti pri zriaďovaní a prevádzkovaní pohrebísk, ako aj úlohy orgánov vykonávajúcich dozornú činnosť. Autori komentára neobišli ani oblasť správnych deliktov a priestupkov na úseku pohrebníctva vrátane pokút. Komentár je určený prevádzkovateľom pohrebných služieb, krematórií a pohrebísk, ale aj obciam, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytovateľom sociálnych služieb, t. j. všetkým subjektom, ktoré sú zodpovedné za dôstojné zaobchádzanie s človekom aj po jeho smrti.

Druhé vydání komentáře zákona č. 292/2013 Sb., o zvláštních řízeních soudních, reaguje na osm novelizací tohoto kodexu, ke kterým od jeho vyhlášení došlo. Komentář obohacuje judikatura, která vznikla v období více než šesti let účinnosti zákona. Výklad odráží i celkový vývoj právních přístupů k tzv. nesporným řízením. Jedná se o kolektivní dílo předních soudců, notářů, advokátů a akademiků, kteří se tzv. nespornou agendou podrobně zabývají v praxi. Stěžejní část komentáře i nadále tvoří pozůstalostní řízení. Soustředili jsme se však i na výklad společných ustanovení (§ 1 až 30), na řízení ve věcech péče o nezletilé a na řízení ve věcech manželských. Věříme, že čtenáře nezklameme ani při rozboru zvláštních řízení, která nejsou tak frekventovaná. Kolektiv autorů Martin Bílý, Tomáš Pirk, Petr Smolík, Klára Trněná

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu.

Představujeme první vydání praktického komentáře vyhlášky č. 98/2012 Sb., o zdravotnické dokumentaci. Kromě odborného výkladu naleznete i relevantní judikaturu. Oblast vedení zdravotnické dokumentace představuje malou výseč v oboru zdravotnického práva, nicméně se dotýká každého, kdo navštěvuje lékaře či jiného zdravotnického odborníka. O každé takové osobě tak jsou v některé zdravotnické dokumentaci údaje vedeny a shromážděny. Řádné vedení a nakládání se zdravotnickou dokumentací je proto nejenom předpokladem pro odpovědné poskytnutí odpovídající zdravotní péče podle dostupných vědeckých poznatků, ale zajišťuje rovněž to, že jsou shromažďovány jen údaje, u nichž to právní předpisy dovolují, a že jsou tyto údaje také předepsaným způsobem zabezpečeny a zajištěny před zneužitím. Znát rozsah a způsob vedení údajů ve zdravotnické dokumentaci je tak důležité nejen pro ty, kteří ji vedou, ale rovněž pro ty, jejichž údaje obsahuje, tedy pro pacienty. Zdravotnická dokumentace je totiž obvykle souborem těch nejcitlivějších osobních informací. Publikace si klade za cíl přiblížit a osvětlit vedení zdravotnické dokumentace širokému spektru uživatelů: od lékařů a dalších zdravotnických a jiných odborných pracovníků ve zdravotnictví přes právníky, studenty vysokých škol až po zájemce o tuto problematiku z řad široké veřejnosti. Právní stav publikace je k 1. 7. 2020.

Cieľom komentára je priniesť širokej, odbornej i laickej verejnosti ucelený právny výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, spolu s ustanoveniami iných súvisiacich zákonov v podmienkach slovenskej aj európskej legislatívy. Autori v rámci tohto výkladu prinášajú teoreticko-právny a praktický pohľad a vysvetlenia základných definičných pojmov zavedených a upravených zákonom č. 315/2016 Z. z., ako je zmluva v zmysle tohto zákona, subjekt verejnej správy, verejný podnik, partner verejného sektora (jeho pozitívne aj negatívne vymedzenie), oprávnená osoba či v neposlednom rade pojem „konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora“. Autori približujú aj register partnerov verejného sektora, registrujúci orgán, registračné konanie a jeho základné charakteristiky. Komentár dôkladne vypovedá o obsahu registra partnerov verejného sektora, resp. povinných údajoch zapisovaných do registra partnerov verejného sektora (ich zápisu, zmene alebo výmazu). Autori najmä z praktického hľadiska približujú jednotlivé postupy a procedúry vymedzené zákonom č. 315/2016 Z. z., ako je identifikácia konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora pri jednotlivých verifikačných udalostiach a s tým súvisiace inštitúty, ako je napríklad konanie s odbornou starostlivosťou, nestrannosť oprávnenej osoby, verifikačný dokument či stručne vlastnícka a riadiaca štruktúra partnera verejného sektora a mnohé iné. Pozornosť venujú aj charakteristike a obsahu práv a povinností, ktoré prislúchajú jednotlivým subjektom podľa zákona č. 315/2016 Z. z. Nemenej významná je aj charakteristika právnych dôsledkov nesplnenia jednotlivých definovaných povinností, resp. dôsledky porušenia povinností spočívajúcich, okrem iného, v uplatnení zákonných sankcií.

Predkladaný komentár k zákonu č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia prehľadne rozoberá jednotlivé fázy a postupy využívané v rámci konania o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré začína vždy na základe žiadosti dotknutého daňového subjektu. Najdôležitejšou fázou je proces vzájomnej dohody a postup riešenia sporu komisiou pre riešenie sporov. Tento komentár je preto užitočnou pomôckou, aby jednotlivé daňové subjekty dospeli práve k vzájomnej dohode pri riešení sporov. Autorka komentára si stanovila za cieľ predstaviť čitateľom komplexný a ucelený rozbor základných pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Ich zámerom je najmä zamedzenie dvojitého zdanenia a zachovanie súvisiacich práv dotknutých daňových subjektov a zefektívnenie už existujúcich pravidiel riešenia sporov, zvýšenie úrovne dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských a zmluvných štátov a posilnenie celkovej dôvery v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.

JUDIKATÚRA k zákonu č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície vychádza v edičnej rade JUDIKATÚRA vydavateľstva EUROKÓDEX. Publikácia obsahuje vybrané pasáže právnych názorov z rozhodnutí súdov Slovenskej a Českej republiky, nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozsudkov Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v Štrasburgu, ktoré by mohli pomôcť lepšej orientácii v danej právnej oblasti.

Autorský kolektív si v komentári k zákonu č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve vytýčil cieľ, a to informovanie odbornej verejnosti o základných inštitútoch v zrozumiteľnej podobe, ako aj vyjadrenie právnych názorov na otvorené otázky vznikajúce pri uskutočňovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva. Prepojením odborníkov z aplikačnej praxe a z akademického prostredia vznikla unikátna publikácia, ktorej snahou je samostatným, podriadeným, viazaným finančným agentom a finančným poradcom priblížiť kľúčový normatívny právny akt regulujúci vykonávanie týchto špecifických druhov podnikania. Predmetná publikácia môže zároveň slúžiť aj ako pomôcka pre finančné inštitúcie a advokátov poskytujúcich klientom právne služby v sektore finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

V súvislosti so zmenami zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a po zrušení prílohy č. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. , ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, začne od 1. apríla 2020 platiť vyhláška č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení, kde sú vyobrazené všetky dopravné značky, ktoré budú platiť od 1. apríla 2020. Publikácia prinesie paragrafové znenie celej vyhlášky ako aj vyobrazenie všetkých značiek.

