Knihy objasňujúce agresiu Ruska voči Ukrajine strana 2 z 3
zobraziť:
Amputace
Amputace je literárně-vizuální dokument pěti autorů o současné válce na východní Ukrajině. Od března roku 2014, kdy Rusko bez vyhlášení války vtrhlo na území Ukrajiny, přišlo o život více než 13 tisíc lidí a 30 tisíc jich bylo zraněno. Kniha přibližuje osudy dvanácti z nich vojáků-dobrovolníků, kteří se vrátili z rusko-ukrajinské války bez končetin. Jak žít? Smířit se s tím, nebo se bránit? Vzdát se nebo bojovat dál? Odpovědi na tyto otázky společně hledají spisovatel, rozhlasový dramatik, publicista BBC a Rádia Svoboda Igor Pomerancev a ukrajinská filmařka Lydie Starodubceva. Amputace je víceúčelová metafora pro odříznuté části těla, pro území státu i lidské vědomí. Válka ponechává jizvy na těle i na duši. Obrazový přepis jejich filmového dokumentu Šev přibližuje českému čtenáři příběh ukrajinského válečného psychologa, který pomáhá lidem, prožívajícím bolest a utrpení v době rusko-ukrajinské války. Kromě bojišť, tanků a vojáků kniha líčí také situaci manželek, matek a dětí zraněných bojovníků a válečných přesídlenců, kteří přišli o domov a také těch, kteří jim pomáhají lékařů i dobrovolníků.
Války nám rozšiřují obzory, píše ironicky básník Pomerancev. A nynější válku popisuje v surových miniaturách, naplněných detaily každodennosti: protézy, misky s vodou, bajonety A taková je dobrá válečná poezie od Homérových dob. Zůstane tu, až se běsy uklidní a válčení ustane. Jako memento, jako drásavá vzpomínka, jako umění, napsal o básnické válečné tvorbě Igora Pomeranceva Jáchym Tool.
Dále kniha obsahuje básnickou sbírku spisovatele Borise Chersonského Mše za časů války (2014), která byla první reakcí na šok z ruské anexe Krymu a nevyhlášené války v Donbasu. Tématu rusko-ukrajinské války se věnuje i ukrajinská básnířka Ljudmila Chersonskaja. Český čtenář se s její tvorbou v českém překladu setká poprvé, jde o výběr básní ze sbírky Přeskočit příkop (2018). Svými dojmy z cesty na východní Ukrajinu v roce 2014 přispěla do knihy také překladatelka a psychiatrička Džamila Stehlíková.
Európa a Rusko
Pohľad na svetovú mapu, alebo bežný glóbus sveta nášmu bežnému oku ukáže, že Rusko zaberá veľkú časť zemského povrchu sveta. Preto je dôležité sa ním vedecky a odborne zaoberať. Ruskom prechádza množstvo prírodných a časových pásiem. Je krajinou viacerých pozitívnych aj negatívnych kontrastov. Má hlbokú a zaujímavú históriu viacerých revolúcií, povstaní a zvratov, z ktorých sa vždy dokázalo, aj napriek hlbokým ľudským a materiálnym stratám pozviechať ako. Dokázať efektívne politicky, spoločensky a ekonomicky ovládať tak veľké územie bolo vždy otázkou pre viacerých vedcov, politológov, ale hlavne vládcov Ruska. Autori si v tejto odbornej knihy položil ciel pokúsiť sa danej úlohe priblížiť. Hlavným cieľom knihy je ponúknuť odborný a nestranný pohľad na problematiku Ruska, ktorá je v súčasnosti predmetom viacerých vášnivých diskusií.
Máme se bát Ruska?
Spisovatel Maxim Gorkij, po kterém v časech Sovětského svazu nazvali město Nižnij Novgorod, řekl prý kdysi: „Rusko má dvě tváře. Jednu laskavou, tu slovanskou, tu druhou tatarskou – krutou a zlou.“
Zní to dodnes zajímavě, nicméně je to dost černobílé a svět kolem nás černobílý není. Ani na mátušce Rusi ne. Je ale fakt, že Rusku dnes málokdo opravdu rozumí a skoro každý v něm chce vidět jen a jen agresivní mocnost, co svými zbraněmi deptala svobodymilovné Čečence, porazila maličkou Gruzii, zmocnila se Krymu a vydala se válčit do Sýrie.
Tu a tam si, pravda, lidé vzpomenou na tradiční ruskou pohostinnost s plným stolem, s plnými sklenkami a s debatami o všem možném, ale jiní zas všechno vidí po svém a označí Rusko za jakousi říši zla.
