Ďalším prehliadaním stránky súhlasíte s používaním cookies.

DOPRAVA ZADARMO PRI NÁKUPE OD 15 EUR

Ráchel Noa: Havran v kávomate

Počet strán: 175

Väzba: tvrdá

EAN: 9788089939053

Jazyk: slovenský

ISBN: 978-80-89939-05-3

Dátum vydania: 31. októbra 2018

Vydavateľstvo:  Pars Artem

Orig. vydavateľstvo: 

Rozmery: 2 cm x 16,3 cm x 18 cm

Hmotnosť: 0,33 kg

Havran v kávomate

Autor: Ráchel Noa

Dostupnosť:
Na sklade
Naša cena: 11,88 
Bežná cena: 12,50 €
Zľava 5%
Do košíka
Zobraziť dostupnosť v kamenných predajniach

Pri nákupe nad 15 € máte poštovné zadarmo.

Pri nákupe nad 15 € máte osobný odber zadarmo.

O knihe: Tajomná Ráchel Noa sa ako prízrak vynára z internetového sveta, aby priniesla svoju vášnivú výpoveď o živote, láske a smrti. Hoci zatiaľ publikovala poéziu iba na Facebooku, jej básne prezrádzajú, že na scénu slovenskej poézie vkročilo zvláštne stvorenie.

Jej debutová zbierka Havran v kávomate, je presne ako káva. Silná. Niekedy až príliš. Neznesiteľne úprimná, no zároveň neodolateľná tou zvláštnou arómou, akú má v sebe nezameniteľná osobnosť.

Kniha vznikla výberom z viac ako desaťročnej tvorby a odzrkadľuje rôzne chute života, atmosféry, nádeje aj sklamania, ktoré Ráchel prežila za tento čas. Vnútorne je členená do troch kapitol, pričom každá z nich obsahuje 33 básní. V prvej kapitole zažijeme opojenie láskou a jej túžbami, v druhej precestujeme s Ráchel , kávou a havranmi celý svet, aby sme v tretej spočinuli pred nevyhnutnosťou osudu. Veľké príbehy sa vždy odohrávajú pred tvárou smrti. Napriek ťaživosti témy lúčenia, dokáže autorka aj sem vniesť mäkkosť a ladnosť. Jej poézia je intímnou spoveďou ženy, ktorá veľa v živote prežila, ale ešte viac dúfa v silu života. Kto je teda Ráchel Noa? Obyčajná žena, bojujúca s obyčajnými neobyčajnosťami života o ktorých nám posiela tajné správy po havranoch. Je presne taká, ako mnohí z nás. .. Knihu po výtvarnej stránke dotvoril významný český maliar a básnik Ladislav Maria Wagner.

Odporúčame tieto knihy

Pridaj svoj názor
Anonym
Anonym
Pridaj svoje hodnotenie
Hilda Prostredná (recenzia na LIC)
Hilda Prostredná (recenzia na LIC)
31. augusta 2019
Dievča s čiernymi snežienkami
Erik Kriššák
Erik Kriššák
5. júna 2019
Na odvrátenej strane Mesiaca

Dovoľte mi predstaviť básnickú zbierku Havran v kávomate od Ráchel Noa. Inak povedané, malá úvaha o veľkých slovách.

O poézii jej tvorcovia (predovšetkým tí neúspešní) radi prehlasujú, že je zosobnením citu a nejaké „fuj“ konštrukcie (čítaj - naučím sa písať) tieto emócie znehodnocujú. Nazdávam sa, že opak je pravdou. Keď frustrovaný fanúšik píska na hymnu súpera po prehratom zápase, je to síce emocionálne takmer ako úmrtie blízkej osoby, sotva však ide o estetický etalón kvality. Keď sa niekto rozhodne vyjadrovať písmom a jazykom, stávajú sa jeho limitom. Sloboda netkvie v nepoznaní. Odmietať nástroje v jej mene vedie v extrémnom prípade k tomu, že po vykonaní veľkej potreby zanevrieme nielen na toaletný papier, ale aj na lopúch. Skrátka, byť sám sebou je fajn, vedieť niečo navyše je ešte lepšie. Úspešný umelec je ten, kto si je vedomý svojej jedinečnosti a zároveň jej nikdy neuverí.

