Galéria mesta Bratislavy

Publikácia Július Schubert. Posledný predseda Bratislavského umeleckého spolku prezentuje tvorbu Júliusa Schuberta (1888, Bratislava – 1947, Bratislava), bratislavského rodáka, člena a predsedu Bratislavského umeleckého spolku, ktorý v rokoch 1920 – 1945 zohrával významnú úlohu v organizačnej i výstavnej činnosti spolku. Jej cieľom je prostredníctvom nového kunsthistorického výskumu v plnom rozsahu predstaviť doteraz nepoznanú umeleckú tvorbu Júliusa Schuberta a zároveň kontextuálne prepojiť jeho rozsiahle profesijné pôsobenie s komplexným obrazom výtvarného života v mestskom prostredí prvej polovice 20. storočia. Jednotlivé tematické okruhy, úzko prepojené s mestom Bratislava, sú bohato sprevádzané obrazovým materiálom.

Publikácia Kým voda nezmyje breh/Till the Water Meets the Shore vyšla pri príležitosti prvej samostatnej výstavy Kvet Nguy?n na Slovensku, ktorá predstavila jej nový film, zvukové a sochárske inštalácie spolu s najnovšími fotografickými prácami. Monografia skúma výskumný charakter jej tvorby, v ktorej sa autorka venuje rôznym spôsobom práce s neoficiálnymi a potlačenými dejinami. Prostredníctvom osobného, translokálneho a transhistorického pohľadu na príbeh vietnamskej diaspóry v bývalom Československu Nguy?n reflektuje dedičstvo kolonializmu, medzigeneračné traumy vojny a vysídlenia. Vo svojej umeleckej praxi stavia svoju individuálnu a umeleckú iniciatívu proti rôznym formám a prejavom rasizmu, xenofóbie a absencii univerzálnej solidarity. Predstavovaný titul obsahuje tri pôvodné eseje napísané špeciálne pre tento projekt. Denisa Tomková (historička umenia a kurátorka) zasadzuje tvorbu Kvet Nguy?n do sociálno-politického kontextu vietnamskej mobility v rámci socialistického internacionalizmu, zatiaľ čo Daniel Grúň (historik umenia a kurátor) zdôrazňuje osobitý prístup autorky k archívom a skúma napätia medzi fotografiou a jazykom. Dominika Moravčíková (poetka, prozaička a doktorandka muzikológie) sa z pohľadu spisovateľky s poetickou citlivosťou venuje lexikológii migrácie a vysídlenia. Katalóg prináša tiež reflexívny rozhovor medzi umelkyňou a kurátorkou výstavy Zuzanou Flaškovou a dopĺňa ho rozsiahla fotografická dokumentácia všetkých diel prezentovaných na výstave.

II. časť odbornej prekladovej publikácie doplnená opäť o štúdiu editorky a zostavovateľky Z. Kiss-Szemán, ktorá tematicky spracovala dostupné archívne, knižničné a muzeálne zdroje s cieľom predstaviť slovenskému publiku publicistickú tvorbu Gisely Weyde, významnej osobnosti pôsobiacej i v Bratislave. Publikácia predstavuje výber textov (už publikované články, ako aj novoobjavené rukopisy) vo forme esejí, kratších statí a článkov o výtvarnej a kultúrnej scéne v?Bratislave v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Slovenské preklady sú uvedené paralelne?s?originálmi v nemeckom a maďarskom jazyku a texty sú po dôkladnom výskume doplnené rozsiahlym komentárom.

