Don Bosco strana 4 z 19

Knižka obsahuje krátke príbehy končiace malou myšlienkou. Príbehy sú ako tabletky duchovnej múdrosti. Stačí jedna na deň. Po prečítaní príbehu nemôžeš zostať tým, kým si bol.

Salezián Marián Peciar prináša širší pohľad na prístup pápeža Františka k ľuďom na okraji spoločnosti. Ukážka z knihy: „Sledujúc pápeža Františka, jeho gestá, postoje a mimiku, sa niekedy pýtam sám seba, či to s tou pozornosťou k chudobným tak trochu nepreháňa. Či je naozaj vždy potrebné tak akoby provokovať. Veľmi sa mi páči jeho vnútorná sloboda, nečakané výlety mimo protokolu. Keď odloží pripravený text, vždy sa dá očakávať príhovor, ktorý ešte dlho rezonuje. No František nezostáva iba pri slovách. Jeho gestá si nedokážu vysvetliť ani najlepší odborníci na marketing. Vraj sú ako z najnovších príručiek. František je však vynikajúci študent, ktorému prednáša najlepší Odborník na ľudskosť. Denne sa s ním stretáva a radí. Preto má ľudskosť a prístup Svätého Otca črty tých, ktorí kráčajú po ceste svätosti. Vidí totiž v človeku Ježiša. A chce, aby v človeku, najmä v tom chudobnom, opustenom, odvrhnutom, celá Cirkev videla Ježiša.“

Píše sa rok 2016. Mladá nigérijská žena Joy sníva svoj sen o krásnej budúcnosti. Realita, v ktorej žije, jej ho však nedovolí dosnívať. Na jednej strane vidí chudobu krajiny a biedu rodiny, na druhej strane jej zhoda udalostí dáva nádej na dobrý zárobok v Európe. Odísť alebo neodísť? Sen je silnejší. Rozhodne sa. A tu sa začína skutočný a dramatický príbeh, ktorý vás priam vtláča do kresla – ako pri štarte lietadla. Joy je náhle vtiahnutá do siete organizovaného zločinu obchodovania s ľuďmi. Nie je to ľahké a lacné čítanie, ale pravdivé. Presne tak ako sám život. „Keď som sa ráno zobudila, nevedela som si hneď spomenúť na to, kde som. Nebola som v izbe v Castel Volturne, kde boli špinavobiele steny posiate vlhkými škvrnami, zatuchnutý vzduch nevetraného priestoru, kam som chodievala spať na niekoľko hodín v noci… Otvorila som okno dokorán a uvidela som nové slnko. Bola som slobodným človekom, ktorý sa naň môže dívať, koľko sa mu zachce. Bol máj, mesiac mojich narodenín, a slnko na oblohe jasne žiarilo.“ Príbeh Joy oslovil aj pápeža Františka, ktorý sa s ňou osobne stretol a sám napísal predslov k tejto knihe. „Ďakujem ti, že si nám dala možnosť spoznať svoj príbeh absolútnej odvahy. Umožňuje nám lepšie pochopiť tých, čo zažili útrapy obchodovania s ľuďmi. Najdrahšia Joy, buď odvážna, študuj a neboj sa. Si šikovná, len tak ďalej!“ napísal pápež František. V príbehu Joy sa spájajú životy mnohých iných, ktorí sa chytili do pekelnej pasce a postihla ich tragédia neviditeľného obchodu s ľuďmi. Je to príbeh na jednej strane neznámy, no na druhej strane podozrivo všadeprítomný v našej globalizovanej spoločnosti. Pozornému čitateľovi neujde, že jej krížová cesta je ako mozaika životov, ktoré prežívajú mnohí najzraniteľnejší bratia a sestry prehliadaní ostatnými. Joy až po svojom vylodení v Taliansku zistila, že ju podviedli a ocitla sa v rukách obchodníkov s ľuďmi. Zdá sa, že tento proces dehumanizácie sa začína vždy rovnako – človek je nútený opustiť svoju vlasť, aby sa stal súčasťou periférií veľkomiest. Tento „neviditeľný“ človek stratený v anonymite postupne prichádza o orientačné body svojej identity, ktoré ho spájajú s vlastnou kultúrou. S týmto problémom sa ešte aj dnes stretávajú mnohé rodiny. Obchodníci s ľuďmi sú indivíduá bez škrupúľ, ktoré ryžujú na nešťastí iných, využívajú ich zúfalstvo, aby ich zotročili. Vedia dokonca naplánovať „metodickú“ zradu – obetiam odoprú pravdivé informácie, až kým im násilie a bezprávie postupne nezoberú sny.

