Galéria mesta Bratislavy strana 2 z 3

Kniha o maliarovi a grafikovi Karlovi Frechovi (1883-1945) predstavuje jeho zaujímavý životný príbeh. Na jeho dielach môže čitateľ obdivovať neopakovateľnú atmosféru, rozprávkový charakter dnes už neexistujúcich zákutí a uličiek starej Bratislavy romantického a pokojného mesta medzi dvoma svetovými vojnami.

Obsahuje informácie o tvorbe umelcov, ich biografické údaje v chronológii, popisky k dielam.

Publika doposiaľ neznámej časti tvorby Nataše Floreanovej, konkrétne odtlačky poklopov v rôznych mestách na celom svete. Nataša Floreanová je výtvarníčka, ktorá od roku 1968 pôsobí v Austrálii. Vyštudovala grafickú tvorbu na National Art School v Sydney a jej umelecký život bol s pribúdajúcimi rokmi čoraz pozoruhodnejší.

Mira Haberernová študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu (1953-1957) a v štúdiách pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1957-1963), v roku 1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Postupne objavovala čaro abstrakcie so sálajúcou energiou zobrazovania prežitého. Patrila k výrazným predstaviteľkám Novej figurácie s príklonom k neosurrealistickým tendenciám, stávala sa akceptovanou autorkou, jednu z jej výstav otváral aj jeden z dobových najvýznamnejších teoretikov Pierre Restany. Priestorom na prezentáciu tvorby sa pre ňu stali predovšetkým Bratislavské Konfrontácie. Od roku 1965 sa v jej tvorbe objavuje figúra, zámerne deformovaná, plastická a vo svojom ponímaní často aj groteskná. Už počas štúdií v šesťdesiatych rokoch 20. storočia – v uvoľnenej spoločenskej situácii – sa Mira Haberernová formovala ako nonkonformná výtvarníčka so špecifickým antiestetizujúcim výtvarným prejavom. Stala sa autorkou, ktorá sa mimoriadne rýchlo začala presadzovať aj v medzinárodnom kontexte. V začiatkoch „normalizácie“ v roku 1972 ju vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov so zákazom vystavovania aj nakupovania jej diel do zbierok múzeí či galérií. Tento zákaz ju nezlomil, jej silný ľudský aj umelecký príbeh pokračoval v nájdení nových podôb umenia a presunutí ťažiska tvorby viac k úžitkovému umeniu, čo jej v nasledujúcich desaťročiach pomáhalo prežiť. Tvorba Miry Haberernovej zo šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov ostala uzatvorená v privátnych priestoroch a paradoxne sa tak vo veľkej miere, neporovnateľnej s inými výtvarníkmi, zachovala. Haberernová, tiež na rozdiel od iných, však zostala „zabudnutá“ aj po roku 1989. Veľké výstavy neoficiálnych autorov sa u nás, nakoniec, začali realizovať aj tesne pred nežnou revolúciou a po revolúcii výtvarná kritika postupne zmapovala tvorbu takmer všetkých výrazných osobností neoficiálnej scény, nie však Haberernovej. Jej dielu sa až pred dvoma rokmi začal venovať Richard Gregor (komorná výstava v Galérii Cypriána Majerníka a vydanie publikácie Haberernovej oko. Post-informálna figurácia v slovenskom výtvarnom umení 60. rokov 20. storočia).

Publikácia bola vydaná pri príležitosti autorovej výstavy v Galérii mesta Bratislavy

Autorská publikácia Kataríny Poliačikovej DEŇ vznikla ako súčasť projektu Krehký archív, ktorým si GMB pripomína 60. výročie svojho vzniku. Kurátorka projektu Zuzana Jakalová usilovala o zachovanie princípu nehierarchickej pozornosti voči galérii. Cieľom autorky publikácie Kataríny Poliačikovej bolo nasledovať tento princíp a vnímať všetky vrstvy a príbehy spojené s galériou ako rovnocenné. Zachytáva paralelné, nenápadné až intímne histórie umeleckej inštitúcie a prostredníctvom umeleckého prístupu dopĺňa oficiálny príbeh Galérie mesta Bratislavy z prístupnej, doposiaľ nevidenej perspektívy. Fotografická esej zobrazuje každodennosť v galérii, ktorej súčasťou sú umelci a umelkyne, zamestnankyne a zamestnanci, návštevníci, a v neposlednom rade aj život galerijnej vegetácie.

Publikácia Kde sú ženy? vznikla pri príležitosti rovnomennej výstavy, ktorá bola uskutočnená na prelome rokov 21/22 v GMB. Autorka Patrícia Ballx, kurátorka GMB, v nej mapuje ženskú tvorbu zo zbierok grafik slovenských galérií od pol. 17. st. do pol 19. st. a poukazuje na postavenie žien v dejinách umenia, možnosti ich umeleckého školenia a okolnosti tvorby. Prvýkrát spracováva a predstavuje verejnosti uvedenú tému s prezentáciou unikátnych diel zo zbierky starej kresby a grafiky GMB. Publikácia je v bilingválnom prevedení.

Publikácia Gisela Weyde. Od Atény k Hére predstavuje život, umeleckú tvorbu a kunsthistorickú prácu Gisely Weyde (1894 Košice - 1984 Halle, Nemecko), pričom sa sústreďuje predovšetkým na dvadsiate roky 20. storočia. Autorkina tvorba bola doposiaľ spracovaná veľmi sporadicky a jej práci v oblasti histórie umenia a pamiatkovej starostlivosti bola venovaná len okrajová pozornosť. Väčšie množstvo materiálov sa zachovalo v archívoch v Bratislave, Drážďanoch a v Budapešti. Gisela Leweke-Weyde bola kunsthistorička, maliarka, grafička, archeologička, publicistka a reštaurátorka. Má obrovské zásluhy v oblasti medzivojnového výtvarného umenia a viaceré prvenstvá jej patria aj v iných oblastiach. Bola prvou ženou, ktorá v roku 1921 získala doktorát v odbore klasickej archeológie na univerzite vo Viedni. Ako prvá žena od roku 1953 pracovala ako (pomocná) kustódka v Mestskom múzeu v Bratislave. Práve pri kustódskej práci si uvedomila veľký význam sprostredkovania znalostí o umení mládeži. Wyede publikovala vyše 150 článkov a vedeckých štúdií v oblasti histórie umenia a ochrany pamiatok.

Publikácia sa zaoberá obrazom pôvodom talianskeho maliara Giacoma (Jacopa) Antonia Marastoniho, ktorý zobrazuje početnú rodinu bohatého obchodníka a prešporského mešťana Filipa Scherza v roku 1835 v Prešporku/Bratislave. Do správy Mestského múzea sa obraz dostal začiatkom 20. storočia, Galéria mesta Bratislavy ho získala prevodom v roku 1959. Tento veľkorozmerný rodinný portrét patrí k ikonickým dielam svojho žánru v prostredí Uhorska. V Prešporku nebolo v čase jeho vzniku veľa kvalitných maliarov, pre samotného Marastoniho išlo tiež len o „krátky“ trojročný pobyt, keďže následne odišiel do Pešti s víziou založiť vlastnú maliarsku školu. Publikácia prezentuje výsledky posledného náročného reštaurovania obrazu pracovníkmi galérie (Barbara Davidson, Anna Gregová) vrátane záverov chemicko-technologického výskumu, či IR reflektografie kolegov z partnerských inštitúcií. Súčasťou sú obšírne informácie o jednotlivých členoch zobrazenej rodiny, autorovi diela a bohatý obrazový materiál mapujúci celý proces reštaurovania unikátneho obrazu.