Fraktál

Katalog fotografií.

Spojením dvoch častí POIESIS a PRAXIS do jedného celku sa autorke podarilo preukázať celý rozsah témy od najjemnejších aspektov artikulácie vlastných (pohyblivých, zložených) identít v reči človeka až po spoločensko-politický a historický dosah fenoménu, ktorý možno zahrnúť pod slovné spojenie: krajina bohatých barbarov. Alebo skôr jej zneužívaných obyvateľov? chudobných materiálne i duchom? To všetko sú legitímne otázky, ktoré s kultúrou, literatúrou a jej postavením v spoločnosti úzko súvisia. Aj napriek tomu, že neoliberálne nasmerovanie krajiny s narastajúcim podielom prekérnej práce medzi ľuďmi sa ich usiluje dostať pod kontrolu a urobiť neviditeľnými.

Kniha je autorský a súčasne konsenzuálny (autorka – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok poetky Stanislavy CHROBÁKOVEJ REPAR (*1960), ktorá za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutovala v r. 1994) vniesla do slovenskej, ale i slovinskej poézie silnú osobnostno-existenciálnu pečať svojich básní. Kritika si všimla najmä autorkino posilňovanie rodovej perspektívy písania, ale tiež výrazný jazykovo-experimentálny „habitus“ jej textov, ktorý ťaží tak z auditívneho, ako aj vizuálneho plánu „prebývania v jazyku“ a postupne sa mení až na slobodnú básnickú performanciu. Poetka sa tak ocitá v samom srdci básnického paradoxu; bez tohto opusu by bola súčasná slovenská poézia zjavne ochudobnená o jednu neopakovateľnú dimenziu svojho sebauskutočnenia. Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Maríny ŠIMÁKOVEJ SPEVÁKOVEJ a obsahuje tiež autorkino Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých Reparovej diel. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela Miroslava CIPÁRA, knižný dizajn je dielom Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. „Lyrická subjektka Stanislavy Chrobákovej Repar sa vyznačuje silnou potrebou vydať zo seba autentický ženský hlas, dopĺňa ho však aj potreba stelesňovať čosi ako jeho univerzálnu kvalitu; tá prichádza zďaleka (ako ozvena pôvodnej orálnej kultúry) a odznieva doďaleka, rozkolísavajúc zavedené vzorce správania. Poetka si zároveň plne uvedomuje aj protirečivý dosah takéhoto prístupu, pretože sloboda prekračujúca zaužívané predstavy a obrazce si vždy vyberie svoju daň [...]“ (z doslovu M. Šimákovej Spevákovej).

Selfie je autorský a súčasne konsenzuálny (autor – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok básnika Mariána MILČÁKA (*1960), ktorý za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutoval v r. 1989) vniesol do slovenskej poézie obdivuhodné motivické a tematické rozsahy – v závislosti od predhistorických a pohanských cez duchovné a spirituálne až po vedecké a historické inšpirácie. Svojimi textami zároveň iniciuje prieskum moderných výrazových foriem, vrátane stratégií spojených s využívaním „hypostazovaného subjektu“ či významovým paralelizmom. V neposlednom rade: kvalita jeho písania vyúsťuje do výrazného autorského rukopisu, ktorému dominuje radikálny skepticizmus dnešného „homo universalis“; bez tohto opusu by bola súčasná slovenská poézia zjavne ochudobnená o jednu neopakovateľnú dimenziu svojho sebauskutočnenia. Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Jany JUHÁSOVEJ a obsahuje tiež autorovo Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých Milčákových diel. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela Jána LEBIŠA, knižný dizajn je dielom Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR. „Etické gesto, na ktoré M. Milčák ani tu [v zbierke Teserakt] nerezignuje, stále viac zviditeľňuje jeho príslušnosť k bezprostredne prednovembrovej a potom aj ponovembrovej generácii, ktorej potrebou sa stala i reflexia veľkých dejinných obratov – pocit individuálnej zodpovednosti za vznikajúci, no tiež rýchlo sa strácajúci ,slobodný‘ svet“ (z doslovu J. Juhásovej).

? Kniha Ivana Čičmanca V ZAJATÍ ZVEDAVOSTI je výberom autorových literárnovedných esejí, filozofických úvah a vedeckých štúdií z obdobia rokov 2001 – 2022. Pozostáva z dvoch častí nazvaných KORPUS a BONUS: prvej odbornejšej a druhej ladenej osobnejšie. ? Autor nachádza oporu v proto/existencialistickej filozofii A. Schopenhauera, F. Nietzscheho a S. Kierkegaarda, resp. vo francúzskom existencializme; jej súčasťou je aj viera v slobodnú vôľu človeka a v jeho schopnosť najvyššej duchovnej sebarealizácie. ? Jadro knihy tvoria rozpravy o tvorcoch J. Kráľovi, A. Škarvanovi, J. Maliarikovi, G. Vámošovi, D. Tatarkovi, J. Vanovičovi, J. Johanidesovi a iných. Nechýba ani niekoľko významných mien nórskej (J. Bj?rneboe, S. S?terbakken, N. Grünfeldová) a svetovej (D. Defoe, F. M. Dostojevskij, F. Kafka, S. Beckett) literatúry. ? Čičmancov autorský prístup sa pohybuje v rozpätí medzi vedeckou interpretačnou metódou, autobiografickým písaním a beletristickým štýlom, čím robí toto náročné myšlienkové podujatie dostupným aj pre menej rozhľadených, avšak zvedavých čitateľov. IVAN ČIČMANEC (* 1942 v Bratislave) je prozaik, básnik, autor literárnych, filozofických a teatrologických štúdií, publicista a prekladateľ. Od roku 1969 žije v Nórsku, po Novembri 1989 sa zapojil do oficiálneho literárneho života na Slovensku; publikuje v tlači, rozhlase aj knižne. V r. 2013 sa za svoje preklady slovenskej literatúry do nórčiny stal laureátom Ceny P. O. Hviezdoslava. Naposledy mu knižne vyšli: zbierka poviedok Zažité a vysnívané (2022), zbierka esejí Život je len chodiaci tieň (2019) a medzižánrová kniha Z večerných kontemplácií (2019).

Viete, prečo je more slané? Na čo doplatili Žabka Skákalka a Koza mysliteľka? Tušíte, čo je to Titikaka alebo dablbabka? Zaujíma vás, ako sa z niekoho stane Loptoš a čím si musela prejsť Lochnesská príšera? Alebo – ako je to už dnes s vesmírnou diaľnicou či hmyzím chlebíkom? Táto knižka vám odpovie vtipnými básničkami určenými pre malých aj pre veľkých. Okrem toho v nej všeličo prezradia krásne farebné koláže – a nie hocijaké, ale vytvorené pre deti. Ozaj, deti, viete, čo sú to koláže a ako vznikajú? Dozviete sa, keď si ich poobzeráte v knižke STRAPATUŠKY. Už viete? Čakajú na vás „strapaté básničky pre bystré hlavičky“ – a kto by chcel o také poetické vzrušenie prísť, no nie?

Výber z poézie Byť paňou svojho Muzotu Dany PODRACKEJ (* 1954) ponúka prierez všetkými štrnástimi básnickými zbierkami, ktoré poetka vydala od svojho básnického debutu v roku 1981 – popri esejistike, tvorbe pre deti a odborných knihách. Ide o úctyhodné dielo pokrývajúce štyri desaťročia jej pôsobenia v slovenskej poézii. Výber vznikal konsenzuálne medzi poetkou, autorkou doslovu a vydavateľom. Čitateľom ponúka nielen možnosť oboznámiť sa s premenami Podrackej poetiky v čase, ale aj nevšedný básnický zážitok, potvrdený kritikou i čitateľmi jej básní. Hoci ide o tematicky rozložitú poéziu so silnou obrazovou a metaforickou zložkou, angažovanými postojmi, do ktorých sa otláča náš svet s jeho nepokojom i kataklizmami, a neraz aj so spirituálnym vyústením básní, jadro poetkinho záujmu ostáva stále rovnaké: človek, jeho skryté hlbiny i vonkajšie vzťahy, siete a kontexty ľudskej existencie, ľudstvo na križovatkách dejín... a v neposlednom rade aj žena ako subjekt dejín s jej rodovo podmienenou a nestálou identitou. „Nový básnický výber Byť paňou svojho Muzotu, ako i celá Podrackej poézia sú dnes pozoruhodným skrúteným hadom objavovania vlastnej cesty. Lyrickej hrdinke ju ukazuje láska, mementá zločinov druhých a všetko, čo ako Jakubov rebrík (pyramída či paternoster) dvíha hore a zjavuje ďalší nový horizont. Primárny fókus je na vyrovnávaní narušenej celistvosti ženy a spoločenstva, v ktorom dnes ako ľudstvo žijeme. Žene sa navracia status sebahľadania, identita premýšľajúcej, ktorá neprestáva mať kontakt primárne so svojou dušou – no ani so svojím telom alebo so svetom tam vonku“ (z doslovu M. ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ). Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Moniky ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ a obsahuje tiež Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých diel D. Podrackej, ale aj poetkinými explicitnými komentármi tvorivých míľnikov, na ktoré v texte upozorňuje. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Viery GERGEĽOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť aj k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

Básnická zbierka Diptych slovinskej poetky, prekladateľky a hudobníčky Klarisy Jovanovićovej (* 1954) ponúka dve básnické zbierky, ktoré autorka doma publikovala v rozmedzí jedenástich rokov. Poéma Sklonený nad Murou vyšla v r. 2007 ako autorkin oneskorený zrelý debut a komponovaná cyklická báseň Vyhnaná v r. 2018. Východisko poetkinej tvorby, ktorá prekladá aj z gréčtiny, spočíva v ústnej tradícii: o archetypálnu významovosť básní sa u tejto poetky o. i. pričinil aj jej čiernohorský pôvod po otcovi. Poéma ako básnický žáner, v ktorom sa rada vyjadruje, jej umožňuje priblížiť sa k naratívom, s ktorými sa stretávala odmalička. Verše preložila Stanislava Chrobáková Repar, skúsená prekladateľka zo slovinčiny, ktorá napísala aj doslov k tomuto básnickému vydaniu – a preložila i priložila tiež pôvodný doslov slovinského básnika Milana Deklevu z Jovanovićovej básnického debutu. Stanislava Chrobáková Repar vo svojom doslove napríklad uvádza: „Poetka sa šikovne pohybuje práve v [tomto] „nezadefinovanom“ priestore bytia-nebytia, okrem iného aj rodových identifikácií, rozdielov či nepoznanej inakosti – to z neho ťaží silný poetický účinok svojich básní. Na jednej strane napína strunu rodového paralelizmu a esencializmu (vo vzájomnom vykoľajovaní protikladov), na druhej strane sa ponára do slobodného medzipriestoru ťažkých dilem ľudí, ktorí ostávajú (alebo odchádzajú) a vo svojej prítomnosti (či neprítomnosti) sa neraz zúfalo pokúšajú prepojiť nebo so zemou [...].“ Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Viery GERGEĽOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Edícia POIESIS v tomto zväzku prináša prvé prekladové básnické dielo, pričom vychádza zo zámeru vydavateľstva predstavovať na Slovensku najmä tvorbu významných slovinských básnikov a poetiek – hoci nielen tých. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

Básnický výber Miroslava Brücka (* 1964) Neohlásené návštevy obsahuje prierez autorovou básnickou tvorbou od jeho debutu (1989) až po súčasnosť. Obsahuje výber zo siedmich básnických zbierok, pričom v súlade s koncepciou edície základný výber urobil sám autor – konsenzuálne a po dohode s autorkou doslovu i vydavateľkou publikácie. Výber čitateľom umožňuje lepšie vnímať postupné premeny autorovej poetiky v priebehu tridsiatich rokov. Bez tohto básnického rukopisu by bola celá slovenská poézia prelomu 20. a 21. storočia výrazne ochudobnená. Knihu dopĺňa krátke básnikovo kalendárium. V koncentrovanej podobe cez dôležité míľniky v čase umožňuje nahliadnuť do autorovho celoživotného príbehu – najmä z pohľadu jeho literárnej tvorby, jej publikovania, ale aj literárnokritickej percepcie. Literárna vedkyňa Ivana HOSTOVÁ, autorka doslovu v knihe, o tejto „poézii domova“ o. i. uvádza: „Z hľadiska formovania autorovej básnickej výpovede aj vo vzťahu k jej inklinácii k nostalgii [...] mala na Brückovu poéziu [...] zásadný vplyv kompenzačno-azylová lyrika 70. a 80. rokov, ktorá bola (obrannou) reakciou na spoločenskú situáciu normalizácie. Poézia Miroslava Brücka je síce poznačená sladkobôľnym splínom vo všetkých obdobiach jeho tvorby, vzťah medzi znepokojivými a harmonizujúcimi tendenciami aj ostrosť pocitov sa však menia.“ Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Blanky VOTAVOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľstva súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+/–), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už piate desaťročie, a o. i. tak prispieť aj k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej či odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

Básnická zbierka Prepad a iné básne mladého slovinského básnika Uroša Praha (* 1988) žijúceho vo Viedni v preklade skúsenej poetky, prekladateľky a vydavateľky Stanislavy Chrobákovej Repar predstavuje výber básní z jeho troch básnických zbierok vydaných doposiaľ. Ide o poéziu, ktorá od bezprostrednej telesnosti a sebavnímania lyrického subjektu či jeho vzťahov a ľúbostných avantúr postupne prechádza až k „telu planéty“ a jej ohrozenia, a od témy inakosti (queer-tematika) a „udomácňovania“ v jazyku až k tzv. poézii antropocénu, alebo – ako uvádza prekladateľka v doslove ku knihe – ku „gaya-poetike“. Pre Praha, nominanta najvýznamnejších básnických ocenení v Slovinsku (Veronikina cena, Jenkova cena) a laureáta ceny Exil Lyrikpreis (Viedeň 2018), resp. pre jeho písanie je charakteristická elipsa, diverzita výrazu a hravosť, tvorba novotvarov a inovatívnych postupov, ale aj zraňujúca, pre niekoho možno provokatívna otvorenosť deteritorializovaného subjektu, ktorý sa vzpiera disciplinujúcim nárokom väčšinového (heteronormatívneho či antropocentrického) diskurzu a preskúmava hranice možného. Knihu dopĺňa fundovaný doslov prekladateľky a vydavateľky diela, ktorá v ňom o. i. upozorňuje aj na všestranné kontexty Prahovho básnického vystúpenia doma i v zahraničí – a teda aj na väčšinovo konzervatívnom Slovensku.