Hladohlas strana 10 z 19

Autor Ján Marton žije a pôsobí vo Svite. Debutoval zbierkou Život nie je pes, je to suka (2009). Veršami vo svojej druhej zbierke Eskimák na korze (2010) potvrdil, že je obdivovateľom celoživotného diela Charlesa Bukowskeho. Vo svojej tretej zbierke Blues pre masy kladie dôraz na „momentálny pocit“ a „silu podvedomia“. Nadovšetko miluje svoju rodinu, zbožňuje futbal a keď ho stretnete pri malom pive, určite ste si ho s niekým pomýlili. Zo zásady pije iba veľké.

Aj vy máte psíka, alebo po ňom veľmi túžite? A viete vôbec, ako sa o takého psíka treba starať? Počuli ste už o tom, že psíky ľuďom pomáhajú a dokonca im dokážu zachrániť život? Určite ste už stretli ľudí ktorí nevidia, a preto potrebujú pomocníka - slepeckého psa. Ale sú tiež psíky, ktoré sa starajú o niekoho, kto stratil sluch. Ako to robia? Čo všetko sa musia naučiť?Videli ste už psíka, ktorý sa vozí na motorke? Veríte tomu, že psíky vedia rozprávať? Odpovede na otázky nájdete práve v tejto knihe. Ale nemusíte sa báť, že pri čítaní zaspíte od nudy. S Mášou, Lili a ich rodinami je naozaj dobrá zábava. Prichádzajú vás rozosmiať, zabaviť a trošku, ale naozaj iba trošičku, aj niečo naučiť. Ak chcete spoznať dve veselé rodiny a ich, ešte veselších psíkov, ak sa chcete dozvedieť, aké je zábavné mať doma psieho priateľa, táto knižka je napísaná práve pre vás. Tak poďme na to. Máša a Lili sa už nemôžu dočkať, kedy vám o tom porozprávajú.

Román Čo všetko o mne nevieš je vzťahové zrkadlo tejto doby. Bez kompromisu. Autor o knihe: "Po piatich rokoch som napísal svoj ďalší román s názvom Čo všetko o mne nevieš a je o vzťahoch. O vzťahoch v dnešnej dobe a spoločnosti, ktorú tvoríme. Základ knihy stojí na partnerskom vzťahu, ale paralelne s hlavným príbehom sa vyvíja aj hrdinov vzťah s dcérou, ako aj s jeho rozvedenými rodičmi, súrodencami, kolegami, priateľmi, nepriateľmi... Napísal som ho bez kompromisu, zahmlievania, prikrášľovania, pričierňovania... Nepísal som ho totiž ja, ale my všetci. Ďakujem vám, spoluautori." Hirax

„Strachy se vracejí jako nevyléčená minulost nebo přicházejí jako výzva budoucnosti. Jsou to velmi potřebné rozcestníky na naší osobní cestě, které jednou všechny pochopíme a vyléčíme.“Plně důvěřujte svému srdci a rozumu. Vše je ve vás, všechny odpovědi. Postavte se na nohy a řekněte si: „Toto zvládnu!“ A zvládnete to!!! Toto je největší tajemství při jakékoliv bolesti, strachu, nemoci, nejistotě, těžké životní situaci. Největší nepřítel žije totiž ve vás, protože když sami sobě podrážíte nohy, nadevše se oslabujete. Nejvíce podpory zvenčí se vám dostane, když uvěříte ve své schopnosti. Opusťte se, nechte vše na ramenou vašich zachránců (bohů, farářů, psychologů, doktorů, právníků, vlivných kamarádů, rváčů, přehnaného nebo falešného duchovna...) a vše půjde mnohem pomaleji a bolestněji, ani jen metr cesty si nezkrátíte. Ano, je dobré žádat o pomoc, vždy však jde o ten správný poměr: ani se nepodceňovat, ani se nepřeceňovat. Nejen slzy, jinak se oslabíte. Nejen údery, jinak se vysílíte. Chce to spíše zdravou komunikací určit hranice. Nesmírně mě těší, že nepotřebujete číst tyto věty, protože jste je už dávno objevili v sobě. Pouze jsem vám je připomněl, tak jak vy mně připomínáte mnoho jiného. Děkuji vám za to. AutorVyberáme z obsahu: Kde se bere a co ten strach vlastně je Strach je minulost Proč se vlastně bojíme, aneb úkol lidstvaStrachy z minulých životů Naprogramované strachy Jak se tvoří strach, aneb proces růstu obav Spouštěče strachů a něco i o poúrazovém traumatu Strach ze selhání Strach z ponížení Máte právo být sami sebou Energetický nanucovač, aneb máte právo mít vlastní názor a přesvědčení Jak zastavit manipulátora? Strach ze samoty Bojím se, že mě opustí Opustil(a) mě Strach z vyloučení Když lžeš, nechráníš Strach z nejistoty (z budoucnosti) Netrpte, konejte! Strach, že se svět řítí do katastrofy Buďme změnou, kterou chceme, aneb něco o spojeném kolektivním vědomí Strach ze ztráty svobody, žárlivost, připoutání, vztahová manipulace Upjatost na vztah, milenecký vztah, nuda ve vztahu a jiné vztahové povídky Odkud klíčí nevěra Zjistila jsem, že mě přítel podvádí Strach z přijetí Sebeobviňování a cosi i o workoholismu Sebevědomí Oblasť príloh

Životný príbeh Lei, úspešnej psychologičky, ktorá sa v najkrajších rokoch svojho života nechala strhnúť na úplné dno priepasti, aby zistila, že žiadna z jej zaužívaných rád, ktorými dopomohla svojim klientom nájsť stabilitu v ich osobnom živote nie je ani prinajmenšom ušitá na mieru jej osobnosti. Po krachu manželstva z dôvodu manželovej nevery sa dlho utápa v roli obete, uzatvára sa pred možným šťastím zo strachu, že opäť stroskotá. Túži milovať a byť milovaná, pričom sa lásky vedome stráni. Jedinú reálnu útechu vidí vo výchove dcérky, ktorej sa snaží vštepovať skutočné životné hodnoty akými sú skromnosť, čestnosť a úprimnosť. Kľúčový zlom v jej živote nastáva vo chvíli, keď pochopí, že skutočné šťastie takmer vždy prichádza ruka v ruke s vďakou za životné lekcie, pokorou k vlastnému životu, sebaodovzdaním sa vyšším vesmírnym silám a pochopením, že slzy manželovej milenky sú aspoň také vzácne ako tie jej.

Výstup na Elbrus severnou stranou, Moskva, Volgograd, Veľký Novgorod, Jaroslavľ, Piatigorsk...Kniha obsahuje viac ako 650 autorových fotografií.V tejto dobe sa veľa ľudí stalo kaviarenskými tlčhubami, ktorí zjedli všetku múdrosť sveta, hádky akoby boli zdrojom ich sebavedomia a prežitia. Ale keď sa ich spýtate na prax, kľučkujú ako tie sysle, po ktorých už dúfam ruský tínedžer nestrieľa, ako som ho videl na Kaukaze pod Elbrusom v našom tábore Džilisu. Preto skláňam klobúk dolu pred každým, kto koná, skúša, dotýka sa a tak získava svoje reálne skúsenosti a neinterpretuje iba zážitky a pravdy druhých. Tak som sa aj ja vybral do zbožňovaného, aj zatracovaného Ruska a šiel som sa ho dotknúť. Dokonalo ho spoznať totiž žiaden človek sveta nikdy nezmôže. Pavel „Hirax“ Baričák, autor.

Prajem vám, aby ste si na smrteľnej posteli nič nevyčítali. Ešte stále je čas počúvať dušu, naučiť sa rozhodovať a začať konať. Prajem vám, aby ste umreli so spokojnosťou na perách pri rozprávaní, keď okolo vašej postele budú sedieť vnúčence a nebudú vedieť od údivu zavrieť ústa nad tým, čo všetko ste za svoj život vydumali, uskutočnili, podnikli, získali, videli, zažili, užili, naučili sa. Svoje rozprávanie uzavriete vetami: „Nič neľutujem. Všetko, čo som chcel skúsiť, dotknúť sa, spoznať, užiť si, každý jeden sen som sa pokúsil zhmotniť. Nie vždy sa mi to podarilo, ale nakoniec ma to aj tak doviedlo k niečomu ešte väčšiemu a úžasnejšiemu. Ďakujem za život a ďakujem aj sebe za chrabrosť a odvahu.“ Potom vydýchnete naposledy. V miestnosti zostane ticho. Nik nebude plakať a napriek tomu, že to nik nevysloví, všetkým v mysliach pôjde jedno: „Umrel mocný človek. Hrdina doby! On neprežíval, on skutočne žil!!!“ Autor Hrubý obsah: Strach z chudoby – Sebaobetovanie sa vo vzťahu – Psychická bolesť – Internetová manipulácia – Strach z fyzickej bolesti – V chorobe Sebadeštrukcia – Strach o blízkych – Psychická bolesť – Strach z Boha – Neviera v obdarenia – Strach zo staroby – Strach zo smrti – Strava a jej vplyv na všetko – Pôst – Očistný pohyb – Vnímanie pocitov – Anylýza – Rozum a racionalizácia – Intuícia – Rozhodovanie – Konanie – Naladenie a naša energetika – Seba vedomý Viera – Vôľa – Ako sa začať mať rád a milovať sa – Ako si prinavrátiť zdravé sebavedomie a vypestovať pevnú vôľu – Práca na myšlienkovej úrovni – Umenie nevytvárať obavy Relaxácia – Vizualizácia – Autosugescia – Realizácia odpustenia – Technológia spracovávania strachu, či ťažoby cez vedomé naladenie sa na dané obavy

