Don Bosco strana 11 z 16

Táto knižka obsahuje krátke príbehy zakončené malou myšlienkou. Príbehy sú ako tabletky duchovnej múdrosti. Stačí jedna na deň. Po prečítaní príbehu nemôžeš zostať tým, kým si bol.

Naše šťastie sa živí žasnutím. Táto cesta je celkom jednoduchá, a predsa nesmierne obohacuje. Nech totiž robíme čokoľvek, či už jazdíme autom, čítame noviny, raňajkujeme, kosíme trávnik, alebo žehlíme, záleží na nás, ako k tomu pristupujeme. Uprostred života, uprostred všedného dňa môžeme vidieť zázraky. Musíme sa len naučiť hľadieť naň novými očami. Obyčajné veci skrývajú veľký význam. Stôl, chlieb, voda, víno, strom alebo kvet, to všetko nám odrazu môže ukázať svoj zmysel, stať sa symbolom a zažiariť novým leskom.

Neotrasiteľná ateistka Sally Readová konvertovala na katolícku vieru v priebehu deviatich mesiacov. V roku 2010 bola Sally označená za jednu z najlepších mladých spisovateliek britskej básnickej scény. Ako feministka s hlbokým protikatolíckym cítením začala písať knihu o ženskej sexualite. Počas zbierania materiálu k svojej knihe sa rozprávala aj s istým katolíckym kňazom. A tento rozhovor ju priviedol k dramatickému duchovnému pátraniu, ktoré sa skončilo priamo vo Vatikáne, kde bola prijatá do Katolíckej cirkvi. Príbeh je napísaný živým, poetickým jazykom. Autorka veľavravne a presvedčivo opisuje svoje stretnutia s Otcom, Duchom a Synom presne tak, ako jej boli postupne dané. Tieto udalosti vrhli nové svetlo aj na zážitky z minulosti na otcovu smrť, na jej prácu psychiatrickej zdravotnej sestry, na mladé roky života v Londýne. Osvetlili tiež výzvy, ktoré so sebou prináša manželstvo a materstvo v cudzej krajine. A hoci vieru predtým rázne odmietala, po dôvernom stretnutí s Láskou, so samotným Kristom, sa v nej intenzívne rozvinula a vyústila do veľkej životnej premeny. Sally Readová je britská poetka, spisovateľka a bývalá zdravotná sestra. Narodila sa v roku 1971 v Suffolku v Spojenom kráľovstve. Študovala na Open University a University of South Dakota v USA. Okrem niekoľkých básnických zbierok napísala autobiografické diela Žiarivá temnota noci (2016) a Zvestovanie: Volanie po viere v rozbitom svete (2018). S manželom a dcérou žije v Taliansku neďaleko Ríma.

Môj duchovný sprievodca často zdôrazňoval, že hymnou tých, čo sú v pekle, je známy výrok I did it my way (spravil som to po svojom). Nechcem sa, samozrejme, dotknúť fanúšikov Franka Sinatru, no skutočne to platí. Veľmi často sme presvedčení o svojej pravde a o tom, že keby Boh riadil svet po našom, všetko by šlo ako hodinky. Inak ako božský komplex sa to azda ani nedá nazvať. Keď sa však rozhodneme žiť podľa Božích zámerov namiesto tých svojich, budeme musieť staré spôsoby zanechať v dôvere, že tie Božie sú lepšie. Talentovaný kazateľ a strhujúci rečník, jezuitský kňaz Larry Richards nadväzuje na svoju úspešnú knihu Buď mužom! Načrtáva konkrétne kroky, ktoré máme urobiť, aby sme dosiahli vnútorný pokoj. Vyžaduje si to pripraviť plán pre život v súlade s Božou vôľou. Otec Richards je sprievodca, akého každý z nás potrebuje po svojom boku.

