Filokalia

Ďalšia časť diela Evergetinos ponúka poučenia a reflexie z hypotéz 38 a 39, ktoré sa zaoberajú hlbokými zákonitosťami duchovného života. Ústrednou témou je pokora ako nevyhnutný základ duchovného rastu. Čitateľ je vedený k uvedomeniu, že Božie poučenie neprichádza iba prostredníctvom „vzdelaných“ alebo „svätých“ ľudí, ale aj skrze jednoduchých, neznámych či dokonca hriešnych osôb. Práve otvorenosť srdca a schopnosť prijať pravdu bez ohľadu na jej pôvod sa ukazuje ako znak skutočnej duchovnej zrelosti. Zároveň zdôrazňuje význam duchovného otca a poslušnosti. Ukazuje, že kresťan nemá dôverovať sám sebe, ale má sa učiť rozlišovať Božiu vôľu prostredníctvom vedenia druhých, najmä tých, ktorí majú skúsenosť duchovného života. Vzťah medzi duchovným otcom a učeníkom je predstavený ako tajomné spojenie, cez ktoré pôsobí Božia milosť. Príbehy svätého Efréma, Pachomia, Arsenia a ďalších otcov nie sú iba historickými rozprávaniami, ale živými ikonami duchovného zápasu. Odhaľujú nebezpečenstvá pýchy, sebaklamu a duchovného individualizmu, ktoré ohrozujú každého človeka. Zároveň ponúkajú konkrétne rady, ako tieto nástrahy prekonať: modlitbou, poslušnosťou, bdelosťou a neustálym učením sa. Ide o praktického sprievodcu pre tých, ktorí túžia po autentickom duchovnom živote – živote, ktorý je zakorenený nie v teórii, ale v skúsenosti, pokore a otvorenosti voči Božiemu vedeniu.

Pri čítaní východných svätých otcov sa často stretneme s pojmom „nous“. Pôvodne nous bol chápaný starovekými predkresťanskými gréckymi filozofmi ako najvyššia intelektuálna schopnosť človeka. Pod touto schopnosťou nerozumeli aktivitu rozumu, ktorá prichádza k logickým záverom, ale skôr akési intuitívne a bezprostredné poznanie a uchopenie podstaty veci. Pre nich nous bol niečo viac než len priamy kontakt medzi rozumom a pravdou.

Dielo Evergetinos uvádza čitateľa do umenia duchovného života prostredníctvom výberu z učenia mnohých svätých prvých desiatich storočí. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu – theosis. Publikácia sa venuje 22. až 28. hypotéze, ktoré zdôrazňujú dôležitosť voľby správnej spoločnosti, odlúčenia sa od sveta a rôznym aspektom asketického života. Reflexie a komentáre sú prípravou na online formačné stretnutia Filokalia Live .

Dielo Evergetinos vovádza čitateľa do umenia duchovného života prostredníctvom výberu z učenia mnohých svätých prvých desiatich storočí. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu – theosis. Publikácia sa venuje 29. až 37. hypotéze, ktoré približujú pôsobenie démonov, dôležitosť autentického života povolania a dôležitosť poslušnosti duchovnému otcovi. Reflexie a komentáre sú prípravou na online formačné stretnutia Filokalia Live[1]. Záznamy z predchádzajúcich stretnutí sú dostupné na podcaste Pramene a YouTube kanáli.

Rodina ako malý monastier? Pre niekoho vyrušujúca predstava alebo zbožná fantázia, ktorá sa nedá naplniť. Pre iného to však môže byť inšpirujúca myšlienka, ktorá dáva konkrétny návod na posvätenie rodinného života. Aj keď sa zdá, že rodina a monastier sú dva rozličné svety, predsa majú veľa spoločných znakov, než sa na prvý pohľad môže zdať.

