Silné ženy strana 1 z 1
Výberka Silné ženy prináša príbehy, v ktorých stoja v centre diania výrazné ženské hrdinky so silným hlasom a charakterom.
Členovia Panta Rhei Klubu navyše pri kúpe ktorejkoľvek z týchto kníh získajú dvojnásobok bodov do vernostného programu.
Ak ešte nie ste členom klubu, môžete sa zaregistrovať prostredníctvom nasledujúceho odkazu.
zobraziť:
Divoké labute
Tri dcéry Číny
Divoké labute predstavujú príbeh troch generácií žien žijúcich v Číne dvadsiateho storočia, kde sa intimita memoárovej prózy prelína s panorámou národných dejín. Vplyv Maových fantazmagórií na Čínu, neobyčajný pohľad do ženského prežívania modernity a modernizácie, ale aj dojímavé rozprávanie o odvahe a láske. Jung Chang opisuje úžasné životy a zážitky vlastnej rodiny: babičky, ktorá bola konkubínou vojenského diktátora, mamy, ktorá s mladistvým zápalom bojovala za novú komunistickú Čínu, a rodičov, ktorí sa počas kultúrnej revolúcie prepadli spomedzi komunistickej elity medzi politických väzňov.
Detailné rozprávanie Jung Changovej odráža, ako neustále sa opakujúce cykly nepokojov a násilia vo víroch dvadsiateho storočia poznačili nielen osudy jej najbližších, ale aj miliónov ďalších Číňanov.
Z anglického originálu Wild Swans (HarperPress, an imprint of HarperCollinsPublishers, London 2012) preložili Natália Tyšš a Igor Tyšš.
dostupné aj ako:
Iné myšlienky
Mladé dievča, ktoré zažíva svoj prvý vzťah a má nástojčivý pocit, že takto by to vyzerať nemalo, matka, ktorá tyranizuje svoju dcéru jedlom, dcéra, ktorá tyranizuje svoju matku jedlom, expatka, ktorá má namiesto sladkého dolce vita v Taliansku zákaz hovoriť s miestnymi, milenka, ktorá by chcela mať celkom iné myšlienky, než tie, čo má, učiteľka na nižšej strednej, ktorá stále hrdinsky čelí žiakom, dedkovia, ktorí sa na ulici a v MHD pozerajú na dievčatká, áno, dedkovia, tí nesmú chýbať a napokon psychiater, ten si vie predstaviť už asi všetko.
dostupné aj ako:
Položivoty
Klara tragicky zomiera na turistike. Len Paulína vie, čo sa stalo. Paulína je Slovenka, ktorú Klara zamestnala po matkinom infarkte, aby sa stala jej opatrovateľkou. Klara sa tak naďalej mohla venovať svojej práci a manžel mal čas len pre seba. Kým Paulína pracovala v Rakúsku, o jej deti na Slovensku sa starala svokra. Bolo to výborne zorganizované, Paulínu si všetci obľúbili a vždy sa jej štedro odvďačili. Možno sa s Klarou dokonca spriatelili, ale potom sa čosi pokazilo. Na ceste k vzájomnému pochopeniu prekročili hranice.
Rakúsko-slovenská autorka Susanne Gregor napísala citlivý psychologický román o dvoch ženách a jemných hraniciach medzi dobrými úmyslami, konfliktom a odcudzením vo svete plnom nerovnosti.
Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Preklad knihy vychádza vďaka podpore Spolkového ministerstva bývania, umenia, kultúry, médií a športu Rakúskej republiky.
dostupné aj ako:
Verity - zlatá edícia
Slávna spisovateľka Verity Crawfordová nedokáže po ťažkej autonehode dopísať svoju najúspešnejšiu knižnú sériu. Vydavateľstvo požiada o jej dokončenie Lowen Ashleighovú, ktorá na pokraji svojej finančnej ruiny prijíma celoživotnú pracovnú ponuku. Vo Veritinej pracovni nečakane objaví Veritinu autobiografiu, ktorú nemal nikdy niktočítať. Pred Lowen sa zrazu objavuje celkom nová, desivá bytosť, temnejšia než samotné postavy z Veritiných trilerov. Kto v skutočnosti je Verity Crawfordová?
Šarlátové písmeno
Nadčasové dielo o zákone, náboženstve a hriechu
Hawthornovo majstrovské dielo Šarlátové písmeno predstavuje od svojho vydania v roku 1850 základný kameň americkej literatúry. Tento nadčasový román skúma hranice zákona, silu náboženstva a povahu hriechu na pozadí puritánskeho Nového Anglicka 17. storočia.
Mladá žena Hester Prynnová počas aféry počne dcéru a odmieta prezradiť meno svojho milenca. Pomstychtivý manžel a bigotní susedia ju obvinia z cudzoložstva a prinútia ju nosiť na šatách šarlátové „A“. Verejné zahanbenie ju vytlačí na okraj spoločnosti. Hester sa snaží žiť pokojný život plný pokánia a dôstojnosti, kým pocit viny neodhalí pravdu a neprinesie nečakané následky.
Z anglického originálu The Scarlet Letter (Penguin Books, New York 2016) preložil Martin Kubuš.
dostupné aj ako:
Ôsmy život (pre Brilku)
Sága matiek, dcér a sestier – osud jednej rodiny ako zrkadlo celého storočia.
Všetko sa začalo prapradedkom a jeho neodolateľnou čokoládou, ktorej konzumácia má údajne tragické následky. Vďaka receptu na jej prípravu sa do rodiny Džašiovcov dostáva kliatba, ktorá sa rovnako ako mlčanie dedí z generácie na generáciu.
Román Ôsmy život (pre Brilku) sleduje osem výnimočných životov, v ich osudoch sa vynárajú ozveny hlasov predkov a aj neúprosná história 20. storočia s jeho vojnami, diktatúrami, snahami o samostatnosť a demokraciu, útekmi, vášňami, stratami, nádejami a túžbou nielen po slobode.
dostupné aj ako:
Pamäti slušného dievčaťa
„Nechcela som byť ničím iným než sebou. A svet si na to musel zvyknúť.“
Simone de Beauvoir vo svojich Pamätiach slušného dievčaťa zachytáva krehký proces premeny dievčaťa na mysliteľku, spisovateľku, ženu, ktorá si odmieta nechať nalinajkovať život. V kulisách Paríža – mesta škôl, salónov a samoty – sa odohráva príbeh o hľadaní vlastného hlasu.
Z detskej izby plnej kníh cez školské lavice až po prednáškové sály Sorbonny de Beauvoir kráča s rozumom ostrým ako britva a citom, ktorý si ešte len formuje jazyk. Rebeluje voči tichej poslušnosti, voči role určovanej matkou, spoločnosťou, históriou. Namiesto manželstva a istoty si volí neistotu myslenia – a nachádza Sartrovu prítomnosť ako odpoveď na dlhoročné volanie.
Pamäti slušného dievčaťa sú nielen kronikou dozrievania, ale aj nežnou a prenikavou ódou na slobodu – intelektuálnu, ženskú, ľudskú.
dostupné aj ako:
Tichá rebelka Timrava
Román Tichá rebelka Timrava je poctou ženám. V časoch relativizácie národných kultúr, vzdelania a sebavedomia prináša Jozef Banáš do svojho panteónu osobností po Dubčekovi, Štefánikovi, Baťovi a Stodolovi prvú ženu. Aký to trpký paradox – umelecké meno si dala po studničke – Timrave, z ktorej sa napila chladnej vody jej jediná životná láska – Jožko Čipkaj a krátko na to zomrel na zápal pľúc. Odmietla sa vydať pod nátlakom, lásku k mužovi nahradila láskou k prostým ľuďom. Mnohí ju za jej priamosť a pravdivosť nemali radi. Žila v zložitom religióznom, sociálnom, národnostnom prostredí, k žene nežičlivom. Dokázala však, že i v samote zapadnutých dediniek je možné vytvoriť veľké dielo. Aký to krásny príklad ťapákovcom s ich večným – nedá sa!
Vedela, že ak chce piť z prameňa pravdy, musí ísť proti prúdu. Našla odvahu a stala sa prameňom. Každá jej poviedka bola malou vzburou proti nezmyselným tradíciám, rebelovala potichu, ale jej ticho bolo počuť v každom srdci.
Keď autor na stretnutí s mladými uviedol, že píše o Timrave, istá študentka sa ho spýtala – to je čo? Kiež by si túto knihu prečítala, aby zvedela, koho sme v nej mali a stále máme.
dostupné aj ako:
Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, 3. vydanie
Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou Hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“
Mi del o Del bacht sasťipen,
o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske.
Daj Boh šťastie a zdravie,
srdce otvorené porozumeniu a láske.
