Hladohlas strana 15 z 21

Nebyť prírody a básní, mal by som v duši chliev. V kostole sa rozpráva, v prírode nie. Aj malé dieťa vycíti, kde je Bohu lepšie. Všetci si vlastne iba navzájom pripomíname, kto v skutočnosti sme a ani táto kniha nemá za cieľ nič iné. Autor o knihe: Táto kniha farebných fotografií so slovenskými ako aj anglickými popismi by pokojne mohla niesť názov Nový Zéland objektívom Hiraxa. Ale bolo by to klamstvo. Táto krajina sa mi ukázala taká, aká sa mi ukázať chcela. Videl som presne to, čo som mal vidieť, a v tejto knihe sú presne tie fotky, ktoré som mal odfotiť. Nový Zéland je totiž nádherný kus zeme s tisíckami podôb. Každý turistický chodník, les, hora, atmosféra miest, mestečiek a dedín, boli iné. Vonkajšia prírodná scenéria sa menila v priebehu chvíľky, až by ste povedali, že sa až by ste povedali, že ste sa zrazu ocitli na inom kontinente. Nie, to sa len krajina oblakov, ako sa tomuto územiu niekedy hovorí, šikovne prezliekala do nového šatu. Ľudia, ktorí ma poznajú, občas tvrdia, že som blázon. Smejem sa tomu, ale počas potuliek touto úžasnou časťou sveta som sa k tomuto prirovnaniu veľakrát v duchu sám vrátil a potichu s ním súhlasil. Pamätám si to presne – šliapal som do chladného vetriska pod kopcami najvyššieho novozélandského vrchu Mount Cook a okolo mňa bol len sneh. Farby zmizli, do fotoaparátu som zbieral snímky akoby vystrihnuté z dokumentárneho filmu zaoberajúcom sa vývojom čiernobielej fotografie a vo vnútri som si spomenul na otázku jedného človeka, s ktorým som sa zoznámil asi mesiac pred odchodom na Nový Zéland. „Čo vlastne robíš?“ spýtal sa ma. Zostal som v pomykove. Nikdy neviem na to adekvátne odpovedať, a tak som napochytro zliepal: „Som muzikant, píšem romány, básne, veľa cestujem, vydal som knižný cestopis z putovania Panamou a Kostarikou, rád fotím, mám internetový obchod s oblečením a muzikou... Robím to, po čom túži moje srdce.“ A potom to prišlo: „Aha, takže dobrodruh,“ odvetil mi trefne neznámy človek. Už ho pravdepodobne nikdy nestretnem, takže sa ani nedozvie, ako často som si jeho odpoveď počas cesty pripomínal. „Ako, pán sused?“ budievala ma ráno Viki v Suzi, ako sme nazvali požičanú zelenú dodávku. Zoškrabal som námrazu z vnútornej strany auta a ticho si pošepol: „Som blázon a dobrodruh. Ale toto všetko, táto nádhera, tok energie, zážitky, šialenosť, dobrovoľné dočasné bezdomovectvo stojí za to. Cestovanie robí totiž človeka pokornejším. Pochopil som, že človek je boháč, keď má strechu nad hlavou. Stačí mu jedno auto, obyčajná ojazdená dodávka, do ktorej nefúka a neprší, a môžete si v nej natiahnuť kosti. Spíte spravodlivým spánkom chudobných, no radostných bytostí, ktoré sú vďačné za každé nové ráno, každý jeden záblesk novonarodeného slnečného lúča. Ľudské bohatstvo si totiž nosí každý sám v sebe. Neviem, z akých príčin sme toto prvotné zlato začali vymieňať za trblietavé zlaté teľa, ale radil by som každému človeku, aby si raz aspoň na týždeň vyskúšal byť nemajetným. Tak ako ja s Viki na Novom Zélande. V jednom aute a len so štyrmi batohmi. A to sme boli vlastne oproti niektorým ľuďom ešte neskutoční boháči. A že nerozprávam o Novom Zélande? O rozprávkovej krajine plnej božských pohorí, vrchov, jazier, potokov, vodopádov a lúk posiatych ovcami, kravami, srnami s oblohou vyšperkovanom nespočetným množstvom vtákov? O úžasnom kraji voňajúcom syrom, medom a vlnou v ktorom žijú nesmierne milí ľudia ochotní kedykoľvek pomôcť, pyšní na miesto, kde žijú i na symbol krajiny – ohrozeného vtáka Kiwi, podľa ktorého nazývajú nielen ovocie, ale aj mnohé iné veci? O tomto nebi na Zemi nech rozprávajú moje fotky, pretože ak má naša planéta raj, tu od neho nebudete ďaleko. Vitajte teda doma, vitajte v sebe, vitajte v Bohu, vitajte v raji... Veď my všetci si vlastne iba navzájom pripomíname, kto v skutočnosti sme a ani táto kniha nemá za cieľ nič iné. Buďte šťastní, Hirax (24. 10. 2010, Turčiansky Svätý Martin, Slovensko)