Sú knihy, ktoré človek prečíta a odloží, a potom sú také, ktoré sa stávajú spoločníkmi na celý život. K takým patrí aj dielo „400 textov o láske“ od svätého Maxima Vyznávača, ktorému v našej novej publikácii venujeme osobitnú pozornosť. Dovoľte nám namiesto dlhých recenzií ponúknuť slová samotného svätca, ktoré napísal svojmu priateľovi, kňazovi Elpidiosovi. Tieto slová sú totiž najlepším návodom, ako túto knihu čítať: „Zhustil som spisy svätých otcov do krátkych odstavcov, aby boli ľahšie na zapamätanie a osvojenie. Prosím ťa, čítaj ich s pochopením a hľadaj iba to, čo je užitočné... Mnohé kapitoly potrebujú hlbšie štúdium, aj keď sa zdajú byť veľmi jednoduchými.“ Prečo si túto knihu zamilujete? -Esencia otcov: Nie je to len teória, ale výber toho najlepšieho, čo svätý Maxim našiel u svojich predchodcov. -Proti „záplave slov“: V dobe, kedy je veľa hovoriacich, ale málo konajúcich, nás Maxim pozýva k učeniu sa skutkami. -Čítanie, ktoré mení: Táto kniha nie je pre zvedavcov hľadajúcich informácie, ale pre duše hľadajúce Božiu milosť a bázeň. Prijmite toto pozvanie k uvažovaniu nad učením jedného z najvýznamnejších autorov Filokalie. Nech je pre vás každá jedna kapitola z týchto štyroch stoviek krokom bližšie k autentickej láske k Bohu aj blížnemu.

Dielo Evergetinos vovádza čitateľa do umenia duchovného života prostredníctvom výberu z učenia mnohých svätých prvých desiatich storočí. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu – theosis. Publikácia sa venuje 29. až 37. hypotéze, ktoré približujú pôsobenie démonov, dôležitosť autentického života povolania a dôležitosť poslušnosti duchovnému otcovi. Reflexie a komentáre sú prípravou na online formačné stretnutia Filokalia Live[1]. Záznamy z predchádzajúcich stretnutí sú dostupné na podcaste Pramene a YouTube kanáli.

V treťom stupni Rebríka nás svätý Ján Klimak povzbudzuje opustiť „domovinu“ a vydať sa do „exilu“. Už samotný titul naznačuje ducha radikálnosti, aký musí vládnuť v duši človeka, ktorý sa vydáva na cestu k spáse. Je potrebné premôcť pokušenie, ktoré nám nahovára, že učenie obsiahnuté v tomto stupni je určené iba pre tých v „čiernych róbach“. Uvažovanie nad slovami svätého Jána Klimaka veľmi rýchlo zavrhne prvotný dojem, že ide o nejaký trest alebo odstránenie vecí, ktoré sú potrebné. Exil je cestou k skutočnej slobode. Je to postupné odvracanie alebo oddeľovanie sa od sveta, aby sa človek mohol stať neoddeliteľným od Boha. V srdci exilu je hlboká túžba po Bohu; túžba srdca, ktorá vedie človeka k tomu, aby sa k Nemu utiekal ako k zdroju života. Čím viac túto pravdu začneme vidieť, tým jasnejšie nám bude, že lipneme na veciach s pocitom, že ich potrebujeme pre zmysel alebo účel. Exil je veľmi dôležitý, pretože odstraňuje túto ilúziu a vedie nás do odlúčenia, ktoré je naplnené Bohom.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí. O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom. Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom. Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov. Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí. O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom. Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom. Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov. Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí. O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom. Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom. Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov. Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí. O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom. Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom. Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov. Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí. O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom. Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom. Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov. Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných. Mons. Ľubomír Petrík protosynkel Prešovskej archieparchie

Perly, ktoré nám ponúkajú spisy Izáka z Ninive, sú mnohé a životodarné. Niektoré jeho stránky boli skutočným balzamom na rany mnohých mužov a žien všetkých čias. Izák je tiež zvestovateľom nádeje v srdci krehkosti: v ére veľkých politických a náboženských otrasov dokázal v záhyboch tej neistej a nepokojnej histórie – nie veľmi odlišnej od našej – vidieť odraz istej nádeje. Izák, jednoduchý mních, zvolený za biskupa v Ninive a po piatich mesiacoch rezignoval, aby sa vrátil k životu pustovníkov, bol duchovným otcom v najhlbšom zmysle slova, nielen pre tých pár učeníkov, ktorí počúvali jeho učenie, ale aj pre mníchov a kresťanov v každej situácii a všetkých generácií, až do našich dní: muž skúšaný Božou milosťou, vierou, ktorý je schopný odpúšťať, okúsil všetko, samé srdca Boha a nástojčivo hlásajúc lásku k milosrdenstvu. Tu publikované dielo je teda treťou zbierkou Izákovho korpusu, ktorý by sme chceli predstaviť čitateľskej verejnosti.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí. O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom. Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom. Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov. Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných.