Filokalia strana 2 z 8

Dielo Evergetinos uvádza čitateľa do umenia duchovného života prostredníctvom výberu z učenia mnohých svätých prvých desiatich storočí. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu – theosis.

V našej farnosti je už tradíciou, že na začiatku Veľkého pôstu je daná výzva k osvojeniu si alebo prehĺbeniu rôznych asketických cvičení. V roku 2019 sme sa zamerali na duchovné alebo skôr asketické čítanie. Podnet prišiel od jedného farníka, ktorý ma oslovil s nápadom darovať do každej rodiny knihu, ktorá by ponúkla základné kroky pre budovanie duchovného života. Spýtal sa, akú knihu by som odporúčal s tým, že náklady na zakúpenie knihy berie na seba. Bez váhania som odporúčal knižku od Tita Colliandra Cesta asketikov. Svojím rozsahom sa hodila na obdobie Veľkého pôstu a zároveň je hutným úvodom do východnej kresťanskej duchovnej tradície. Zároveň cena umožňovala, aby knižka bola darovaná každému členovi našej farnosti.             Nasledujúce roky ukázali, že to bola dobrá voľba. V duchovných rozhovoroch a počas sviatostí zmierenia som mohol vybadať silnú inšpiráciu poučení, ktoré táto kniha obsahuje. A pre mnohých to znamenalo prehodnotenie svojho vnímania duchovného života. O rok neskôr sa táto kniha použila pri celoročnej duchovnej formácií stredoškolákov.             Tito Colliander (1904 – 1989) sa narodil v Petrohrade, ale väčšinu svojho života prežil v Helsinkách vo Fínsku. Bol hlboko veriacim laikom, ktorý štúdiom svätých otcov nadobudol hlboké poznanie o zákonitostiach duchovného života. Aj keď napísal viacero kníh, predsa najviac je známy knihou Cesta asketikov, v ktorej ponúka vynikajúci výber z diel svätých otcov a jednoduchým komentárom poukazuje na praktické použitie ich múdrosti v živote. Cesta asketikov je tak vynikajúcim zdrojom pre denné zamyslenia, duchovné sprevádzanie a oživenie kresťanského života.             Chcel by som sa poďakovať pánovi Michalovi Medňanskému za pomoc pri získaní práv na preklad a publikáciu tejto knihy.             Dúfam, že čítanie tohto diela vám prinesie rovnaké duchovné ovocie, ktoré mám možnosť vidieť v našej farnosti.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého. Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého. Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Druhý stupeň Rebríka božského výstupu má podtitul „O odpútanosti“ alebo v niektorých prekladoch „O stave bez vášní“. Aj jeden, aj druhý podtitul však môže vyvolať určitú rezervovanosť v srdci človeka, ktorý žije vo svete. Naznačujú totiž radikálnosť tohto stupňa. A tá narastá s čítaním textu. Vieme, že svätý Ján Klimak adresuje svoje poučenia mníchom. Pýtame sa preto, nakoľko sú jeho rady užitočné pre človeka, ktorý bol povolaný žiť uprostred sveta. Na túto otázku dáva odpoveď pápež Benedikt XVI., keď hovorí: „Môže Rebrík, toto dielo napísané mníchom a pustovníkom, ktorý žil pred 1 400 rokmi, povedať niečo aj nám dnes? Môže byť v niečom aj pre nás aktuálna životná púť človeka, ktorý žil stále na vrchu Sinaj a v takej vzdialenej dobe? Na prvý pohľad by sa zdalo, že odpoveď musí byť ,nie‘, pretože svätý Ján Klimak je nám veľmi vzdialený. No ak sa na to pozrieme trocha bližšie, zistíme, že takýto mníšsky život je iba veľkým obrazom krstného života, života každého kresťana. Predstavuje nám, takpovediac, veľkými písmenami to, čo my deň čo deň píšeme malými. Ide o prorocký symbol, ktorý ukazuje život pokrsteného v spoločenstve s Kristom, s jeho smrťou a vzkriesením.“ Pochopenie týchto slov prinesie povzbudenie ochutnať poučenia, ktoré v tomto stupni ponúka svätý Ján Klimak. Napriek tomu, že je ťažké im načúvať a ešte ťažšie je ich prijať, predsa budeme vnímať, že vedú človeka k pravej slobode. Mnísi zanechávali všetko vo svete nie preto, že by nenávideli svet alebo nenávideli iných; ale preto, že ich tam pritiahol Ten, ktorý je nekonečná a absolútna Láska. V ľudskom srdci je naliehavá túžba po tom, čo môže ponúknuť iba Boh. V ňom vidíme zmysel nášho vlastného života, a to, kým sme. A aj keď to môže byť veľmi ťažké, ak sa necháme pritiahnuť Pánom, dovoľte mu, aby nás vzal za ruku a uviedol nás do pravdy svojho života a reality jeho lásky.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého. Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého. Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého. Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Druhý stupeň Rebríka božského výstupu má podtitul „O odpútanosti“ alebo v niektorých prekladoch „O stave bez vášní“. Aj jeden, aj druhý podtitul však môže vyvolať určitú rezervovanosť v srdci človeka, ktorý žije vo svete. Naznačujú totiž radikálnosť tohto stupňa. A tá narastá s čítaním textu. Vieme, že svätý Ján Klimak adresuje svoje poučenia mníchom. Pýtame sa preto, nakoľko sú jeho rady užitočné pre človeka, ktorý bol povolaný žiť uprostred sveta. Na túto otázku dáva odpoveď pápež Benedikt XVI., keď hovorí: „Môže Rebrík, toto dielo napísané mníchom a pustovníkom, ktorý žil pred 1 400 rokmi, povedať niečo aj nám dnes? Môže byť v niečom aj pre nás aktuálna životná púť človeka, ktorý žil stále na vrchu Sinaj a v takej vzdialenej dobe? Na prvý pohľad by sa zdalo, že odpoveď musí byť ,nie‘, pretože svätý Ján Klimak je nám veľmi vzdialený. No ak sa na to pozrieme trocha bližšie, zistíme, že takýto mníšsky život je iba veľkým obrazom krstného života, života každého kresťana. Predstavuje nám, takpovediac, veľkými písmenami to, čo my deň čo deň píšeme malými. Ide o prorocký symbol, ktorý ukazuje život pokrsteného v spoločenstve s Kristom, s jeho smrťou a vzkriesením.“ Pochopenie týchto slov prinesie povzbudenie ochutnať poučenia, ktoré v tomto stupni ponúka svätý Ján Klimak. Napriek tomu, že je ťažké im načúvať a ešte ťažšie je ich prijať, predsa budeme vnímať, že vedú človeka k pravej slobode. Mnísi zanechávali všetko vo svete nie preto, že by nenávideli svet alebo nenávideli iných; ale preto, že ich tam pritiahol Ten, ktorý je nekonečná a absolútna Láska. V ľudskom srdci je naliehavá túžba po tom, čo môže ponúknuť iba Boh. V ňom vidíme zmysel nášho vlastného života, a to, kým sme. A aj keď to môže byť veľmi ťažké, ak sa necháme pritiahnuť Pánom, dovoľte mu, aby nás vzal za ruku a uviedol nás do pravdy svojho života a reality jeho lásky.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Charles Pierre Péguy (1873-1914), francúzsky novinár a básnik, sa narodil v Orléans a zomrel vo vojne. Bol najskôr oduševnený socialista so vznešenými ideálmi. Neskôr sa stal presvedčeným katolíkom. Svoju vieru prežíval takmer mučenícky, pretože niektoré skutočnosti pociťoval veľmi extrémne (najmä večnosť pekla). Ako spisovateľ, básnik a autor mnohých polemík bojoval za dôstojnosť človeka a za spoločnosť preniknutú kresťanstvom. Okrem rozličných úvah a poznámok napísal aj báseň Porche du mystére de la deuxiéme vertu (Predsieň tajomstva druhej čnosti, 1911). Je to jedna z najlyrickejších básní, aké kedy Péguy napísal. V básni sa upriamuje na nádej, na malú čnosť, za ktorou idú dve väčšie sestry (viera a láska). Matka nádeje je Panna Mária. Básnik ju v intenzívnych a hlbokých veršoch ospevuje ako „la plus grande bénédiction qui soit descendu sans toute la création“ (najväčšie požehnanie, ktoré zostúpilo na celé stvorenie). Myšlienky tejto básne boli pre mňa motívom k napísaniu týchto úvah o Panne Márii – „najväčším požehnaním, ktoré zostúpilo na celé stvorenie“.

