Hladohlas strana 7 z 21

Marton nemusel dlho premýšľať nad názvom svojej siedmej zbierky básní. Vesmírna. Aj tak sa dá v skratke nazvať. Hlbočina pocitová, sloboda a odvaha plná zvláštneho strachu zo svojich snov sa v nej strieda s oslobodením vlastnej mysle. Keby Marton nepísal, neprežil by. V spomínanej zbierke nájde čitateľ vo veršoch veľmi silné odkazy na jemnú lyriku. Zbierka je písaná so slobodou v duši a čistotou myšlienok tam dnu. Básne v nej plávajú voľným veršom, občas rýmom, ale kladú hlavne dôraz na vzťahovú rezonanciu prežitého. Autor sa v básňach vyzlieka donaha a ponúka silný motív, ktorým je slobodné vyjadrenie o jeho vlastnom duchovne. O jeho vlastných pocitoch. O jeho vlastných hodnotách. A tá najvyššia hodnota je určite vzťah dvoch ľudí. Tá najčistejšia láska, aká len existuje. Marton o sebe hovorí, že je básnik s dušou pankáča. Miluje hudbu. Má dva paralelné svety, v ktorých žije súčasne. Zatiaľ to nie je diagnóza, iba pocit. Do hlavy sa mu však určite nedostanete, no do jeho básní môžete skúsiť. Možno sa na poéziu budete pozerať z trochu iného uhla, z inej strany a z iného pohľadu. Akoby ste nazerali na vesmír. Je predsa nekonečne pestrý. Ako každý pohľad na báseň, ktorá každým prečítaním zahreje.

Láska i nenávisť, vášeň i chlad, zamilovanie i bolesť, vyznania i mlčania, kríza i rozkvet, vernosť i nevera, stretnutie i rozchod, hľadanie seba cez partnera... Siedma poetická zbierka od Hiraxa, kde sa ilustrácií opäť zhostila Sofia.

Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Kľúč k bôľom dneška sa totiž nachádza v detstve, v spôsobe, ako k nám bolo pristupované, čo sme videli, cítili a zažili od momentu splodenia až po dospievanie. Kto učí, učí sa. Ďakujme za deti, nie sú samozrejmosťou, ale darom. Prišli más liečiť a ukazovať nám, kde máme zápal. Psychologický prieskum ukázal, že iba desať percent ľudí sa v detstve môže rozvíjať slobodne a bez utláčania. Na jednu pochvalu pripadá až desať pokarhaní alebo dokonca trestov. Následkom týchto raných frustrácií, duševných poranení a sklamaní sme menej istí, bojazlivejší, plní strachov. Je to záležitosť zle určenej vlastnej ceny. Takýmto ľuďom chýba sebavedomie, vnútorná vyrovnanosť, predpoklad umenia byť šťastný. Dieťaťu nemôžete dať niečo, čo vo vás nie je. - Neustále kritizovanie je priznaním sa, ako veľmi ste so sebou nespokojní, rovnako ako krik je prejav vašej vnútornej bolesti a bezmocnosti. - Detská duša je ako savana. Stačí jedna veta a zapálite ju. - Nerobte za dieťa nič, čo dokáže spraviť samo. Oslabíte ho. - Každé dieťa má mocné Ja a čím viac sa ho budeme pokúšať zlomiť, tým dlhšie sa bude neskôr v dospelosti hľadať. - Ľudia druhým často vyčítajú to, čo sami v sebe nemajú spracované. - Ako si matka cení samú seba, s toľkou dávkou láskavosti bude pristupovať aj k svojej dcére. Neraz sa teda emocionálna uzavretosť matky prenesie na dcéru a vírus neprijatia sa ako ženy sa bude šíriť ďalej. - Kričiaci a rozkazovačný otec sa často prekopíruje do syna, ktorý sa mu časom začne vzpierať. Po rokoch bude proti sebe stáť negativita proti negativite a chybný model bude túžiť po zharmonizovaní. Tak sa čistí svet. Cez nás. Človek čistí človeka, je to homeopatia účinkujúca cez vzťahy. - Ak ste zvyknutí neustále viniť iných, budú to robiť aj vaše deti. Keď viete odpúšťať, budú vedieť odpúšťať aj duše, ktoré vychováte. - Deti nemôžete nútiť, aby prevzali vaše hodnoty. Ony si od vás zoberú iba to, čo sa im bude hodiť v ich životnom poslaní. - Nedá sa utlačovať iných bez toho, aby sme neutlačovali aj samých seba. - Ak si nebudú rodičia pred deťmi ďakovať a žiť vo vzájomnej úcte, aj deti budú vo svojich neskorších partnerských vzťahoch neláskavé. - Kto nemá úctu k rodičom, bude neúctivý aj k svojmu partnerovi. - Deti dôverujú rodičom. Veria, že to, čo robia, je správne a to najlepšie. V tom, ako rozprávajú, správajú sa, prejavujú, jedným slovom povedané "žijú", vidia hlavný model bytia aj pre seba. - Predošlé generácie do nás vštepili nákazlivý sklon myslieť si, že nemáme žiadnu hodnotu a že sme slabí. Preto vo väčšine z nás drieme trojročné dieťa, ktoré sa bojí a chce iba trochu lásky. - Nevytvárajte hranice pre deti, ale s deťmi. Ak nebudete počúvať, čo vám dieťa vraví, a pýtať sa na jeho pocity, dojmy, pomyslí si: "Nezáleží im na mne. Vôbec ich nezaujíma, čo si o tejto veci myslím, čo prežívam, ako sa cítim. Som nič, nie som tu potrebné." - Tým, čo sa deje vo vás, rezonujú aj vaše deti. Takže ak sa bojí matka, rodí sa neistota i v deťoch. Do osemnástich rokov sú energetickými zrkadlami rodičov, veľa detských chorôb odráža pnutie v mame či otcovi. Dieťa má problém s trávením? Niektorý rodič nevie niečo "prežuť". Dieťa má ekzém? Jeho otec možno nevie hovoriť o veciach otvorene a všetko, čo v sebe dusí, sa dostáva von cez pokožku detí. Dieťa neustále kašle a má problémy s dýchacími cestami? Možnože jeho mamu niečo dusí, a tak sa to čistí cez dieťa, lebo kašeľ je spôsob, ako sa telo dokáže zbavovať škodlivého. - Vysvetľujte deťom chod vecí, ale nemajte pri tom hnev či nadradenosť v hlase. Každé dieťa niekde v kútiku srdca tuší, že máte pravdu a chcete mu dobre. Kým vyrastú, veľakrát dôjde na slová, čo im budú proti srsti. No ak sa s nimi budete rozprávať s úctou, láskavo a pristupovať k nim ako k seberovným ľudským bytostiam, ktoré sú bunkou toho istého Boha, zapamätajú si vás ako prirodzenú autoritu, nasledovaniahodného človeka, a nie ako prehnane prísneho rodiča, ktorí iba rozkazoval, alebo zakazoval. - Vaše deti vás nemusia nasledovať a ako skončia vaši rodičia, je ich rozhodnutie. Vy sa snažte iba pri nich oporne stáť. Autor o knihe: Čo je v našich rodičoch, takí sme aj my. Ak sa neočistíme od negatívnych rodových dlhov, preberú to aj naše deti. Nalepia sa na ne nevyriešené chybné programy a energiu berúce modely správania. Neexistuje dieťa, ktoré by sa sem nenarodilo múdre, vnímavé, veselé, plné energie, intuitívne, nonstop žijúce v prítomnom okamžiku, nepripútané, šťastné, božské, teda s vlastnosťami osvietených ľudí. No ak sa ma spýtate, kedy som naposledy stretol permanentne šťastného dospelého, budem dlho premýšľať... Beriem teda výchovu detí ako obojstranne učenie sa - inšpirovať sa deťmi k návratu k Sebe, svojej prirodzenosti, svojmu srdcu, ktoré je spojením s Láskou. Na druhej strane je pre mňa výchova detí snaha zahŕňať deti bezpodmienečnou láskou a určovať im hranice s rešpektom voči nim, bez nadradeného prístupu, aby v dospelosti cítili a vnímali potreby iných. Proste dať im to najlepšie zo seba.