Vynikajúca kniha pre všetkých, ktorí sa cíta unavení. Už nevládzem… Koľkokrát sme zakúsili tento pocit, keď sme unavení vyrážali do prírody, na plaváreň či za obľúbeným relaxom. Sila sa v nás obnovila a my sme opäť mohli vstúpiť svieži do života. Mnohým sa však sila nevrátila, a to ani po dlhšom oddychu či dovolenke. Ba nepomohla im ani zmena zamestnania. Ostali akoby ochromení na kraji cesty, neschopní opäť kráčať a užívať si prítomnosť a vzťahy. Kde sa stala chyba? Dá sa vyjsť zo slepej uličky sklamania a bezmocnosti? Aj vďaka tejto knihe môžeme odkryť nové poznanie o sebe, znovu sa zamyslieť nad svojím životným nastavením a nájsť neobjavené hodnoty. Získame príležitosť premýšľať o svojej únave a urobiť rozhodnutia, ktoré sa stanú nádejou na zmenu.

Jazyk dáva život našim myšlienkam, pocitom, emóciám a spája nás s vonkajším svetom. Náš spôsob reči má veľký vplyv na vznik a stabilitu medziľudských vzťahov. Vypovedané slovo druhého človeka požehnáva, oceňuje, prejavuje mu úctu a vďaku. Tvorí jednotu a buduje mosty. Dokáže však tiež preklínať, súdiť a byť falošné. Vie priniesť zlo, nepochopenie, rozkol, ba aj smrť. Táto kniha nám pomáha lepšie pochopiť dôležitosť jazyka pri budovaní našich vzťahov. Ich kvalita totiž závisí od múdreho a opatrného používania slova. Autor zručne odpovedá aj na otázky: Čo robiť, keď sa ocitneme v prostredí ohovárania, ktoré sa čoraz viac javí ako „normálne“? Aký postoj zaujať, keď uviazneme v zvrátenom kolotoči klebetenia, kde sa neberie do úvahy dobro človeka?

Svätec nikdy nerastie sám. Don Bosco rástol v láskavom rodinnom prostredí, ktoré vytvárala svojou dobrotou jeho mama. Margita Occhienová (1788 – 1856) veľmi dobre rozumela životu, preto aj ľudia rozumeli jej. „Ľudová“ spiritualita tejto ženy sa zakladala na evanjeliových hodnotách. Ján Bosco ich prijal, žil a použil ako tehličky svätosti, ktorá nespočíva v pochopení ťažkých teologických kníh, ale v láskavej službe tým, čo sú okolo nás. Mama Margita zomrela 25. novembra 1856 v prítomnosti svojho syna a mnohých chlapcov. Jej život je aj po dvesto rokoch inšpiráciou pre každého, kto chce byť vždy na pulze dní, bližšie k srdcu iných aj k Bohu.

Sledujem u ľudí na Slovensku či na potulkách Európou veľa smútku, skepticizmu, osamotenosti. Bez ohľadu na to, či sú veriaci. Všetci však prichádzame z rodiny a chceme sa posunúť k radosti, optimizmu, k prežívaniu spoločenstva. Mám nádej, že prijatie, spoločenstvo, pomoc v problémoch a radosť zo života – je v rodine. V kútiku duše verím, že po prečítaní tejto malej brožúrky budete mať túto nádej aj vy.“ Monika Jucková, autorka Brožúrka z edície Viera do vrecka 2022, ktorá je zameraná na posolstvá pápeža Františka pre Slovensko. Tentoraz sa zameriame na rodinu a vzťahy v nej.

