Hľadanie: Kronika 20. storočia 1990 - 1995
zobraziť:
Kronika 20. storočia - 2. zväzok (1910-1919)
Kronikou 20. storočiadostáva čitateľ do rúk zatiaľ najrozsiahlejšie encyklopedické dielo medzinárodnej edície Kroník. Je venované storočiu, ktoré v globálnom rámci znamenalo doteraz najväčší prielom v dejinách ľudstva, nielen v politike, ale aj v hospodárskom, sociálnom, kultúrnom a technickom poli, ako aj v bežnom živote jednotlivca. Kniha rok po roku, mesiac po mesiaci a takmer aj deň po dni zachytáva najdôležitejšie udalosti rokov 20. storočia. Pôvodnú 1568 ovú publikáciu Kronika 20. storočiaVám teraz ponúkame v 11 samostatných zväzkoch. Aktuálny 2. zväzokz celkových jedenástich je prehľadom obdobikov1910-1919.
Vypredané
5,96 €
6,27 €
Kronika 20. storočia - 9. zväzok (1980-1989)
Kronikou 20. storočiadostáva čitateľ do rúk zatiaľ najrozsiahlejšie encyklopedické dielo medzinárodnej edície Kroník. Je venované storočiu, ktoré v globálnom rámci znamenalo doteraz najväčší prielom v dejinách ľudstva, nielen v politike, ale aj v hospodárskom, sociálnom, kultúrnom a technickom poli, ako aj v bežnom živote jednotlivca. Kniha rok po roku, mesiac po mesiaci a takmer aj deň po dni zachytáva najdôležitejšie udalosti rokov 20. storočia. Pôvodnú 1568 ovú publikáciu Kronika 20. storočiaVám teraz ponúkame v 11 samostatných zväzkoch. Aktuálny 9. zväzokz celkových jedenástich je prehľadom obdobikov1980-1989.
Vypredané
5,96 €
6,27 €
Kronika 20. storočia - 5. zväzok (1940-1949)
Kronikou 20. storočiadostáva čitateľ do rúk zatiaľ najrozsiahlejšie encyklopedické dielo medzinárodnej edície Kroník. Je venované storočiu, ktoré v globálnom rámci znamenalo doteraz najväčší prielom v dejinách ľudstva, nielen v politike, ale aj v hospodárskom, sociálnom, kultúrnom a technickom poli, ako aj v bežnom živote jednotlivca. Kniha rok po roku, mesiac po mesiaci a takmer aj deň po dni zachytáva najdôležitejšie udalosti rokov 20. storočia. Pôvodnú 1568 ovú publikáciu Kronika 20. storočiaVám teraz ponúkame v 11 samostatných zväzkoch. Aktuálny 5. zväzokz celkových jedenástich je prehľadom obdobikov1940-1949.
Vypredané
5,96 €
6,27 €
Príbehy 20. storočia - Slovo ako zbraň
Prejavy politických lídrov, kampaň, no aj obyčajná diskusia na sociálnych sieťach. Jazyk spoločnosti sa vyvíja, no pod vplyvom rôznych faktorov aj často hrubne.
Slovo sa používa ako nabitá zbraň voči politickým oponentom, voči zraniteľným menšinám aj voči imaginárnemu nepriateľovi. Politická kampaň neprináša návrhy na riešenia našich najväčších problémov, ale koncentruje sa na to, kto je horší a kto koho viac urazí. Klamstvá sa šíria jednoduchšie a ľudia ich prijímajú bez toho, aby sa nad nimi vôbec zamysleli.
Nové číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venuje téme Slovo ako zbraň. Pozeráme sa nielen na to, ako sa manipuluje so slovníkom a ako sa zvulgarizovala verejná debata, ale aj na to, kde sú korene týchto problémov a ako už neraz slovo dokázalo zabíjať.
V časopise nájdete aj tieto texty:
- Text lektora kritického myslenia Jána Markoša o nečakaných vlastnostiach slov a o tom, že mnohé slovenské slová používame, no vôbec ich nepoznáme.
- Rozhovor s psychiatrom Péterom Hunčíkom o vulgárnej politickej rétorike a o tom, že Slovensko ešte na štátnikov nedospelo.
- Komentár Sama Marca o tom, prečo sa najjednoduchšie slovne útočí na najslabšie a najmenej početné skupiny obyvateľstva a ako sa hrubosť prelieva do fyzickej reality.
- Osobnú skúsenosť lektorky tanca Aron Tesfaye, ktorú síce prvýkrát rozplakal fyzický útok, no v skutočnosti ju dlhodobo zraňovali necitlivé narážky na to, že je iná ako ostatní.
- Rozsiahly text historika Antona Hruboňa o tom, ako radikalizovanie jazyka vytváralo pôdu pre antisemitizmus a neskôr aj perzekúcie židovskej menšiny pred začiatkom druhej svetovej vojny.
- Ukážku z knihy o najmladšej holandskej odbojárke aj recenziu na knihu, ktorá sa pozerá na nebezpečné literárne výtvory svetových diktátorov.
- Príbehy pamätníkov, ktorí sa vzopreli slovným aj verbálnym útokom na menšiny, ktorí sa museli postaviť cenzúre alebo ktorí sledovali narastajúci nacionalizmus.
Tretie číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou Slovo ako zbraň ilustroval Matúš Maťátko.
Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Autori textov: kolektív autorov
Obálka a ilustrácie: Matúš Maťátko
Grafické spracovanie: Viktória Bitterová
Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny.
Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni.
Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením.
To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov.
V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného:
- Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom.
- Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera.
- Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou.
- Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie.
- Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov.
- Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach.
Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
Na sklade 2Ks
5,70 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Kam patrí Slovensko?
Je možné byť mostom medzi Východom a Západom, byť neutrálny alebo je naše prozápadné smerovanie pevne zakotvené? V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, kde je v týchto turbulentných časoch miesto Slovenska vo svete. Aj prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že tu prevláda veľmi váhavý pohľad na orientáciu Slovenska.
Naše kultúrne aj historické väzby sa pritom neorientujú výhradne na východ – boj o samostatný štát sa odohral aj v Spojených štátoch a na Západe dnes pôsobí množstvo našich úspešných krajanov. Západ dnes nie sú len politické floskuly, ale najmä súbor hodnôt, ku ktorým by sa nemala žiada demokratická krajina mať problém prihlásiť.
Byť súčasťou Západu neznamená slepo prikyvovať na všetko, čo naši spojenci spravia a nekriticky pristupovať k politike a jej predstaviteľom. Ako súčasť Západu máme priam povinnosť kriticky myslieť, upozorňovať na prešľapy a obraňovať demokraciu. Byť členom klubu takisto neznamená, že demokracia, právny štát či ľudské práva tu nemôžu byť ohrozené. Je však väčšia šanca, že v tejto geopolitickej bubline bude tento boj za práva víťazný. V štátoch, ktoré sa sami vyhradzujú voči Západu a prezentujú ho ako zhnitú civilizáciu, je boj za demokraciu, rovnosť a slobodu často už dopredu prehratý.
V časopise s podtitulom Kam patrí Slovensko? nájdete okrem iného:
•Rozhovor s diplomatom a sociológom Martinom Bútorom nielen o tom, ako musel vo Washingtone presviedčať, že Slovensko má ambície a vie sa dostať z medzinárodnej izolácie.
• Spomienky diplomata a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša na začiatky slovenskej diplomacie.
• Text historika Róberta Letza o tom, aké miesto mali americkí Slováci v boji za samosprávu Slovenska po 1. svetovej vojne.
• Na fenomén geopolitiky, Západu a popkultúry sa v kultúrnej rubrike pozreli aj Alexandra Jurišová v recenzii kníh o svetových vlajkách a Juraj Malíček pri spomienke na vplyv západnej popkultúry počas socializmu.
• O geopolitike, Únii a spojenectvách sú aj príbehy pamätníkov – či už to je bývalá ministerka zahraničných vecí USA a rodáčka z Česka Madeleine Albrightová, bývalý poslanec František Šebej alebo úspešná klaviristka Elena Letňanová, ktorá sa po úteku z totality presadila až za oceánom.
• Umeleckú prílohu tentokrát tvorí text o slovenských koreňoch azda najznámejšieho popartového umelca sveta, Andyho Warhola.
Príbehy 20. storočia - Píšu dejiny víťazi?
Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím.
Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák.
Píšu dejiny víťazi?
Je téma najnovšieho čísla nášho časopisu Príbehy 20. storočia.
Vyberáme z obsahu:
- Interview s Ivanom Kamencom: Mnohé udalosti nemajú jasných víťazov ani porazených
- Názor Olivera Zajaca: Históriu píšu víťazi. A kto píše učebnice dejepisu?
- Skúsenosť Štefana Markuša: O strate a objave národnej identity
- Štúdia Jakuba Drábika: O nebezpečenstve historického revizionizmu
- komentáre napríklad od Maríny Závackej, Fedora Blaščáka, recenzie na filmové, divadelné, literárne diela, príbehy pamätníkov, metodické listy pre pedagógov a rodičov, výtvarné diela vybrané kurátorkou Luciou Gregor Stach a obálka s darčekom od Matúša
Darčekom čísla je plagát.
Príbehy 20. storočia - Keď súdila politika
Niektorým ľuďom zničili kariéru, rodiny. Iných dokonca pripravili o život. Napriek tomu sa niektorí nimi neoprávnene oháňajú aj v súčasnosti. Prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa venuje politickým procesom, ktoré menili našu spoločnosť.
V časopise sa dočítate o výcviku sudcov na komunistické monsterprocesy. O väznení ľudí za nevinné vtipy alebo o tom, ako sa terčom sudcov bez paragrafov stali kňazi a ženské rády. Politické procesy na budovanie moci využíval vojnový Slovenský štát aj komunistickí politici, ktorých právo často napokon samých zomlelo. Reflektujeme tiež nový jav v súčasnej spoločnosti, kedy niektorí obvinení hovoria o sebe ako o obetiach politických procesov. Časopis dopĺňajú kultúrne recenzie a metodické listy pre učiteľov. Prečítajte si príbehy tých, ktorí týmto procesom vzdorovali, vytvárali ich alebo boli ich obeťami.
V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise.
Darčekom čísla je pohľadnica.
Alchýmia a alchymistická symbolika v prvej polovici 20. storočia
Alchýmia a alchymistická symbolika v prvej polovici 20. storočia
Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti
Čo pre teba znamená slovo domov?
Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné.
Amin vo filme Utiecť (2021)
Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami.
Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne.
Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili.
Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie.
Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú.
Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba.
V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Dejiny filozofie 20. storočia - I. diel
V predošlých rokoch predstavil som vám filozofiu jednotlivých dejinných úsekov (renokresťanský, scholastický, barok a renesancia, osvietenstvo, 19. storočie), teraz prichádzam s filozofiou 20. storočia. Verím, že touto cestou prispejem k rozšíreniu vášho poznania a myslenia v časoch, kedy európsky kontinent zasiahli dve strašné svetové vojny. Snažil som sa zachytiť čo najpodrobnejšie snahu o obnovenie toho, čo v minulosti prinieslo generáciam uspokojenie. Je to predovšetkým návrat k filozofii Aristotela a Platóna, k filozofii scholastického obdobia a najmä k filozofii Tomáša Akvinského, k novotomizmu. Nezabudol som ani na jednotlivé filozofické smery, ktoré si kliesnili cestu k ľudským srdciam v minulom storočí, ako aj ich dopad na myslenie ľudí.
Akčné umenie na Slovensku v 60. rokoch 20. storočia
Výskum akčného umania na Slovensku vykazuje na základe politického vývoja pre rokom 1989 viaceré medzery. Alternatívne a neoficiálne umenie sa dostalo do pozornosti inštitucionálneho skúmania po roku 1989 ako jedna z ústredných tém, na základe čoho je dnes potrebná jeho podrobná analýza a dokumentácia vývoja.
Slovenské akčné umenie 60. rokov, ktoré vzniklo v kontexte komunistického režimu, nadobudlo v špecifickej spoločensko-politickej situácií určité charakteristické črty. Ťažiskom predpokladaného výskumu je obdobie rokov 1965-1972, ktoré je možné označiť za prvú fázu akčného umenia. Bolo poznačené pluralitou umeleckých smerov, čulýmimedzinárodnými kontaktami a slobodnými tvorivými experimentami. Táto etapa bola ovplyvnená prvými akciami po roku 1965 a od roku 1972 návratom k oficiálnej doktríne socialistického realizmu.
Výskum akčného umenia s predstaviteľmi ako Peter Bartoš, Július Koller, Vladimír Popovič, Jana Želibská, Milan Adamčiak a Róbert Cyprich a.i., tvorí rámec druhej časti knihy venovanej akciám Alexa Mlynárčika, ktorý v období rokov 1965-1972 zorganizoval viaceré významné akcie. Prvotným cieľom bolo zozbierať ich podrobnú dokumentáciu, pretože boli z dôvodu ich efemérneho charakteru ťažko zrekoštruovateľné. Mlynárčikov umelecký prínos získal výnimočnú pozíciu aj vďaka dlhoročnej spolupráci s francúzskym kritikom Pierrom Restanym, preto sa pozornosť zameriava na inšpiráciu filozofiou nového realizmu a odzrkadlenie tohoto smeru v jeho diele, ako aj na komparáciu kreatívnych prístupov L. Schwittersa, M. Duchampa či P. Manzoniho. Nové skutočnosti prinieslo priame porovnanie s inými akčnými umelcami a ich postupmi, na príklad s happeningami Allana Koprowa či Wofa Vostella.
Automobilizmus na Slovensku v prvej polovici 20. storočia
Prvá polovica 20. storočia predstavuje z pohľadu vývoja automobilizmu veľmi dynamické obdobie. Ide o časový horizont, počas ktorého sa automobily stali prostriedkom každodennej spotreby. Predmetná publikácia vysvetľuje tento proces a jeho špecifiká na území dnešného Slovenska. Automobilitu chápe v celej jej komplexnosti a v medzinárodnom kontexte. Do obsahu preto boli zaradené aj podkapitoly vzťahujúce sa k vývoju legislatívy či modernizácie dopravnej infraštruktúry.
dostupné aj ako:
Marian Rajnoha - Automobilový pretekár 20. storočia
Beletrizovaný životopis legendy motoristického športu Mariana Rajnohu, pretekára, ktorý počas svojej mnohoročnej automobilovej kariéry získal nespočetné množstvo ocenení a majstrovských titulov.
Dnes uznávaná legenda Marián Rajnoha – 17-násobný majster Slovenska, 4-násobný majster ČSSR, Majster športu, držiteľ ocenenia Automobilový pretekár 20. storočia spomína na svoj život nielen v súkromí, ale najmä na zážitky z pretekárskej dráhy. Ako jazdec rely, neskôr pretekov automobilov na okruhu aj do vrchu zažil mnoho zaujímavého a isto svojimi spomienkami poteší nadšencov motoristického športu. Bohatý obrazový materiál mapuje život Mariana Rajnohu od jeho detstva, cez víťazstvá i prehry na pretekárskej dráhe až po súčasnosť.
Kniha vznikla v spolupráci so skúsenou autorkou memoárov – spisovateľkou Marikou Studeničovou.
Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy
„Prof. Ján Letz pokracuje v tomto diele v plnení svojho ambiciózneho projektu: Sprístupnit slovenskému
citatelovi krestanskú filozofiu 20. storocia, podrobit ju analýze a hodnoteniu najmä z hladiska jej perspektívy pre 21.
storocie. V jeho predchádzajúcich troch zväzkoch nazvaných spolocným názvom Krestanská filozofia 20. storocia a
jej perspektívy, publikovaných postupne v rokoch 2006, 2008 a 2009, sa venoval krestanskej filozofii 20. storocia vo
svete. Už v nich avizoval, že slovenskej krestanskej filozofii 20. storocia sa bude venovat v osobitnom zväzku. Urobil
tak v tomto diele a môžem povedat, že dôstojne, venoval jej celý rozsiahly zväzok. Uvedomoval si pritom, ako aj
naznacil v úvode diela, že hoci slovenská krestanská filozofia je vo svete nevýznamná a prakticky neznáma, predsa
pro domo sua má zásadný význam, lebo pomáha hlbšie odkryt zmysel našich národných dejín, ako aj osobitost a
krestanskú zakorenenost nášho národa.“ – Prof. PhDr. Lukác Ján Veverka, CSc.
„Úloha, na ktorú sa autor podujal, je o to zložitejšia, že mnohí autori sú stále tvorivo cinní a nie vždy je možné zaujat
dostatocný odstup potrebný na kritické zhodnotenie ich prínosu. Napriek tomu považujem za prínosné dielo tohto
druhu, ktoré poskytuje prvú prehladnú informáciu o krestanskom myslení na Slovensku v 20. storocí a svojím
spôsobom je výzvou pre dalšie kritické spracovania osobností, ktoré boli casto privelmi tendencne glorifikované alebo
zatracované.“ – Prof. ThDr. Ladislav Csontos SJ, PhD.
Autor popri bádaní v oblasti systematickej filozofie, zameranom na niektoré základné problémy metafyziky,
gnozeológie, ontológie, antropológie, filozofie osoby a osobnosti, slobody a i., sa vela rokov venuje krestanskej filozofii
20. storocia. Neobchádzal pritom ani slovenskú krestanskú filozofiu, ktorej významným predstavitelom doteraz venoval
desiatky štúdií. Ovocím tohto mnohorocného výskumu je predkladaná monografia. V nej systematicky z filozofického
hladiska prezentuje, analyzuje a zhodnocuje vyše 130 slovenských krestanských myslitelov, ako aj najvýznamnejšie
myšlienkové prúdy. Dosiahnuté výsledky zaclenuje do ideového kontextu doby, v ktorej slovenský národ prešiel a
prechádza ohnom tažkých skúšok, dozrievania a hladania zmyslu svojich dejín i svojej ludskej a krestanskej identity.
Na sklade 1Ks
17,10 €
18,00 €
Kráska a zvrhlík. Rasa a rod v literatúre 19. a 20. storočia
Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov.
Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande.
Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti.
Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N.
Kapitoly z dejín slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia 3. doplnené a rozšírené vydanie
Vysokoškolská učebnica Kapitoly z dejín slovenskej literatúry 2. polovice 20. storočia spracúva tri špecifické literárnohistorické témy: v jej prvom vydaní to bola genéza povstaleckej/vojnovej prózy a tvorba prozaickej generácie vstupujúcej do literatúry v prvej polovici 70. rokov (obdobie normalizácie); do druhého vydania pribúda téma postmoderny, ktorá je vo vyučovaní literatúry jedna z najproblematickejších. V tejto kapitole sa predkladá univerzálne filozoficko-umenovedné poňatie postmoderny, jej sociologická a literárnovedná transformácia a ukážka práca s postmoderným umeleckým textom domácej proveniencie. Kapitola má tak výkladovú (a svojím spôsobom aj komparatívnu) zložku a ukážku praktického analyticko-interpretačného uchopenia problematiky. 3. doplnené a rozšírené vydanie
Na sklade 3Ks
6,84 €
7,20 €
Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu druhej polovice 20. storočia
Už titul monografie signalizuje, že jej obsahom nie je len literárnohistorická reflexia Mináčovej tvorby. Zmeny Mináčovej poetiky sú totiž tesne späté s dobovým kontextom, ktorý ju spoluvytváral. Preto autor monografie upriamuje svoju pozornosť aj na sekundárne texty o Mináčovej tvorbe, prostredníctvom ktorých sa zviditeľňuje dobová rétorika, predstava o úlohe písania a spoločenskej funkcii spisovateľa. S takto načrtnutým konceptom úzko súvisí filozofická kategória subjektu, resp. podoby jeho transformácie.
Pomológia: Odrody 21. storočia
222 AKTUÁLNYCH ODRÔD NA SLOVENSKU
Kniha podrobne popisuje ovocné odrody, ktoré sú v súčasnosti dostupné u nás. Na túto novú pomológiu sme čakali až dlhých 15 rokov.
Krátky slovník slovenského jazyka definuje na svojich stránkach slovo pomológia ako vedný odbor skúmajúci ovocné druhy a ich odrody. Prierezom histórie sa tejto problematike venuje mnoho odborníkov u nás i v zahraničí, ktorí sledujú pribúdajúce odrody ovocných druhov vo svojej oblasti. K najvýznamnejším odborníkom u nás v celej histórii patrí prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., ktorý za ostatných 50 rokov spolu s kolektívmi ďalších skvelých odborníkov priniesol na slovenský knižný trh hneď niekoľko pomológií. Okamžite sa stali bestsellermi a potom celé roky boli praktickými pomocníkmi pre pestovateľov ovocia a záhradkárov - najmä ako návod pri výbere pestovaných odrôd.
Kto je zostavovateľom tejto pomológie? Na to, aby niekto mohol napísať kvalitnú pomológiu svojej súčasnosti, musí byť nielen veľmi skúsený v oblasti starostlivosti o ovocné stromky a drobné ovocie a ich výsadby, ale aj ich šľachtenia i vrúbľovania, avšak aj odborne podkutý v pestovateľskej praxi. Nesmie mu chýbať trpezlivosť pri pátraní po autoroch nových, iba málo propagovaných vyšľachtených odrôd. Nejeden si myslí, že čím je svet kozmopolitnejší, tým je zostavovanie takejto odbornej publikácie jednoduchšie. Verte, nie je to tak. Takýmto odborníkom je práve hlavný autor tejto publikácie Ing. Marián Komžík. Dlhé roky pracuje na rozširovaní svojej odbornosti. Dennodenne v odbornej praxi pomáha nielen slovenským záhradkárom, ovocinárom a sadárom pri rozširovaní kvalitných a chutných odrôd ovocných druhov. Tým, že je človek z praxe s obrovskými skúsenosťami, je v súčasnosti najvhodnejší odborník na zostavenie pomológie, ktorá zachytáva väčšinu nových u nás ponúkaných odrôd ovocia.
Pre súčasné a budúce generácie Marián Komžík zachytil dnešný stav pestovaných a predávaných odrôd. Dlhé mesiace pátral po ponúkaných, dostupných a pestovaných odrodách na Slovensku. Náš trh sa medzičasom výrazne otvoril svetu a dnes u nás záhradkári pestujú ovocné stromky a drobné ovocie z okolitých krajín, ako sú najmä Česko, ale aj Poľsko, Ukrajina či Maďarsko. Rozšírené sú i dovezené odrody z Nemecka, Holandska, Švajčiarska a Anglicka, ale aj z Ruska, Talianska, Francúzska, mnohé sú však aj spoza Atlantického oceánu z Kanady, Brazílie a Spojených štátov amerických.