Kto učí, učí sa. Ďakujme za deti, nie sú samozrejmosťou, ale darom. Prišli nás liečiť a ukazovať nám, kde máme zápal. Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Kľúč k bôľom dneška sa totiž nachádza v detstve, v spôsobe, ako k nám bolo pristupované, čo sme videli, cítili a zažili od momentu splodenia až po dospievanie. Psychologický prieskum ukázal, že iba desať percent ľudí sa v detstve môže rozvíjať slobodne a bez utláčania. Na jednu pochvalu pripadá až desať pokarhaní alebo dokonca trestov. Následkom týchto raných frustrácií, duševných poranení a sklamaní sme menej istí, bojazlivejší, plní strachov. Je to záležitosť zle určenej vlastnej ceny. Takýmto ľuďom chýba sebavedomie, vnútorná vyrovnanosť, predpoklad umenia byť šťastný. Dieťaťu nemôžete dať niečo, čo vo vás nie je. – Neustále kritizovanie je priznaním sa, ako veľmi ste so sebou nespokojní, rovnako ako krik je prejav vašej vnútornej bolesti a bezmocnosti. – Detská duša je ako savana. Stačí jedna veta a zapálite ju. – Nerobte za dieťa nič, čo dokáže spraviť samo. Oslabíte ho. – Každé dieťa má mocné Ja a čím viac sa ho budeme pokúšať zlomiť, tým dlhšie sa bude neskôr v dospelosti hľadať. – Ľudia druhým často vyčítajú to, čo sami v sebe nemajú spracované. – Ako si matka cení samú seba, s toľkou dávkou láskavosti bude pristupovať aj k svojej dcére. Neraz sa teda emocionálna uzavretosť matky prenesie na dcéru a vírus neprijatia sa ako ženy sa bude šíriť ďalej. – Kričiaci a rozkazovačný otec sa často prekopíruje do syna, ktorý sa mu časom začne vzpierať. Po rokoch bude proti sebe stáť negativita proti negativite a chybný model bude túžiť po zharmonizovaní. Tak sa čistí svet. Cez nás. Človek čistí človeka, je to homeopatia účinkujúca cez vzťahy. – Ak ste zvyknutí neustále viniť iných, budú to robiť aj vaše deti. Keď viete odpúšťať, budú vedieť odpúšťať aj duše, ktoré vychováte. – Deti nemôžete nútiť, aby prevzali vaše hodnoty. Ony si od vás zoberú iba to, čo sa im bude hodiť v ich životnom poslaní. – Nedá sa utlačovať iných bez toho, aby sme neutlačovali aj samých seba. – Ak si nebudú rodičia pred deťmi ďakovať a žiť vo vzájomnej úcte, aj deti budú vo svojich neskorších partnerských vzťahoch neláskavé. – Kto nemá úctu k rodičom, bude neúctivý aj k svojmu partnerovi. – Deti dôverujú rodičom. Veria, že to, čo robia, je správne a to najlepšie. V tom, ako rozprávajú, správajú sa, prejavujú, jedným slovom povedané „žijú“, vidia hlavný model bytia aj pre seba. – Predošlé generácie do nás vštepili nákazlivý sklon myslieť si, že nemáme žiadnu hodnotu a že sme slabí. Preto vo väčšine z nás drieme trojročné dieťa, ktoré sa bojí a chce iba trochu lásky. – Nevytvárajte hranice pre deti, ale s deťmi. Ak nebudete počúvať, čo vám dieťa vraví, a pýtať sa na jeho pocity, dojmy, pomyslí si: „Nezáleží im na mne. Vôbec ich nezaujíma, čo si o tejto veci myslím, čo prežívam, ako sa cítim. Som nič, nie som tu potrebné.“ – Tým, čo sa deje vo vás, rezonujú aj vaše deti. Takže ak sa bojí matka, rodí sa neistota i v deťoch. Do osemnástich rokov sú energetickými zrkadlami rodičov, veľa detských chorôb odráža pnutie v mame či otcovi. Dieťa má problém s trávením? Niektorý rodič nevie niečo „prežuť“. Dieťa má ekzém? Jeho otec možno nevie hovoriť o veciach otvorene a všetko, čo v sebe dusí, sa dostáva von cez pokožku detí. Dieťa neustále kašle a má problémy s dýchacími cestami? Možnože jeho mamu niečo dusí, a tak sa to čistí cez dieťa, lebo kašeľ je spôsob, ako sa telo dokáže zbavovať škodlivého. – Vysvetľujte deťom chod vecí, ale nemajte pri tom hnev či nadradenosť v hlase. Každé dieťa niekde v kútiku srdca tuší, že máte pravdu a chcete mu dobre. Kým vyrastú, veľakrát dôjde na slová, čo im budú proti srsti. No ak sa s nimi budete rozprávať s úctou, láskavo a pristupovať k nim ako k seberovným ľudským bytostiam,

"Kebyže neochoriem, možno by som drogy bral ďalej a nikdy by som sa z Holandska na Slovensko nevrátil. Bolo mi tam dobre. Ale osud mi poslal do cesty "prekážku" vo forme schizofrénie, aby som sa zastavil a uvedomil si pravé hodnoty života. Teraz som rád, že som chorý na hlavu, pretože tak som si aspoň ako-tak zachránil holý život. To je jediné, čo mám, abstinujem od alkoholu aj všetkých drog okrem tabaku a kávy. Možno keď dostanem rakovinu pľúc alebo infarkt, prestanem aj s týmito dvoma zlozvykmi. Ale ako sa poznám, pokiaľ sa mi niečo zlé nestane, tak mi je to jedno. Tak vás ešte raz varujem, že ak by ste chceli použiť túto knihu ako návod k braniu drog, možno nájdete pár tipov na lepšie ničenie vlastného zdravia." Kukis Táto kniha je venovaná všetkým závislým ľuďom, ktorí brali alebo berú legálne či ilegálne drogy. Neuvedomujú si, žiaľ, svoje konanie ani riziko, že môžu ľahko skončiť ako chorí ľudia trpiaci buď rakovinou, alebo neurózou či nespavosťou, prípadne hepatitídou alebo AIDS, či paranoidnou schizofréniou. Rovnako tak je venovaná rodičom, ktorí sa s drogami síce nikdy osobne nestretli, ale ich deti majú s drogami problém, prípadne majú podozrenie, že ich dieťa s drogami začalo koketovať.

Druhý díl Hiraxova Slabikáře štěstí vám odpoví nejen na tyto otázky, ale vysvětlí i model a vznik „oběti", tichého a agresivního energetického upíra, zrod opičí lásky, důvody nízkého sebevědomí a příčiny zrodu ze strachů v člověku. Kniha chce pozitivně motivovat k vykročení na cestu sebeproměny a rozpuštění duševních bolestí. Autor klade důraz na sebepozorování jako způsob poznání sebe sama a čištění se, vnímání souvislostí u věcí, které se nám neustále opakují, počátek vnitřního dialogu, zbavení se zlozvyků a programů, které berou energii a škodí. Zdůrazňuje důležitost vděčnosti, pokory, obětavosti, osobní disciplíny, sebeodpuštění, zastavení přehnaného omlouvání a sebeobviňování. Napovídá čtenáři cestu sebeproměny přes sebepoznání a objevení souvislostí.

“Your soul yearns to be loved. By you.” Why a person attracts a “bad” partner? Why what you desire is not becoming true? How to speed up the intention? What is the reason of excessive apologizing and self blame? How to solve the pressure of gossiping and envy? What is the real origin of illness? The more you help others, the more they hurt you? The second part of Hirax´s Primer of Happiness focuses on self observation as the way of getting to know you and clearing, perception of the connections with things that keep repeating , the beginning of inner dialogue, getting rid of bad habits and programs that harm us. The author tries to answer why a person does not get what he desires, how to speed up the intention (by sacrifice and humility), he accentuates the importance of gratitude, self forgiveness, the end of excessive apologizing and self blame. It comes to solving the consequences of gossiping, envy, creation of illnesses, hidden guilt with the consequence of a caravan of pains. The book describes the model and the creation of “victims”, silent energetic vampire, reasons of the low self esteem and the birth of fears in a person, model of aggressive energetic vampire, the creation of monkey´s love. In the chapters focused on relationships, Baričák paid attention to the importance of communication, the elimination of conflicts and arguments, and understanding why a person attracts a “bad” partner. The book wants to positively motivate towards the stepping to the way of self change and melting of the spiritual pains.