Rozhodcovské konanie (arbitráž) patrí k najpreferovanejším a najpopulárnejším spôsobom alternatívneho riešenia sporov. Je určené predovšetkým pre riešenie obchodnoprávnych sporov. Popularita arbitráže je badateľná predovšetkým na medzinárodnej scéne, no veľmi rýchlo si našla svojich priaznivcov aj pri riešení čisto domácich (vnútroštátnych) sporov. Na Slovensku si rozhodcovské konanie prešlo svojím vývojom, kým sa dostalo do podoby, ako ho poznáme dnes. Historický vývoj možno v prvom rade charakterizovať ako pohyb od jedného extrému k druhému. Až v poslednom období došlo k akémusi ustáleniu – predovšetkým od zásadnej reformy slovenskej arbitráže, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2015. Od uvedeného dátumu došlo na Slovensku k oddeleniu spotrebiteľskej arbitráže od klasickej obchodnej arbitráže, čo prinieslo novú koncepciu do právnej úpravy slovenského rozhodcovského konania. Slovenská arbitrážna legislatíva je v súčasnosti moderná a zodpovedá medzinárodným štandardom. Možno konštatovať, že Slovenská republika je z pohľadu rozvoja arbitráže stále iba v začiatočnej fáze a hľadá si svoje miesto. Rozhodcovské konanie má svoj potenciál, pretože ak bude efektívne, dokáže priniesť výrazné ušetrenie nákladov a odľahčenie všeobecných súdov od komplikovaných obchodnoprávnych sporov. Pre dosiahnutie tohto cieľa je však nevyhnutná spolupráca všetkých zainteresovaných strán. Cieľom komentára je z praktického pohľadu objasniť čitateľom jednotlivé ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ich obsah, a priblížiť aj závery relevantnej judikatúry. Komentár by mal pomôcť zmluvným stranám, ich právnym zástupcom, rozhodcom a v neposlednom rade aj súdom nájsť odpovede, alebo aspoň usmernenie pri riešení otázok súvisiacich s rozhodcovským konaním. Publikácia má potenciál osloviť široké spektrum právnych povolaní a stať sa cennou pomôckou pri riešení prípadov týkajúcich sa rozhodcovského konania.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. z 8. júla 1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1995 Z.z., zákona č. 158/1998 Z.z., zákona č. 173/1999 Z.z., zákona č. 252/1999 Z.z., zákona č. 400/2002 Z.z., zákona č. 512/2003 Z.z., zákona č. 367/2004 Z.z., zákona č. 469/2005 Z.z., zákona č. 268/2007 Z.z., zákona č. 325/2007 Z.z., zákona č. 595/2009 Z.z., zákona č. 70/2010 Z.z., zákona č. 69/2012 Z.z., zákona č. 205/2014 Z.z., zákona č. 246/2015 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z., zákona č. 177/2018 Z.z. zákona č. 283/2018 Z.z., zákona č. 63/2019 Z.z., zákona č. 230/2019 Z.z. a zákon č. 476/2019 Z.z.

V publikácii nájdete úplné znenia zákonov a právnych predpisov po novelách platných k 1. 1. 2020. Legislatívne zmeny sú prehľadne vyznačené tučným písmom /Viac o titule/ Publikácia Zákony II A - Úplné znenie k 1.1.2020 obsahuje zákony a právne predpisy potrebné nielen pre podnikateľov podnikajúcich ako s.r.o. a a.s podľa Obchodného zákonníka. Zborník zákonov obsahuje aj živnostenský zákon, podľa ktorého podnikajú podnikatelia fyzické osoby. Medzi ďalšie právne predpisy patrí napríklad zákon o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní. Ďalším právnym predpisom, ktorý je po novom zaradený v zborníku Zákony II A je Autorský zákon upravujúci vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa, autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. Od 1. 1. 2020 nadobudol účinnosť nový zákon neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami upravujúci vymedzenie neprimeraných podmienok v obchode s potravinami, kontrolu neprimeraných podmienok a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, ktorý sme tiež do zborníka zaradili. Posledným právnym predpisom, ktorý po novom zborník obsahuje je tlačový zákon upravujúci práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a práva a povinnosti tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií. Všetky právne predpisy obsahujú všetky zmeny platné od 1. 1. 2020 po ostatných novelách. Publikácia ZÁKONY 2020 Obchodné zákony obsahuje: Obchodné právo Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný Zákonník Zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného Zákonníka Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a vyhlášky k verejnému obstarávaniu Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora Zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách Vyhláška MF SR č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cenách Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže Zákon č. 350/2016 Z. z. o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch Vyhláška č. 115/2019 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami - nový zákon Živnostenské podnikanie (2. kapitola) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský Zákon) Zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach Autorské právo (3. kapitola) Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon Zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) - doplnený nanovo

Zborník zákonov úplných znení po novelách k 1.1.2020 obsahuje úplné znenia zákonov z oblasti odpadového hospodárstva, prevencie priemyselných havárií, vodného hospodárstva a ochrany pred povodňami po ostatných novelách. V tomto roku je doplnený o nový Zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov, Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, Vyhlášku č. 347/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a Vyhlášku č. 419/2010 Z. z. o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia. Publikácia ZÁKONY 2020 VI/B obsahuje: Odpadové hospodárstvo " Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o Zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov o Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje o VYHLÁŠKA č. 347/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje " Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov " Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti " Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona o odpadoch " Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti " Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov 1. Prevencia priemyselných havárii " Zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých Zákonov 2. Vodné hospodárstvo " Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný Zákon) 3. Ochrana pred povodňami " Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami " VYHLÁŠKA č. 419/2010 Z. z. o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia " Vyhláška č. 261/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania