Hladohlas strana 8 z 19

Dnes už alternatívny kult slovenskej prózy a bestselleru z debutového pera Hiraxa. Uletený román plný čarovnej životnej psychodélie, špiny aj lásky, zmes prekrásneho i škaredého. Plná verzia knihy, 37 kapitol, 18 hodín uletena. Nahrávka vznikla podľa knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Raz aj v pekle vyjde slnko vydanej v roku 2007 vo vydavateľstve HladoHlas group. Číta herec: Boris Zachar Réžia, zvukový majster, mastering Juraj Strásky Médium: CD s MP3 formátmi (dá sa prehrávať v PC, aute, laptope, CD prehrávači, ktoré dokážu prehrať mp3 súbory...)

Básnická zbierka od Janka Martona z roku 2021, jeho desiata v poradí. "V tme, čo oberá nás o svetlá lámp Sadajú úkradmo k čaši tušu Bez obáv vyzliekať pravde háb Ochotní vykostiť pred nami dušu ... Tú vlastnú... Prazvláštni alchymisti Snílkovia - sú Realisti! ... Ján Marton? - je taký istý..." Sveťo Vladař (spevák skupiny HT) Ukážky básni z knihy: Rana nad ľavé obočie môjho zmyslu Si ako slnko nad temným výjavom neurčitej viery. Rana nad ľavé obočie môjho zmyslu. Si Vianocami mojich pohrebov v gurmánskych papuliach lásky. Si batoľa i starena. Stena prekrásneho výjavu nad utrpením tmy. Si premena mojej doby, môjho rytmu i tónu. Hlas mojich pochodní, zrodu i smrti. Skutočne existuješ. A to je na tom to najstrašnejšie.. Dlhá a nežne blčanlivá I. Chcel by som byť tvojim pohárom. Tesne pred pol štvrtou v ďalšej básni. Cez okno však len lámem lúč, a vravím slnku ešte nezhasni tú prekliatu vec: Deň. II. Ohnivé dunenie mojich stotín, iba napája tušenia a podobne poslednú nádej na nové ráno a tú istú teba. Len tak, akoby bola noc nad čakanie vzácnejšia. Dlhá a nežne blčanlivá. Ako ohne v tvojich studniach. Je ráno plné okien Všetko, čo mám, vo svojej sopke, sú obrazy. Bez rámov a ochranných skiel. Všetko, čo mám, je ráno, keď sa nadýchnem vetra, čo mi posiela tvoje vlasy. Tvoje ruky. Po vetre v tom istom obraze bez rámu. Lebo je ráno v opuchnutých očiach. V úsmeve motýľa, čo sa ukryl do rozprávkovej knihy. Je ráno teba a mňa. Sopiek a slnka. Usmej sa. Hovorím si a v dlaniach lámem kamene. Je ráno plné okien a teba. Strácam dych a slová. Znova v priamom prenose, keď ti hladím vlasy. Oknami, čo ostali mi namiesto očí.

Dnes už legendárna kniha slovenských receptov, rád a návodov na liečenie chorôb, zozbieraná medzi ľudom obdarenou, no už zosnulou liečiteľkou z Cigľa, Agátkou Sedliačkovou. Oproti samizdatovému vydaniu ide o rozšírené vydanie. Liečiteľka Agátka Sedliačková sa narodila 5.2.1933 rodičom Helene a Melicherovi v Cigli. O ľudové liečiteľstvo sa začala zaujímať už ako šestnásťročná. Okrem pitia čajov sa začala orientovať na liečbu lokálnu, teda obkladovú liečbu zvonku. Najlepším jej učiteľom bola pôrodná asistentka, pani Kotianová z Jalovca, ktorá dokonalo ovládala anatómiu ľudského tela a Agátku viedla. Jej vďačila za veľa a jej recepty používala celú svoju prax. Pani Agáta mala zbierku medicínskych kníh, samizdatov od liečiteľov, ale mnoho zozbierala a aplikovala hlavne z ústneho podania. Zaznamenala obrovský počet liečiteľských úspechov, okrem iných aj početných uzdravení onkologických chorôb. Preto niet divu, že za ňou chodili za čias socializmu aj vysokopostavené osoby. Chorí sa k nej utiekali nielen z celého Československa, ale aj z iných krajín a jej čakáreň bola permanentne plná. Zúčastňovala sa odborných seminárov v oblasti ľudového liečiteľstva, kde aj vystupovala a rozprávala o svojich skúsenostiach a poznatkoch, ktorých mala za tie dlhé roky neúrekom. Stala sa aj členkou Slovenskej psychotronickej spoločnosti. Svoje bohaté skúsenosti a dobré rady zozbierala do útlej knižočky Staré, dobré, vyskúšané, ktorá vyšla v niekoľkých vydaniach a po vypredaní sa stala raritou. Rozšírené vydanie, ktoré autorka stihla doplniť tesne pred svojou smrťou, práve držíte v rukách. Množstvo receptov z tejto knihy je aplikovateľných aj dnes, no naopak, veľa z tých zastaraných (autorkou v texte označených ako „historické“), by dnes vyvolalo na tvárach odbornej verejnosti úsmev, ba až hnev. Napriek tomu neboli z tejto knihy vymazané, pretože historikom môžu slúžiť ako zápis dejín. Lebo takto sa sto rokov nazad liečil bežný ľud – pozorovaním prírody, hľadaním súvislostí, dôkladným analyzovaním následkov aplikovanej liečby a večným hľadaním cesty liečenia prostriedkami, ktoré mal k dispozícii. Agátka Sedliačková však neliečila iba bylinkami a inými prírodnými látkami, ale aj srdcom, humorom, nadhľadom a jej neochvejnou vierou v Krista. Umrela 6.10.2018 na prvú fatimskú sobotu vo svojich nedožitých osemdesiatichšiestich rokoch. Na jej pohreb do Cigľa prišiel obrovský počet ľudí, nebolo kde parkovať. Rovnako, ako na pohrebe pani Kotianovej, aj teraz museli odkloniť dopravu.

Aj keď nám názov Poláskanie sľubuje romantiku od začiatku až do konca, nie je to celkom tak. Hlavným motívom poviedok je síce láska, no nie sú rovnaké. Podávajú vám všetky podoby lásky. Medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, ľuďmi a zvieratami. Lásku manželskú, zakázanú, nešťastnú, veselú, niekedy nepochopiteľnú. Nesmieme však zabúdať, že základom lásky okrem iných stavebných materiálov je aj smiech. Preto tu nájdete poviedky určené len na pobavenie. Napokon tak ako celé Poláskanie.

Števa Opremčáková po tom, čo sa na knižný trhu mimoriadne úspešne uviedla titulom V Írsku prší inak, prichádza s mrazivým príbehom osirelého dievčaťa. Čitateľovi sa jej nežičlivý údel môže zdať bezútešný, ale duchaplný nadhľad, s akým ho prekonáva, s a vyznačuje osviežujúcou živosťou. Dievčatko, ktoré v útlom veku osirelo, bolo dané na adopciu a ako neplatná minca sa vrátila ku svojim starým rodičom. Odmietané malomestskou spoločnosťou sa dozvedá, že je Židovka. Na vlastnej koži skúsi, že inakosť každého druhu človeka nekompromisne vytlačí na okraj spoločnosti. V takej skľučujúcej opustenosti je najjednoduchšie odovzdať sa vôli osudu. Žofia Kornfeldová však nie. Bola tým najúbohejším stvorením na svete, ale nikdy sa necítila nešťastná ani n aštvaná. Vo svojom spôsobe zmýšľania vidí svet, kde niet komu sa zavďačiť, kde nie je obeťou rodičovských inštinktov a neexistuje láskyplné slovo my, iba bezútešné ja, ako slobodný vesmír plný nekonečných možností. Ako si Žofka pomeria sily so sv etom, o tom rozpráva vrúcne a úprimne dej knihy.

Krátkou formou cez skutočné príbehy vyjadrený autorov pohľad na riešenie partnerských vzťahov, rady pre rodičov, ako vytvoriť harmonický prístup k dieťaťu či k vlastným rodičom. Kniha obsahuje aj kapitoly zaoberajúce sa spoločenskými či kolegiálnymi vzťahmi, prístupu človeka k sebe samému a v neposlednej rade k planéte Zem. Obsah knihy Vzťahy: Vzťah so sebou samýmPartnerské vzťahyRodič a dieťaMy a naši rodičiaVzťahy s inými ľuďmiMy a príroda, planéta ZemMy a Prozreteľnosť

Po úspešnom prvom diely príbehov kamarátov zo Snehuliakova vychádza druhý diel ich bláznovstiev. Letné prázdniny ubehli ako voda. Kamaráti Kuko a Puki musia znova zasadnúť do školských lavíc, no tento raz už ako piataci. Okrem čoraz krajšej Getky a dobráka Fibiho čaká na nich aj veľa zábavných a nebezpečných chvíľ. Nechajme sa teda sprevádzať dvoma snehuliačikmi a zoberme si z ich dobrodružstiev ponaučenie rovnako ako oni. Autor ilustrácií: Marek Rakučák

Blogy Ľubomíry Romanovej číta celé Slovensko jedným dychom. Možno preto, že nie sú vymyslené, ale ide sa o skutočné prípady, ktoré sa stali počas jej služieb v nemocnici. Ale možno práve preto, že pri ich čítaní si každý vnímavý čitateľ uvedomí, čo všetko má, pretože my, Slováci, sme experti na necenenie si toho, čo máme. Stále sa za niečím pachtíme, neustále nám niečo chýba. A keď príde choroba či úraz, sme schopní prosiť aj Boha (ktorého sme pred časom zavrhli), aby sa vrátil včerajší deň, keď sme boli ešte zdraví. Vtedy ide zrazu všetko bokom a nám dochádza, že sme nahraditeľní, peňazí je dosť, len aby to zdravíčko bolo. A táto kniha vás nielen pobaví, ale aj poučí o tom, čo je kritický stav alebo umelý spánok. Ľubomíra Romanová je totiž anestéziologička (živí sa spánkom) a jej práca, to sú hodiny zdanlivej nudy a minúty hrôzy. Pár momentov, kedy strieka krv, čelá doktorov sa potia, chirurgické nástroje sa mihajú rýchlosťou blesku pod žiarou svetiel, ľudské duše odchádzajú, ale sa aj bez neurčeného systému vracajú do tela, ponúka cez slová aj vám. Sú to najľudskejšie príbehy, aké môže napísať len sám život. Verte, keď dočítate túto knihu, za všetko poďakujete. Sami. V duchu.