"Kebyže neochoriem, možno by som drogy bral ďalej a nikdy by som sa z Holandska na Slovensko nevrátil. Bolo mi tam dobre. Ale osud mi poslal do cesty „prekážku“ vo forme schizofrénie, aby som sa zastavil a uvedomil si pravé hodnoty života. Teraz som rád, že som chorý na hlavu, pretože tak som si aspoň ako-tak zachránil holý život. To je jediné, čo mám, abstinujem od alkoholu aj všetkých drog okrem tabaku a kávy. Možno keď dostanem rakovinu pľúc alebo infarkt, prestanem aj s týmito dvoma zlozvykmi. Ale ako sa poznám, pokiaľ sa mi niečo zlé nestane, tak mi je to jedno. Tak vás ešte raz varujem, že ak by ste chceli použiť túto knihu ako návod k braniu drog, možno nájdete pár tipov na lepšie ničenie vlastného zdravia." Kukis Táto kniha je venovaná všetkým závislým ľuďom, ktorí brali alebo berú legálne či ilegálne drogy. Neuvedomujú si, žiaľ, svoje konanie ani riziko, že môžu ľahko skončiť ako chorí ľudia trpiaci buď rakovinou, alebo neurózou či nespavosťou, prípadne hepatitídou alebo AIDS, či paranoidnou schizofréniou. Rovnako tak je venovaná rodičom, ktorí sa s drogami síce nikdy osobne nestretli, ale ich deti majú s drogami problém, prípadne majú podozrenie, že ich dieťa s drogami začalo koketovať.

Konečne nový román od autorky úspešných románov V pekle sa neplače, Kým nejde o život... či poviedok Poláskanie. Stratiť môžeme peniaze, kľúče, telefón... Nič, čo by nešlo nahradiť. Ale čo keď stratíme blízkeho človeka, dôveru, lásku, zamestnanie? Potom sa začína hľadanie. Hľadáme dôvod, prečo sa to stalo, aj seba samých. Až keď nájdeme spôsob, ako sa so stratou vyrovnať, môžeme ísť ďalej. Oľga stratila v jeden deň prácu, manžela, dôveru a s ňou sa akoby vytratila aj láska... Čo sa musí stať, aby sme sa rozhodli v päťdesiatke zmeniť život? Na prvý pohľad katastrofa, no nakoniec poznanie, že sa nič lepšie nemohlo stať, lebo kto správne hľadá, dostane za stratené niečo oveľa cennejšie.

Konečne nový román od autorky úspešných románov V pekle sa neplače, Kým nejde o život... či poviedok Poláskanie. Stratiť môžeme peniaze, kľúče, telefón... Nič, čo by nešlo nahradiť. Ale čo keď stratíme blízkeho človeka, dôveru, lásku, zamestnanie? Potom sa začína hľadanie. Hľadáme dôvod, prečo sa to stalo, aj seba samých. Až keď nájdeme spôsob, ako sa so stratou vyrovnať, môžeme ísť ďalej. Oľga stratila v jeden deň prácu, manžela, dôveru a s ňou sa akoby vytratila aj láska... Čo sa musí stať, aby sme sa rozhodli v päťdesiatke zmeniť život? Na prvý pohľad katastrofa, no nakoniec poznanie, že sa nič lepšie nemohlo stať, lebo kto správne hľadá, dostane za stratené niečo oveľa cennejšie.

Konečne nový román od autorky úspešných románov V pekle sa neplače, Kým nejde o život... či poviedok Poláskanie. Stratiť môžeme peniaze, kľúče, telefón... Nič, čo by nešlo nahradiť. Ale čo keď stratíme blízkeho človeka, dôveru, lásku, zamestnanie? Potom sa začína hľadanie. Hľadáme dôvod, prečo sa to stalo, aj seba samých. Až keď nájdeme spôsob, ako sa so stratou vyrovnať, môžeme ísť ďalej. Oľga stratila v jeden deň prácu, manžela, dôveru a s ňou sa akoby vytratila aj láska... Čo sa musí stať, aby sme sa rozhodli v päťdesiatke zmeniť život? Na prvý pohľad katastrofa, no nakoniec poznanie, že sa nič lepšie nemohlo stať, lebo kto správne hľadá, dostane za stratené niečo oveľa cennejšie.

Konečne nový román od autorky úspešných románov V pekle sa neplače, Kým nejde o život... či poviedok Poláskanie. Stratiť môžeme peniaze, kľúče, telefón... Nič, čo by nešlo nahradiť. Ale čo keď stratíme blízkeho človeka, dôveru, lásku, zamestnanie? Potom sa začína hľadanie. Hľadáme dôvod, prečo sa to stalo, aj seba samých. Až keď nájdeme spôsob, ako sa so stratou vyrovnať, môžeme ísť ďalej. Oľga stratila v jeden deň prácu, manžela, dôveru a s ňou sa akoby vytratila aj láska... Čo sa musí stať, aby sme sa rozhodli v päťdesiatke zmeniť život? Na prvý pohľad katastrofa, no nakoniec poznanie, že sa nič lepšie nemohlo stať, lebo kto správne hľadá, dostane za stratené niečo oveľa cennejšie.

Konečne nový román od autorky úspešných románov V pekle sa neplače, Kým nejde o život... či poviedok Poláskanie. Stratiť môžeme peniaze, kľúče, telefón... Nič, čo by nešlo nahradiť. Ale čo keď stratíme blízkeho človeka, dôveru, lásku, zamestnanie? Potom sa začína hľadanie. Hľadáme dôvod, prečo sa to stalo, aj seba samých. Až keď nájdeme spôsob, ako sa so stratou vyrovnať, môžeme ísť ďalej. Oľga stratila v jeden deň prácu, manžela, dôveru a s ňou sa akoby vytratila aj láska... Čo sa musí stať, aby sme sa rozhodli v päťdesiatke zmeniť život? Na prvý pohľad katastrofa, no nakoniec poznanie, že sa nič lepšie nemohlo stať, lebo kto správne hľadá, dostane za stratené niečo oveľa cennejšie.

Proč si člověk přitahuje "zlého" partnera? Proč se nám neplní to, po čem toužíme? Jak urychlit záměr? Co je důvodem přehnaného omlouvání a sebeobviňování? Jak řešit tlak pomluv a závisti? Jaký je skutečný původ nemoci? Čím víc druhým pomáháte, tím víc vám škodí? Druhý díl Hiraxova Slabikáře štěstí vám odpoví nejen na tyto otázky, ale vysvětlí i model a vznik "oběti", tichého a agresivního energetického upíra, zrod opičí lásky, důvody nízkého sebevědomí a příčiny zrodu ze strachů v člověku. Kniha chce pozitivně motivovat k vykročení na cestu sebeproměny a rozpuštění duševních bolestí. Autor klade důraz na sebepozorování jako způsob poznání sebe sama a čištění se, vnímání souvislostí u věcí, které se nám neustále opakují, počátek vnitřního dialogu, zbavení se zlozvyků a programů, které berou energii a škodí. Zdůrazňuje důležitost vděčnosti, pokory, obětavosti, osobní disciplíny, sebeodpuštění, zastavení přehnaného omlouvání a sebeobviňování. Napovídá čtenáři cestu sebeproměny přes sebepoznání a objevení souvislostí. "Vaše duše touží být milovaná. Vámi."

Intímna spoveď autorky o príbehoch, ktoré sú súčasťou aj vás. Vzdialenosti je kniha plná otáznikov. Nenájdete v nej návody na život, ale zaručene sa v príbehoch nájdete. Táto kniha je intímna spoveď, ktorá je poskladaná z príbehov o láske, vernosti, nádeji, ale i strachu a smútku. Nevyrieši problémy ani nedá rady, ale môže sa stať dobrým spoločníkom pri káve alebo verným priateľom v zlých časoch. O autorke: Alexandra Šupolová, má rada samotu tak ako spoločnosť. Písanie je pre ňu terapia, ale i oddych. Pravidelne prispieva krátke úvahy o vzťahoch a živote. Jej príbehy sú naplnené ženským svetom, ale ulahodia aj mužským čitateľom. Obľubuje úzke uličky, pouličných umelcov, zmysel pre humor a rozličné vône. Je večná optimistka, verí na dobré konce a ešte viac na lásku.

Pravidlá a dogmy sa nesmú stať normou nášho chovania. Veď čomu sa človek najviac bráni, to ho aj tak ako prvé dostihne. História mnohokrát dokázala pravdivosť tézy, že ktokoľvek poruší nejaké tabu či zákon, prinesie to niečo dobrého, životodarného. Mali by sme byť v pohode sami so sebou, prijať svoje bytie. Potom nás prestane bolestne zasahovať kritika ostatných a budeme oslobodení od závislostí. Dokiaľ toho druhého potrebujeme, nie sme skutočne slobodní. Keď sa oslobodíme od strachu, že nás partner opustí, sme schopní dať mu aj väčšiu slobodu. Láska sa nedá uväzniť a držať nasilu. Kým žijeme, je našou úlohou a zmyslom nášho života naučiť sa milovať. Nielen svojho partnera, ale všetko – bezhranične, neobmedzujúco, všeobsahujúco. Vysielať lásku, ktorá nevylučuje nič a nikoho.