Občas si kladiem otázku, ako zvládajú neveriaci náročné obdobia, akým teraz prechádzam ja. Človek má potrebu obrátiť sa na niekoho a povedať: ,Uzdrav ma.‘ Neveriaci sa môže len spoľahnúť na lieky a nič viac. Ja sama som potvrdením toho, že lieky neraz nestačia.“ Giulia Gabrieliová sa narodila v Bergame 3. marca 1997. Prežila len 14 rokov. Čo sa dá stihnúť za taký krátky čas? Čo môže človek v tomto veku vedieť o živote? A predsa Giulia nežila len pre krásne túžby mladého dievčaťa, hľadela na život s nadšením a obdivom. Zápisky z jej denníka sa stávajú podkladom pre knihu, ktorú vždy túžila napísať. Bohatstvo Giuliinho života sa tu odkrýva v prítomnej chvíli preniknutej svetlom viery. Knihu Naboso do neba odporúčame všetkým (zvlášť birmovancom), ako vhodný príklad života mladého človeka a jeho pohľadu na vieru a svet.

Táto knižka obsahuje krátke príbehy zakončené malou myšlienkou. Príbehy sú ako tabletky duchovnej múdrosti. Stačí jedna na deň. Po prečítaní príbehu nemôžeš zostať tým, kým si bol.

Po slobode túžime všetci, nevyhnutne ju potrebujeme. No nie je sloboda ako sloboda. Výstižným obrazom správne chápanej a uplatňovanej slobody je púť. Pútnik je človek, ktorý má pred sebou cieľ, vie, kam ide. Jeho cesta má zmysel. Ak majú byť naše slobodné rozhodnutia v zhode s našou najvnútornejšou bytosťou a majú priniesť hlboký vnútorný pokoj, je dôležité, aby boli v zhode s pravdou.

Ak by sme chceli pontifikát pápeža Františka vyjadriť troma slovami, nebolo by to ťažké: život podľa evanjelia. Presne k tomu vedie František aj celú Cirkev. Je to pápežsky jednoduché stačí si čím častejšie klásť elementárne otázky: Čo by teraz na mojom mieste a v tejto situácii robil Kristus? Pri kom by sa zastavil? Na čo by sa ho spýtal? Čo by si obliekol? Ako by cestoval? Kde by jedol? Tieto otázky nenechajú srdce na pokoji, jednoducho nás vyrušujú. Marián Gavenda (1963) je katolícky kňaz a publicista. Pôsobil ako hovorca Konferencie biskupov Slovenska a šéfredaktor Katolíckych novín. Napísal a preložil viacero kníh, niekoľko tém spracoval aj v rámci edície Viera do vrecka. V súčasnosti spravuje farnosť Bratislava-Devín. Aktívne spolupracuje s TV Lux a sprevádza slovenských pútnikov.

Talianske slovo pellegrino znamená pútnik, pocestný. A práve tento výraz najlepšie vystihuje autora a hlavného protagonistu novej knihy, ktorá čitateľa vtiahne do kresla. Giuseppe Pino Fusaro (1962) bol úspešný norimberský gastronóm a mužský model s podmanivým pohľadom. Získal všetko, o čom ako dieťa talianskych gastarbeitrov v Nemecku sníval: luxusný život, úspech, peniaze, najkrajšie ženy aj prominentných priateľov. Dnes z toho Pino nemá takmer nič a je šťastnejší než kedykoľvek predtým. Pretože po nespočetných alkoholových a drogových excesoch, pobyte vo väzení, ťažkých depresiách, nevydarenom pokuse o samovraždu, po neúnavnom hľadaní zmyslu života a šťastia, ku ktorému kráčal cez budhizmus i po pútnických cestách, napokon našiel to, pre čo sa oplatí žiť. Svedectvo o jeho životnej ceste, dokumentované mnohými fotografiami, je až neuveriteľne skutočné.

Objavila som, že zlo, ktoré spája stále väčší počet ľudí, je samota. Paradoxom zostáva, že svet komunikácie sa stal svetom ne-komunikácie. Ľudia sa cítia osamelí napriek tomu, že sú obklopení stovkami ,priateľov na sociálnych sieťach. Spoločnosť blahobytu sa v skutočnosti stala spoločnosťou biedy, hovorí v úvode autorka tejto príručky, ktorá už roky vedie kurzy sebapoznávania a duchovného uzdravovania. V jednotlivých kapitolách nám postupne pomáha rozpoznať rany v našom srdci. Pretože kroky na ceste uzdravenia vedú predovšetkým do vlastného vnútra: Kto som? Ako rozmnožiť svoj duchovný potenciál, aby som vedel odpovedať na najhlbšie potreby svojej duše? Ako spoznať zmysel utrpenia vo svojom živote a premeniť ho tak, aby som sa stal slobodnejším a schopnejším budovať autentické vzťahy? O autorke: Chiara Amiranteová (1966) je zakladateľka a predsedníčka komunity Nuovi Orizzonti. Od roku 1990 sa venuje mladým ľuďom, ktorí žijú v morálne skazených oblastiach mesta Ríma. Nazýva ich ľudom noci. Pohnutá ich utrpením a hnaná túžbou pomáhať im žiť dôstojne a plnohodnotne, založila v Ríme malé spoločenstvo. Komunita Nuovi Orizzonti sa postupne stáva hnutím lásky, solidarity a prijatia pre mnohých ľudí po celom svete. V roku 2004 Chiaru vymenoval Ján Pavol II. za členku Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich a v roku 2012 Benedikt XVI. za členku Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie.

Byť doma. Tu sa môžem vyzuť, odložiť všetky pracovné povinnosti, byť taký, aký skutočne som. Nechám sa občerstviť trochou pokoja, slobody, lásky. Po tomto túži každý človek. Mnohí sa však necítia doma, ani keď sú doma. Čo je to vlastne domov? Prečo ho potrebujeme? A čo presne znamená „byť doma“? Zacharias Heyes poukazuje na spôsoby, ako môže človek, vystavený zmenám dnešných čias, nájsť svoj domov – v sebe a v Bohu. Čitateľovi dáva podnety a pozýva ho, aby každý deň pomocou praktických cvičení preberal zodpovednosť za svoju dušu a staral sa o ňu. Zacharias Heyes je mníchom benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu. Rodák z Porýnia sa rozhodol vstúpiť do kláštora po púti z Taize do Santiaga de Compostela. Podľa benediktínskeho princípu „modli sa a pracuj“ otec Zacharias popri písaní kníh pracuje v dielni a vedie kurzy remesla s duchovným sprevádzaním.

Byť doma. Tu sa môžem vyzuť, odložiť všetky pracovné povinnosti, byť taký, aký skutočne som. Nechám sa občerstviť trochou pokoja, slobody, lásky. Po tomto túži každý človek. Mnohí sa však necítia doma, ani keď sú doma. Čo je to vlastne domov? Prečo ho potrebujeme? A čo presne znamená byť doma? Zacharias Heyes poukazuje na spôsoby, ako môže človek, vystavený zmenám dnešných čias, nájsť svoj domov v sebe a v Bohu. Čitateľovi dáva podnety a pozýva ho, aby každý deň pomocou praktických cvičení preberal zodpovednosť za svoju dušu a staral sa o ňu. Zacharias Heyes je mníchom benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu. Rodák z Porýnia sa rozhodol vstúpiť do kláštora po púti z Taize do Santiaga de Compostela. Podľa benediktínskeho princípu modli sa a pracuj otec Zacharias popri písaní kníh pracuje v dielni a vedie kurzy remesla s duchovným sprevádzaním.

Dnes sme vystavení veľkému množstvu impulzov, ktoré na nás útočia. V meste na nás vyskakujú reklamné pútače, popri cestách bilbordy. Vo výťahoch, v reštauráciách aj vo väčšine obchodov musí hrať v pozadí vždy nejaká hudba. Naše uši, náš mozog aj naše srdce prijímajú denne viac podnetov, ako je pre nás dobré. Nevieme ich spracovať. Už sa ani nedokážeme naladiť na svoje vnútro. A práve takémuto stavu sa chcel vyhnúť svätý Benedikt. Svoju regulu začína slovom: Počúvaj! Pozýva nás, aby sme načúvali svojmu srdcu a hľadali seba samého v tichu. Len tak môžeme objaviť, čo nám osoží, obnoví naše sily a naplní naše vnútro.