! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Filozofická fakulta Trnavskej univerzity strana 4 z 4

vydavateľstvo

Martin Kollár (1853 - 1919)


Témou monografie je život a dielo rímsko-katolíckeho knaza, predstavitela Spolku sv. Vojtecha (dalej SSV), politika, poslanca, spisovatela, redaktora, vydavatela a prekladatela Martina Kollára (1853 – 1919). Vonkajším impulzom pre jej vydanie bolo 90. výrocie úmrtia Martina Kollára, ktoré sme si pripomenuli 26. januára 2009. Je nacase, aby sme si aj týmto spôsobom uctili tak významnú, a pritom tak málo známu postavu dejín trnavského regiónu, ale i národných dejín vôbec.
U dodávateľa
8,55 € 9,00 €

Fontes Rerum Slovacarum I


Periodická tlac patrí popri archívnych pramenoch, publikovaných edíciách dokumentov, pamätiach, spomienkach a rozlicných správach dejinných aktérov k všeobecne uznávaným zdrojom relevantných informácií o minulosti. Jej význam spocíva okrem iného v tom, že je svojou povahou dobovým dokumentom v priamom zmysle slova, výpovedou ci svedectvom pochádzajúcim bezprostredne z obdobia opisovaných udalostí. Periodická tlac síce vždy nevyhnutne zohladnuje potreby a záujmy tých spolocenských síl a štruktúr, ktorých názory tlmocí, presadzuje alebo obranuje, ale táto skutocnost nijako neznižuje jej hodnotu ako živého svedka doby, umožnujúceho plnšie pochopit spolocenské dianie v urcitom casovom rozmedzí. To platí zvlášt o obdobiach pokladaných z takých ci onakých dôvodov za osobitne významné. Takýmto obdobím v dejinách Slovákov i Cechov bol bezpochyby rok 1939, ktorý do života oboch národov zasiahol hned tromi osudovými udalostami: rozpadom spolocného štátu, vznikom samostatného Slovenska a vytvorením Protektorátu Cechy a Morava. O závažnosti týchto troch navzájom úzko súvisiacich aktov svedcí i pozornost, ktorú im v priebehu celého roka 1939 venovala periodická tlac, v našom prípade konkrétne noviny Ceské slovo. (z predhovoru autora)
U dodávateľa
14,25 € 15,00 €

