Dobrá kniha strana 23 z 24

Hlavnou postavou novely je Áron. Autorka ho predstvuje ako hebrejského otroka v Egypte, žiarlivého brata, Mojžišovho hovorcu, vnímavého poslucháča Božieho hlasu, kajúceho modloslužobníka, muža poznajúceho svoje nedostatky, očakávateľa naplnenia Božích prisľúbení v novej vlasti, pokorného a poslušného veľkňaza, ktorý sýty svojich rokov skonáva na hranici prisľúbenej zeme. Židovská i kresťanská tradícia vždy vnímala ako hlavnú postavu tejto pohnutej etapy dejín vyvoleného národa Mojžiša. Áron bol vždy v jeho tieni. Keď Francine Riversová napísala o ňom knihu, chce nám tým povedať, že aj táto biblická postava je zaujímavá, stojí za to bližšie ju poznať a nechať sa jej skúsenosťami a postojmi inšpirovať aj po tisícročiach.

Páter Jozef Porubčan SJ (1925 – 1998) sa počtom vydaných radí k najplodnejším katolíckym autorom 20. storočia na Slovensku. Len v Dobrej knihe vyšlo sedemnásť zväzkov jeho diela. Pri príležitosti desiateho výročia jeho smrti prichádzame k čitateľom s druhým vydaním jeho Myšlienok na každý deň..

Príručka obsahuje najzákladnejšie vieroučné výroky Cikrvi. Je určená pre každého, kto chce vedieť, v čo verí a prečo.

Zväzok obsahuje: evanjeliá, Skutky apoštolov, listy apoštolov Pavla, Petra, Jakuba a Jána a Zjavenie apoštola Jána.

Úvodné poznámky a vysvetľujúce komentáre ku všetkým liturgickým čítaniam na nedele a sviatky počas celého cirkevného roka, zoradené podobne ako misál podľa priebehu cirkevného roka vo všetkých troch cykloch, môžu byť dobrou pomôckou tak pre kňazov pri príprave homílie, ako i pre všetkých veriacich k plnšiemu prežívaniu sviatočných dní v roku.

Svätá Panna rozviazala tŕňovú korunu, veľmi opatrne mu ju zložila z hlavy a položila ju ku klincom. Svätá Panna umyla Pánovu hlavu a krvavú tvár. Mokrou špongiou mu stierala z vlasov zaschnutú krv. Starostlivo čistila ranu za ranou. S množstvom rán rástol jej súcit a neha, lebo si uvedomovala, akým utrpením prešiel jej Syn. Postupne umyla všetky rany. Teraz mohla do najmenších detailov vidieť utrpenie svojho Syna. Všetky hrudné kosti i kosti končatín boli vykĺbené a tým aj neohybné. Na pleci mal hroznú ranu, ktorú mu spôsobil kríž, a celá horná časť tela bola pokrytá modrinami a ranami po korbáčoch. Na ľavej strane hrudníka mal malú ranku, ktorou prešiel hrot Kassiovej kopije. Na pravej strane bola široká rana na mieste, kde kopija prebodla srdce. Mária Magdaléna kľačiačky pomáhala svätej Matke. Sústredila sa najmä na Pánove nohy, ktoré naposledy umývala svojimi slzami, utierala ich vlasmi a tisla si k nim svoju bledú tvár, lebo z úcty sa nechcela dotknúť Ježišovej tváre. Zbožné ženy kľačali vedľa nej a striedavo jej podávali nádobku, z ktorej vyberala vzácnu masť a ňou natierala Synove rany. Keď svätá Panna ponatierala všetky rany, zavinula svätú Ježišovu hlavu do plátna, ale tvár ešte nezakryla. Zatlačila Ježišove pootvorené oči a chvíľu na nich podržala ruku. Potom mu zavrela aj ústa, pobozkala ho, objala a svoju tvár privinula k Synovej tvári. Ján k nej pristúpil a poprosil ju, aby sa rozlúčila s telom svojho Syna, lebo sa blíži sobota a Ježiša treba pochovať. Poslúchla ho, poslednýkrát objala sväté telo a s novou bolesťou v srdci im ho odovzdala.

