Hladohlas strana 17 z 19

Po úspešnom prvom diely príbehov kamarátov zo Snehuliakova vychádza druhý diel ich bláznovstiev. Letné prázdniny ubehli ako voda. Kamaráti Kuko a Puki musia znova zasadnúť do školských lavíc, no tento raz už ako piataci. Okrem čoraz krajšej Getky a dobráka Fibiho čaká na nich aj veľa zábavných a nebezpečných chvíľ. Nechajme sa teda sprevádzať dvoma snehuliačikmi a zoberme si z ich dobrodružstiev ponaučenie rovnako ako oni. Autor ilustrácií: Marek Rakučák

Astrologička Alica Vodičková formou pozitívnych a príjemne písaných fejtónov prináša pohľady, postrehy, myšlienky a príbehy o obyčajných ľuďoch. Ale aj o tom, že keď sa na chvíľu zastavíte, zapozeráte a započúvate, uvidíte (možno) dávno zabudnutú krásu symbolov, ktoré sa nám denne nežne a nehlučne prihovárajú a vôbec si nepotrebujú robiť reklamu. Okrem toho, že jednotlivé príbehy sú napísané sviežim štýlom a popretkávané láskavým humorom, inšpiráciu pri písaní knihy je badať aj v autorkiných dlhoročných skúsenostiach s astrológiou. Podobne, ako vo svojej prvej knihe Broskyňovo-uhorkový kokteil s astrologickou príchuťou, opäť texty „zarámovala“ do dvanástich znamení zverokruhu. Alebo, žeby to všetko bola len jej fantázia?

The third part of the Primer of happiness is not intended only for parents that are looking for a way, with what form to give their descendants the best, but also for souls that want to understand why there are fears in them, why they act the way they act, or they are not successful in something. The key to life pains is located in their childhood. In the way how we were approached, what we saw, feel, experience and absorb in ourselves from the moment of procreation until growing up. “He who teaches, he learns. Let´s thank for children, they are not a mater of course but a gift. They came to heal us and show us where we have in­ ammation.“ I was tucking in the shirt of my three years old Sára Ráchel and I told her: “So your small of the back would not get cold…” She looked at me and she said: “Daddy, I do not have small of the back there, I have wings there.” You cannot give a child something, that is not in you. – Constant criticizing is the confession of how discontent you are with yourselves, as well as shouting is the expression of your inner pain and helplessness. – A child’s soul is like savana. One sentence is enough to set it on ­ re. – You cannot force children to take on your values. They will take only what they will need in their life mission. – Do not do anything on child´s behalf, that the child can do itself. You will weaken the child. – Every kid has a powerful Self and the more you will try to break it the longer the child will look for itself as an adult. – The children resonate with what is happening in parents. – Your children do not have to follow in your footsteps and how your parents will end, is their decision. You only have to try to support them. Author: What is in our parents, that is who we are. If we do not clean ourselves from negative clan´s debts, our kids will take it on. Unsolved wrong programs and energy taking models of behaviour will get stuck on them. There is no kid that would not be born wise, perceptive, joyful, full of energy, intuitive, nonstop living in the present moment, unchained, happy, godly, so with the characteristics of enlightened people. But if you ask me when I met a permanently happy adult the last time, I will think for a long time… So I take the education of kids as mutual learning – to be inspired by kids to the comeback to Self, own spontaneity, heart that is the connection with Love. On the other side the education of children is for me an e­ ort to load kids with unconditional love and set them boundaries with respect towards them, without superior approach, so in the adulthood they will feel and perceive the needs of others. Simply give them the best from myself.

Ján Martin není slovenský Charles Bukowski, on je zrcadlo. Nás všech. Kolik je v člověku pěkného, tolik je v něm i ošklivého.. Z Martonových naturalistických básní pryští touha chytat se kořenů. Špinavých od hlíny, nahnilých, zapáchajících ale živých.Kdo nepřijme Martonova slova, nie čistý, je pouze vychovaný.