Publikácia s názvom Haptická ozvena. Príroda, telo, politika v umení bývalej Juhoslávie a Československa je výsledkom dlhoročnej spolupráce a výskumu troch odborníkov: Miško Šuvaković, Darko Šimičić a Daniel Grúň, pochádzajúcich z Belehradu, Záhrebu a Bratislavy. Predmetom ich záujmu sú odlišné alebo asymetrické dejiny umenia Juhoslávie a Československa 60. až 80. rokov 20. storočia. Experimentálne, investigatívne, kritické a emancipujúce umelecké praktiky, ktoré oscilovali na hranici umenia, každodenného žitia, politickej reality a hľadania slobody, predstavuje reprezentatívny výber cez sto umelkýň, umelcov a umeleckých zoskupení. Autori nás prevádzajú spoločnými kľúčovými témami ich tvorby, predstavujú paralely a príbuzenstvá zdanlivo vzdialených svetov, ktorých pochopenie a interpretácia získavajú dnes nový aktuálny význam. Slovensko-anglická publikácia, ktorá vznikla pri príležitosti konania rovnomennej medzinárodnej výstavy v Galérii mesta Bratislavy, je okrem výstavného katalógu s bohatým obrazovým materiálom i samostatnou vedecko-populárnou štúdiou. The publication entitled Haptic Echo. Nature, Body, Politics and Art in the Former Yugoslavia and Czechoslovakia is the result of many years of collaboration and research by three experts: Miško Šuvaković, Darko Šimičić, and Daniel Grúň, from Belgrade, Zagreb, and Bratislava. The object of their interest is the divergent or asymmetrical art histories of Yugoslavia and Czechoslovakia between the 1960s and the 1980s. Experimental, investigative, critical, and emancipatory artistic practices that oscillated at the boundaries between art, everyday life, political reality, and the search for freedom are represented through works of more than one hundred artists and art collectives. The authors guide us through their shared key themes, drawing parallels and affinities between seemingly distant worlds, the understanding and interpretation of which have taken on a new topical significance. The Slovak–English publication, created in connection with the international exhibition of the same name at the Bratislava City Gallery, is not only an exhibition catalogue with rich pictorial material, but also an independent scholarly and popular study.

Jedinečný odkaz textov Gisely Weyde, významnej kunsthistoričky, archeologičky, maliarky, ochranárky etc., spolu s ich kritickým spracovaním je dnes nanajvýš aktuálnym a relevantným prínosom k otázkam zachovania a ochrany staviteľského a umeleckého dedičstva vo verejnom priestore, ako aj príspevkom ku scitliveniu v individuálnom vnímaní umenia mesta.

Publikácia k výstave Celok je menší ako súčet jeho častí, podobne ako formát výstavnej prezentácie i samotná architektúra pôvodnej výstavy, ktorá sa konala 26. 11. 2021 až 30. 5. 2022 v Mirbachovom paláci GMB, vychádza z výskumu tvorby neoavantgardného umelca Petra Bartoša (1938) a artikuluje i formy jeho autorskej prezentácie. Sleduje formát atlasu s alternatívnym viazaním a skladaním vyklápacích listov, ktorý reflektuje Bartošovu takzvanú nástenkovú estetiku, kde autor v rámci svojej tvorby asociatívne skladá jednotlivé obrazy a apelatívne texty. Okrem Bartoša boli na výstave a sú v katalógu zastúpení i ďalší slovenskí a rakúski umelci a umelkyne Petra Feriancová, Andreas Fogarasi, Martin Hrvol, Anna Jermolaewa, Ingeborg Strobl, Lois Weinberger, ktorých spája neantropocentrický prístup a vo svojej tvorbe spochybňujú predstavu o ľudskej nadradenosti nad neľudským svetom (zvierat, rastlín a prírody vôbec). Publikácia je určená primárne odbornej verejnosti – historikom umenia, kurátorom, pedagógom umeleckých škôl, ale svojim spracovaním má potenciál osloviť aj širšiu verejnosť a študentov umeleckých a umenovedných odborov.

Výstavný katalóg „Pozri, Prešporok!“/„Look, Pressburg!“ autoriek Lucie Almášiovej a Patrície Ballx rozpráva obrazový príbeh mesta Bratislavy, resp. Prešporka. Predstavuje ho prostredníctvom vybraných výtvarných diel z oblasti grafiky a maliarstva od 16. až po 19. storočie, a zároveň aj prostredníctvom historickej fotografie 19. storočia. Podtitul Od grafickej veduty k fotografickým pohľadom nepriamo odkazuje na rôzne spôsoby „videnia“ a „zobrazovania“ mesta umelcami stredoeurópskeho okruhu, ako boli Matthäus Merian (1593 – 1650), Friedrich Bernhard Werner (1690 – 1778), Jozef Anton Lántz (činný okolo 1820) alebo Johann Vincenz Reim (1796 – 1858). Jeho vizuál nám sprítomnia aj fotografi pôsobiaci priamo v meste, zastúpení menami ako Eduard (Ede) Kozics (1829 – 1874), Károly (Carl) Körper (1845 – 1923), Alois Krauss (Alojz Krausz, činný okolo 1904) a iní. Bohatý obrazový materiál v umeleckohistorických štúdiách chronologicky predstavuje grafické listy, kresby, fotografie, ale aj maľby, gvaše a akvarely od 16. storočia až po rok 1918. Na ne nadväzuje samostatný obrazový katalóg diel, ktorý ukazuje mesto cez pomyselnú prechádzku po jednotlivých miestach naprieč storočiami. Výstava pracovala najmä s dielami zo zbierky starej maľby, grafiky či kresby Galérie mesta Bratislavy a fotografickým materiálom zo zbierok Múzea mesta Bratislavy, Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave, Archívu výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave a zbierok Slovenského národného archívu v Bratislave. Výstavný katalóg je doplnený o ďalšie jedinečné pohľady na Prešporok objavené nielen v slovenských inštitúciách, ale aj v zbierkach z Čiech, Maďarska, Rakúska a Poľska, aby pripomínali históriu a mnohorakosť podôb mesta v priebehu času a poukázali na jeho kultúrny a umelecký význam na mape Európy. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Publikácia vyšla s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja. Partneri: Hlavné mesto Bratislava Bratislavský samosprávny kraj Fond na podporu umenia Komora reštaurátorov

