Galéria mesta Bratislavy

Igor Ondruš zobrazuje svet taký, ako ho vidí. Komentujúc ho svojím vlastným spôsobom – spôsobom v kontexte slovenskej maľby doteraz neznámym, surovým, naturálnym, a najmä svojským. Už počas štúdia ho jeho pedagóg Vladimír Popovič nabádal, aby sa venoval témam s vlastnými zážitkami a uprednostnil ich pred spoločenskými či politickými. Túto radu však počúvol len čiastočne. Hoci vlastné zážitky v jeho tvorbe dominujú, paralelne sa venuje aj iným témam.Vlastné zážitky a vzťahy sú motívom obrazov zo série O dievčatách, ako aj viacerých ďalších diel. Na chodbe gymnázia s typicky zelenými stenami v diele Prvé poschodie vľavo hore (2006) zobrazuje seba a svoju priateľku Janu v intímnej situácii. Na obraze Panenka Jana (2011) ju zasa stvárňuje ako nadpozemský objekt hodný zbožňovania. Spomienkou na ňu je aj obraz Jana (2011), zvláštne prehnuté torzo dievčaťa s kusmi odevu, ktoré majú pre autora až fetišistický význam. Eva-nie (2006) je obraz namaľovaný podľa priateľky Evy ako vyjadrenie nespokojnosti s jej životným štýlom, so zbytočne premárneným talentom.Často sa inšpiruje motívmi krásnych žien z rôznych časopisov, ikonickými modelkami alebo herečkami, svetom bulváru i komiksu, kde pre žiaru reflektorov netreba vedieť a cítiť príliš veľa. Na rozdiel od obrazov s tematikou vlastných vzťahov, kde môžeme povedať, že je až kruto sebaironický, vonkajší pozlátkový svet ho nabáda k evidentnému sarkazmu. Ako príklad môžeme uviesť obraz Hviezda večera (2011), na ktorom sa s mierne pohŕdavým výrazom v tvári predvádza Jessica Simpson. Motívom Panny losangelskej (2011) je najznámejšia fotografia Pamely Anderson s vysvieteným Los Angeles v pozadí, ktorá je tu zobrazená ako symbol toho „najkrajšieho, najlepšieho a najžiadostivejšieho“ objektu. V Terapii (2006) je námetom modelka Andrea Verešová zobrazená ako sestrička v psychiatrickom ústave na prechádzke s mužmi, ktorí sa potrebujú liečiť.Mnohé jeho obrazy sú plné erotických motívov, vyhrotených erotických vzťahov a nenaplnených očakávaní. V diele Podvedomé otázky (2011) sa zaoberá prvou podvedomou a nevyslovenou otázkou pri stretnutí muža a ženy, kde sa autor odvoláva na psychológov, podľa ktorých muža najviac zaujíma, koľko má žena rokov, a ženu, koľko muž zarába. Na obraze s.r.o. (2011) vidíme ženu na pláži, ktorú obťažujú muži. Motív prasaťa bežiaceho ku skupine je vyjadrením radosti z tejto situácie, had predstavuje falický symbol, vo vzduchu namiesto vtákov lietajú penisy.Igor Ondruš sa venuje aj politickým a spoločenským témam, často s jemu vlastnou iróniou. Sem patria diela ako Európska... (2001), Všetky cesty vedú do... (2009), Oslobodenie Bratislavy (2011),či Krajina idiotov(2011).Autor využíva rôzne spôsoby maľby, prechádza od zámerne naivizujúceho tvaroslovia (napr. Inteligent, Reč tela, Vitajte atď.) cez realistické zobrazenia krajiny v štýle 19. storočia (napr. Bezdomovci, X+Y) až po hyperrealistický výraz (napr. Také normálne detičky, Skupinka, Krajina neobmedzených možností, Vrchol hospodárskej recesie, Kamošky, Vitaj v džungli, Panna losangelská atď).Fascinujú ho však napríklad aj pompejské maľby, ktorých štruktúru evokuje rôznymi úpravami (obraz Horror vacui). Ojedinele v jeho tvorbe nachádzame aj koláže, ako napríklad Aj lov jú alebo Poďte k ockovi.

Michal Kern (1938-1994) svoju tvorbu, ovplyvnenú konceptuálnym a akčným východiskom, ako jeden z mála autorov domácej neoficiálnej výtvarnej scény 70. a 80. rokov ukotvil v prírode. Prírodu v okolí rodných Močiarov pri Liptovskom Mikuláši, kde prežil celý svoj život, však nezaznamenával štetcom na plátno. Priamo do nej vstupoval prostredníctvom akcií realizovaných osamote v prírode, poukazujúc na jej efemérne dianie. Stopu svojej prítomnosti zaznamenával médiom fotografie, kresby a textu. Prispel k formovaniu špecifickej polohy umenia v prírode a koncepruálnej fotografie. Monografia po prvý krát komplexne predstavuje jeho tvorbu, doplnenú aj o doteraz nepublikované denníkové záznamy a autorské texty.

Publikácia je monografiou slovensko-austrálskej výtvarníčky Nataše Floreanovej.

Publikácia mapuje rôznorodé prístupy k prírode v tvorbe slovenských predstaviteľov neoficiálnej výtvarnej scény z obdobia konca 60. až 80. rokov 20. storočia.

Obsahuje príspevok o tvorbe umelca, rozhovor s umelcom, popisky k reprodukciám diel, biografické údaje, zoznam výstav. Text paralelne slovensky a anglicky.

Strom ako fenomén sa v rôznych kultúrach objavuje ako symbol, vystupuje ako stelesnenie rôznych mocností, vlastností, zastupuje celé legendy a mýty. K stromu sa často viažu mýty o vzniku sveta, a strom sveta prežíva dodnes aj vo forme vizuálneho stvárnenia, a mnohé, často zásadné príbehy, ktoré určujú základné hodnoty tej-ktorej ľudskej komunity, či už národov, kmeňov, dedín a pod. V kresťanskej symbolike strom zohráva mimoriadnu úlohu, má nezastupiteľnú funkciu v rôznych súvislostiach a objavuje sa v kresťanskej ikonografii v širokom spektre tém, motívov a symbolov. Zobrazenie stromu v kozmologickom zmysle ako stromu sveta do výraznej miery ovplyvnilo aj interpretáciu a prežitie symbolu stromu. Takmer v každej kultúre nájdeme mýtus o strome, s ktorým je prepojený vznik sveta. Ako takmer každý symbol, aj strom môže vystupovať v rôznych funkciách a stelesňuje božské i ľudské vlastnosti, stále a nestále hodnoty, večný život a pominuteľnosť alebo smrť atď. Zobrazenie stromu ako symbolu má dlhú tradíciu vo vizuálnom umení. Všetky oblasti zobrazenia nie je možné zhrnúť na predkladanej výstave vzhľadom na jeho bohatú a rozsiahlu tematiku, ale sú tu prezentované najdôležitejšie okruhy tém, ktoré sa vo výtvarnom umení Slovenska objavili, vynorili, zakotvili a zohrávali významnejšiu úlohu: Strom života, Strom poznania dobra a zla, Strom v krajinomaľbe, Strom a životné prostredie, Strom a drevo, Strom smrti. Fenomén stromu je na výstave predstavený z rôznych hľadísk podľa významu v tradičných kultúrach v rôznych obdobiach, transhistoricky, na základe 175 malieb, sôch, grafík a diel iných médií, ktoré súvisia s fenoménom stromu vo výtvarnom umení Slovenska od gotiky po súčasné umenie.