Acta Moralia Tyrnaviensia I


U dodávateľa
4,75 € 5,00 €

Sondy do Belových Vedomostí o súvekom Uhorsku


Jazyk: slovenský, latinský, nemecký, maďarský Belove Vedomosti o uhorských stoliciach nie sú prameňom len pre poznanie histórie jednotlivých regiónov, ale môžu poslúžiť ako historický prameň pre iné vedné oblasti. Ich význam pre geograficko-historický výskum Slovenska ako prvý pochopil pražský profesor Alexej Petrov, ktorý na základe priamych citácií vyvracia Škultétyho interpretáciu vybraných častí, podľa ktorej je Bel autorom tvrdenia, že hornouhorské zemianstvo (tekovské, turčianske, liptovské) je poslovenčeným potomstvom maďarských zemanov, a obviňuje Škultétyho, že nepozná Belovo dielo. Nepopierateľný význam má Belovo dielo pre výskum osídlenia Slovenska, ako to vyplýva z publikovaných štúdií Juraja Žudela. Ten nespochybniteľne dokázal, že Vedomosti sú významným prameňom pre poznanie krajiny, a to najmä socioekonomických prvkov 20. – 30. rokov 18. storočia. O záujme odbornej verejnosti o dielo Mateja Bela svedčia aj články a štúdie Ľudovíta Viliama Prikryla, ktorý kritizuje, že v súčasnej literatúre sa doslova tradične objavuje údaj, podľa ktorého je obsah diela len z jednej pätiny geografický a zvyšok je venovaný histórii. Prikryl akcentuje, že takmer celú socioekonomickú problematiku v diele Mateja Bela tento údaj zaraďuje do histórie, zväčša však ide o údaje etnografického, ba aj geografického charakteru. Bel totiž opisuje, aj keď nie veľmi systematicky, jednotlivé národnosti, zamestnanie obyvateľstva, konfesionálnu príslušnosť, pričom v komentári neopomína ani geografické vzťahy. Neuvádza však údaje o počte obyvateľov a to ani v relatívnom ponímaní. Belove Vedomosti nie sú len zdrojom informácií. Vďaka svojej výpravnej podobe bohatej na ilustrácie, typografickým ozdobám a podrobne spracovaným mapám sú historikmi umenia vnímané ako bohatý ikonografický materiál vlastivedného, kultúrnohistorického a dokumentárneho charakteru s osobitnými výtvarnými hodnotami. Napríklad ilustrácie, ktoré sa v nich nachádzajú, považuje historička umenia Katarína Závadová za rovnocenné vedeckej hodnote diela. Môžeme teda skonštatovať, že význam Belovho najväčšieho a najcennejšieho diela ďaleko prekračuje hranice historického bádania. Vedomosti sa stali pre vedeckých pracovníkov nevyschýnajúcim prameňom poznania, ktorý môže poskytnúť nové informácie pre mnohé vedné odbory. Na Slovensku, na rozdiel od našich maďarských susedov, neboli dosiaľ vydané preklady všetkých slovenských stolíc, a to aj napriek tomu, že táto myšlienka nie je vonkoncom nová. Objavila sa už v osemdesiatych rokoch minulého storočia a vtedy ju dokonca iniciovali vtedajšie najvyššie politické miesta. K jej uskutočneniu však dosiaľ nedošlo a ani do dnešných dní, viac ako dvadsať rokov po spomenutom výročí, máme publikované kompletné slovenské preklady len štyroch stolíc, a to Turčianskej, Užskej, Zemplínskej a Oravskej. Jednou z publikácií, ktorá bola vydaná k trojstému výročiu narodenia Mateja Bela, bol aj preklad najinteresantnejších častí opisu Bratislavy. Kolektív skúsených i debutujúcich prekladateľov – Anna Lefíková, Mária Novacká, Juraj Pavelek a Ján Dubovský vybrali paragrafy opisujúce súveké mesto, o ktorých sa domnievali, že budú pre čitateľov najpríťažlivejšie. Snažiac sa udržať dobovú patinu a zachovajúc grafickú úpravu originálu (kurzíva pri názvoch a pojmoch, marginálie, Belove poznámky etc.) pripravili na vydanie hodnotný preklad rešpektujúci nuansy barokovej latinčiny aj špecifiká Belovho štýlu vôbec. V záujme bližšieho priblíženia originálu a pre názorné zobrazenie originálu zaradili do prekladu aj synopsy častí a súveké ilustrácie. Pred samotným prekladom sa čitateľ prostredníctvom rozsiahleho úvodu Jána Tibenského nazvaného Matej Bel a Bratislava oboznamuje s autorovým curriculum vitae obohateným o citácie z Belovho vlastného životopisu z roku 1705, ktorý napísal, keď bol prijatý ako študent do menzy Franckeho sirotinca v Halle. Prínosná je aj nasledujúca časť o vedeckej činnosti, kultúrnom živote Bratislavy a učencoch, ktorí Belov tamojší dom navštívili. Tibenský porovnáva Belov text s rukopisom Jána Matolaya a historický úvod končí hodnotením Belovej vedeckej činnosti a stručnou všeobecnou charakteristikou diela. Autor pridáva k Belovmu titulu magnum decus Hungariae aj titul „veľká ozdoba Bratislavy“ a vysoko oceňuje jeho prínos pre kultúru a dobré meno mesta. V tom istom roku vyšla aj útla knižočka Matej Bel, slovenský geograf. Na jej začiatku sa nachádza štúdia Jána Tibenského s hodnotením miesta a významu Belovho diela pre dejiny slovenskej vedy a techniky. Autor sa v nej zaoberá celou genézou vzniku diela, okruhom Belových spolupracovníkov a jeho miestom v slovenskej histórii. Za Tibenského štúdiou nasleduje preklad oddielu o prírode zo všeobecnej časti Liptovskej stolice, ktorého autorom je Gašpar Sedlák a Notície Zvolenskej stolice z pera historika a klasického filológa Júliusa Sopka. V texte sú preložené aj Belove poznámky, prekladatelia sa však obmedzujú len na vysvetlenie miestnych zemepisných názvov. Oba slovenské preklady majú voľnejší charakter. Július Sopko publikoval v roku 1989 aj preklad Turčianskej stolice. S ľahkosťou si v ňom poradil s náročným historickým textom obsahujúcim množstvo prívlastkov a komplikovane členených súvetí. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj tu zostali zachované Belove poznámky, rovnako aj marginálne heslá a grafické členenie. Obohatením publikácie je reprodukcia mapy Turčianskej stolice. Autorom historického úvodu Matej Bel a jeho geograficko-historický opis Turčianskej stolice je Richard Marsina. Stručne v ňom charakterizuje celý Belov projekt Geograficko-historických vedomostí o Novom Uhorsku a konkrétne sa zaoberá Belovými spolupracovníkmi, príp. podporovateľmi, ktorí mu pomohli pri vypracovávaní textu Turčianskej stolice. Išlo o turčianskeho župana Petra Révaya, turčianskeho zemana Ondreja Čemanka z Trnova a Pavla Prónaya. Po podrobnej analýze textu sa Marsina pokúša rozlíšiť, čo sú názory samotného Bela a čo len prebral od svojich spolupracovníkov. Úvod sa končí obsahovým rozborom jednotlivých častí a hodnotením významu Belovho opisu. K prekladom publikovaným v osemdesiatych rokoch minulého storočia pribudli v roku 2000 preklady Užskej a Zemplínskej stolice. Vyšli z pera Martina Slaninku, rodáka zo Sobraniec. Obe publikácie vydala skupinka nadšencov – milovníkov zemplínskej histórie, ako píše Anton Semeš vo vydavateľskej poznámke k prekladu Zemplínskej stolice, združených v neinvestičnom fonde Zemplínsky valal. Aj keď si tieto publikácie nedávajú za cieľ historický rozbor a zhodnotenie Belovho diela, predsa by, čo i len krátky historický úvod, prispel k ich kvalite. V podobe, v akej vyšli, ani zďaleka nedosahujú prekladateľskú, historickú, ale ani grafickú úroveň predchádzajúcich prekladov, absentujú v nich napríklad Belove poznámky. Aj keď sa v už spomenutej vydavateľskej poznámke píše, že sú „darom nie len pre nás starších, ale najmä pre študentov na našich stredných školách a na univerzitách v Košiciach a v Prešove,“ určite by sa práve na spomenutých inštitúciách našli erudovaní historici ochotní obohatiť tieto isto veľmi potrebné preklady o historickú charakteristiku. Veď napríklad historik Ferdinand Uličný sa textom o Zemplínskej stolici zaoberal a svoje zistenia publikoval v odbornej literatúre. Naposledy vydaným slovenským prekladom je text Oravskej stolice. V spolupráci s Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava, vlastníkom Belovho rukopisu Oravskej stolice, text pripravil na vydanie a preložil Jozef Minárik, pričom zachoval tak marginálne heslá, ako aj Belove poznámky umiestnené pod čiarou. Samotný prekladateľ bol zároveň aj autorom úvodnej štúdie Život a dielo Mateja Bela, v ktorej stručne načrtol Belove životné i vedecké osudy. Minárikovou snahou bolo zachovať znaky Belovej barokovej latinčiny s množstvom členených súvetí a štylistických prvkov. Obohatením je v prílohe uverejnené faximile samotného latinského rukopisného textu. Okrem spomenutých knižných prekladov boli uverejnené čiastkové preklady Belovho historicko-zemepisného diela. Išlo predovšetkým o časti, ktoré sa týkali konkrétnej geografickej lokality, stolice, mesta či dediny alebo stavby, pretože v mnohých prípadoch sú Vedomosti prvými súvislými dejinami od počiatkov jednotlivých sídlisk. Bel sa často zaoberá aj konkrétnymi udalosťami či inštitúciami, príp. venuje pozornosť osobnostiam významným pre daný región. V niekoľkých prípadoch došlo k prekladu tematicky zameraných častí z diela, ktoré sa stali prílohou k relevantnej odbornej štúdii. Na záver môžeme skonštatovať, že za prvoradé v ďalšom výskume diela Mateja Bela treba považovať vydanie kompletných erudovaných slovenských prekladov Vedomostí o uhorských stoliciach, optimálne v bilingválnom vydaní opatrenom vecnými i filologickými poznámkami. Pri príprave edície je žiaduca úzka spolupráca odborníkov z viacerých vedných oblastí. Vzhľadom na súčasný stupeň znalosti latinčiny u nefilologických odborov sa ako najefektívnejšia javí kooperácia filológov a historikov. Sondy prinášajú prvé výsledky snahy trnavského pracoviska zostaviť a následne koordinovať výskum a edičnú prácu skupiny bádateľov, ktorí by boli odborne i metodologicky pripravení podujať sa a zvládnuť túto úlohu.
Vypredané
11,40 € 12,00 €