Otvorene o úspechoch, pádoch, rodine a viere. Matej Tóth a Zuzana Rehák Štefečeková

Byť doma. Tu sa môžem vyzuť, odložiť všetky pracovné povinnosti, byť taký, aký skutočne som. Nechám sa občerstviť trochou pokoja, slobody, lásky. Po tomto túži každý človek. Mnohí sa však necítia doma, ani keď sú doma. Čo je to vlastne domov? Prečo ho potrebujeme? A čo presne znamená byť doma? Zacharias Heyes poukazuje na spôsoby, ako môže človek, vystavený zmenám dnešných čias, nájsť svoj domov v sebe a v Bohu. Čitateľovi dáva podnety a pozýva ho, aby každý deň pomocou praktických cvičení preberal zodpovednosť za svoju dušu a staral sa o ňu. Zacharias Heyes je mníchom benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu. Rodák z Porýnia sa rozhodol vstúpiť do kláštora po púti z Taize do Santiaga de Compostela. Podľa benediktínskeho princípu modli sa a pracuj otec Zacharias popri písaní kníh pracuje v dielni a vedie kurzy remesla s duchovným sprevádzaním.

Vítame vás v Tammire, v malej dedinke uprostred tajomných hôr. Odohráva sa tam príbeh plný nevšedných ľudských osudov, nečakaných divov, šľachetných zvierat a čarovnej vŕby. Možno aj vy považujete vŕbu za strom, ktorému sa dá vyžalovať. V Tammire je to trochu inak... Záhadné odkazy a zvláštne javy prebúdzajú zvedavosť a túžbu spoznávať svet za podivuhodnou žiarivou guľou, ktorá mení život mnohých ľudí. Až keď zrazu rozumiete, o čom sa rozprávajú zvieratá, zistíte, že ste svedkami niečoho nadprirodzeného. Stali ste sa priateľmi čarovnej vŕby. Kniha Kráľovná z Tammiru – Priatelia čarovnej vŕby je prvou zo série fantazijných príbehov mladého slovenského autora. Vladimír Štefanič je literárne nadaný katolícky kňaz, ktorý pôsobí na východnom Slovensku. Vo svojom diele pútavo prepletá osudy jednotlivých postáv a necháva veľký priestor fantázii čitateľa. Hneď v úvode sa prenesiete do malej zasneženej dedinky uprostred tajomných hôr, kde sa odohráva čarovný príbeh plný poetických až mystických obrazov a záhadných dialógov. Napriek dramatickosti je to kniha, ktorá pohladí dušu. Neponúka gýčovú romantiku, ale umožní vám snívať i premýšľať a bude vás prekvapovať až po poslednú stránku.

Úlohou rodičov nie je utierať slzy detí, ale zabraňovať, aby sa tvorili. Obyčajne rodinu neničia a nerozdeľujú veľké problémy, ale maličkosti. Uvedomujeme si, že v krajnej situácii sme schopní riskovať život, aby sme zachránili druhého, ale nevieme zdvihnúť zo zeme špinavú ponožku, aby sme mu urobili radosť. Rodina funguje, keď je citlivé jadro pevné. Treba dýchať ustavičnú a konkrétnu lásku. Je to každodenná injekcia nádeje, ktorú deti potrebujú, aby prežili v tomto svete. Manžel a manželka sa musia znova periodicky zamilovávať. Občas oprašovať romantické obrady počnúc kvetmi a končiac pozeraním si do očí, keď sa spolu rozprávajú… Bruno Ferrero v tejto knihe predstavuje hlavnú radu dona Bosca, tajomstvo kňaza a vynikajúceho vychovávateľa: „Usiluj sa, aby ťa mali radi.“ Získajte teda aj vy doktorát z rodinnej lásky, ktorá urobí vaše deti šťastnými a spokojnými.

Dnes sme vystavení veľkému množstvu impulzov, ktoré na nás útočia. V meste na nás vyskakujú reklamné pútače, popri cestách bilbordy. Vo výťahoch, v reštauráciách aj vo väčšine obchodov musí hrať v pozadí vždy nejaká hudba. Naše uši, náš mozog aj naše srdce prijímajú denne viac podnetov, ako je pre nás dobré. Nevieme ich spracovať. Už sa ani nedokážeme naladiť na svoje vnútro. A práve takémuto stavu sa chcel vyhnúť svätý Benedikt. Svoju regulu začína slovom: Počúvaj! Pozýva nás, aby sme načúvali svojmu srdcu a hľadali seba samého v tichu. Len tak môžeme objaviť, čo nám osoží, obnoví naše sily a naplní naše vnútro.