Ráchel Noa - Havran v kávomate
To ma privádza k debutovej zbierke básní pseudonymom opradenej Ráchel Noa. Havran v kávomate. Už nad názvom by priemerný jedinec dokázal meditovať hodiny. V závislosti od toho, či má rád kávu, šach-mat alebo Poa, prípadne je ornitológom, či dokonca priaznivcom skupiny Team (...a súmrak sa rozletí...). Alebo servisuje prístroje s občerstvením napádané škodcami z množiny otravnej fauny.

Z dôvodov, ktoré mi neprináleží komentovať, pretože o nich viem pramálo, sa táto zbierka zrodila z mamutej iniciatívy editorky Gudrun Flower (to je pseudonym, viem, že viete, ale...), ktorá ju nielen skompilovala z facebookovej bezodnej jamy príspevkov, ale ju aj nástojčivo promuje, kde sa dá. Kde sa nedá, tam po vzore rohatého nastrčí ženu.

Výsledkom je kniha, ktorá obsahuje existenciálnu poéziu balansujúcu na hranici odvrátenej strany mesiaca, beznádeje, negácie a túžby po mesačnom svite, nádeji i negatívnom medicínskom náleze.

Moje deti

Chcem byť so svojimi deťmi doma,
milujem ich a nenávidím nemocnice.

Bože, každý deň sa modlím,
aby si ma nechal s nimi,

potrebujú narýchlo uvarené párky,
vzdušné zámky a rozhrešenia.

Chcem byť s nimi
viac ako s tebou.
Doma.

Niekedy si tam býval s nami,
nosil nám ryby a sliepky z práce,
vetral vánkom popraskané rámy okien,
vyháňal myši z komína
a nebo bolo radostné
rozjasnené svetielko na oblohe...
A zrazu nefér ultimáta?

Alebo ty,
alebo oni?

Vyberám si ich!

Moje deti.
Nič od nich nečakám...
Len ich milujem
s každým ich potknutím
o anjelské krídla...

Tak prečo potrebuješ
ďalší dôkaz
o mojej láske k tebe?

Stretol som sa s názorom, že tieto básne dokážu človeka rozložiť. Mňa básne skôr skladajú. Ťažkosti má každý, ale málokto ich dokáže podať tak, aby sa druhá osoba masochisticky pridala. Masochisti sa vyváľajú v prvom pláne, avšak pozornejší čitateľ v básňach nájde viac ako len - fňuk, je mi ťažko, smrk, Bože, ako si to mohol dopustiť, bú, všetko je čierne, len nacisti sú hnedí a pod. Paradoxne, Ráchel Noa vie písať, jej samozvaní životopisci dodali srdcervúci príbeh, a predsa je výsledkom niečo, čo zaujme! Aj bez pozlátka. V rámci facebookovej moderny vyniká očividný talent vyjadrovať sa kultivovane a pritom emotívne. Keď dôjde na viazaný verš (málokedy), nedostanete obligátnu dávku prvotnopospolných domácich úloh zo 4.B, ale sebavedomú formu.

Si moje všetko

Si moje ráno po polnoci.
Biely sneh na okennom ráme...
Si všetko, čo sa ešte točí
okolo Slnka, ktoré máme.

Noc cez poludnie
Úsmev v plači...
A kým sa delíš, neubudneš...
To ku vzkrieseniu stále stačí...

Vyberám z kasne tvoje básne
a duša sa mi nehou chveje...
S povzdychom kolien, drahý, žasnem,
ako mi vchádzaš do nádeje...

Priznávam, až na prvú uvedenú báseň Moje deti, nemám v knižke osobitných favoritov. Deväťdesiat deväť útvarov je rozdelených na tri časti, ale nebojte sa! Nie je to hokej. Kniha nestráca dych, pasívne neudržuje prvotné vedenie a posledné sekundy nehrá s tým, že už sa nič nestane (pozdravujem Kanadu). Je mi jasné, že nezaujme každého. Na to je príliš vážna, príliš bolestivá. Kým vymyslím ďalšie „príliš“, dodám aspoň pár faktov. Vydavateľstvo Pars Artem nešetrilo na výtvarnej stránke, a preto je obohatená o vizuálne majstrovstvo českého výtvarníka Ladislava Maria Wagnera. Pevná väzba s prebalom v kníhkupectvách spôsobila dojem poškodeného nákladu, pretože sa distribuuje s ochrannou fóliou, ktorú treba pred vyložením na pulty odlepiť. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa tak nestalo, knihy pôsobia poničene a odrádza to od kúpy. Škoda. Zaujímavejšiu poetickú zbierku z minulého roka na Slovensku nájdete iba s ťažkosťami. Nuž, neváhajte a berte!