Táto zbierka básní reprezentuje najmladšiu členku skupiny „špinavých“ básnikov. Autorka v nej otvorila čitateľom dvere do svojej mysle, duše aj spálne a mapuje jej tvorivé obdobie ostatných dvoch rokov. Debut je napísaný moderným, odvážnym jazykom a chce sa podeliť aj o to, o čom sa niekedy radšej mlčí.

Ján Marton vo svojej druhej zbierke šetrí slovami a o to majú jeho verše bez rýmu väčšiu silu. Je to koncentrát pocitu, beznádeje, úprimnosti... Je to nárek duše, ktorá sa zvíja, plazí, skučí, plače a jediné, čo sa jej podarilo dočiahnuť, je pero. Tak sa ho chytá, stíska ho spotenou dlaňou a ryje s ním do sveta svoje slzy. Nezaujíma ju, aká bude odozva. Potrebuje úľavu, žiada sa jej prežiť, aj keď to v niektorých básňach vyznieva možno opačne. Neverte tomu. Marton sa narodil pre nás všetkých... Keď prežije on, prežije aj ľudstvo.

Všetkého veľa škodí. Zistili to aj hrdinovia Uletených rozprávok, no ako to už v živote chodí, prišli na to, až keď už bolo neskoro. Prečítajte si túto knihu bez ohľadu na vek skôr, ako sa niečo zlé stane aj vám! Každý malý (i veľký) čitateľ si dokonca môže knihu doplniť vlastnoručnými ilustráciami, ktoré sú iba načrtnuté. Okrem prekrásnych moderných rozprávok ako napríklad o nadávajúcom chlapcovi, o spiacom dievčatku, o televízorovom chlapcovi alebo o upratovacej mamičke, sú v knihe dokonca aj voľné strany, kde si môže vaša ratolesť rozprávku graficky ilustrovať úplne sama. A nemajte strach - kniha je testovaná na deťoch. Už ste niekedy svojmu dieťati zadovážili darček, v ktorom sa môže stať spoluautorom? Uletené rozprávky to v plnej miere umožňujú - je to prvá kniha na svete do ktorej sa môže kresliť, maľovať a čarbať. Čo môže - MUSÍ! Dokonca obsahuje prázdne miesto, kde sa vaše dieťa dopíše meno do tiráže ako spoluautor ilustrácií :-).

Druhá kniha autora úspešného románu Raz aj v pekle vyjde slnko! Dr. Krivý o knihe: Nie, porovnanie tohto autora (skromne sa nevyhlasujúceho za spisovateľa) s Matkinom by bolo urážkou Hiraxovho štýlu a odvahy. Kto iný totiž píše o láske (tretieho tisícročia), Bohu, sexe, životných pádoch a bolestiach tak smelo a nebojí sa svojimi úvahami hľadať riešenia aj pre svojich čitateľov ako on? Hiraxov román nie je len rýchla jazda dialógov v modernej reči mladých, ale aj hlboké filozofické úvahy, ktoré vás donútia spomaliť čítanie, ako aj svoj život. Je to smiech cez slzy – mnohokrát s vnútorným prichytením sa „že toto som predsa zažil(a) aj ja!“ Jeho slová idú pod kožu, na pery, do krvi, do srdca, do duše... je to ľahkosť aj ťažoba celej dnešnej existencie presvietená slnkom s nádejou, že svet raz môže byť krajší, ak sa každý z nás pokúsi byť krajší sám v sebe. A oproti debutu Raz aj v pekle vyjde slnko, ktorý skončil právom ako undergroundový bestseller, splnil Hirax konečne podmienku románu – hlavný hrdina Xiastro dospieva, mení sa a vyvíja. K lepšiemu... Dr. Krivý Autor o knihe: Láska sa nedá spútať ničím. Je to čistý cit. Láska nie je o žiarlení, vlastnení, výčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska nie je nefungujúci vzťah, láska je plynúca rieka, láska je sloboda! Ale v dnešnej dobe je všetko naopak. Neexistuje zlo či dobro, existuje len skutočnosť a stav veci. I hriech a peklo si vymysleli sami ľudia, aby sa mali čím strašiť. Život nie je boj, ako si mylne nahovára množstvo ľudí na svete, ale hra a učenie. Sme maličké kryštáliky, ktoré skladajú božskú podstatu (zabudnite, prosím vás, pri slove Boh na všetky dogmatické vyjadrenia rôznych cirkví, ktorým ide iba o moc a peniaze). Naše pády a bolesti nie sú ničím iným ako rýchlovýťahy do našich duší. Všetky životné kopance sú prepotrebné látky, prichádzajúce k nám v prestrojení a motivujúce náš vnútorný rast. Každý jeden živý element vo vesmíre je tu pre niečo vyššie, aj keď si to ani neuvedomujeme. A s naším duševným vývinom rastie aj spoločné vedomie vesmírnej identity. Všetci sme bunky Boha, tak už prestaňme konečne spolu bojovať, podajme si ruky a objímime sa. Život je krásny, pochopme to už, aj keď možno práve plačeme. Hirax Hlavný hrdina knihy Xiastro o autorovi: Pavel „Hirax“ Baričák (1971 – 2042) Hirax – pre časť mladej generácie človek hlásajúci konanie dobra ako základný bod ľudskej existencie prirodzeného rastu smerujúceho k vysokotónovej bytosti a objavenie Boha v sebe samom, ignorujúc pritom všetky svetové cirkvi, považujúc ich za skostnatelé barličky odsúdené postupom času na zánik; pre iných rocker a textár už dlhé roky pôsobiaci v slovenskom metalovom a hardcorovo-punkovom undergroundovom svete meniaci sa na pódiu na blázna s elektrickou gitarou v ruke; pre niektorých vydavateľ a biznisman na poli punkovej a metalovej hudby; pre iných cestovateľ a autor podivnej prózy, temnej i lyrickej poézie, spoločenských glos či uletených cestopisov; pre blízke okolie priateľov veselý chameleón meniaci sa podľa okolností z tvrdého profesionálneho workoholika na citlivú bútľavú vŕbu. Pre ostatok sveta úplné a veľké NIČ. Na šťastie. Xiastro Vesmír o knihe: „Čítajte Hiraxa, ale nezabudnite počúvať aj svoj vnútorný hlas.“ Pápež Benedikt XVII (vyslovené v roku Pána 3011 na XXIII vatikánskom koncile, ktorý definoval vzťah Cirkvi k Hiraxovi) „Paľo, si veľký muž!“ Hiraxov kamarát hrajúci sa v detstve s lupou nad jeho fotkou „Ach, tie vulgarizmy, sex, rúhanie, urážlivé výroky... Zase to nebudeme môcť požičiavať mladým pod osemnásť. Kam tá dnešná doba speje?“ Pracovníčka karloveskej knižnice bratislavskej mestskej časti v dôchodkovom veku „Júúúj, tie nebeské spojenia, jednoduché životné riešenia, metaforické múdrosti a prebytok lásky... Opäť to budem musieť čítať viackrát.“ Brat Lili „Nikto na Slovensku nepíše tak ako Hirax. Mám na mysli tú rukolapnú realitu dneška tryskajúcu z

Druhý diel úspešného románu Kým nás láska nerozdelí: Hľadania! Dr. Krivý o knihe: Nie, porovnanie tohto autora (skromne sa nevyhlasujúceho za spisovateľa) s Matkinom by bolo urážkou Hiraxovho štýlu a odvahy. Kto iný totiž píše o láske (tretieho tisícročia), Bohu, sexe, životných pádoch a bolestiach tak smelo a nebojí sa svojimi úvahami hľadať riešenia aj pre svojich čitateľov ako on? Hiraxov román nie je len rýchla jazda dialógov v modernej reči mladých, ale aj hlboké filozofické úvahy, ktoré vás donútia spomaliť čítanie, ako aj svoj život. Je to smiech cez slzy – mnohokrát s vnútorným prichytením sa „že toto som predsa zažil(a) aj ja!“ Jeho slová idú pod kožu, na pery, do krvi, do srdca, do duše... je to ľahkosť aj ťažoba celej dnešnej existencie presvietená slnkom s nádejou, že svet raz môže byť krajší, ak sa každý z nás pokúsi byť krajší sám v sebe. A oproti debutu Raz aj v pekle vyjde slnko, ktorý skončil právom ako undergroundový bestseller, splnil Hirax konečne podmienku románu – hlavný hrdina Xiastro dospieva, mení sa a vyvíja. K lepšiemu... Dr. Krivý Autor o knihe: Láska sa nedá spútať ničím. Je to čistý cit. Láska nie je o žiarlení, vlastnení, výčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska nie je nefungujúci vzťah, láska je plynúca rieka, láska je sloboda! Ale v dnešnej dobe je všetko naopak. Neexistuje zlo či dobro, existuje len skutočnosť a stav veci. I hriech a peklo si vymysleli sami ľudia, aby sa mali čím strašiť. Život nie je boj, ako si mylne nahovára množstvo ľudí na svete, ale hra a učenie. Sme maličké kryštáliky, ktoré skladajú božskú podstatu (zabudnite, prosím vás, pri slove Boh na všetky dogmatické vyjadrenia rôznych cirkví, ktorým ide iba o moc a peniaze). Naše pády a bolesti nie sú ničím iným ako rýchlovýťahy do našich duší. Všetky životné kopance sú prepotrebné látky, prichádzajúce k nám v prestrojení a motivujúce náš vnútorný rast. Každý jeden živý element vo vesmíre je tu pre niečo vyššie, aj keď si to ani neuvedomujeme. A s naším duševným vývinom rastie aj spoločné vedomie vesmírnej identity. Všetci sme bunky Boha, tak už prestaňme konečne spolu bojovať, podajme si ruky a objímime sa. Život je krásny, pochopme to už, aj keď možno práve plačeme. Hirax Hlavný hrdina knihy Xiastro o autorovi: Pavel „Hirax“ Baričák (1971 – 2044) Hirax – pre časť mladej generácie človek hlásajúci konanie dobra ako základný bod ľudskej existencie prirodzeného rastu smerujúceho k vysokotónovej bytosti a objavenie Boha v sebe samom, ignorujúc pritom všetky svetové cirkvi, považujúc ich za skostnatelé barličky odsúdené postupom času na zánik; pre iných rocker a textár už dlhé roky pôsobiaci v slovenskom metalovom a hardcorovo-punkovom undergroundovom svete meniaci sa na pódiu na blázna s elektrickou gitarou v ruke; pre niektorých vydavateľ a biznisman na poli punkovej a metalovej hudby; pre iných cestovateľ a autor podivnej prózy, temnej aj lyrickej poézie, spoločenských glos či cestopisov; pre blízke okolie priateľov veselý chameleón meniaci sa podľa okolností z tvrdého profesionálneho workoholika na citlivú bútľavú vŕbu. Pre ostatok sveta úplné a veľké NIČ. Našťastie. Xiastro Vesmír o knihe: „Po Twilight ságe od Meyerovej najväčší knižný predajný prepadák súčasnosti. V tomto románe jednoznačne chýbajú upíri. Koho dnes zaujíma láska bez cicania? Hirax by sa mal nad sebou zamyslieť, alebo rovno prestať písať.“ Literárny kritik Stephan Milstein, The New York Times. „Hirax, prosím ťa, ser na toho hamburgerového kritika a neprestávaj písať! Pomáhaš mi!!!“ Významný odkaz jednej nebezvýznamnej neznámej duše z jedného bezvýznamného internetového portálu. „Veľa mladých tvoje romány ospevuje do výšin, no moja mama mala po prečítaní tejto knihy opačný názor.“ Šedivejúci Doctor filozofických vied, špecializácia marxizmus-leninizmus. „Je mi z teba zle, tak mi vysvetli, prečo mi po dočítaní tohto románu padali slzy?“ Jeden malý zlatý ženský

Hiraxov cestopis z jeho putovania po Paname a Kostarike. Väčšia časť knihy je venovaná pobytu v pralese Darién u Indiánov z kmeňa Emberá. Publikácia obsahuje približne 130 plnofarebných fotografií a okrem autorovho autentického popisu zážitkov a vnemov písaného priamo zo srdca, kniha obsahuje aj opis života a zvykov spomínaných Indiánov (mýty, legendy, pytačky, svadba, pôrod, pohreb atď), ako aj faktografické informácie o obidvoch štátoch. Po ročnom meškaní je tu teda dlhoavizovaný cestopis, ktorý na autorovom blogu zaznamenal veľkú čítanosť a zožal nesmierny úspech. Zabudnite na všedné dni plné zhonu a odleťte na chvíľku do džungle... Uvidíte, oplatí sa.

Megapopulárne internetové kapitoly o Cicuške, vzorovej blonďatej pipinke z nášho hlavného mesta, vychádzajú konečne v knižnej podobe! Humorná paródia na ženskú časť populácie, ktorej jedinou starosťou je dobre vyzerať, uloviť bohatého "cukríka" a zabezpečiť si tak bezstarostný život. Cicuškine zápisky sú písané "reálnou bratislavčinou" rukou tajomnej Slovenky Olivie Olivieri a prinášajú veselé príhody blondýnky Cicušky, ktorá blúdi životom podľa svojich životných hodnôt. Napriek tomu, že by ste si mohli myslieť, že to má vďaka svojmu oriešku v hlave (ktorý výborne spolupracuje s jej vagínou) v živote ľahké, nie je to vždy pravda. Cicuška nie je reálna osoba, ale svojská literárna postava vytvorená z množstva skutočných postavičiek, pozliepaná z hlášok dievčat v MHD, baroch, obchodoch, na ulici – jednoducho zo života. Jej premýšľanie je na prvý pohľad hlúpe, povrchné a sebecké, no ruku na srdce – nie sú to aj pravdy, ktoré si mnohokrát myslíme, ale nevyslovíme ich preto, aby sme nevyzerali ako nejakí idioti? Chcete sa v lete smiať a zároveň zrkadliť cez Cicušku? Nech sa páči...

Megapopulárne internetové kapitoly o Cicuške, vzorovej blonďatej pipinke z nášho hlavného mesta, vychádzajú konečne v knižnej podobe! Humorná paródia na ženskú časť populácie, ktorej jedinou starosťou je dobre vyzerať, uloviť bohatého "cukríka" a zabezpečiť si tak bezstarostný život. Cicuškine zápisky sú písané "reálnou bratislavčinou" rukou tajomnej Slovenky Olivie Olivieri a prinášajú veselé príhody blondýnky Cicušky, ktorá blúdi životom podľa svojich životných hodnôt. Napriek tomu, že by ste si mohli myslieť, že to má vďaka svojmu oriešku v hlave (ktorý výborne spolupracuje s jej vagínou) v živote ľahké, nie je to vždy pravda. Cicuška nie je reálna osoba, ale svojská literárna postava vytvorená z množstva skutočných postavičiek, pozliepaná z hlášok dievčat v MHD, baroch, obchodoch, na ulici – jednoducho zo života. Jej premýšľanie je na prvý pohľad hlúpe, povrchné a sebecké, no ruku na srdce – nie sú to aj pravdy, ktoré si mnohokrát myslíme, ale nevyslovíme ich preto, aby sme nevyzerali ako nejakí idioti? Chcete sa v lete smiať a zároveň zrkadliť cez Cicušku? Nech sa páči...

Ján Martin není slovenský Charles Bukowski, on je zrcadlo. Nás všech. Kolik je v člověku pěkného, tolik je v něm i ošklivého.. Z Martonových naturalistických básní pryští touha chytat se kořenů. Špinavých od hlíny, nahnilých, zapáchajících ale živých.Kdo nepřijme Martonova slova, nie čistý, je pouze vychovaný.

Ján Martin není slovenský Charles Bukowski, on je zrcadlo. Nás všech. Kolik je v člověku pěkného, tolik je v něm i ošklivého.. Z Martonových naturalistických básní pryští touha chytat se kořenů. Špinavých od hlíny, nahnilých, zapáchajících ale živých.Kdo nepřijme Martonova slova, nie čistý, je pouze vychovaný.

Táto kniha farebných fotografií so slovenskými ako aj anglickými poetickými popismi by pokojne mohla niesť názov Nový Zéland objektívom Hiraxa. Ale bolo by to klamstvo. Táto krajina sa mi ukázala taká, aká sa mi ukázať chcela. Videl som presne to, čo som mal vidieť, a v tejto knihe sú presne tie fotky, ktoré som mal odfotiť. Nový Zéland je totiž nádherný kus zeme s tisíckami podôb. Každý turistický chodník, les, hora, atmosféra miest, mestečiek a dedín, boli iné. Vonkajšia prírodná scenéria sa menila v priebehu chvíľky, až by ste povedali, že sa až by ste povedali, že ste sa zrazu ocitli na inom kontinente. Nie, to sa len krajina oblakov, ako sa tomuto územiu niekedy hovorí, šikovne prezliekala do nového šatu.

Básnická zbierka Dieťa osudu je autentickou výpoveďou tragicky živého lyrického subjektu, mladej bytosti zmietanej trýznivou skutočnosťou, pocitmi nenaplnenej lásky, absurdity života a z toho vyplývajúcej depresie. Poeticky pripomína tvorbu niektorých autorov civilnej, postbeatnickej poézie. Sám autor svoju tvorbu rád charakterizuje ako gotickú.

Debutová zbierka autorky z Veľkých Kapušian, ktorá ide v línii novodobej poézie Marton - Baričák - Hrubý, len s tým rozdielom, že svoje pocity dáva zo ženského uhla pohľadu, čo môže byť pre čitateľa zaujímavé.

Astrologička Alica Vodičková formou pozitívnych a príjemne písaných fejtónov prináša pohľady, postrehy, myšlienky a príbehy o obyčajných ľuďoch. Ale aj o tom, že keď sa na chvíľu zastavíte, zapozeráte a započúvate, uvidíte (možno) dávno zabudnutú krásu symbolov, ktoré sa nám denne nežne a nehlučne prihovárajú a vôbec si nepotrebujú robiť reklamu. Okrem toho, že jednotlivé príbehy sú napísané sviežim štýlom a popretkávané láskavým humorom, inšpiráciu pri písaní knihy je badať aj v autorkiných dlhoročných skúsenostiach s astrológiou. Podobne, ako vo svojej prvej knihe Broskyňovo-uhorkový kokteil s astrologickou príchuťou, opäť texty „zarámovala“ do dvanástich znamení zverokruhu. Alebo, žeby to všetko bola len jej fantázia?

Básnická zbierka Dieťa osudu je autentickou výpoveďou tragicky živého lyrického subjektu, mladej bytosti zmietanej trýznivou skutočnosťou, pocitmi nenaplnenej lásky, absurdity života a z toho vyplývajúcej depresie. Poeticky pripomína tvorbu niektorých autorov civilnej, postbeatnickej poézie. Sám autor svoju tvorbu rád charakterizuje ako gotickú.