Filozofická fakulta Trnavskej univerzity strana 3 z 4

Jadrom tejto práce je pokus o rozpracovanie termínu banálne zlo, ktoré po prvý krát použila Hannah Arendtová v súvislosti s Adolfom Eichmannom. Z interpretácie Arendtovej chápania zla sa pozornosť presúva na skúmanie konformizmu, vstupu kritéria efektivity do ľudského konania a absolutizácie jednej hodnotovej perspektívy. Novosť banálneho zla a základný odklon od tradičných výkladov spočíva v tom, že toto zlo nepáchajú jednotlivci motivovaní túžbou po moci, ale obyčajní ľudia, ktorí si svedomito plnia svoje povinnosti vymedzené ich sociálnou rolou a úlohou v spoločnosti. Na pozadí tohto problému sa v práci postupne rozvíja výklad etického konania, ktoré je konfrontované s bezmyšlienkovitým nasledovaním morálnych pravidiel. Na základe výkladu etiky v Aristotelovom diele Etika Nikomachova je pojem etiky rozšírený o existenciálnu štruktúru zmyslu ľudského konania. Takéto chápanie etiky kladie do popredia namiesto absolútneho zmyslu (akým bola pre Eichmanna povinnosť voči Vodcovej vôli), pluralitu partikulárnych zmyslov, ktoré sa vyjavujú až v konkrétnej situácii ľudského konania. Táto pluralita poukazuje na hodnotovo nejednoznačný charakter nášho konania a potrebu zohľadňovať medze a konečnosť nášho rozumenia svetu.

Profesor Richard Marsina patrí do silnej generácie slovenských historikov, ktorá sa významnou mierou pričinila o formovanie slovenskej historiografie a definovala ju po stránke tematického zamerania, pramenných východísk i metodologického prístupu. Vo všetkých týchto oblastiach je prítomnosť osoby a diela pána profesora neprehliadnuteľná a zásadná, ba možno povedať, že pre každého historika, najmä toho, ktorý sa zaoberá starším obdobím našich národných dejín, je nemožné postupovať vo výskume bez toho, aby sa neoboznámil s doterajšími výsledkami práce profesora Richarda Marsinu. Je až neuveriteľné, aký široký je jeho bádateľský záber, a tak sa môže niektorým zdať až frustrujúce, keď po namáhavom výskume napokon zistia, že „o tom už Marsina písal“...V plnom pracovnom nasadení profesor Richard Marsina v tomto roku oslavuje pozoruhodné okrúhle jubileum činorodého života vedca, vysokoškolského pedagóga a výnimočného kolegu a spolupracovníka. Podľa veku doyen obce slovenských historikov a archivárov, avšak podľa sviežosti ducha mladoň, stále dychtivý po novom poznaní našej národnej minulosti.Táto publikácia pôvodných vedeckých štúdii vznikla pri príležitosti výnimočného životného jubilea pána profesora, ako hold všetkým aspektom jeho diela a osobnosti a ako vyjadrenie vďačnosti jeho žiakov, kolegov a priateľov.

Predkladaná kniha je fragmentom práce autora s textami, ktoré spoluurčovali a stále významne ovplyvňujú nielen európske filozofické myslenie, ale skrze neho celú európsku kultúru a následne i kultúru prebývania človeka na našej Zemi. Úsilie o porozumenie textu sprevádza vedomie vďačnosti i pokory, s ktorou kráča pútnik po už vytýčenom smere vyšľapanej cesty. Kniha o inšpiratívnej filozofii Martina Heideggera je nielen pokusom klásť otázky a hľadať na ne odpovede v kontexte Heideggerovho myslenia, ale zároveň je nesená záujmom o dialóg v komparatívnej etike. Dialóg, v ktorom sa na spoločnej ceste „horskej výchovy“ stretáva filozof s tradíciou, autor s čitateľom, učiteľ so žiakom, pričom obdarovanými na tejto ceste budú môcť byť všetci. Kniha je príbehom hľadania autora, ktorý sa stretol s Heideggerom v existenciálne významnej udalosti svojho života a na túto udalosť stretnutia už nedokáže zabudnúť. Jej objektívnym zámerom je predstaviť Heideggerovu filozofiu gymnaziálnym študentom, ktorí sa s filozofiou stretávajú a podnietiť ich k hlbšiemu štúdiu pramennej i sekundárnej literatúry. V prípade poslucháčov univerzitného štúdia by mohlo ísť o akési propedeutické cvičenie k následným analytickým výkonom myslenia. Ako uvidíme, Heidegger je inšpiratívny nielen dnes, ale aj pre každý odbor štúdia. V knihe tiež chceme poukázať na Heideggerove inšpiračné zdroje a objasniť, v čom môže byť Heideggerova filozofia inšpirujúca pre nás, jej dedičov a interpretov.

V odbornej literatúre i v praxi sa stretávame v súvislosti s diagnostikou i liečbou detskej mozgovej obrny prednostne so zameraním na pohybovú zložku, ktorá je dominantným prvkom tohto ochorenia. Podľa niektorých autorov až 50% týchto detí trpí aj poruchami zrakových funkcií. Podieľa sa na nich množstvo rozličných štruktúr mozgu, takže pôsobením inzultov vedúcich k detskej mozgovej obrne dôjde k poškodeniu zrakových funkcií veľmi ľahko. V systéme komplexnej starostlivosti by teda nemala chýbať rutinná diagnostika zrakových funkcií a ich následná adekvátna stimulácia. Zvlášť, ak berieme do úvahy výskumne potvrdený fakt, že úspešnosť akejkoľvek terapie je okrem iných faktorov limitovaná vekom a s ním spojenou plasticitou nervového systému.Práca je zameraná na problematiku vyšších zrakových funkcií u detí s detskou mozgovou obrnou, zhodnotenie ich výkonov v porovnaní s normou a následne sledovanie zmien, ktoré nastanú v priebehu aplikácie Montessori terapie. Z teoretického hľadiska sa tiež venuje plasticite nervového systému, čo je významný faktor a zároveň podmienka úspešných terapeutických zmien v procesoch vývinovej rehabilitácie. Zvlášť rozoberá Montessori terapiu, jej historické a pedagogické východiská, ďalej jej techniky, špecifiká terapeutickej situácie ako aj možnosti tejto terapie ako súčasti kognitívnej rehabilitácie detí s detskou mozgovou obrnou.

Aké sú kritériá identity osoby pretrvávajúcej v čase?, Aký je vzťah identity a psychologickej kontinuity osobnosti?, Možno pojem osoby, osobnosti pokladať za prirodzený druh?, Čo tvorí spoločnú platformu skúmania identity osoby vo filozofii, psychiatrii a neurovede?, Aké miesto zohráva sloboda vôle v konaní indivídua? Zodpovedať aspoň na niektoré z týchto otázok sme sa podujali v predloženom texte, ktorý vznikol ako výstup grantového projektu Vega Problém Identity osobnosti v súčasnej spoločnosti (č.1/0258/11, hl. riešiteľ. prof. Josef Dolista). Riešitelia projektu nadviazali na problematiku osoby a osobnosti, ktorá sa v dejinách myslenia stala jednou z večných, stále otvoreným tém. Teoretickým východiskom skúmania problému identity osoby je charakteristika človeka ako unitas multiplex – jednota založená na mnohorakosti. Z metodologického hľadiska sa to premietlo do uplatnenia interdisciplinárneho prístupu k problematike identity človeka, t. j. participáciou viacerých vedných disciplín, ako napríklad filozofie, kognitívnej psychológie, psychiatrie a neurovied. Kľúčový cieľ projektu spoluvytvárali tri súčasti: a) formulácia všeobecného východiska interdisciplinárneho skúmania, b) integrácia teoretických, experimentálnych a klinických metód a c) náčrt modelu človeka a roly identity osoby.

Rímske nápisy ako pozostatok rímskej civilizácie pútali už pred 500 rokmi pozornosť humanistov, ktorí pôsobili na Slovensku a v súčasnosti samozrejme pútajú pozornosť bádateľov, ktorí sa venujú štúdiu dejín v rímskom období. Nápisy, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na území Slovenska či už v múzeách alebo ako súčasť stavieb (kostolík v Boldogu), či na svojom pôvodnom mieste (nápis na trenčianskej skale), majú veľký význam pre dejiny Slovenska v prvých štyroch storočiach. Samozrejme, že dejín Slovenska v tomto období sa týkajú aj mnohé nápisy, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach bývalej Rímskej ríše a popri literárnych textoch, nálezoch mincí či archeologických nálezoch umožňujú podrobnejšie poznať historický vývoj skúmaného obdobia. Nápisy svojím obsahom prinášajú odborníkom informácie, ktoré nemôžu získať z literárnych prameňov, numizmatických nálezov alebo z archeologických výskumov. Všetky tieto druhy prameňov sa navzájom dopĺňajú, potvrdzujú, ale prípadne si aj odporujú a navzájom sa popierajú. Na druhej strane nápisy nachádzajúce sa v súčasnosti na území Slovenska, majú veľký význam aj pre dejiny Rímskej ríše, preto sa im venuje väčšia či menšia pozornosť.V našej práci venujeme pozornosť jednak tomu, ako sa prejavoval záujem o rímske nápisy (nachádzajúce sa nielen na Slovensku), ich objavovaniu a skúmaniu, a napokon aj tomu, ako sa využívali a využívajú rímske nápisy ako historický prameň pre poznanie dejín Slovenska ale i v rámci dejín Rímskej ríše.Záujem o antické nápisy na Slovensku viedol niektorých historikov v minulosti k využívaniu stredovekých a novovekých latinských nápisov pre dejiny Slovenska nielen pre rímske obdobie. Matej Bel zachoval mnohé správy o nápisoch v slovenských mestách, ďalšie latinské texty sa objavujú na svetských i cirkevných stavbách a na rôznych úžitkových predmetoch (zbrane, zvony). Tieto nápisy v posledných rokoch zaujali pozornosť súčasných odborníkov a vznikol projekt pre ich spracovanie a vypracovanie súpisu. Preto tejto problematike venujeme pozornosť v druhej časti práce. Antická latinská epigrafika a latinská epigrafika stredoveku a novoveku začínajú vytvárať ucelený súbor, pričom obidve fázy sa vzájomne podporujú a ovplyvňujú. Ich vzájomné prepojenie sa stáva takým úzkym, že oddeliť ich jednu od druhej bude čoraz ťažšie.

V súčasnosti sa často hovorí o kríze hodnôt, ktorá sa prejavuje v rôznych oblastiach súkromného a spoločenského života. Súkromný rozmer hodnotovej krízy sa prejavuje v sociálnych skutočnostiach, ktoré sú mimo iných reprezentované i rodinou. Vieme, že rodina dnes zápasí o svoju identitu, resp. o svoju štrukturálnu podobu a v takomto prípade aj o svoju axiologickú interpretáciu. Analogicky kríza hodnôt je podmienená súčasnou postmodernou mentalitou, v ktorej dominuje nejednotnosť, premenlivosť a tekutosť, štrukturálna nestálosť súkromných a spoločenských skutočností. Podobne kríze nahráva bezbrehá a častokrát ničím a nikým nekorigovaná tolerancia. V súčasnej spoločnosti pozorujeme, že diktát tolerancie víťazí a navyše stáva sa z neho všeobecne predkladaný imperatív. Všetky tieto spoločenské prejavy sú podmienené diverzifikáciou a absenciou univerzálne akceptovaných hodnôt alebo akcentovaním subjektivisticky formulovaných hodnôt. Príznačná pre súčasnosť je i skutočnosť, že kríza hodnôt súvisí s krízou autority, ktorá korešponduje s jej osobnou alebo neosobnou podobou. Hoci veľmi dobre vieme, že svet hodnôt bol odjakživa odkrývaný ako svet ambivalentný a značne polarizovaný a ako taký sa prejavuje i v súčasnej spoločnosti 21. storočia. Publikácia Terminológia filozofickej axiológie, ktorú práve držíte v rukách má poslúžiť predovšetkým ako učebnica – rukoväť pre študentov vysokých škôl, ktorí sa v rámci svojho študijného odboru, alebo dokonca jednotlivých parciálnych študijných predmetov, potrebujú zorientovať v základnom axiologickom pojmosloví. Nie je však určená iba študentom, ale môže byť nápomocná aj vychovávateľom a rodičom. Všestranné využitie učebnice, spočíva aj v tom, že základná axiologická terminológia tak predstavuje akýsi univerzálny aparát, ktorý však má v jednotlivých spoločenských oblastiach a vedných odboroch, svoje typické sémanticko-syntaktické ako i pragmatické špecifiká.

Trnavská univerzita je (po krátko trvajúcej Universitas Istropolitana 1465 – 67/1491) druhou najstaršou univerzitou na území Slovenska (1635 – 1777) a v čase svojej najväčšej slávy predstavovala jednu z najvýznamnejších univerzít v Uhorsku i v strednej Európe. Jej myslitelia si získali uznanie a povesť v intelektuálnych kruhoch svojej doby, a to ako doma, tak aj za hranicami svojej alma mater.

Práca Idey a vývoj slovenského národotvorného myslenia umožňuje čitateľom oboznámiť sa s mnohými aspektmi národotvorného myslenia, ktorých spracovanie im môže pomôcť sformovať si ucelenejší náhľad na problematiku vývoja slovenského politického myslenia a jeho premeny. Paralelným zámerom riešiteľov projektu bolo oprieť výskum o pôvodné literárne, tlačové pramene a na ich reinterpretáciu použiť aktuálnu vedeckú terminológiu a poznatky z dejín kultúry, historiografie, oblasti politického myslenia, politickej filozofie alebo teórie politiky. Týmto spôsobom sa autori jednotlivých statí usilovali obhájiť aj legitimitu vyššie spomenutých disciplín pri výskume slovenského politického myslenia a rozšíriť priestor pre jeho reinterpretáciu v nadväznosti na riešenie aktuálnych problémov hľadania vzťahu a významu národnej a občianskej identity.

Nové číslo katedrového periodika Studia Historica Tyrnaviensia vychádza po roku opäť, obrazne povedané, na svetlo božie s nádejou, aby šírilo svetlo nových poznatkov o našich dejinách. V slovenskom prostredí si udržiava peknú tradíciu každoročnej periodicity. Tentoraz vychádza ako dvojčíslo, v číselnom poradí XIV-XV. Rozdelený je tematicky na dve časti. Prvá z nich je venovaná okrúhlemu 900. výročiu vydanai známych zoborných listín. Druhá časť zborníka prináša príspevky z rôznych oblastí od stredoveku až po najnovšie obdobie.

Autor v tomto diele zo systémového hľadiska skúma kultúrny fenomén filozofie a s ním úzko spätý fenomén metafyziky s cieľom zistiť, aké má mať miesto a postavenie filozofia v kultúre a či filozofia napriek pluralite svojich podôb má byť len jedna a má sa v tomto zmysle v dejinách kontinuálne sebaidentifikovať. Využívajúc dejinno-vývojovú metódu aplikovanú na oblasť duchovného vývoja osobností a societ, dospel k záveru, že napriek častým divergenciám filozofických svetonázorov a myšlienkových prúdov sa uplatňuje v hlavnej, často skrytej vývojovej línii ich konvergencia, ktorá postupne čoraz zjavnejšie poukazuje na formovanie sa akejsi philosophia perennis vyššej kvality, postupne emergujúcej z nižších úrovní jej porozumenia pomocou zložitého filozofického dialógu medzi nosnými filozofickými konceptmi reprezentovanými poprednými mysliteľskými osobnosťami a myšlienkovými prúdmi. Autor, hlásiaci sa k podobám filozofie inšpirovaným kresťanstvom, interpretuje túto filozofiu nového typu ako filozofiu božského Logosu, ktorá ako integrálna kristofilozofia nadobúda v dejinách čoraz zjavnejšie kontúry. Popri vlastnom dokazovaní týchto tvrdení sa odvoláva aj na rozsiahlu filozofickú literatúru i na svoje doterajšie filozofické dielo. Používa pritom najmä analektickú metódu, v zmysle ktorej z nižších úrovní porozumenia filozofie sa možno dostať výberovým zahrňovaním ich nosných prvkov a následnou syntetizáciou k takej kvalitatívne vyššej úrovni, ktorú už možno považovať in nuce za túto filozofiu nového typu. Táto podoba filozofie sa nemá chápať ako hotový filozofický útvar, ale ako centrálny útvar kultúry existujúci v zásadnej otvorenosti voči celku kultúry a smerujúci k zmysluplnému cieľu.

Téma identity človeka, zvýrazňujúca dynamiku osobnej jedinečnosti, je v 21. storočí diskutovanou témou. Zo skúsenosti vieme, že identita sa najviac modifikuje v životných napätiach a v stretoch medzi nadčasovosťou a dejinnou podmienenosťou. Avšak, aj na takéto skúsenosťou overené afirmácie existujú variabilné názory. Sú totiž ľudia, ktorí sa zaujímajú o vlastnú identitu a záleží im na poznaní vlastných koreňov, ale aj takí, pre ktorých identita nie je podstatná. Kolektívna monografia pod názvom Transformácia identity človeka v slovenskej spoločnosti ponúka viaceré pohľady na transformáciu identity na Slovensku po roku 1989. V texte sa zohľadňujú dejinno-politické vplyvy na vznik dvoch samostatných štátnych celkov – Českej a Slovenskej republiky, duchovno-kultúrne a morálno-etické aspekty, axiologický rozmer v rodinnom posttotalitnom spektre, globalizačné vplyvy a environmentálne postoje, ako aj špecifické pohľady, v ktorých je akcentovaná úloha svedomia v identifikačnom procese, identita osobnosti politika v sociálnom kontexte a vplyv verejno-právnych médií na identitu Slovákov. Cieľom publikácie je poukázať na previazanosť dejinných identifikačných premien Slovákov s ich existenciálnymi pochopeniami vlastného bytia a poslania, s kultúrou a kultúrnosťou, ako aj s morálno–etickými a hodnotovými požiadavkami, lebo len tak bude možné zachovať si individuálnu autentickosť a národnú identitu, a tiež zabezpečiť si prežitie v spleti globalizujúceho sa multikulturálneho sveta.

Predložená publikácia sa usiluje postihnúť niektoré aspekty cirkevnej organizácie na našom území, a to počnúc vývojom hlavnej štruktúry organizácie cirkevného života až po najnižšie zložky s dôrazom na vlastnú cirkevnú topografiu. Osobitne sa venuje pozornosť najmä juhozápadnému Slovensku, kde sa už najneskôr na začiatku 11. storočia sformovalo Bratislavské prepoštstvo a potom územiu Nitrianska (Nitrianskej župy) – ide o kľúčové teritória s ťažiskom cirkevného a politického života na našom území. Pozornosť sa však venuje aj ďalším územiam na južnom, strednom a východnom Slovensku, historickým epochám od stredoveku až do 20. storočia, či vybraným problémom, zasahujúcim do oblasti cirkevného života v minulosti. Pozornosti neuniká ani otázka reformácie a jej vplyv na ďalší vývoj konfesionálnych vzťahov na našom území a zmeny v cirkevnej organizácii vyvolané pod jej tlakom. Pre ľahšiu orientáciu v problematike osobitne publikujeme zoznam použitej relevantnej literatúry a pre sledovanie konkrétnych topografických súvislostí slúži výberový miestny register. Zostáva dúfať, že publikácia pomôže osvetliť viaceré momenty vo vývoji cirkevnej správy na našom území a nastolí nové témy pre nasmerovanie ďalšieho špecializovaného výskumu.