Tenhle titul je dostupný také jako komplet za výhodnou cenu. Přeji vám, abyste si na smrtelné posteli nic nevyčítali. Ještě stále je čas poslouchat duši, naučit se rozhodovat a začít konat. Přeji vám, abyste zemřeli se spokojeností na rtech při mluvení, když kolem vaší postele budou sedět vnoučata a nebudou schopny od údivu zavřít ústa nad tím, co všechno jste za svůj život vydumali, uskutečnili, podnikli, získali, viděli, zažili, užili, naučili se. Své vyprávění uzavřete větami: „Nic nelituji. Vše, co jsem chtěl zkusit, čeho jsem se chtěl dotknout, co jsem chtěl poznat, užít si, každý jeden sen jsem se pokusil zhmotnit. Ne vždy se mi to podařilo, ale nakonec mě to i tak dovedlo k něčemu ještě většímu a úžasnějšímu. Děkuji za život a děkuji i sobě za chrabrost a odvahu.“ Poté vydechnete naposledy. V místnosti zůstane ticho. Nikdo nebude plakat a přesto, že to nikdo nevysloví, všem v myslích půjde jedno: „Umřel mocný člověk. Hrdina doby! On neprožíval, on skutečně žil!!!“

Duchovno-filozofický román Átman si berie na mušku všetky domnienky a presvedčenia človeka o tom, že šťastie, láska a mier na nás čakajú až niekde v ďalekej budúcnosti, celkom mimo nás. Nekompromisne hľadí tvárou v tvár životu a smrti, a to doslova! Hlavnou hrdinkou pútavého príbehu je veľmi bohatá a pôvabná Lillian, ktorá miluje život a poéziu napriek tomu, že prežila mnoho bolesti a kvôli smrteľnej chorobe ju jej telo každým dňom čoraz viac a viac opúšťa. Potom je tu Gomfrén, večný pútnik, ktorý by urobil čokoľvek, len aby sa na svojej radikálnej ceste za duchovným oslobodením odpútal od svojho tela a vlastne od celého sveta, ktorý sa mu celkom sprotivil. Ďalšou postavou a zároveň rozprávačom príbehu bude záhadný a veľmi tajnostkársky nebeský artista, verný posol života a smrti. Všetci spoločne rúcajú rozdiely medzi nebom a zemou, rozdiely medzi egom duchovným a egom materiálnym. Čitateľovi tak kniha ponúka príležitosť prijať život taký aký je, s tým čo človek má i nemá, a nájsť to čo v skutočnosti nejde stratiť. Seba samého.Príbeh, ktorý sa žiada byť vyrozprávaný, milý môj čitateľ, stál ľudí v ňom spomenutých už veľmi veľa sĺz. Kto by si však myslel, že to boli slzy rýdzeho smútku, mýlil by sa rovnako ako ten, ktorý sa domnieva, že ľudské životy sú len o šťastných chvíľach a radostných piesňach. Je to príbeh o ľuďoch, ktorí počas svojho života preplakali slzy horké ako kôra stromu, ale i také, ktoré boli plné sladkastej chuti jeho plodov. Príbeh o tých, ktorí sa naučili, že v každej vôni ruže sa skrývajú pichľavé tŕne a v každom čiernom uhlí čaká priezračný diamant na svoje objavenie. A práve preto by naozaj nebolo múdre oddeľovať jednu súčasť života od druhej. Je predsa nanajvýš neúctivé tešiť sa z okamihov úspechu bez toho, aby sme si zároveň nespomenuli na tisícky predošlých nezdarov, ktoré k nemu viedli.Tieto dva prepletené čierno-biele prúty sa mojím príbehom budú tiahnuť ako brečtan pozdĺž múru nekonečných dní a nocí. A ja sa modlím, aby vás korene oboch, neba i pekla, zla i dobra, radosti i smútku, nakoniec predsa len doviedli k slzám bezpodmienečnej vďaky. Aby sa vám prostredníctvom tohto príbehu vďačnosť stala pevnou zemou pod nohami a zároveň rozpínajúcou sa oblohou v akomkoľvek počasí vášho srdca. Pretože ja osobne som najviac nezískal prosbami o veľkolepé zajtrajšky, ale neustálou vďačnosťou za maličkosti dneška. I keď vďačnosť nikdy nerozohnala žiadne mraky, ani nezastavila búrky, či neovplyvnila obdobie sucha, pomohla mi lepšie pochopiť vzájomnosť všetkého živého na tomto svete, pomohla vnímať ho ako dar, aby sa nakoniec sama sebou stala najkrajším darom.