Fraktál

Pred sebou máme pozoruhodnú zbierku poviedok – vtipnú aj poučnú, ako len dobrá literatúra môže byť, so všetkými znakmi postmodernej prózy z konca 20. storočia, pričom nejde o výsledok dobových trendov a ich kopírovania, ale autorkinho talentu a estetickej vynaliezavosti. Slovinská spisovateľka a prekladateľka Maja NOVAK (*1960, Jesenice) svojou vrstevnatou prózou Zverjad (Beštiárium) „zmenila hru“ v slovinskej literatúre a doslova premiešala karty na osiach fiktívne verzus reálne, vysoké verzus nízke, lokálne verzus globálne v literatúre. Za zbierku v jej prvom vydaní (1996) doma získala – spolu s románom Cimre (Spolubývajúce) – dôležitú, tzv. malú Prešernovu cenu. Autorkina nezáväzná hra s kocúrmi a mačkami, duchmi a upírmi, detičkami, umelcami a cestovateľmi, sociálnymi a národnostnými vrstvami spoločnosti, búriacimi sa rodinnými príslušníkmi (a výpočet postáv a ich rolí tým nie je ani zďaleka vyčerpaný) v konečnom dôsledku poukazuje na krutosti, ktoré sú schopní ľudia napáchať v mene moci, národa, vyššieho princípu, dejín, viery, neviery, autorít, vlastného Ega, nevedomosti, poznania, reálneho či symbolického zisku... tematické zápletky v jednotlivých textoch sa však odohrávajú v sprievode rafinovaných naratívnych štruktúr, duchaplných postupov aj inteligentnej zábavy a spolu smerujú k literárnemu pôžitku, na ktorý sa nezabúda ani po rokoch. Knihu zo slovinčiny preložila Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR, tiež autorka úvodu, doslov napísala slovinská sociologička a komparativistka Ana Marija Sobočan (pôvodne k druhému, opravenému a rozšírenému vydaniu poviedok v slovinčine, 2011). Preklad vychádza vo vydavateľstve Fraktál, o. z., ako 1. zväzok edície Narratio (layout a grafické riešenie: Eva Kovačevičová Fudala).

Po štyroch esejistických zbierkach, knižne publikovaných v rozpätí zhruba desiatich rokov (2012 až 2023, naposledy: V zajatí zvedavosti), prichádza Ivan Čičmanec s novým súborom esejí LIEČIVÁ SILA ODSTUPU. Nedokazuje v ňom – najmä v prvej časti Kontexty doby (a paradoxy kultúry) – len svoju občiansku bdelosť a vlastne aj individuálnu poctivosť, ale aj svoju citlivú vnímavosť a odovzdanosť záležitostiam ľudského ducha. Eseje z druhej časti nazvanej Literatúra v pohybe (ad: Kafka, Čechov, Dostojevskij, Baudelaire, Flaubert / Jesenský, Timrava, Voskovec a Werich, Kadlečík, Branko, Lasica a i.) prezrádzajú, ako veľmi sú tieto dva referenčné okruhy u Čičmanca prepojené; autor tu venuje pozornosť najmä tým tvorcom a tvorkyniam, ktorí z veľkej časti napomáhali svojmu národu dozrieť a postaviť sa na vlastné nohy. Súbor uzatvára osobnejšie ladená tretia časť Za oponou, tematicky v rozpätí od spomienok na detstvo až po starobu – a nevyhne sa ani vojne na Ukrajine. ? Vďaka viacstrannému odstupu – geografickému, kultúrnemu, vekovému a, v neposlednom rade, aj vzdelanostnému či intelektuálnemu – mnohé skutočnosti, na ktoré Čičmanec upozorňuje, máme možnosť uzrieť očistené od banálnych detailov a nadbytočných kučierok, v ich vlastnom svietivom (alebo temnom) aranžmáne, a mnohé príkoria, obavy či hrozby zakúsiť v oveľa väčšej naliehavosti – aj náš zosun na šikmú plochu. Spisovateľa pri jeho uvažovaní vedie obava o moderné demokratické Slovensko, ktoré sa dnes čoraz väčšmi ponára do vĺn politickej či ideologickej radikalizácie, hodnotovej polarizácie a populizmu, ale aj nacionálneho (nekultúrneho) spiatočníctva. ? Knihu zostavila a úvod do nej napísala Stanislava Chrobáková Repar. ? „Slovo ,elita? nadobúda v našich časoch čoraz pejoratívnejší význam, čo zreteľne naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Elita by predsa mala byť čímsi úctyhodným – a dnes by to v našej časti sveta malo platiť dvojnásobne, keďže elitu si volíme sami. Pravda, nie je vylúčené, že práve v tom tkvie časť problému“ (I. Č., z kapitoly Psychologické korene pravicového populizmu). ? Ivan ČIČMANEC (1942) je prozaik, básnik, autor literárnych, filozofických a teatrologických štúdií, ktorý od roku 1969 žije v Nórsku, kde sa postupne vyprofiloval aj ako publicista a prekladateľ. Po roku 1989 mu v slovenčine (okrem esejí) vyšli dve básnické zbierky a tri prozaické knihy, naposledy zbierka poviedok Zažité a vysnívané (2022).

Publikácia TORZÁ s podtitulom Okná, svety / Ikkunat, maailmat predstavuje dvanásty básnický titul poetky Stanislavy CHROBÁKOVEJ REPAR – tiež prozaičky, esejistky, prekladateľky, literárnej vedkyne, editorky a vydavateľky, ktorá píše a publikuje v slovenčine aj slovinčine. Tvoria ju „existenciálne epištoly“ (D. Podracká) – básne, básne v próze a lyrické miniatúry –, ale aj autorské fotografie. Zábery oblokov Vanha Raumy (fínske drevené mestečko na zozname UNESCO) tvoria spiritus movens celého projektu, ktorému nechýbajú ani hravosť či vtipná provokácia. Kniha je koncipovaná viacvrstvovo; slovom i obrazom odzrkadľuje tri rôzne prostredia a životné svety, v ktorých autorka žila po roku 2000 (Fínsko, Slovinsko a Slovensko). V Torzách o. i. pokračuje aj v druhovo-žánrovej hybridizácii svojich textov, ktorou sa vyznačuje celé jej doterajšie dielo. Kniha je druhým zväzkom špeciálnej edície LARGE.

Knižný titul VYBRANÉ SLOVÁ je výberom zo štyroch doposiaľ vydaných básnických zbierok Daniela PASTIRČÁKA – teológa, duchovného Cirkvi bratskej, spisovateľa, básnika, esejistu a knižného ilustrátora. Autor je tiež tvorcom meditačnej literatúry a literatúry pre deti; za autorské ilustrácie ku svojim detským knihám bol opakovane zapísaný na Čestnú listinu IBBY. Jeho poézia sa vyznačuje hľadačstvom a dialogickosťou; neustále hľadať, pýtať sa a načúvať je dobrodružnejšia, ale aj náročnejšia cesta. Záleží na nej na každom kroku – a človek sa neriadi orientačnými značkami svojej doby. V mikrokozme týchto básní sa okrem iného zrkadlí aj princíp biblickej viery, ktorá však vychádza z pochybnosti a je živou odpoveďou na živé pýtanie sa – uvádza vo svojom doslove literárny esejista a kritik Dalfar. Zbierku ilustrujú diela D. Pastirčáka, graficky sa pod ňu podpísala Eva Kovačevičová Fudala, doplnená je o podrobné Kalendárium autora. Po výberoch z poézie M. Milčáka, S. Chrobákovej Repar, D. Podrackej, M. Brücka a J. Kuniaka vychádza ako ôsmy titul edície POIESIS (ed. S. Repar), šiesty v jej výberovom rade.

Knižný titul PUTOVANIE KU KATEDRÁLE je výberom z desiatich doposiaľ vydaných básnických zbierok Juraja KUNIAKA – básnika, spisovateľa, prekladateľa, bývalého konštruktéra, horolezca a podnikateľa. V roku 1990 založil vydavateľstvo Skalná ruža, ktoré vedie dodnes. Doposiaľ publikoval vyše dvadsiatky kníh rôznych žánrov, jeho hlavnou doménou však ostáva poézia. Charakteristické sú pre ňu procesuálnosť a hľadanie; autor nás nabáda spomaliť životný rytmus, uprednostniť cestu namiesto cieľa, staviť na empatiu voči svetu i človeku – uvádza vo svojom doslove literárna vedkyňa Eva Urbanová. Zbierku ilustrujú diela akademického maliara Jána Kudličku, graficky sa pod ňu podpísala Eva Kovačevičová Fudala, doplnená je o podrobné Kalendárium autora. Po výberoch z poézie M. Milčáka, S. Chrobákovej Repar, D. Podrackej a M. Brücka vychádza ako siedmy titul edície POIESIS (ed. S. Repar), piaty v jej výberovom rade.

Hoci je ROZHĽADŇA Mareka Debnára vyskladaná z kratších či rozsiahlejších textov, ktoré vznikali, celé, o knihách alebo nad knihami, nejde o súbor recenzií v pravom slova zmysle. Skôr než o to ide o iniciačný skutok, ktorý chce rehabilitovať knihu ako kultúrnohistorický i výsostne aktuálny fenomén, resp. proces jej čítania ako nanajvýš zmysluplnú činnosť. Autorove kompetencie sa opierajú o jeho dlhoročné čítanie a mnohostranné školenie vo filozofii a priľahlých disciplínach (estetika, semiotika, kultúrna antropológia, literárne vedy, ale aj feministická teória a pod.); základom sa tak preňho nevyhnutne stáva interdisciplinárny prístup k predmetu jeho záujmu i výskumu. Mimoeurópskych hodnotených a diskutovaných predlôh je najmenej, ba takmer ich niet. To dáva knihe ešte jednu charakteristickú črtu: jej sympaticky proeurópske nasmerovanie, rozhľadenosť po myšlienkovom, kultúrnom a tvorivom priestore, do ktorého aj sami prirodzene patríme. Knihu zostavila, zredigovala a úvod do nej napísala Stanislava Chrobáková Repar, autorom doslovu je Miroslav Marcelli. „Metodologický zlom, ku ktorému [...] došlo prenesením záujmu od diela k textu a od systémov k bujneniu intertextualít, historici pomenovali ako prechod od štrukturalizmu k postštrukturalizmu. Ako jeden z efektov tohto prechodu sa pritom spomína návrat k textu ako zdroju čitateľského pôžitku. [...] Dovolím si povedať, že znaky hedonistického prístupu charakterizujú aj Debnárovo čítanie literárnych diel“ (z doslovu Pohyblivý v pohyblivom M. Marcelliho).

Básnická zbierka Prepad a iné básne mladého slovinského básnika Uroša Praha (* 1988) žijúceho vo Viedni v preklade skúsenej poetky, prekladateľky a vydavateľky Stanislavy Chrobákovej Repar predstavuje výber básní z jeho troch básnických zbierok vydaných doposiaľ. Ide o poéziu, ktorá od bezprostrednej telesnosti a sebavnímania lyrického subjektu či jeho vzťahov a ľúbostných avantúr postupne prechádza až k „telu planéty“ a jej ohrozenia, a od témy inakosti (queer-tematika) a „udomácňovania“ v jazyku až k tzv. poézii antropocénu, alebo – ako uvádza prekladateľka v doslove ku knihe – ku „gaya-poetike“. Pre Praha, nominanta najvýznamnejších básnických ocenení v Slovinsku (Veronikina cena, Jenkova cena) a laureáta ceny Exil Lyrikpreis (Viedeň 2018), resp. pre jeho písanie je charakteristická elipsa, diverzita výrazu a hravosť, tvorba novotvarov a inovatívnych postupov, ale aj zraňujúca, pre niekoho možno provokatívna otvorenosť deteritorializovaného subjektu, ktorý sa vzpiera disciplinujúcim nárokom väčšinového (heteronormatívneho či antropocentrického) diskurzu a preskúmava hranice možného. Knihu dopĺňa fundovaný doslov prekladateľky a vydavateľky diela, ktorá v ňom o. i. upozorňuje aj na všestranné kontexty Prahovho básnického vystúpenia doma i v zahraničí – a teda aj na väčšinovo konzervatívnom Slovensku.

Básnická zbierka Diptych slovinskej poetky, prekladateľky a hudobníčky Klarisy Jovanovićovej (* 1954) ponúka dve básnické zbierky, ktoré autorka doma publikovala v rozmedzí jedenástich rokov. Poéma Sklonený nad Murou vyšla v r. 2007 ako autorkin oneskorený zrelý debut a komponovaná cyklická báseň Vyhnaná v r. 2018. Východisko poetkinej tvorby, ktorá prekladá aj z gréčtiny, spočíva v ústnej tradícii: o archetypálnu významovosť básní sa u tejto poetky o. i. pričinil aj jej čiernohorský pôvod po otcovi. Poéma ako básnický žáner, v ktorom sa rada vyjadruje, jej umožňuje priblížiť sa k naratívom, s ktorými sa stretávala odmalička. Verše preložila Stanislava Chrobáková Repar, skúsená prekladateľka zo slovinčiny, ktorá napísala aj doslov k tomuto básnickému vydaniu – a preložila i priložila tiež pôvodný doslov slovinského básnika Milana Deklevu z Jovanovićovej básnického debutu. Stanislava Chrobáková Repar vo svojom doslove napríklad uvádza: „Poetka sa šikovne pohybuje práve v [tomto] „nezadefinovanom“ priestore bytia-nebytia, okrem iného aj rodových identifikácií, rozdielov či nepoznanej inakosti – to z neho ťaží silný poetický účinok svojich básní. Na jednej strane napína strunu rodového paralelizmu a esencializmu (vo vzájomnom vykoľajovaní protikladov), na druhej strane sa ponára do slobodného medzipriestoru ťažkých dilem ľudí, ktorí ostávajú (alebo odchádzajú) a vo svojej prítomnosti (či neprítomnosti) sa neraz zúfalo pokúšajú prepojiť nebo so zemou [...].“ Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Viery GERGEĽOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Edícia POIESIS v tomto zväzku prináša prvé prekladové básnické dielo, pričom vychádza zo zámeru vydavateľstva predstavovať na Slovensku najmä tvorbu významných slovinských básnikov a poetiek – hoci nielen tých. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

Básnický výber Miroslava Brücka (* 1964) Neohlásené návštevy obsahuje prierez autorovou básnickou tvorbou od jeho debutu (1989) až po súčasnosť. Obsahuje výber zo siedmich básnických zbierok, pričom v súlade s koncepciou edície základný výber urobil sám autor – konsenzuálne a po dohode s autorkou doslovu i vydavateľkou publikácie. Výber čitateľom umožňuje lepšie vnímať postupné premeny autorovej poetiky v priebehu tridsiatich rokov. Bez tohto básnického rukopisu by bola celá slovenská poézia prelomu 20. a 21. storočia výrazne ochudobnená. Knihu dopĺňa krátke básnikovo kalendárium. V koncentrovanej podobe cez dôležité míľniky v čase umožňuje nahliadnuť do autorovho celoživotného príbehu – najmä z pohľadu jeho literárnej tvorby, jej publikovania, ale aj literárnokritickej percepcie. Literárna vedkyňa Ivana HOSTOVÁ, autorka doslovu v knihe, o tejto „poézii domova“ o. i. uvádza: „Z hľadiska formovania autorovej básnickej výpovede aj vo vzťahu k jej inklinácii k nostalgii [...] mala na Brückovu poéziu [...] zásadný vplyv kompenzačno-azylová lyrika 70. a 80. rokov, ktorá bola (obrannou) reakciou na spoločenskú situáciu normalizácie. Poézia Miroslava Brücka je síce poznačená sladkobôľnym splínom vo všetkých obdobiach jeho tvorby, vzťah medzi znepokojivými a harmonizujúcimi tendenciami aj ostrosť pocitov sa však menia.“ Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Blanky VOTAVOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľstva súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+/–), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už piate desaťročie, a o. i. tak prispieť aj k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej či odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

Výber z poézie Byť paňou svojho Muzotu Dany PODRACKEJ (* 1954) ponúka prierez všetkými štrnástimi básnickými zbierkami, ktoré poetka vydala od svojho básnického debutu v roku 1981 – popri esejistike, tvorbe pre deti a odborných knihách. Ide o úctyhodné dielo pokrývajúce štyri desaťročia jej pôsobenia v slovenskej poézii. Výber vznikal konsenzuálne medzi poetkou, autorkou doslovu a vydavateľom. Čitateľom ponúka nielen možnosť oboznámiť sa s premenami Podrackej poetiky v čase, ale aj nevšedný básnický zážitok, potvrdený kritikou i čitateľmi jej básní. Hoci ide o tematicky rozložitú poéziu so silnou obrazovou a metaforickou zložkou, angažovanými postojmi, do ktorých sa otláča náš svet s jeho nepokojom i kataklizmami, a neraz aj so spirituálnym vyústením básní, jadro poetkinho záujmu ostáva stále rovnaké: človek, jeho skryté hlbiny i vonkajšie vzťahy, siete a kontexty ľudskej existencie, ľudstvo na križovatkách dejín... a v neposlednom rade aj žena ako subjekt dejín s jej rodovo podmienenou a nestálou identitou. „Nový básnický výber Byť paňou svojho Muzotu, ako i celá Podrackej poézia sú dnes pozoruhodným skrúteným hadom objavovania vlastnej cesty. Lyrickej hrdinke ju ukazuje láska, mementá zločinov druhých a všetko, čo ako Jakubov rebrík (pyramída či paternoster) dvíha hore a zjavuje ďalší nový horizont. Primárny fókus je na vyrovnávaní narušenej celistvosti ženy a spoločenstva, v ktorom dnes ako ľudstvo žijeme. Žene sa navracia status sebahľadania, identita premýšľajúcej, ktorá neprestáva mať kontakt primárne so svojou dušou – no ani so svojím telom alebo so svetom tam vonku“ (z doslovu M. ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ). Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Moniky ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ a obsahuje tiež Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých diel D. Podrackej, ale aj poetkinými explicitnými komentármi tvorivých míľnikov, na ktoré v texte upozorňuje. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Viery GERGEĽOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť aj k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

Viete, prečo je more slané? Na čo doplatili Žabka Skákalka a Koza mysliteľka? Tušíte, čo je to Titikaka alebo dablbabka? Zaujíma vás, ako sa z niekoho stane Loptoš a čím si musela prejsť Lochnesská príšera? Alebo – ako je to už dnes s vesmírnou diaľnicou či hmyzím chlebíkom? Táto knižka vám odpovie vtipnými básničkami určenými pre malých aj pre veľkých. Okrem toho v nej všeličo prezradia krásne farebné koláže – a nie hocijaké, ale vytvorené pre deti. Ozaj, deti, viete, čo sú to koláže a ako vznikajú? Dozviete sa, keď si ich poobzeráte v knižke STRAPATUŠKY. Už viete? Čakajú na vás „strapaté básničky pre bystré hlavičky“ – a kto by chcel o také poetické vzrušenie prísť, no nie?

? Kniha Ivana Čičmanca V ZAJATÍ ZVEDAVOSTI je výberom autorových literárnovedných esejí, filozofických úvah a vedeckých štúdií z obdobia rokov 2001 – 2022. Pozostáva z dvoch častí nazvaných KORPUS a BONUS: prvej odbornejšej a druhej ladenej osobnejšie. ? Autor nachádza oporu v proto/existencialistickej filozofii A. Schopenhauera, F. Nietzscheho a S. Kierkegaarda, resp. vo francúzskom existencializme; jej súčasťou je aj viera v slobodnú vôľu človeka a v jeho schopnosť najvyššej duchovnej sebarealizácie. ? Jadro knihy tvoria rozpravy o tvorcoch J. Kráľovi, A. Škarvanovi, J. Maliarikovi, G. Vámošovi, D. Tatarkovi, J. Vanovičovi, J. Johanidesovi a iných. Nechýba ani niekoľko významných mien nórskej (J. Bj?rneboe, S. S?terbakken, N. Grünfeldová) a svetovej (D. Defoe, F. M. Dostojevskij, F. Kafka, S. Beckett) literatúry. ? Čičmancov autorský prístup sa pohybuje v rozpätí medzi vedeckou interpretačnou metódou, autobiografickým písaním a beletristickým štýlom, čím robí toto náročné myšlienkové podujatie dostupným aj pre menej rozhľadených, avšak zvedavých čitateľov. IVAN ČIČMANEC (* 1942 v Bratislave) je prozaik, básnik, autor literárnych, filozofických a teatrologických štúdií, publicista a prekladateľ. Od roku 1969 žije v Nórsku, po Novembri 1989 sa zapojil do oficiálneho literárneho života na Slovensku; publikuje v tlači, rozhlase aj knižne. V r. 2013 sa za svoje preklady slovenskej literatúry do nórčiny stal laureátom Ceny P. O. Hviezdoslava. Naposledy mu knižne vyšli: zbierka poviedok Zažité a vysnívané (2022), zbierka esejí Život je len chodiaci tieň (2019) a medzižánrová kniha Z večerných kontemplácií (2019).

Kniha je autorský a súčasne konsenzuálny (autorka – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok poetky Stanislavy CHROBÁKOVEJ REPAR (*1960), ktorá za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutovala v r. 1994) vniesla do slovenskej, ale i slovinskej poézie silnú osobnostno-existenciálnu pečať svojich básní. Kritika si všimla najmä autorkino posilňovanie rodovej perspektívy písania, ale tiež výrazný jazykovo-experimentálny „habitus“ jej textov, ktorý ťaží tak z auditívneho, ako aj vizuálneho plánu „prebývania v jazyku“ a postupne sa mení až na slobodnú básnickú performanciu. Poetka sa tak ocitá v samom srdci básnického paradoxu; bez tohto opusu by bola súčasná slovenská poézia zjavne ochudobnená o jednu neopakovateľnú dimenziu svojho sebauskutočnenia. Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Maríny ŠIMÁKOVEJ SPEVÁKOVEJ a obsahuje tiež autorkino Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých Reparovej diel. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela Miroslava CIPÁRA, knižný dizajn je dielom Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. „Lyrická subjektka Stanislavy Chrobákovej Repar sa vyznačuje silnou potrebou vydať zo seba autentický ženský hlas, dopĺňa ho však aj potreba stelesňovať čosi ako jeho univerzálnu kvalitu; tá prichádza zďaleka (ako ozvena pôvodnej orálnej kultúry) a odznieva doďaleka, rozkolísavajúc zavedené vzorce správania. Poetka si zároveň plne uvedomuje aj protirečivý dosah takéhoto prístupu, pretože sloboda prekračujúca zaužívané predstavy a obrazce si vždy vyberie svoju daň [...]“ (z doslovu M. Šimákovej Spevákovej).

Selfie je autorský a súčasne konsenzuálny (autor – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok básnika Mariána MILČÁKA (*1960), ktorý za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutoval v r. 1989) vniesol do slovenskej poézie obdivuhodné motivické a tematické rozsahy – v závislosti od predhistorických a pohanských cez duchovné a spirituálne až po vedecké a historické inšpirácie. Svojimi textami zároveň iniciuje prieskum moderných výrazových foriem, vrátane stratégií spojených s využívaním „hypostazovaného subjektu“ či významovým paralelizmom. V neposlednom rade: kvalita jeho písania vyúsťuje do výrazného autorského rukopisu, ktorému dominuje radikálny skepticizmus dnešného „homo universalis“; bez tohto opusu by bola súčasná slovenská poézia zjavne ochudobnená o jednu neopakovateľnú dimenziu svojho sebauskutočnenia. Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Jany JUHÁSOVEJ a obsahuje tiež autorovo Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých Milčákových diel. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela Jána LEBIŠA, knižný dizajn je dielom Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR. „Etické gesto, na ktoré M. Milčák ani tu [v zbierke Teserakt] nerezignuje, stále viac zviditeľňuje jeho príslušnosť k bezprostredne prednovembrovej a potom aj ponovembrovej generácii, ktorej potrebou sa stala i reflexia veľkých dejinných obratov – pocit individuálnej zodpovednosti za vznikajúci, no tiež rýchlo sa strácajúci ,slobodný‘ svet“ (z doslovu J. Juhásovej).

Spojením dvoch častí POIESIS a PRAXIS do jedného celku sa autorke podarilo preukázať celý rozsah témy od najjemnejších aspektov artikulácie vlastných (pohyblivých, zložených) identít v reči človeka až po spoločensko-politický a historický dosah fenoménu, ktorý možno zahrnúť pod slovné spojenie: krajina bohatých barbarov. Alebo skôr jej zneužívaných obyvateľov? chudobných materiálne i duchom? To všetko sú legitímne otázky, ktoré s kultúrou, literatúrou a jej postavením v spoločnosti úzko súvisia. Aj napriek tomu, že neoliberálne nasmerovanie krajiny s narastajúcim podielom prekérnej práce medzi ľuďmi sa ich usiluje dostať pod kontrolu a urobiť neviditeľnými.

Katalog fotografií.