Počas posledných mesiacov sme rozjímali nad postavami apoštolov a prvých svedkov kresťanskej viery, o ktorých sa zmieňujú spisy Nového zákona. Teraz svoju pozornosť sústredíme na svätých otcov prvých kresťanských storočí. Tak budeme môcť pozorovať, ako Cirkev začala svoju púť dejinami ... Ide o cestu, na ktorej možno nájsť nespočetné témy, s ktorými sa musíme vyrovnávať aj dnes. Zapájajú nás do plodného duchovného hľadania, ku ktorému vyzývam všetkých veriacich. (Benedikt XVI.)

Cieľom  tejto  knižnej  publikácie  je  vyplniť  medzeru,  ktorú  máme  v poznaní  významných  osobností  spomedzi  slovenských  jezuitov.  Páter  Vendelín  Javorka  SJ  (1882  –  1966)  medzi  ne  dozaista  patrí.  Okrem  jeho  pohnutých  životných  osudov,  ktoré  ho  zaviedli  do mnohých  krajín,  sa  dozvieme  o jeho  ekumenickom  úsilí.  Ideál,  pre  ktorý  žil,  pracoval  a trpel,  bolo  zjednotenie  pravoslávnej  a katolíckej  Cirkvi.  Počas  svojho  pohnutého  života  mal  páter  Javorka  mnoho  príležitostí  presvedčiť  sa,  že  je  to  náročný  a čisto  ľudsky  neuskutočniteľný  ideál.  Preto  sa  stal  budovateľom  a prvým  predstaveným  Pápežského  ruského  kolégia  v Ríme  (Russicum).  Ekumenizmus  patrí  k jeho  prvoradým  úlohám.

Autorky s dlhoročnými skúsenosťami s pedagogickou a dramatickou výchovou sa pozerajú na Bibliu ako na bohatý prameň pedagogických a dramatických podnetov pre detské vnímanie. Okrem stručného všeobecne pedagogického úvodu so zameraním na dramatickú je kniha zbierkou hier a "scénok" a divadelných "scenárov" s biblickými námetmi. Tie sú odstupňované podľa schopností detí i podľa náročnosti realizácie. Dopĺňa ich inštrukčný obrazový materiál. Publikácia je výbornou pomôckou pre všetkých, ktorí v kre sťanskom prostredí a v kresťanskom duchu pracujú s deťmi: pre animátorov, katechétov, pre detské tábory, centrá voľného času.

Je veľkým umením a darom vedieť čítať jednotlivé časti Svätého písma vo vedomí ich súvislostí. Autor robí v knižke prierez Bibliou so zreteľom na päť veľkých tém dejín spásy. Kľúčik k Biblii mladým čitateľom ukáže, ktoré novozákonné a starozákonné ud alosti navzájom súvisia, ako môže jedna pasáž poslúžiť pri pochopení inej.

Čo môžu robiť kresťania zoči-voči svetu drog? Najjednoduchšie je si povedať, že sa nás tento problém netýka. Kniha Cirkev, drogy a toxikománia neponúka toto ľahké riešenie, nezakrýva nám oči, otvára ich. Autorský tím dôležitej vatikánskej inštitúcie – Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov – zložený z odborníkov z celého sveta v nej otvorene hodnotí príčiny, priebeh a dôsledky drogovej závislosti. Zaoberá sa otázkou legalizácie „mäkkých drog“, odhaľuje mechanizmy obchodu s drogami, domýšľa dôsledky, ktoré má toxikománia na spoločnosť. Predovšetkým však vidí človeka, najmä mladého, ktorý je obeťou tohto zla. Hľadá k nemu cestu, ukazuje možnosti, ako mu vyjsť v ústrety, pátra po príčinách jeho nešťastia. S rešpektom k širokému spektru skúseností v prevencii a liečbe drogových závislostí načrtáva východiská, o ktoré sa môžu oprieť rodičia, terapeutické komunity, psychológovia a duchovní poradcovia, kňazi, biskupi.

Na Slovensku je raritou, že k takej kratučkej knihe Starého zákona akou je Pieseň piesní, vychádza taký rozsiahly komentár. Jeho vnímavý čitateľ sa pristihne zasiahnutý výnimočnosťou tejto knihy viackrát. Ponajprv užasne nad tým, že v texte Piesne piesní sa ani raz nevyskytuje slovo Boh. Ďalej nad hĺbkou a šírkou, ktorou ho autor doslova obklopí pri vysvetľovaní nádherných, neraz odvážnych obrazov. Jedinečná poézia Veľpiesne ich používa neúrekom. Bude žasnúť nad tým, aký nesmierne živý súvis je medzi vzťahom Boha k vyvolenému národu, k Cirkvi a k jeho obrazu - človeku. Prežije neopakovateľné chvíle duchovnej radosti - nebojme sa povedať až mystickej -, ak sa mu podarí - ako milej z Veľpiesne - aspoň na chvíľu sa vložiť do objatia milujúceho Boha. Pieseň piesní hovorí o otvorenom náručí Božej lásky v každom verši.

Texty Svätého Otca vybrané v tejto knižke chcú ukázať jeho osobitý štýl vyjadrovania, ktorý sa vyznačuje triezvosťou, jasnosťou a krásou. Pápež sa o Panne Márii vyjadruje stručne, nikdy však nevynechá podstatné prvky. S veľkou precíznosťou vždy dáva Márii miesto, ktoré jej patrí: zmyslom jej života je „velebiť Pána“ (porov. Lk 1,46) tým, že nesleduje svoj životný plán, ale necháva sa zapojiť do širšieho rámca diania. Pápežov štýl počíta so schopnosťou vnímať a prijímať krásu, ktorá má schopnosť vytvárať spoločenstvo a necháva sa „očariť“ životom. Čitateľ tu bude nachádzať trvalý odkaz na Máriu, ktorej viera sa už od prvého oslovenia anjelom spája s radosťou. Radosť patrí k podstate kresťanstva, je súčasťou Božieho kráľovstva (porov. Rim 14,17), patrí k človeku. Radosť je veľmi vzdialená prekrútenému a utrápenému odriekaniu, ktoré od seba oddeľuje telo a ducha, myseľ a srdce.

Nebýva zvykom, aby zdravotné sestry písali knihy. No kto je povolanejší hovoriť o situácii človeka zoči-voči utrpeniu druhých? Týchto niekoľko stránok je svedectvom ženy, zdravotnej sestry, ktorá mala svojich pacientov rada. Nebála sa byť pri nich, nebála sa plakať nad ich bolesťou. Nebála sa prejaviť skutočný súcit. Stala sa milosrdným samaritánom.

Rachab. Jedna z piatich žien, ktoré majú miesto v rodokmeni Ježiša Krista. Nemenej zaujímavý príbeh ako príbeh Tamary, ktorej príbeh ste mohli čítať na stránkach rovnomennej knihy z pera známej americkej pisateľky románov Francine Riversovej. V poradí druhá kniha v obľúbenej edícii Výnimočné biblické ženy. Pre vaše potešenie.

Ponorte sa s nami do šťastného, občas náročného, niekedy chaotického, častokrát inšpirujúceho, ale vždy požehnaného života Danielle Beanovej, šťastnej manželky Dana Beana a matky šiestich malých detí. Táto zbierka esejí nás zavedie k nim do obývacej izby, ale aj medzi regále s potravinami v miestnom obchodnom dome, do záhrady ich rodinného domu, navštívime oddelenie detskej literatúry mestskej knižnice, privoniame k autorkinmu kulinárskemu umeniu, nazrieme do šiestich detských postieľok, spoznáme búrlivú radosť i slzavé údolie tejto obetavej, milujúcej a dôverujúcej manželky a matky. Sama nás pozýva k sebe na návštevu. Tak teda vstúpme…