 Dominika Elizabeth Hladíková
Dominika Elizabeth Hladíková
13. apríla 2019
KÁVA S POÉZIOU EŠTE NIKDY NECHUTILA LEPŠIE

Opäť prichádzam s novou recenziou a znovu to bude poézia. Už nejaký čas som mala rozčítanú knihu Havran v kávomate od Ráchel Noa. Hneď ako som zaznamenala, že táto kniha vyšla, vedela som, že si ju musím prečítať. Obálka knihy ma dokonale opantala a aj keby som si neprečítala anotáciu, tak by som do tejto knihy rozhodne šla.

Zbierku som čítala pomaly a po častiach, vychutnávala som si každú jednu báseň. Nedalo sa to prečítať naraz. Za každou sa skrývalo niečo úžasné, čarovné. Lákalo ma odhaľovať to.

Skutočne by ma zaujímalo, kto sa skrýva pod pseudonymom Ráchel Noa, pretože jej poézia mi sadla dokonale. Zbierka je rozdelená na niekoľko častí. Neskutočne sa mi páčil štýl písania a všetky tie básnické prostriedky, ktoré autorka používa. Tie poetické „kučierky“ sú dosť výrazné a sú tak nádherné, že som sa nimi nechala unášať a len som sa plavila na vlnách autorkiných slov.

Priznávam, že táto poézia je ťažšia a pre ľudí, ktorí poéziu veľmi nečítajú, to môže byť zložitejšie, ale pre mňa bola ako balzam na dušu. Krásne opisuje svoj duševný svet a ja som zatúžila túto osobu spoznať. Avšak aj prostredníctvom básní som nahliadla do jej sveta.

Najčastejšie píše o srdcových záležitostiach, čo išlo trošičku mimo mňa, ale aj tak sa mi tie básne veľmi páčili. Ale s básňami v ďalších častiach som doslova splynula. Oceňujem spojenie s kávou, pretože ja som kofeinoholik, takže keď sa v básni mihla káva, tak (som dostala chuť na kávu) ma to hneď zaujalo.

V ďalšom rade klobúk dolu pred ilustráciami, ktoré sú jednoducho dokonalé. Myslím, že zbierka by sa hodila k chladným jesenným podvečerom a stopercentne by do nich vniesla niečo nezameniteľné.

No i napriek tomu, že som zbierku čítala časť v zime a časť na jar, bola pre mňa nádherná. Každú báseň som si vychutnala.

Páčila sa mi jemná pochmúrnosť, ktorá však nebola zaťažujúca ako to býva u niektorej inej melancholickej poézie. V podstate ani neviem, čo by som mohla vytknúť. Nenachádzam nič len krásnu poéziu, ktorá je pre mňa veľmi vzácna a veľmi hlboká.

Nevolám.

To len ozvena bolesti

láme skalám strechy,

keď vníma pohyb ticha…

Strana 130
V každej jednej básni je toľko citu a emócií, že skutočne nemôžete knihu prečítať za jeden večer. Chce to čas. Vstrebať každý jeden verš. Každé jedno slovo či metaforu.

Pokiaľ ste milovník poézie ako ja a hľadáte niečo, čo vás zasiahne a čo nie sú len výkriky do tmy, tak Havran v kávomate bude práve pre vás.

Pevne verím, že to nebude od autorky posledná kniha a že nám dovolí ešte nahliadnuť do jej duše. Pretože tak krásnu zbierku som už dlho nečítala. Je fakt, že tie „vzťahové“ básne boli trochu mimo mňa – pretože tie témy až tak veľmi nevyhľadávam – ale autorka ich podala nádherne.

Navyše nesmiem zabudnúť podotknúť, že básne boli pre mňa veľmi inšpirujúce. Po dočítaní vzniklo niekoľko básní.

A teraz ma ospravedlňte, idem si dať kávu.

Stanislav Háber
Stanislav Háber
7. apríla 2019
Stojíme nad priepasťou rozdielov

"Keď sme už takí zbytoční / a slov je stále veľa / aspoň mi daruj ticho dní, /kým pískam na anjela…" ten pocit márnosti vo veršoch Ráchel Noa je okúzľujúci a núti čítať a čítať ďalej v jej prvej zbierke Havran v kávomate s podmanivými kresbami českého maliara a básnika Ladislava Marie Wagnera. Veľmi príťažlivo urobená zbierka ašpiruje jednoznačne na uloženie do police v knižnici s názvom „klasika“. Autorkina „prokrastinácia“ zbierke podľa mňa pomohla. Ako sa dozvedáme z úvodného slova editorky Gudrun, ide totiž o výber z diela za posledných desať rokov, z vyše 400 básní. V debute nenájdeme žiadne nevydarené experimenty s formou, v duchu tvrdenia barda Vojtecha Mihálika, že „kto experimentuje s formou, nezvládol obsah“. O Ráchel Noa to neplatí. Obsah knihy je dramaticky vystavaný a ak editorka Gudrun tvrdí, že dôležité bolo škrtať (vybrala 99 básní), určite by jej dal za pravdu iný klasik Vojtech Kondrót, ktorý mi raz v súkromnom rozhovore vysvetľoval, že často lešenie básne, či knihy zostane, kým stavba sa dávno zrúti. Osobne preferujem poznanie Valentína Beniaka, že ako ten prameň z hĺbky vytryskne, už mu lešeniami netreba pomáhať. Veď iste dnes už nebudeme písať poéziu v elegickom distichóne (skúsil som - čisté šialenstvo), lebo by nám nik nerozumel. Dosť na tom, že to je téma na diskusiu literárnych teoretikov a nie tejto amatérskej úvahy. Dnes tu máme výpoveď plnú, živú, vzrušujúcu, divokú, energickú a predsa ustálenú vo vlastnej sile. Sile slabých, alebo v slabosti silných. „Boh odpúšťa, je láskavý, / a ty sa prísne nesúď…/ Cukor mi sype do kávy / a do smútku zas prelud…“ Teda stojíme pri čítaní nad priepasťou rozdielov. A tie vytvárajú napätie, ktoré je hybnou energiou pre čitateľskú úspešnosť. A to nehovorím o takej čerešničke na torte, že tie najboľavejšie miesta vlastného vnútra sprístupňuje autorka len tak akoby mimochodom, čím umocňuje vlastnú výpoveď: „Veľavýznamne zažmurkáš /Na rokoch nezáleží. / Pred mastektómiou som bola stará. / Na smrť.../Na smrť stará a od pôvabu priďaleko / Len hviezdy a noc pretekali riekou…" Čiže Ráchel Noa dokazuje týmto výberom, že nie je žiadna naivná piškóta, aj keď v jej tvorbe nájdeme skutočné pohladenia vyvolávajúce priam záchvaty vzrušenia: "Aj v spánku mi už hrabe... / Tak ma už... / Všetko... / Abbé..." alebo (sic!): "Som tieňom svojho tieňa, / medzerou vykúpená,/ blízkosťou zatratená,/ keď strážim tiene tvojich vrán./ Všade tam, kde je motýľ sám / a jeho chvíľa sa mi stráca, / o jeden nádych súperiaca / za svetlom noci utekám…". Ženská poézia slávi u nás nové úspechy od čias, čo ju Peter Macsovszky podrobil testu na estrogén, keď si jej feminitu obliekol na maskulínne telo a je dobré, že editorka Gudrun dýchala autorke na chrbát, aby sa už rozbehla z internetu aj do knižného sveta. Ukončime preto toto naše rozprávanie akýmsi Rácheliným odkazom: „Zvoní večerná / a moje slzy hasia kmitavé plamene túžob,/ vždy keď odchádzam z domu / do krajiny NIKAM…“ prípadne: „Ešte aj Potemkin by si vzdychol…/ A potom uhasila cigaretu, / zavrela modlitebnú knižku,/ zmizla tak, ako sa zjavila. / Nemalo zmysel / ďalej hľadať priliehavé pojmy / počas tej / genocídy mojich snov…/ Čoraz častejšie myslím na mŕtvych... / Živí sem nechodia...“ lebo je otázne, koľkí ľudia ešte dnes čítajú poéziu? Aj keď už Hviezdoslav tvrdil, že „už skončila poézii doba“, a ako vieme, nebola to pravda.

Jana Kuricova
Jana Kuricova
19. februára 2019
Poézia prenikajúca až do D.N.A.

Konečne som si našla čas len pre seba a začítala som sa do poézie Ráchel Noa - Havran V Kávomate. Vyrazila mi dych. Niektoré básne som už poznala z FB a uchvátili ma natoľko, že som proste túto knihu musela mať doma ale samotné zostavenie zbierky, báseň po básní je…...skrátka Havran V Kávomate. Kto to nečíta, nikdy nepochopí. Až teraz si uvedomujem ako má zbierka poézie vyzerať. Samozrejme, na prvom mieste sú samotné básne, ktoré sú v tomto prípade viac ako exkluzívne, aspoň pre mňa, ale ich správne zoradenie, splynutie, im dávajú o to väčšiu silu. Ďakujem, úprimne a z celého srdca za toto dielo autorke a tiež editorke, pretože tá sila, ktorú v sebe táto poézia má, sa dokáže pretaviť do každučkej bunky ľudskej existencie

Pavel Skořepa
Pavel Skořepa
27. januára 2019
Havran v kávomate: poezie, která nejlépe chutná při kávě

Říká se, že co k má k člověku přijít, se k němu dostane a na samotné cestě vůbec nezáleží. Tato kniha je toho pro mne dostatečným důkazem, kdy první informaci o Ráchel Noa a jejím Havranu jsem přešel s nezájmem, jelikož jsem měl v na konci loňského roku jiné starosti a nepřikládal jsem tomu prakticky žádnou důležitost, abych byl hned v zápětí vyveden ze svého omylu a zmíněná Ráchelina tvorba se na mne vrhla jako hejno Hitchcockových Ptáků a ukázala mi smutnou krásu její tvorby.
I přes všudypřítomný smutek, beznaděj a bolest je v ní obsažena ženská magie lásky. Lásky ženy, která své verše bere jako únik z bezútěšného světa, ve kterém se stala vězněm. Kdy drobnýmu radostmi se snaží vyvážit velkou bolest celého světa a díky samotné tvořivé esenci se to daří. Jako by verše byly samy o sobě prastarými magickými formulemi a samotná kniha, která tak dlouho a bolestivě čekala na svůj zrod, znovu objeveným breviářem.
Děkuji Gudrun a samotné Ráchel, že jsem měl tu čest stát se návštěvníkem tohoto magického světa, ve kterém je ještě více znát tvořivá zvukomalebnost slovanských jazyků, a rád v něm zůstanu dokud to jen bude možné.
A jak sama Gudrun napsala v závěru svě předmluvy, podařilo se mi svou lásku nalézt a i za to vám oběma patří můj dík."

Maroš M. Bančej
Maroš M. Bančej
15. decembra 2018
Poézia bez kompromisov

Literárni teoretici a kritici veľmi opatrne reagujú na fakt, že ďalším výrazným priestorom, v ktorom sa objavuje literatúra, je internet. Najmä sociálne siete sú čoraz viac priestorom, kde sa prezentujú začínajúci, ale aj pokročilí tvorcovia poézie. Tak je to aj v prípade Ráchel Noa, autorky, ktorá po rokoch internetového publikovania náhle „vtrhla“ na slovenskú literárnu scénu svojím debutom Havran v kávomate.
Je fakt, že autorka mala široké a vďačné publikum, rátajúce sa na stovky priaznivcov už na nemenovanej sociálnej sieti. Logicky sa jej preto ujalo nedávno vzniknuté a mimoriadne agilné združenie PARS ARTEM, ktoré vyhľadáva práve internetových autorov , a vydalo jej prvú zbierku, ktorá dokazuje, že na našu básnickú scénu vstúpila originálna autorka so silnou poetikou a svojským videním sveta okolo. Čo je vlastne podstatou básní Ráchel Noa? Je to absolútne ponorenie sa do sveta okolo cez svoje citlivé detektory lásky, nenávisti, viery aj zúfalstva. Svet tejto autorky je dynamický, plný hľadania odpovede na otázku, prečo vlastne žijeme tie svoje životy, často zmierení s falšou, prázdnotou a povrchnosťou.
„Zrada má tisíc tichých tvárí / a prerastie vždy dôveru..“ konštatuje autorka, ktorá bezpečne ovláda nielen voľný, ale aj viazaný verš a vie, ktorú formu kedy použiť. „Niekedy moc trieska po stole z ľudských hláv. / Vtedy akoby som tu nebola/ odchádzam do noci.“ Dočítame sa v ďalšej básni a čitateľ spolu s autorkou prechádza pásmami beznádeje z presily bezduchej spoločnosti okolo, tlaku ktorému sa dá ubrániť iba láskou, snahou hľadať trebárs aj prostredníctvom viery svoje miesto medzi skutočnými blížnymi...“ Posielala som za tebou modlitby a slová / ale vyšmykli sa nebu z ucha.“
Ráchel Noa nie je prvoplánovo optimistická poetka, ale aj jej miestami potemnelý svet je postavený na nádeji, že to svetielko v diaľke je maják nádeje pre ľudí s otvoreným srdcom. A o tom hovorí táto nekaždodenná zbierka poézie, ktorá vás zaručene na chvíľu prenesie do krajiny skutočného umenia a krásna, ktoré sa niekedy maskuje za každodennosť.

Maroš. M. Bančej

Lukáš Warner
Lukáš Warner
8. novembra 2018
Recenzia knihy Ráchel Noa: Havran v Kávomate.

Po prečítaní knihy Havran v kávomate, mi na myseľ ako prvé prišli slová Diega Riveru, ktoré raz použil na odporúčanie obrazov Fridy Kahlo. Dovolím si tieto slová parafrázovať a použiť pre bližšie priblíženie a zároveň aj odporúčanie:
,, Odporúčam ju ako nadšený obdivovateľ jej diela,
zžieravého a nežného,
tvrdého ako oceľ a jemného a ľahkého ako krídla motýľa,
nádherného ako milý úsmev
a hlbokého a krutého ako horkosť života.“1
Kniha je debutom autorky, ktorá síce básne už predtým vydávala, ale iba prostredníctvom svojej stránky na facebooku. V knižnej podobe vyšli básne po prvýkrát za podpory a pomoci vydavateľstva Pars Artem a editorky Gudrun. Kniha je kompozične rozdelená do troch kapitol: S dýkou v osude; Havran v kávomate a Nebom nehýb. Pričom každá kapitola má 33 básní. Dokopy teda spolu 99 básní v rozmedzí 175 strán. Na autorkinu prvú knihu je to doslova famózny počet.
Básne, vyjadrujú autorkinu osobnú - vnútornú lyriku, cez ktorú ju máme možnosť spoznať. Jej básne by sa mohli označiť ako smutné hľadanie šťastia na tomto svete. Napriek tomu, že sa v nich nachádza veľa z ľudskej úzkosti, okamihov smútku, ktoré sa striedajú so zábleskami šťastia, lásky a často zachádzajú až do duchovna, resp. náboženstiev. Básne sa nám zdajú bližšie tým, akoby celá kniha vyjadrovala predstavy, idey a pocity svojho tvorcu, pričom nepôsobí ako klišé, nakoľko je kniha zbavená falošnosti, doktrín, konvenčnosti a formálnosti.
Autorkine básne sú ozvláštnené rôznymi trópami a figúrami napr. použitím slangových výrazov, pejoratív a adherentnými expresívnymi prostriedkami, čím je blízka rovnako mladšej generácii čitateľov, ako tej staršej. Nie je to ale žiadna zbierka básní, ktorá by sa mala čítať, takpovediac na jedno posedenie. Na tento fakt ma upozornila samotná editorka. Aby si človek neodniesol len pocit clivoty a melanchóliu. Čo som samozrejme nedodržal. Preto odporúčam,čítať ju pomaly, mohol by som povedať, že po kúskoch ku káve. Práve tým postupným čítaním odhalí človek krásu jednotlivých básní, keď má možnosť a čas zamyslieť sa nad každou jednou.
Okrem samotného obsahu, je kniha aj po výtvarnej stránke na veľmi vysokej úrovni. Ilustroval ju Ladislav Maria Wagner. Všetky ilustrácie sú k danému deju kongeniálne a tak má kniha okrem umelecky literárnej hodnoty, navyše aj tú výtvarnú.
Na záver by som len dodal, že samotné básne a ich sila, Vás určite prinútia prečítať si ich viackrát. A dúfajme, že sa od autorky dočkáme aj ďalšej zbierky básní.

Stefan Ziegler
Stefan Ziegler
8. novembra 2018
Plné vrece emócií

Motto: Márnosť nad márnosť je nechať dušu zarásť básňami.
Vedel som, že napísať recenziu na zbierku básní „Havran v kávomate“ od Ráchel Noa, nebude ľahká úloha. To som ale netušil, aké náročné bude zbierku básní prečítať, pochopiť a hlavne precítiť.
Nie. Nečakajte analýzu poetiky autorky, či jej zaradenie do kontextu súčasnej slovenskej poézie. Význam takejto analýzy zbledol po prečítaní prvých dvoch, aby som nepreháňal, troch básni.
Náročnosť zvládnutia, rozumej pochopenia tohto diela v plnosti, spočíva v tom, že formou je to zbierka básní, v skutočnosti je to ucelený epický príbeh, ktorý síce nie je bežný, ale ani výnimočný. Výnimočné je ale jeho myšlienkové a obrazové bohatstvo. Poézia, ktorá rozpráva príbeh. Aj vďaka tomu, že sa tu spája realistický opis s fantazijným prvkom – niekedy až dadaistickým obrazom - za ktorým nasleduje záver s kladivom po hlave. Po hlave čitateľa. Aby sa nezabudol aj zamyslieť.
Ráchel nás prevádza svojim myšlienkovým životom, nie v časovom rade, ale postupným odkrývaním svojich, bolestí, strát, nerestí, životnej situácie, choroby a vzťahu k Bohu. Pomaly sa odkrýva žena, o ktorej zisťujete, kde bola, kde pila kávu, kto jej ublížil, ako to znáša, ako sa obracia na Boha, ako sa od neho odvracia, kladie otázky (čitateľ nech si na ne sám odpovie). Odhadzuje svoje šaty, a zrazu stojí pred nami odetá do sĺz a havranieho peria. Nie je to optimistická kniha. Hlavne preto, že je plná túžby, strát, nenaplnenosti a lásky. O šťastných dňoch sa píše málo básní. Sú tu faktory nezlúčiteľné s radostným pocitom života, ale prepojené do tvorivej vášne.
Kniha je síce rozdelená do troch kapitol, ktoré sú tematicky vymedzené, ale nemá zmysel popisovať jej jednotlivé časti, dokonca ani uvádzať jednotlivé básne, pretože tvoria prúd jednej rieky. (Hoci väčšina z básni poskytuje dostatok priestoru pre osobitnú recenziu). Jedna vlna sa privalí a v ďalšom okamihu sa stráca, presne tak ako plynie život. Ani v ňom nemáme vymedzený priestor na prestávku. V zbierke sa jednotlivé témy vracajú, zdanlivo tie isté, ako tie vlny, a predsa premenlivé v čase. Aj voda v rieke hučí inak v širokom koryte a inak vo vodopáde. Ale voda zostáva tá istá. Ráchel neustále bojuje s témami – láska, zrada, havran a káva. A so smrťou - havranom. Smrťou zrkadliacou sa v živote. Smrť sa premieta v živote a život v smrti. Hlavne u človeka, ktorý bojuje o svoje zdravie v jednom kroku s volaním po láske. Havran je smrť a kávomat nástroj na pokoj a duševnú vyrovnanosť.
Ešte jedna dôležitá rada. Každú báseň si prečítajte dvakrát. Najprv aby ste nasali jej atmosféru, a potom aby ste sa pohrali s jej časťami. A nečítajte veľa naraz. Nie preto, že by ste sa unavili a básne boli ťažké či náročné na pochopenie. Ak ťažké, tak na prežívanie. Ale aby ste si mohli pri druhom čítaní vychutnať drobné odtiene, ktoré nemusíte na prvý raz postrehnúť. Väčšina básní obsahuje mnoho obrazov a zamyslení, vo farebných odtieňoch. Takto vnímaný výber z poézie Ráchel Noa je obohacujúci pre každého, kto vníma každodennosť v náruči bolesti.
Bolo by nespravodlivé, ak by som zabudol vyzdvihnúť grafickú úpravu knihy. Obal a ilustrácie od Ladislava Mária Wagnera sú jednoducho krásne a tvoria ucelený súbor, celok, ktorý ako upokojujúci prvok nemalou mierou prispieva k výslednému dojmu z tejto knihy.
Poznámka: Medzi dvomi básňami je vhodné si dať dva dúšky dobrej kávy.
Stefan Ziegler