Publikácia sa zaoberá obrazom pôvodom talianskeho maliara Giacoma (Jacopa) Antonia Marastoniho, ktorý zobrazuje početnú rodinu bohatého obchodníka a prešporského mešťana Filipa Scherza v roku 1835 v Prešporku/Bratislave. Do správy Mestského múzea sa obraz dostal začiatkom 20. storočia, Galéria mesta Bratislavy ho získala prevodom v roku 1959. Tento veľkorozmerný rodinný portrét patrí k ikonickým dielam svojho žánru v prostredí Uhorska. V Prešporku nebolo v čase jeho vzniku veľa kvalitných maliarov, pre samotného Marastoniho išlo tiež len o „krátky“ trojročný pobyt, keďže následne odišiel do Pešti s víziou založiť vlastnú maliarsku školu. Publikácia prezentuje výsledky posledného náročného reštaurovania obrazu pracovníkmi galérie (Barbara Davidson, Anna Gregová) vrátane záverov chemicko-technologického výskumu, či IR reflektografie kolegov z partnerských inštitúcií. Súčasťou sú obšírne informácie o jednotlivých členoch zobrazenej rodiny, autorovi diela a bohatý obrazový materiál mapujúci celý proces reštaurovania unikátneho obrazu.

Autorská publikácia Kataríny Poliačikovej DEŇ vznikla ako súčasť projektu Krehký archív, ktorým si GMB pripomína 60. výročie svojho vzniku. Kurátorka projektu Zuzana Jakalová usilovala o zachovanie princípu nehierarchickej pozornosti voči galérii. Cieľom autorky publikácie Kataríny Poliačikovej bolo nasledovať tento princíp a vnímať všetky vrstvy a príbehy spojené s galériou ako rovnocenné. Zachytáva paralelné, nenápadné až intímne histórie umeleckej inštitúcie a prostredníctvom umeleckého prístupu dopĺňa oficiálny príbeh Galérie mesta Bratislavy z prístupnej, doposiaľ nevidenej perspektívy. Fotografická esej zobrazuje každodennosť v galérii, ktorej súčasťou sú umelci a umelkyne, zamestnankyne a zamestnanci, návštevníci, a v neposlednom rade aj život galerijnej vegetácie.

Publikácia Kde sú ženy? vznikla pri príležitosti rovnomennej výstavy, ktorá bola uskutočnená na prelome rokov 21/22 v GMB. Autorka Patrícia Ballx, kurátorka GMB, v nej mapuje ženskú tvorbu zo zbierok grafik slovenských galérií od pol. 17. st. do pol 19. st. a poukazuje na postavenie žien v dejinách umenia, možnosti ich umeleckého školenia a okolnosti tvorby. Prvýkrát spracováva a predstavuje verejnosti uvedenú tému s prezentáciou unikátnych diel zo zbierky starej kresby a grafiky GMB. Publikácia je v bilingválnom prevedení.

Hľadanie identity: Arnold Peter Weisz-Kubínčan (1898 1944) je predstaviteľom slovenského netradičného žánrového maliarstva medzivojnového obdobia. Jeho tvorba sa formovala na základe expresionistickej maľby a motivicky vychádzala predovšetkým zo slovenskej reality Oravy, Liptova a Turca. Jeho život sprevádzal neustály vnútorný nepokoj, ktorý sa prejavil v neprestajnom hľadaní vlastnej identity. Do jeho života výrazne zasiahli historické udalosti prvej polovice 20. storočia, ktoré do veľkej miery spečatili aj jeho osud.

Kniha o maliarovi a grafikovi Karlovi Frechovi (1883-1945) predstavuje jeho zaujímavý životný príbeh. Na jeho dielach môže čitateľ obdivovať neopakovateľnú atmosféru, rozprávkový charakter dnes už neexistujúcich zákutí a uličiek starej Bratislavy romantického a pokojného mesta medzi dvoma svetovými vojnami.

Mira Haberernová študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu (1953-1957) a v štúdiách pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1957-1963), v roku 1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Postupne objavovala čaro abstrakcie so sálajúcou energiou zobrazovania prežitého. Patrila k výrazným predstaviteľkám Novej figurácie s príklonom k neosurrealistickým tendenciám, stávala sa akceptovanou autorkou, jednu z jej výstav otváral aj jeden z dobových najvýznamnejších teoretikov Pierre Restany. Priestorom na prezentáciu tvorby sa pre ňu stali predovšetkým Bratislavské Konfrontácie. Od roku 1965 sa v jej tvorbe objavuje figúra, zámerne deformovaná, plastická a vo svojom ponímaní často aj groteskná. Už počas štúdií v šesťdesiatych rokoch 20. storočia – v uvoľnenej spoločenskej situácii – sa Mira Haberernová formovala ako nonkonformná výtvarníčka so špecifickým antiestetizujúcim výtvarným prejavom. Stala sa autorkou, ktorá sa mimoriadne rýchlo začala presadzovať aj v medzinárodnom kontexte. V začiatkoch „normalizácie“ v roku 1972 ju vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov so zákazom vystavovania aj nakupovania jej diel do zbierok múzeí či galérií. Tento zákaz ju nezlomil, jej silný ľudský aj umelecký príbeh pokračoval v nájdení nových podôb umenia a presunutí ťažiska tvorby viac k úžitkovému umeniu, čo jej v nasledujúcich desaťročiach pomáhalo prežiť. Tvorba Miry Haberernovej zo šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov ostala uzatvorená v privátnych priestoroch a paradoxne sa tak vo veľkej miere, neporovnateľnej s inými výtvarníkmi, zachovala. Haberernová, tiež na rozdiel od iných, však zostala „zabudnutá“ aj po roku 1989. Veľké výstavy neoficiálnych autorov sa u nás, nakoniec, začali realizovať aj tesne pred nežnou revolúciou a po revolúcii výtvarná kritika postupne zmapovala tvorbu takmer všetkých výrazných osobností neoficiálnej scény, nie však Haberernovej. Jej dielu sa až pred dvoma rokmi začal venovať Richard Gregor (komorná výstava v Galérii Cypriána Majerníka a vydanie publikácie Haberernovej oko. Post-informálna figurácia v slovenskom výtvarnom umení 60. rokov 20. storočia).

Milan Bočkay so synom Marcelom – Erik Binder so synmi Maxom a Alexom - Gabika Binderová so synmi Maxom a Alexom - Ladislav Čarný so synom Jurajom – Anton Čierny s dcérou Johanou – Pavlína Fichta Čierna s dcérou Johanou – Rudolf Fila so synom Vítom, Marekom a vnukom Lukášom – Dorota Filová so synom Marekom – Daniel Fischer so synom Filipom a dcérou Elou – Květa Fulierová s dcérou Miriam – Jozef Jankovič s dcérou Sabinou – Michal Kern so synom Michalom – Martin Knut so synom Leom – Július Koller s vnukom Michalom Hrapkom – Vladimír Kordoš so synom Samuelom – Stano Masár so synom Filipom – Juraj Meliš so synom Jurajom – Eva Cisárová-Mináriková so synmi Matúšom a Lukášom – Roman Ondák so synom Adamom – Vladimír Popovič s vnukom Maximiliánom – Peter Rónai s vnukom Samuelom Kotáskom – Veronika Rónaiová so synom Petrom a dcérou Barbarou – Rudolf Sikora so synom Michalom – Dana Sochorová s dcérou Katarínou – Ľubo Stacho so synom Ondrejom a dcérou Pavlínou – Dezider Tóth (Monogramista T.D) so synom Šimonom – Emöke Vargová s dcérou Laurou.

Publika doposiaľ neznámej časti tvorby Nataše Floreanovej, konkrétne odtlačky poklopov v rôznych mestách na celom svete. Nataša Floreanová je výtvarníčka, ktorá od roku 1968 pôsobí v Austrálii. Vyštudovala grafickú tvorbu na National Art School v Sydney a jej umelecký život bol s pribúdajúcimi rokmi čoraz pozoruhodnejší.

Obsahuje informácie o tvorbe umelcov, ich biografické údaje v chronológii, popisky k dielam.