Po úspešnom prvom diely príbehov kamarátov zo Snehuliakova vychádza druhý diel ich bláznovstiev. Letné prázdniny ubehli ako voda. Kamaráti Kuko a Puki musia znova zasadnúť do školských lavíc, no tento raz už ako piataci. Okrem čoraz krajšej Getky a dobráka Fibiho čaká na nich aj veľa zábavných a nebezpečných chvíľ. Nechajme sa teda sprevádzať dvoma snehuliačikmi a zoberme si z ich dobrodružstiev ponaučenie rovnako ako oni. Autor ilustrácií: Marek Rakučák

Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko "slovenské" a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom č o ju stretlo a neminulo na jej životnej púti sebapoznávania - láska k zadanému mužovi, potrat, všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany zamestnávateľov. Autorka pútavo približuje typický írsky naturel, ako aj drsnú írsku prírodu a formou autobiografického vyznania s hlbokým citom popisuje, ako sa s ním ona i jej slovenské kamarátky popasovali. S témou sa vysporiadava z hĺbky milujúcej duše, uvedomujúc si pritom, že často upadá do tragikomickej polohy. Dokáže sa v ďalekom upršanom a zelenom Írsku vymaniť z metastáz zakázanej lásky, kvôli ktorej opustila domov?

Autor Ján Marton žije a pôsobí vo Svite. Debutoval zbierkou Život nie je pes, je to suka (2009). Veršami vo svojej druhej zbierke Eskimák na korze (2010) potvrdil, že je obdivovateľom celoživotného diela Charlesa Bukowskeho. Vo svojej tretej zbierke Blues pre masy kladie dôraz na „momentálny pocit“ a „silu podvedomia“. Nadovšetko miluje svoju rodinu, zbožňuje futbal a keď ho stretnete pri malom pive, určite ste si ho s niekým pomýlili. Zo zásady pije iba veľké.

Šokujúca spoveď bývalých gymnazistov od autorky úspešného románu Kým nejde o život... Román, ktorý vás rozplače do úsmevu a prijme k rozmýšľaniu nad vlastnou cestou. Možno si pri jeho čítaní občas poviete, že prináša až moc tvrdé ľudské príbehy, ale aj taký je život. Úspešná prievidzká autorka Lenka Gahérová ich šikovne splietla do jedného románového vrkoča. Do dospelosti vyleteli ako anjeli. Niesli si so sebou ideály, predstavy a predsavzatia. Túžili dosiahnuť cieľ, v ktorom ich čaká šťastie, láska a úspech. Po ceste trvajúcej dvadsaťpäť rokov sa opäť stretávajú. Niektorí odhaľujú tajomstvá a vyzliekajú svoje duše. Jeden nahlas priznáva porážku, druhý predstiera úspech. Otvárajú tajné truhlice a vypúšťajú svojich kostlivcov – svoje temné spomienky, na ktoré by najradšej zabudli. Koho z nich udržali krídla a koľkí skončili ako padlí anjeli? Kto z bývalých spolužiakov skončí v pekle a kto v nebi? Odpovede na otázky sa dozviete v Pekle, v ktorom sa neplače.

Gitarista Hirax (Lunatic Gods, Editor, Nothing) netrápi len struny na gitare, ale rozhodol sa aj písať. A čo hovorí Hirax o svojom knižnom debute?: "Ak cítiť moju schizofrenickú dušu v muzike Lunatic Gods, teda striedanie jemných ba až baladických pa sáži s agresívnymi a šialenými úletmi, tak to isté môžete čakať aj v mojom románe "Raz aj peklo vyjde slnko" - zmes prekrásneho a škaredého. A čom je? O živote, o vzťahoch, o tejto spoločnosti odsúdenej na zánik, o smútku a radostiach, o pekle, Bohu, diabloch, anjeloch - o živote takom, aký je. Bez servítkov, to vám zaručujem. 240 strán čarovnej životnej psychodélie, ktorá vás nakoniec aj tak dostane." Radi čítate Vonneguta, Hellera, Bukowského či Matkina? Nech sa páči...