Acta Moralia Tyrnaviensia IV.


Riešitelia grantovej úlohy VEGA č. 1/0213/10, ktorej témou je Fenomén krásy v reflexii ruského a slovanského myslenia 20. storočia sa v prvej etape vedeckovýskumného riešenia sústredili na Slovanské motívy krásy v etike, estetike a morálnej filozofi i. Cieľom bolo skúmať nielen inšpiratívnu tvorivosť, ale aj samotnú ašpiráciu vidieť a rozpoznať krásu v kontexte dejín. Živé kontinuálne úsilia Slovanov, či už Rusov, Poliakov, Čechov, Slovákov, Slovincov, Chorvatov, Srbov, Bulharov postulujú is tú vzájomnú blízkosť. Úlohou tejto ich synergie je preniesť do spoločenstva národov predovšetkým duchovné posolstvo o podstatnom, ktoré počíta so senzibilitou duše a s jednoduchosťou. Rezonujúca retrospektívna pamäť minulých čias a vnútornej skúsenos ti, aktuálna prítomnosť i budúca eschatologická perspektíva predstavujú duchovný potenciál, ktorý Slovanom umožňuje oživovať a pripomínať to, čo je dlhodobo navrstvované vo vzájomných vzťahoch, v religiózno-duchovnom vyzrievaní a vo vedeckých interdi sciplinárnych koreláciách. To, čo je vo vnútri a zároveň nástojčivo tryská zvnútra sa potom zviditeľňuje a objektivizuje v oblasti morálky, etiky, estetiky, umenia, kultúry, politiky. Jednotlivé príspevky predkladaného zborníka sú čiastkovými výsle dkami riešenia. Akcentujú vekmi overenú a životnými udalosťami zocelenú pravdu, že v slovanskom kontexte všeobecne a v jednotlivých slovanských národoch s príznačnými a diferencovanými osobitosťami sú pojmy dobro a krása neprehľadnuteľnou realitou. V o všeobecnosti sú chápané súvzťažne ako vzájomne podmieňujúca sa realita. Slovania si živo uvedomujú, že všetko, čo je skutočne krásne, človeka priťahuje, pozdvihuje, inšpiruje, provokuje k harmónii a jednote, a to aj napriek tomu, že krása je krehk á a fragmentarizujúco komplementárna. Tu niekde je dôvod prečo sa musíme o pravdu, dobro alebo krásu namáhať. Na jednej strane totiž nechávajú v ľuďoch tušiť nekonečné bohatstvo ducha, na druhej prostredníctvom individuálnych a spoločensko-skúsenostn ých zážitkov pripravujú ľudský zrak na konkrétne a reálne videnie budúceho jasu absolútnej pravdy, naozajstného dobra a premenenej krásy. Obsah zborníka možno tematicky rozdeliť na reflexie o kráse vo význame všeobecnejšom, zahŕňajúcom kontext slov anstva od jeho prvých písomných zmienok, ako aj konkrétnejšie úvahy, ktoré poukazujú na obohacujúce špecifikácie krásy v tvorivom myslení Slovákov, Rusov, Poliakov a Čechov. Idey Slovanov a ich mentalita sú presiaknuté vzájomnými väzbami, ako napr. jazyková a kultúrna blízkosť, geografická či politická podmienenosť. Samozrejme, že niekedy táto vzájomnosť rezonujú silnejšie, inokedy slabšie, ale takmer vždy sa ozýva potreba bytostného presahu nasmerovaná k všejednote.
U dodávateľa
5,70 € 6,00 €

Sambucus VI


Jazyk: slovenský, český, latinský Sambucus vo svojom šiestom zväzku ponúka tucet štúdií, ktoré sa týkajú staroveku, stredoveku aj novoveku. Grécku časť antického sveta reprezentuje filologicky akcentovaný príspevok Jozefy Artimovej, ktorá sa zaoberá problematikou prekladu peňažných jednotiek vyskytujúcich sa v novozákonných textoch, rímsku antiku zastupuje jednak štúdia Emy Pavľákovej o pertraktovaní mágie v Horatiových a Tibullových básňach, jednak príspevok Daniely Roškovej, z ktorého sa dozvedáme viac o adresátoch Pliniových literárnych listov. Do latinského stredoveku vstupujeme netradičným spôsobom – cez sokoliarske umenie, ktoré približuje Lenka Fišerová v štúdii o kľúčovom odbornom spise kráľa Fridricha II. Štaufského na túto nanajvýš špeciálnu tému. Písomníctvo latinského renesančného humanizmu sa predstavuje jednak v príspevku Daniela Škovieru o krátkom epose Valentína Ecchia na oslavu uhorského patróna sv. Pavla Pustovníka, básnickým dielom Ecchiovho žiaka a priateľa Juraja Wernera sa zaoberá Jana Balegová. Pre zvyšných šesť štúdií je spoločným menovateľom Trnavská univerzita, ktorej 375. výročiu založenia je číslo venované. Tento súbor otvára štúdia Miriam Poriezovej o nenáboženskej odbornej literatúre v produkcii trnavskej tlačiarne. Po Erike Juríkovej, ktorá v širokom zábere približuje latinskú knižnú produkciu akademickej tlačiarne, sa ďalší autori venujú jednotlivým dielam a osobnostiam – Nicol Sipekiová kapitole o obohacovaní slovnej zásoby v učebnici Syntaxis ornata, Jozef Kordoš panegyrickému dielu Štefana Csibu Tyrnavia crescens podľa parametrov súvekej rétoriky, Miloslav Konečný vzťahu medzi rozsahom a epigramatickým nábojom básní v diele piaristu a trnavského absolventa Konštantína Halapiho, Katarína Karabová Babaiovej zbierke Ungariae reges z filologického hľadiska. Súčasťou zväzku je šestnásť recenzií, ktoré ako zvyčajne registrujú a glosujú vedeckú a vedecko-popularizačnú knižnú produkciu v oblasti vymedzenej antikou a jej recepciou. Registračno-informačnú úlohu majú anotácie diplomových práce, ktoré boli obhájené v študijnom roku 2009/2010 na Katedre klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, a správy z vedeckého života.
U dodávateľa
9,50 € 10,00 €

Erasmus Roterodamus - Erazmus Rotterdamský


Dielo Výchova kresťanského vladára od Erazma Rotterdamského sa stalo rýchlo veľmi populárnym. Erazmus tu totiž nepredstavil iba svoj ideál panovníka, ale svojej drobnokresbe podrobil aj prejavy každodenného života vladárov a ich prisluhovačov. Dielko tak získalo na nadčasovosti a zrozumiteľnosti pre rôznych čitateľov v rôznych dobách. Erazmus sa na rozdiel od iných podujal vykresliť obraz ideálneho panovníka, ktorý vo svojich činoch dôsledne uplatňuje zásady kresťanskej morálky. Dôležitá pre neho nie je postava vladára, ale idea. Preto, hoci prvé vydanie tohto svojho spisu naozaj venoval Karolovi V., postupne hľadal aj ďalších adresátov medzi monarchami vtedajšej Európy (Henrich VIII., František I., Ferdinand Habsburský).
Vypredané
9,50 € 10,00 €

Fontes rerum Slovacarum II.


Čitateľovi sa dostáva do rúk pramenná edícia stredovekých listín pochádzajúcich z archívu rodiny Motešickovcov. Rodina Motešických je výhonkom starobylého rodu Diviackovcov, ktorý sa od neho odčlenil zrejme v priebehu 14. storočia. Ich sídlo bolo v Horných Motešiciach, obci ležiacej v niekdajšej Trenčianskej stolici. Svojim postavením a majetkami sa Motešickovci radili skôr medzi strednú šľachtu. Neboli teda ani veľmi zámožní a ani svojou aktivitou v stredoveku nezasiahli nejako výrazne do naš ich dejín (na rozdiel od ich najbližších príbuzných Majténiovcov, ktorých členovia sa presadzovali už v 15.-16. storočí). Významnejšie sa prejavili až v neskoršom období, keď im patrilo niekoľko panstiev na juhozápadnom Slovensku a zastávali aj niekt oré pomerne významné hodnosti v celokrajinskom rámci. Napriek tomu som sa rozhodol publikovať stredoveké listiny pochádzajúce z archívu práve tohto rodu. Listinný materiál, ktorý sa v ňom nachádza, totiž neobsahuje len záležitostí Motešickovcov, ale nájdeme v ňom aj listiny týkajúce sa viacerých rodov, s ktorými boli Motešickovci spríbuznení. Listiny sa svojim obsahom dotýkajú pomerne rozsiahleho územia juhozápadného Slovenska, hovoria o majetkovo-právnych záležitostiach, resp. majetkoch ležiaci ch v Trenčianskej, Nitrianskej, Tekovskej, Bratislavskej stolici ale aj ďalej, v Liptove, na Spiši, ba dokonca aj mimo Slovenska. Poskytujú cenné informácie pre výskum dejín jednotlivých rodov, ktoré v tejto oblasti žili, dôležité sú však aj pre výsk um života šľachty vo všeobecnosti, majú výpovednú hodnotu aj pre dejiny osídlenia atď. Nazdávam sa teda, že ich publikovanie pomôže historikom sprístupniť informácie vedúce k lepšiemu poznaniu histórie tohto priestoru. Vyslovujem možno neskromné žela nie, aby príklad tejto knihy nezostal na dlhšiu dobu osamotený, ale postupne začali pribúdať viaceré diela tohto druhu, veď rodové archívy slovenskej šľachty skrývajú mnoho pokladov, ktoré stoja za to, aby boli zo šera zabudnutia vynesené na svetlo s veta a formou edície sa dostali k dispozícii záujemcom o minulosť svojich predkov.
Vypredané
12,35 € 13,00 €