Ano, veliké Rusko si skoro vášnivě přeje být velmocí, svírá je obava, že když je svět začne vnímat jinak, tak hrozí Ruské federaci problémy a možná i katastrofa. V Moskvě se často – a skoro tradičně – vždy báli nějakých potíží...
Pokud někdo ruskou současnost chápe a dovede její rébusy se všemi historickými souvislostmi dešifrovat, pak je to autorka téhle knihy Veronika Salminen. Žije ve Finsku, odkud má do Ruska blízko. Byla tam mnohokrát a poznala ruskou realitu. Píše bez příkras a s nepopiratelnou touhou po objektivitě. Vidí Rusko takové, jaké opravdu je.
Musíme si pohovoriť o Putinovi
Kto je skutočný Vladimir Putin? Čo chce? A aký bude jeho ďalší krok?
Napriek tomu, že o Putinovom Rusku sa napísali milióny slov, Západ stále nedokáže pochopiť jedného z najmocnejších politikov sveta s vplyvom po celom svete a s mocenskou sieťou, ktorá zasahuje do našich každodenných životov. Profesor Mark Galeotti v tomto základnom politickom šlabikári odhaľuje muža skrytého za mýtmi, demaskuje najdôležitejšie omyly o Putinovi a vysvetľuje, ako môžeme dešifrovať jeho motiváciu a ďalšie kroky.
Galeotti sa pri vykresľovaní Putinových prvých rokov v KGB, jeho skutočného vzťahu k Spojeným štátom či jeho vízie budúcnosti Ruska opiera o nové ruské zdroje a šokujúce nezverejnené svedectvá, vďaka ktorým prináša doteraz nevídaný pohľad na muža v srdci globálnej politiky.
Z anglického originálu We Need to Talk About Putin (Ebury Press, London 2019) preložil Peter Tkačenko.
dostupné aj ako:
Impérium musí zomrieť
Rusko všetci dobre poznáme. Ale je to naozaj pravda? Nie je to len naša naivná predstava? Nová kniha Michaila Zygara, autora bestselleru Všetci mocní Kremľa, nás zoberie o sto rokov späť, do mimoriadne zaujímavej časti ruských dejín.
Dokumentárna kniha Impérium musí zomrieť nám predstavuje živú drámu ojedinelého ruského experimentu s občianskou spoločnosťou, ktorú o pár rokov definitívne rozdrvil despotizmus komunistickej revolúcie. Malé okienko medzi dvoma rovnako dusivými autokratickými režimami imperiálnym a komunistickým bolo otvorené len na niekoľko krátkych chvíľ, no ozveny tohto veľkého príbehu zreteľne počujeme ešte aj dnes.
Od posledných rokov života Leva Nikolajeviča Tolstého až po smrť cárskej rodiny Rusko experimentovalo s liberálnosťou a kultúrnou otvorenosťou. Ruský balet bol v Európe vrcholom dobrého vkusu. Rozkvitala literatúra, divadlo i nové politické názory a Sankt Petersburg bol na chvíľu druhým Parížom. Na pozadí hroznej vojny a upadajúcej ekonomiky však štát nemohol takéto pokusy tolerovať dlhodobo.
Dokumentárna kniha Michaila Zygara Impérium musí zomrieť vychádza v preklade Samuela Marca. Zároveň ňou otvárame novú absyntovskú edíciu, v ktorej sa budeme venovať histórii a neobyčajným dejinným súvislostiam.
dostupné aj ako:
Donbas - Svadobný apartmán v hoteli Vojna
Autorská reportážna kniha o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu.
"Pravda býva často menej uveriteľná než fikcia, pretože vymyslený príbeh sa musí riadiť pravidlom pravdepodobnosti, kým ten pravdivý nie. Táto poučka amerického spisovateľa Marka Twaina platí do bodky pre knihu pôvodných reportáží, ktorej autorom je Tomáš Forró. Je plná neuveriteľných, ale pravdivých príbehov, ktoré prežili - a naďalej prežívajú - ľudia v ukrajinskom Donbase, spustošenom vojnou.
Tomáš Forró dokázal to, čo sa žiadnemu inému novinárovi nepodarilo: získal si dôveru ľudí z oboch bojujúcich strán, ktorí ho vzali k sebe, do zákopov aj do bytov, kde s nimi prežíval bombardovanie a kde mu rozprávali svoje osudy.
Na počiatku bol autorov zámer pokúsiť sa porozumieť záhade, ako vzniká vojna, pochopiť korene zla. Túto záhadu sa mu podarilo rozlúštiť, ale podarilo sa mu ešte oveľa viac: napísať strhujúci ľudský príbeh, ktorý je natoľko nepravdepodobný, že môže byť len pravdivý." (Martin M. Šimečka)
dostupné aj ako:
Vladimír Putin
Kto je v skutočnosti Vladimir Vladimirovič Putin? Autor tejto knihy hľadá odpoveď na otázku z pozície nestranného bádateľa. Odložil všetky klišé a stereotypy, ktoré sa nabalili na osobu ruského štátnika a vykresľujú jeho zjednodušený a jednostranný obraz.
Frédéric Pons je realista, odporca historickej manipulácie, stúpenec objektivity a pravdivých faktov. Krok za krokom odhaľuje osobnosť Vladimira Putina od raného detstva do napísania knihy v roku 2014. Detailne zachytáva jeho vývoj a myšlienkové dozrievanie na životnej ceste, odkrýva príčiny jeho rozhodnutí a činov vo všetkých etapách kariéry, v zlomových situáciách, pred ktoré ho život aj funkcie postavili.
Pons nevytvára žiadnu legendu ani oslavný spis; oprávnenosť jeho kritiky namierenej proti umelému, nekonštruktívnemu a nebezpečnému postoju Západu k Rusku logicky pramení z jeho historickej analýzy. Ako vecný autor sa opiera o dôkladné štúdium prameňov. Pracuje jemným a jasným štýlom, je otvorený, nevyhýba sa pálčivým témam. Keď vysvetľuje súvislosti a vyvodzuje závery, opäť ich necháva vyplynúť z daných faktov. Osobnostný portrét štátnika sa Ponsovi podarilo zachytiť na pozadí ruských dejín; udalosti, ktoré muselo Rusko prekonať, mu pomáhajú objasniť Putinove myšlienky a činy ako uvažovanie a konanie vlastenca, ktorý obhajuje záujmy svojho štátu.
Cesta do neslobody
Popredný americký historik prichádza s kronikou nástupu autoritárstva od Ruska cez Európu po Ameriku. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že víťazstvo liberálnej demokracie je definitívne. Pozorovatelia ohlásili koniec dejín, uverili v mierovú, globalizovanú budúcnosť. Ich viera bola hlbokým omylom. Autoritárstvo sa najprv vrátilo do Ruska - Putin zistil, že fašistické myšlienky možno využiť na ospravedlnenie vlády oligarchov. V druhom desaťročí 21. storočia sa rozšírilo z východu na západ, pričom mu v tom pomáhala reálna vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine a kybernetická vojna rozpútaná Ruskom proti Európe a Spojeným štátom.
Rusko si všade, kde potrebovalo, medzi nacionalistami, oligarchami a radikálmi našlo spojencov a jeho tlak na zničenie západných inštitúcií, štátov a hodnôt sa stretol s podporou aj na samotnom Západe. Nárast populizmu, britské hlasovanie proti Európskej únii, zvolenie Donalda Trumpa - to všetko predstavovalo ruské ciele; ich dosiahnutie však odhalilo aj zraniteľnosť západných spoločností. Snyder v tomto impozantnom a nikoho nešetriacom diele odhaľuje skutočnú povahu hrozieb pre demokraciu a vládu zákona.
dostupné aj ako:
V zajatí geografie. Desať máp, ktoré vám povedia všetko, čo chcete vedieť o globálnej politike
Kniha V zajatí geografie vychádza v dvoch desiatkach krajín a sprevádza ju povesť výnimočného sprievodcu modernými dejinami, ktorý na relatívne malej ploche zhrnul to najdôležitejšie, čo potrebujete vedieť o súčasnom svete.
Geografické pomery ovplyvnili vývoj celého ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. Ak sa ste sa pýtali, prečo je Putin posadnutý Krymom, prečo boli Spojené štáty predurčené stať sa svetovou veľmocou, alebo čo stojí za čínskou expanziou, máte v rukách tú správnu knihu.
V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) sa autor pozerá na minulosť, súčasnosť a budúcnosť s použitím máp, úvah a príležitostne aj osobných skúseností. Ponúka pohľad na najdôležitejšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú svetové dejiny.
dostupné aj ako:
Všetci mocní Kremľa
Aká veľká je moc, ktorá sa ukrýva v rukách Vladimira Putina? A ako ďaleko sú tie ruky schopné dosiahnuť? Je to človek, ktorého sa máme právom báť?
Ruský novinár Michail Zygar napísal knihu Všetci mocní Kremľa, v ktorej sa rozhodol neustále sa opakujúce otázky okolo Kremľa a Putina analyzovať do hĺbky. Kniha sa rýchlo stala ruským bestsellerom. Zygar sa veľa pýta – a pýta sa hlavne mocných a najmocnejších. Z informácií z prvej ruky komponuje obraz premeny, ktorou počas „putinovskej“ éry prešla nielen ruská spoločnosť, ale aj samotný neobmedzený vládca Vladimir Vladimirovič Putin. Ako sa z niekdajšieho reformátora stal nepriateľ Západu a majster propagandy? A kam to celé smeruje?
Otázok je v Rusku priveľa a ani kniha Michaila Zygara Všetci mocní Kremľa neponúka univerzálne odpovede. Istotne však môže pomôcť pri orientácii v spletitých labyrintoch politiky súčasného Ruska.
dostupné aj ako:
Vlčice zo Sernovodska
Dve krvavé koloniálne vojny, ktoré vyústili do diktatúry Ramzana Kadyrova pod patronátom Vladimira Putina – taká je cena, ktorú zaplatilo Čečensko na prahu 21. storočia za svoje vzopretie a volanie po samostatatnosti. Spisovateľka a reportérka Irena Brežná bola pri tom od začiatku.
Osud Čečenska prežila na vlastnej koži, zžila sa s ním a svoje reportážne texty publikovala v najprestížnejších nemeckých a švačiarskych médiách. Vypálené dediny, odkryté masové hroby, najprv štátny terorizmus Kremľa a potom aj ten čečenský, trpiaci a zomierajúci civilní obyvatelia, znásilnené a ponížené ženy i muži – taký obraz Čečenska nám ponúka v knihe Vlčice zo Sernovodska. Čečensko, táto malá kaukazská krajina od nás nie je ďaleko a strašné udalosti sa tu neodohrali tak dávno – aj preto sa nás týkajú a budú sa týkať čoraz viac. Je tu však istá nádej. Stále sú tu ľudia, ktorí sa nenechali umlčať. Rozprávajú. Svedčia. Ony. Ženy v šatkách. Vlčice zo Sernovodska. A Irena Brežná medzi nimi.
dostupné aj ako:
Nový car
"Zlomový okamžik v životě Vladimira Vladimiroviče Putina nastal na podzim roku 1989 v Drážďanech. Před místní rezidenturou KGB, kde mladý Putin sloužil, se shromáždil dav protestujících, kteří chtěli vzít nenáviděnou organizaci útokem. Bez vojenské podpory nemohl Putin budovu dlouho udržet. Rozhodl se tedy blafovat. Vyšel neozbrojen před bránu a prohlásil: „Moji vojáci mají zbraně. Vydal jsem jim rozkazy: pokud někdo vkročí do objektu, mají zahájit palbu.“ Zástup protestujících se rozešel. Ve své knize Nový car: Vzestup a vláda Vladimira Putina předkládá americký investigativní novinář Steven Lee Myers barvitý obraz muže, který se z řadového agenta KGB vyšvihl až na vrchol vládní pyramidy – stal se ruským prezidentem. V důkladně rešeršovaných kapitolách rozebírá Putinovu rodinu a dětství, jeho kariérní růst i kontroverzní rozhodnutí v pozici prezidenta. Výsledkem je přesvědčivý a živý psychologický portrét člověka, jehož prvotní motivací je zachování zdání autority za každou cenu, člověka, který nedává najevo slabost, který improvizuje i chladně kalkuluje a u něhož se cílevědomost váže s výkonností a flexibilitou.
O autorovi: Steven Lee Myers je americký investigativní novinář, který od roku 1989 pracuje v listu The New York Times. Od roku 2002 strávil během dvou pobytů více než sedm let jako zahraniční korespondent v Rusku a referoval o druhé čečenské válce, ukrajinské oranžové revoluci, zimní olympiádě v ruském Soči i anexi Krymu. Předtím pracoval jako novinář v New Yorku, Washingtonu a za války v Iráku také v Bagdádu. Nyní se specializuje na zahraniční záležitosti a bezpečnostní témata. Nový car: Vzestup a vláda Vladimira Putina je jeho první knihou.
Citace: „Nový car je strhujícím a nesmírně podrobným životopisem Vladimira Putina, v němž Myers zevrubným, až shakespearovským způsobem vysvětluje, proč Putin jedná právě tak, jak jedná.“ – Robert D. Kaplan, geopolitický analytik „Velmi působivý portrét děsivě mocného autokrata.“ – Kirkus Review „Nový car Stevena Leeho Myerse není prvním Putinovým životopisem, ale do dnešního data je životopisem nejsolidnějším. Uvážlivým a komplexním způsobem odhaluje pravou tvář jednoho z nejuzavřenějších světových vůdců.“ – Daniel Treisman, The Washington Post „Myers předkládá obraz člověka, který přechází od jedné krize ke druhé s jediným cílem: aby z něj vyzařovala síla. Zasvěcený a detailní životopis.“ – Gal Beckerman, The New York Times Book Review „V životopise Vladimira Putina Steven Lee Myers geniálně kombinuje vyprávěcí umění, psychologickou sondu i politickou analýzu.“ – Nina Lvovna Chruščovová, americká politoložka, pravnučka Nikity Chruščova"
Impérium
Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika).Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989-1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci. Autor s geniálnou intuíciou vystihol problémy, ktoré doteraz ovplyvňujú a zrejme ešte dlho budú ovplyvňovať vývin v tejto krajine, ktorá nám z mnohých, aj veľmi súčasných dôvodov, nemôže byť ľahostajná. Kapuściński dokáže nájsť práve tie detaily, ktoré majú nadčasovú platnosť, dokáže ich začleniť do dlhodobej historickej perspektívy, a tak svoje reportérske videnie povýšiť na filozofiu dejín.
dostupné aj ako:
Asvabaždénie
Román nie je napriek svojmu názvu politickým trilerom. Je príbehom hlavného hrdinu, ktorý zisťuje, že vývoj nemusí byť len lineárny a pozitívny, že oslobodenie môže byť aj okupáciou a človek je sám sebe najlepším okupantom. Že s taškou sa dá porozprávať a s fénom chodiť na prechádzky. Že hviezdy nám vysielajú znamenia a že celý vesmír je utkaný z prázdnoty.Dej knihy rámcujú udalosti od Krymu 2014 až po Sýriu 2015 a fejsbúkové diskusie o nich.
dostupné aj ako:
Rusko, Ukrajina a my
Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom. V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria.
Alexander Duleba (1966) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, v roku 2009 sa habilitoval na Univerzite Komenského. Od roku 1990 pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre sociálnych a politických vied Filozofickej fakulty UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), kde pôsobí aj v súčasnosti. Od roku 1993 bol pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri ministerstve zahraničia. V roku 1995 nastúpil do Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú od roku 2000 vedie. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky postsovietskych štátov.
dostupné aj ako:
Šče ne vmerla i ne vmre
Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na
Ukrajinu.
„Nemáme iné východisko. Chránime svoje životy a zdravie. A svojich priateľov. Strieľa do nás komando milície, našich priateľov zabíjajú snajperi.
(…)
Ak zvíťazí diktatúra, musí Európa rátať s tým, že za jej východnou hranicou vznikne niečo podobné ako Severná Kórea. Aj s piatimi – desiatimi miliónmi utečencov. Nechcem Vás strašiť… Na Ukrajine sa pácha zločin proti ľudskosti. Zodpovednosť za to nesie vláda.
(…)
K vašim dvom otázkam, na ktoré tradične najťažšie hľadám odpovede: neviem, čo bude ďalej, a neviem, čo pre nás môžete urobiť. Azda v rámci možností a kontaktov rozširovať tento apel.
(…)
Myslite na nás. Ukrajinský národ, a teraz nepreháňam, prelieva krv na obranu európskych hodnôt a spravodlivej spoločnosti. Verím, že to oceníte.“
Z listu Jurija Andruchovyča priateľom, ktorý zverejnili média na celom svete.
dostupné aj ako:
Utópia v Leninovej záhrade
Nie je to žiadna fatamorgána - pred očami sa im skutočne črtajú obrysy vysnívaného raja. Ďaleko za chrbtami nechávajú československú biedu a vyrážajú za volaním svojho srdca - do Sovietskeho zväzu.
Tristo Slovákov a Čechov nastúpilo 29. marca 1925 na žilinskej stanici do vlaku, aby sa vydali na dlhočiznú dobrodružnú cestu do strednej Ázie. Bol medzi nimi aj Amerikou sklamaný Štefan Dubček s manželkou a so svojím štvorročným synom Alexandrom. Čo ich vyhnalo tak ďaleko? Predovšetkým viera, že v Sovietskom zväze zažijú to, čo ich doma nečakalo - úctu voči robotníkom a dostatok práce.
V priebehu ďalších siedmich rokov odišlo do dnešného Biškeku viac ako tisíc ľudí z Československa, ktorí spoločne písali históriu československého družstva Interhelpo.
Slovenský novinár Lukáš Onderčanin nám vo svojom dokumentárnom románe Utópia v Leninovej záhrade ponúka príbeh družstva Interhelpo, ktoré vzniklo v ďalekom Kirgizsku, aby pomohlo pri budovaní Sovietskeho zväzu. Z čriepkov mnohých ľudských osudov skladá pútavú mozaiku celej existencie československej komúny pod štítmi Ťanšanu, ktorá si medzi rokmi 1925 a 1945 zažila ťažké chvíle neľahkých začiatkov, obdobie rozkvetu, malé i väčšie vzbury ako aj definitívny rozklad. Je to kniha nielen o sile agitácie, ale aj o skutočnej moci nezničiteľných snov.
O autorovi
Lukáš Onderčanin (1990) je slovenský novinár. Od roku 2014 pracuje v denníku SME ako zahraničnopolitický redaktor. Narodil sa na Morave, no vyrastal pod Nízkymi Tatrami. Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, študoval aj na Varšavskej univerzite v Poľsku. Bol editorom internetového magazínu MONO.sk a je tiež šéfredaktorom štvrťročníka Príbehy 20. storočia, ktorý vydáva občianske združenie Post Bellum. Trikrát bol nominovaný na Novinársku cenu, nomináciu premenil na ocenenie v roku 2021, kedy sa mu podarilo získať Cenu otvorenej spoločnosti za reportáž o slobode médií v Maďarsku. Historický dokumentárny román Utópia v Leninovej záhrade: Československá komúna Interhelpo je jeho knižným debutom.
dostupné aj ako:
Mrazík s pendrekem v ruce
Alexandr Mitrofanov ve své nové knize popisuje jevy typické pro současnou ruskou společnost a politickou sféru a dokládá je na nedávných událostech. Vysvětluje, proč je prakticky nemožné, aby v Rusku fungovala demokracie, z jakého důvodu v této zemi dochází k policejním represím nebo odkud pramení expanzivní ruská mentalita. Všechny své teze opírá o reálná fakta z minulosti. Při analýze stavu nynějšího státu se tak autor vrací především k sovětské éře, v níž má současné Rusko kořeny. Kromě konkrétních událostí čerpá i z knih či filmů, z vyjádření odborníků a v neposlední řadě z vlastních zkušenosti, jež nasbíral za 22 let života v Sovětském svazu.
Vypredané
11,03 €
11,61 €
Vytěsněná Evropa?
Vytěsněná Evropa? Kontexty a perspektivy evorpské "východní otázky" Cílem knihy Vytěsněná Evropa je pomoci čtenářům pochopit, co se děje v té části našeho kontinentu, která sice geograficky leží v Evropě, ale po rozpadu sovětsko-ruského impéria geopoliticky uvázla kdesi mezi Západem a Východem. Tři desetiletí po pádu komunismu a konci sovětsko-ruské hegemonie je onen region, zahrnující některé postsovětské republiky a část bývalé Jugoslávie, jakousi "vytěsněnou Evropou". Evropské, či dokonce prozápadní aspirace těchto zemí jsou zřetelné, ovšem Evropská unie, USA a NATO na ně reagují s opatrností, zejména kvůli rostoucí asertivitě východních velmocí. Nad pomyslnou mapou "vytěsněné Evropy" hledal autorský tým odpovědi na řadu aktuálních otázek. Kam míří Ukrajina, Bělorusko a Moldavsko? Jaká je budoucnost Arménie, Gruzie a Ázerbájdžánu? Jaký vývoj můžeme očekávat v zemích západního Balkánu, tj. v Albánii, Bosně a Hercegovině, Černé Hoře, Kosovu, Severní Makedonii a Srbsku? Jakou úlohu zde mohou hrát Rusko, Čína, Turecko či Írán? Proč i země visegrádské čtyřky váhají nad svým eurounijním a západním ukotvením? A je řešením evropské "východní otázky" posílení geopolitické jednoty Západu?
Vypredané
21,66 €
22,80 €
Knihy objasňujúce agresiu Ruska voči Ukrajine kúpite na e-shope alebo v kníhkupectvách Panta Rhei.