Pred rokmi nakrútili v Amerike film pod názvom Svet temnôt. Jeho dej je nasledovný: V Jeruzaleme na Golgote robia vykopávky. Archeológ naraz oznámil, že našiel hrob Jozefa z Arimatey. V hrobe ležala mŕtvola muža so stopami ukrižovania. Archeológ ukazuje mŕtvolu všetkým a vyhlasuje: Toto je Kristovo telo; teda Kristus nevstal z mŕtvych. Táto správa pôsobí ako zemetrasenie. Všetko, čo žije z Krista, čo Krista pripomína, je odsúdené k zániku. Kňazi odchádzajú do civilného zamestnania, kostoly sa zatvárajú, kláštory sa vyprázdňujú, kríže miznú z domácnosti a z verejnosti. Svet sa ale dostáva do duchovných temnôt. Život sa stáva džungľou, prestávajú platiť všetky mravné hodnoty. Naraz sa zistí, že svet predsa stál na Kristovi, aj keď ho neuznával a popieral. Archeológ však pred smrťou pod ťarchou výčitiek svedomia priznáva, že jeho tvrdenie nebolo pravdivé. Všetko to urobil len z túžby po senzácii, aby sa stal slávnym. „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval“, spievame s oduševnením na veľkonočné sviatky. „Pán naozaj vstal z mŕtvych...” (Lk 24, 34). Po svojom umučení a vzkriesení sa zjavoval svojim učeníkom a ukazoval im svoje prebodnuté ruky a nohy (porov. Lk 24, 39). Od tejto chvíle je táto skutočnosť radostným a víťazným pozdravom: Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal!