Hladohlas strana 11 z 19

Marton sa vo svojej ôsmej zbierke básní postavil do role samého seba. Vyzliekol sa z kože. Totálne. Prezentuje sa v nej „prózou vo veršoch“. Niektoré nezvyčajne dlhé básne, sú vlastne akoby príbehmi, ktoré vypovedajú o sile čo sa ukrýva v nemennom pocite. Vo večnosti. Láska, ako hlavný motív v tejto zbierke dostáva priestor na každej strane. Jej pohladenie je rovnako silné, ako jej trieštenie v boľavých lúčeniach. Nemenná je výnimočná tým, že si ju autor odžil. Od prvej strany až po poslednú. V autentických veršoch bez vaty a prifarbenia nájdete ľahučkú stratosféru vánku, ale aj nečakané pády na tvrdú zem. Večné. Dopísané. Nemenné: „Čas letí ako uschnuté lístie na jeseň, niečo sa mení a niečo vôbec nie..“

Tetris. Autor ako dieťa zbožňoval túto hru a rovnako tak do dnešného dňa nemení záľuby. Napísal svoj tretí román Spod striech, na ktorý musel dozrieť a dorásť. Na ktorý musel párkrát vstať z mŕtvych a zase umrieť. Spod striech je príbeh o odkrývaní neviditeľného svetla. Je o bežných ľuďoch, ktorým sa dejú bežné veci len na oko. Dejú sa im vzácnosti a prekvapenia. Smútok a láska. Radosť a plač. Nič nie je definitívne a len málo vecí je večných. Presne o tom je táto kniha. Lebo to, čo nevidieť, je najmocnejšie a najtrvácnejšie.„Keď sa mi bolesť preženie každé ráno ako stádo po mojom doráňanom tele, viem že žijem. Keď zavriem oči, vidím, ako sa jeden v druhom hojíme a pretekáme zo spoločných snov až na našu skutočne vyliečenú Zem. Ďakujem, že sme sa stretli.“ Autor

Požičovňa ticha nie je vypožičaná. Je moja. Premýšľal som, koho by som oslovil na túto anotáciu na druhú stranu knihy. Nebolo by to fér. Pre mňa, ani pre osobu, ktorú by som oslovil. Buď by ostala ticho, alebo by si požičala slová, ktoré by vlastne strácali výpovednú hodnotu. Keďže požičovňa ticha je naozaj moja. Je podčiarknutá mlčaním a večnosťou básní, ktoré sú v ukryté hlboko dnu. Nachádzal som ticho a strácal ho. Prepožičiaval a dostával späť na mocné doby. Nakoniec som priznal mier vo všetkých metaforách, veršoch, nadpisoch a bodkách. Táto zbierka vznikala ako retrospektívny pohľad na svet okolo mňa. Na život a lásku v mojom vnútri. Na nálezy a hlavne všetky tie straty, ktoré ma posúvali a vždy budú posúvať vpred. Ak sa Vám páčil čo i len jeden verš, dajte mi to vedieť tichom. Odpoviem Vám rovnako, ale budem to cítiť. Niekde v samotnej hlbočine mĺkvych jaskýň ostáva prepojené, to čo prepojené byť má. Asi skôr naveky, ako iba na čas. A to potrhané? To sa dozaista stratí v hluku márnotratne plytkých dejín. Ján Marton

Nevšedný pohľad na Indonéziu Hiraxovými očami! Cestopisná kniha z Hiraxových potuliek po indonézskych ostrovoch Bali, Lombok, Flores, Komodo, Rinco... Okrem všedných, teda pre Európana úplne neštandartných denných životných situácii v knihe nájdete zážitky z výstupu na druhý najväčší indonézsky vulkán Rinjani, cestu na ostrovy varanov - Rinco a Komodo, rozlúčka so starým rokom cez ceremóniu Ogoh-ogoh, Nový rok Nyepi, vodopády Senaru či Cunca Wulang, ostrovy Moyo, Laba, Kalong, tanec Kečak či predstavenie o Barongovi, hinduistické chrámy Pura Tirta Empul, Pura Taman Ayun či Tanat Lot, jazero Batur...

Keď v jedno obyčajné školské ráno vojde do triedy čokoládový mulat, všetky baby razom spozornejú. Asi najviac však očarí mladú, neskúsenú Simonu. Ben sa totiž nepodobá na nikoho, koho doteraz stretla. Očarí ju svojím úsmevom, slovami, ktoré hovorí, i hudbou, ktorú robí. Má skrátka všetko, o čom si ona sama zakázala snívať. Tak sa začína citlivý a pritom napínavý príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa neodlišujú len farbou pokožky, ale aj svojimi snami a pohľadom na svet okolo seba. Vďaka hre osudu začnú prežívať neobyčajný vzťah, na ktorý ich najbližšie okolie nie je pripravené. Ale sú naň pripravení aj oni sami? Ich čiernobiela láska sa každý deň potáca v neprikrášlenej realite, zbiera údery pod pás, padá na kolená, aby sa znova a znova odvážne postavila na nohy. Musí ale nevyhnutne vyústiť do zlého konca? Šestnásťročný človek predsa ešte nevie, čo naozaj chce. Má však právo snívať, zamilovať sa aj robiť chyby. Tak čo koho do toho?

Najväčším životným magnetom zostali momenty, keď som padla na dno a bez dychu odovzdané viere v steblo nás zušľachtených, obitých o balvany, vyvrhol ma prúd na breh. Tam sa sila násobila pokorou. Ego povýšenosti, okresané prekážkami strachu a nevedomosti, premenilo sa na čistú odvahu, úctu a vieru. A opäť s prebudenou vášňou a láskou k púti zhojenú loďkou svojho tela položila som na hladinu... Janka Sofia Thomková Sofia, sestrička milovaná, keď píšem tieto vety, netušíš, že ti idem stvoriť knihu. Tvoju. Musel som naplniť vnuknutie, ktoré mi prišlo tesne po jednom stretnutí s tebou. Teraz tú myšlienku držíš v dlaniach. Veľakrát sme otvorili tému tvojej prvej knihy. Na zatiaľ poslednú cestu do Mexika si sa vybrala aj s tým zámerom, že tam budeš mať čas na písanie a zaznamenávanie si myšlienok pre knihu. Ale o mobil, v ktorom si ich mala ulo- žené, si prišla. Chcem ti týmto malým krásnym dielkom odkázať, že ty už knihu máš. Nie jednu, ale stovky. Napísala si ich tým najkrajším spôsobom v prítomnom okamihu bez toho, aby si mala cieľ písať. Niet úprimnejšej cesty... Najprv som sa spýtal mojej ženušky Ivky a vašej pomocníčky zo Slnka v srdci An- čulky, či by sa nepustili do úlohy povyberať z tvojich odkazov na stránke Slnka v srd- ci tie „najsilnejšie“ afirmácie, myšlienky a kratučké úvahy. No potom som prišiel domov a pustil som sa do toho sám. Trvalo mi to tri hodiny, šlo to ľahšie, ako keď pierko padá na hladinu. Keď som skončil, zostali vo mne ticho a mier. Opäť som si každou bunkou uvedomoval tvoju múdrosť, pretože čo veta, to briliant lesknúci sa láskou, pochopením, súcitom, múdrosťou. Ja som nevyberal, ja som tie vety bral jednu za druhou, nebolo žiadnej „slabšej“ alebo „silnejšej“ afirmácie, ani jedno písmenko tam nebolo navyše. Z celého môjho malého ľudského srdca ti ďakujem, že si a že si našla cestu, aby tvoja múdrosť vytryskla pre nás všetkých – tých, ktorých si sa dotkla svojou bezhraničnou láskou. Ďakujem. Paľko von Hiraxko, braček, vďačiaci ti za mnoho Kopec Svätej Heleny, Dolný Kalník, Turčiansky Svätý Martin 12. 9. 2017 Návod na použitie knihy: Milý čitateľ, návod na použitie tejto láskyplnej knižočky je jednoduchý: precíť svoj stav mysle a tela, náhodne otvor a čítaj. Čo sa ti dostane do očí duše, to si tichučko vlož do srdca a počas dňa si to nenásilne pripomínaj. Nepochybuj o tom, že ak semienko obsahujúce neobyčajnú liečivú moc budeš polievať, chytí sa a prinesie ti obrovskú úrodu. V podobe pokoja, zdravia a vnútornej spokojnosti. Rovnako tak môžeš vyfarbiť mandaly pod afirmáciami na tvoj obraz. Tým sa táto kniha stane skutočne „tvojou“. "Som liečiteľom svojho života." "Boh vo mne zrkadlí svoju dokonalosť." "Zmenu nemám urobiť so svetom, ale v sebe." "Nemôžem vstúpiť do loďky svojich druhov a žiť ich púť." "Moje telo dokonale zrkadlí pôvod mojich myšlienok." "Mojím právom od narodenia je byť naplno sám sebou a vyjadriť tvorivo a slobodne svoju jedinečnosť.! "Nezabudni – v okamihu, keď budeš mať pocit, že cieľ je na dosah, objaví sa ďalší."

Kto učí, učí sa. Ďakujme za deti, nie sú samozrejmosťou, ale darom. Prišli nás liečiť a ukazovať nám, kde máme zápal. Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Kľúč k bôľom dneška sa totiž nachádza v detstve, v spôsobe, ako k nám bolo pristupované, čo sme videli, cítili a zažili od momentu splodenia až po dospievanie. Psychologický prieskum ukázal, že iba desať percent ľudí sa v detstve môže rozvíjať slobodne a bez utláčania. Na jednu pochvalu pripadá až desať pokarhaní alebo dokonca trestov. Následkom týchto raných frustrácií, duševných poranení a sklamaní sme menej istí, bojazlivejší, plní strachov. Je to záležitosť zle určenej vlastnej ceny. Takýmto ľuďom chýba sebavedomie, vnútorná vyrovnanosť, predpoklad umenia byť šťastný. Dieťaťu nemôžete dať niečo, čo vo vás nie je. – Neustále kritizovanie je priznaním sa, ako veľmi ste so sebou nespokojní, rovnako ako krik je prejav vašej vnútornej bolesti a bezmocnosti. – Detská duša je ako savana. Stačí jedna veta a zapálite ju. – Nerobte za dieťa nič, čo dokáže spraviť samo. Oslabíte ho. – Každé dieťa má mocné Ja a čím viac sa ho budeme pokúšať zlomiť, tým dlhšie sa bude neskôr v dospelosti hľadať. – Ľudia druhým často vyčítajú to, čo sami v sebe nemajú spracované. – Ako si matka cení samú seba, s toľkou dávkou láskavosti bude pristupovať aj k svojej dcére. Neraz sa teda emocionálna uzavretosť matky prenesie na dcéru a vírus neprijatia sa ako ženy sa bude šíriť ďalej. – Kričiaci a rozkazovačný otec sa často prekopíruje do syna, ktorý sa mu časom začne vzpierať. Po rokoch bude proti sebe stáť negativita proti negativite a chybný model bude túžiť po zharmonizovaní. Tak sa čistí svet. Cez nás. Človek čistí človeka, je to homeopatia účinkujúca cez vzťahy. – Ak ste zvyknutí neustále viniť iných, budú to robiť aj vaše deti. Keď viete odpúšťať, budú vedieť odpúšťať aj duše, ktoré vychováte. – Deti nemôžete nútiť, aby prevzali vaše hodnoty. Ony si od vás zoberú iba to, čo sa im bude hodiť v ich životnom poslaní. – Nedá sa utlačovať iných bez toho, aby sme neutlačovali aj samých seba. – Ak si nebudú rodičia pred deťmi ďakovať a žiť vo vzájomnej úcte, aj deti budú vo svojich neskorších partnerských vzťahoch neláskavé. – Kto nemá úctu k rodičom, bude neúctivý aj k svojmu partnerovi. – Deti dôverujú rodičom. Veria, že to, čo robia, je správne a to najlepšie. V tom, ako rozprávajú, správajú sa, prejavujú, jedným slovom povedané „žijú“, vidia hlavný model bytia aj pre seba. – Predošlé generácie do nás vštepili nákazlivý sklon myslieť si, že nemáme žiadnu hodnotu a že sme slabí. Preto vo väčšine z nás drieme trojročné dieťa, ktoré sa bojí a chce iba trochu lásky. – Nevytvárajte hranice pre deti, ale s deťmi. Ak nebudete počúvať, čo vám dieťa vraví, a pýtať sa na jeho pocity, dojmy, pomyslí si: „Nezáleží im na mne. Vôbec ich nezaujíma, čo si o tejto veci myslím, čo prežívam, ako sa cítim. Som nič, nie som tu potrebné.“ – Tým, čo sa deje vo vás, rezonujú aj vaše deti. Takže ak sa bojí matka, rodí sa neistota i v deťoch. Do osemnástich rokov sú energetickými zrkadlami rodičov, veľa detských chorôb odráža pnutie v mame či otcovi. Dieťa má problém s trávením? Niektorý rodič nevie niečo „prežuť“. Dieťa má ekzém? Jeho otec možno nevie hovoriť o veciach otvorene a všetko, čo v sebe dusí, sa dostáva von cez pokožku detí. Dieťa neustále kašle a má problémy s dýchacími cestami? Možnože jeho mamu niečo dusí, a tak sa to čistí cez dieťa, lebo kašeľ je spôsob, ako sa telo dokáže zbavovať škodlivého. – Vysvetľujte deťom chod vecí, ale nemajte pri tom hnev či nadradenosť v hlase. Každé dieťa niekde v kútiku srdca tuší, že máte pravdu a chcete mu dobre. Kým vyrastú, veľakrát dôjde na slová, čo im budú proti srsti. No ak sa s nimi budete rozprávať s úctou, láskavo a pristupovať k nim ako k seberovným ľudským bytostiam,

Kdo učí, učí se. Děkujme za děti, nejsou samozřejmostí, ale darem. Přišli nás léčit a ukazovat nám, kde máme zánět.Třetí díl Slabikáře štěstí není určen pouze pro rodiče, kteří hledají způsob, jakou formou dát svým potomkům to nejlepší, ale i pro duše, které chtějí pochopit, proč jsou v nich strachy, jednají jak jednají, zda se jim v něčem nedaří. Klíč k bolem dneška se totiž nachází v dětství, ve způsobu, jak k nám bylo přistupováno, co jsme viděli, cítili a zažili od momentu zplození až po dospívání. Psychologický průzkum ukázal, že pouze deset procent lidí se v dětství může rozvíjet svobodně a bez útisku. Na jednu pochvalu připadá až deset pokáráni nebo dokonce trestů. Následkem těchto raných frustrací, duševních poranění a zklamáni jsme méně jisti, bázlivější, plní strachů. Je to záležitost špatně určené vlastní ceny. Takovým lidem chybí sebevědomí, vnitřní vyrovnanost, předpoklad umění být šťastný. Dítěti nemůžete dát něco, co ve vás není. - Neustále kritizování je přiznáním se, jak moc jste s sebou nespokojeni, stejně jako křik je projev vaší vnitřní bolesti a bezmoci. - Dětská duše je jako savana. Stačí jedna věta a zapálíte ji. - Nedělejte za dítě nic, co dokáže udělat samo. Oslabíte ho. - Každé dítě má mocné Já a čím více se ho budeme pokoušet zlomit, tím déle se bude později v dospělosti hledat. - Lidé druhým často vyčítají to, co sami v sobě nemají zpracovány. - Jak si matka cení samu sebe, s takovou dávkou laskavosti bude přistupovat i ke své dceři. Nejednou se tedy emocionální uzavřenost matky přenese na dceru a virus nepřijetí se jako ženy se bude šířit dál. - Křičící a rozkazovačný otec se často překopíruje do syna, který se mu časem začne vzpírat. Po letech bude proti sobě stát negativita proti negativitě a chybný model bude toužit po sladěných. Tak se čistí svět. Přes nás. Člověk čistí člověka, je to homeopatie účinkující přes vztahy. - Pokud jste zvyklí neustále vinit jiných, budou to dělat i vaše děti. Když umíte odpouštět, budou umět odpouštět i duše, které vychováte. - Děti nemůžete nutit, aby převzali vaše hodnoty. Ony si od vás vezmou jen to, co se jim bude hodit v jejich životním poslání. - Nelze utlačovat jiné aniž abychom neutlačovali i sami sebe. - Pokud si nebudou rodiče před dětmi děkovat a žít ve vzájemné úctě, i děti budou ve svých pozdějších partnerských vztazích nelaskavé. - Kdo nemá úctu k rodičům, bude neuctivý i ke svému partnerovi. - Děti důvěřují rodičům. Věří, že to, co dělají, je správné a to nejlepší. V tom, jak vyprávějí, chovají se, projevují, jedním slovem řečeno "žijí", vidí hlavní model bytí i pro sebe. - Předcházející generace do nás vštípili nakažlivý sklon myslet si, že nemáme žádnou hodnotu a že jsme slabí. Proto ve většině z nás dřímá tříleté dítě, které se bojí a chce pouze trochu lásky. - Nevytvářejte hranice pro děti, ale s dětmi. Neuposlechnete, co vám dítě říká, a ptát se na jeho pocity, dojmy, pomyslí si: "Nezáleží jim na mně. Vůbec je nezajímá, co si o této věci myslím, co prožívám, jak se cítím. Jsem nic, nejsem zde potřebné. "- Tím, co se děje ve vás, rezonují i vaše děti. Takže pokud se bojí matka, rodí se nejistota i v dětech. Do osmnácti let jsou energetickými zrcadly rodičů, mnoho dětských nemocí odráží pnutí v mámě či otci. Dítě má problém s trávením? Některý rodič neumí něco "přežvýkat". Dítě má ekzém? Jeho otec možná neumí mluvit o věcech otevřeně a vše, co v sobě dusí, se dostává ven přes pokožku dětí. Dítě neustále kašle a má problémy s dýchacími cestami? Možná jeho mámu něco dusí, a tak se to čistí přes dítě, protože kašel je způsob, jak se tělo dokáže zbavovat škodlivého. - Vysvětlujte dětem chod věcí, ale nemějte při tom hněv či nadřazenost v hlase. Každé dítě někde v koutku srdce tuší, že máte pravdu a chcete mu dobře. Než vyrostou, mnohdy dojde na slova, co jim budou proti srsti. No pokud se s nimi budete mluvit s úctou, laskavě a přistupovat k nim jako k sobě rovným lidským bytostem, které jsou buňkou stejného Boha, zapamatují si vás jako přirozenou a

The third part of the Primer of happiness is not intended only for parents that are looking for a way, with what form to give their descendants the best, but also for souls that want to understand why there are fears in them, why they act the way they act, or they are not successful in something. The key to life pains is located in their childhood. In the way how we were approached, what we saw, feel, experience and absorb in ourselves from the moment of procreation until growing up. “He who teaches, he learns. Let´s thank for children, they are not a mater of course but a gift. They came to heal us and show us where we have in ammation.“ I was tucking in the shirt of my three years old Sára Ráchel and I told her: “So your small of the back would not get cold…” She looked at me and she said: “Daddy, I do not have small of the back there, I have wings there.” You cannot give a child something, that is not in you. – Constant criticizing is the confession of how discontent you are with yourselves, as well as shouting is the expression of your inner pain and helplessness. – A child’s soul is like savana. One sentence is enough to set it on re. – You cannot force children to take on your values. They will take only what they will need in their life mission. – Do not do anything on child´s behalf, that the child can do itself. You will weaken the child. – Every kid has a powerful Self and the more you will try to break it the longer the child will look for itself as an adult. – The children resonate with what is happening in parents. – Your children do not have to follow in your footsteps and how your parents will end, is their decision. You only have to try to support them. Author: What is in our parents, that is who we are. If we do not clean ourselves from negative clan´s debts, our kids will take it on. Unsolved wrong programs and energy taking models of behaviour will get stuck on them. There is no kid that would not be born wise, perceptive, joyful, full of energy, intuitive, nonstop living in the present moment, unchained, happy, godly, so with the characteristics of enlightened people. But if you ask me when I met a permanently happy adult the last time, I will think for a long time… So I take the education of kids as mutual learning – to be inspired by kids to the comeback to Self, own spontaneity, heart that is the connection with Love. On the other side the education of children is for me an e ort to load kids with unconditional love and set them boundaries with respect towards them, without superior approach, so in the adulthood they will feel and perceive the needs of others. Simply give them the best from myself.

Len náš vlastný postoj robí zo života bremeno. Nemôžete dať svetu krajší dar ako vlastné šťastie. Nič nemôžeme urobiť zle, prinajhoršom nám to bude trvať dlhšie. Srdce si aj tak priťahuje to, čo dychtivo očakáva, všetko nás však privádza k cieľu. Nikto vo vašej situácii nevyzerá lepšie ako vy. Nejde o to, byť prvým. Čas je ilúzia. Dr. Myšlienka o knihe: Príbeh Jakuba, ktorému sa rozpadá manželstvo a dokonca ho stretáva aj vážny zdravotný problém, no napriek tomu vstáva z prachu a verí, že všetko sa obráti na dobré. Autor sa v ňom zameral na silu myšlienky a prijatie rôznych odleskov pozemskej lásky, vzťahov a sexu. "Nie sú zázraky. Človek dokáže všetko. Stačí myšlienka a neporaziteľná viera a môžeme chodiť po vode, liečiť seba i ostatných, stať sa bohatými, úspešnými, šťastnými. Je to v nás, sme predsa boží. Čo si vieme predstaviť, to môžeme aj dostať. Hocijakú šialenosť. Nepotrebujeme na to nijaké oltáre, kňazov, peniaze, doktorov či psychológov. Len neporaziteľný zámer v hlave. Stačí sa ustáliť, pozitívne myslieť, želať si a veriť. Čo vysielame, to priťahujeme," píše Hirax, ktorý vyhlásil, že toto je jeho posledná kniha, kde primiešava do príbehu hojnú dávku ezoteriky, ktorá uzatvára kalváriu jeho hrdinov z predošlých románov Raz aj v pekle vyjde slnko, Kým nás láska nerozdelí: Nachádzania, Kým nás láska nerozdelí: Hľadania a Sekundu pred zbláznením (Všetko je, ako je). Autor o knihe: Vnímame iba to, čo sme pripravení vnímať, a ja nie som nič iné ako obyčajné médium, cez ktoré tečie to, čo je v každom z nás. Nebyť totiž prírody, lásky, písania a iného tvorenia, mal by som v duši chliev. V skutočnosti nie som ani spisovateľ, hudobník, cestovateľ, fotograf, filozof, obchodník, poet, bloger či textár... Som obyčajná, a teda zázračná ľudská duša. Tak ako vy. Robím prešľapy, padám, smejem sa, lietam, ponáhľam a následne sa zastavujem, aby som si nádherný život, ten prekrásny dar, ktorý sa veľakrát javí ako najtvrdší kameň utrpenia, opäť vyhladkal, umyl slzami a ocenil. Snívam, prosím, prijímam a ďakujem. Tu a teraz. Niet krajšej cesty... Vesmír o autorovi: Významnou inkarnáciou Hiraxovej duše bol Edwin Bainbridge. Angličan, ktorý 10. 6. 1886 zahynul pri erupcii sopky Tarawera na Novom Zélande. Zvyky a život domácich Maorov mu boli také blízke, že sa tam na nejaký čas usadil, žil s nimi a preťal tak uponáhľaný život, ktorý viedol v britskom kráľovstve. Zaľúbil sa do mladého maorského dievčaťa, s ktorým sa však nikdy nemiloval... Bola to láska na prvý pohľad, keď sa navzájom stratili vo svojich očiach. Táto žena však spomínané nešťastie prežila a odvtedy si Hirax odžil ďalších sedem životov. Vždy však zomrel ako mladý, takže jeho úmrtia mali význam skôr pre okolie než pre neho samotného. Až kým sa nenarodil na Slovensku... 2. vydanie.

Básnická zbierka Nech je nebo všade je pokračovaním priaznivo prijatého debutu More srdca. Nech je nebo všade vyšlo na jar 2010 a obsahuje viac ako 95 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom a je opäť ilustrovaná skvelými obrázkami od Janky Thomkovej. Tentoraz sú však vo farebnom prevedení, pričom druhé vydanie je s novou obálkou.

Toto nie je „životopis" dospievania jedného energiou kypiaceho chalana po osemnásty rok jeho života, ale úctivá mohyla dobe a spôsobu života, ktorý sa pomaličky, no hrdinsky a s hrdosťou porúča. Myslím si, že je dobré občas sa otočiť, nájsť súvislosti, korene karambolov i úspechov, aby človek i národ mohol korigovať svoje konanie k svetlejšiemu zajtrajšku. Pripomeniem vám bezpečie babkinej periny, mliečne desiaty, zemiakové brigády, búchanie hokejok o asfalt, stavebnicu Merkur, céčka, Rubikovu kocku i tamagoči, kristusky, číny, „džísky", šumienku za pár halierov, Vitanu, ktorá varila za nás, žuvačku Pedro i bublinové Bajo, „kakavkové" raňajky, ruskú zmrzlinu, ovocné drene, spreje Lybar a poplašníky vhodené do ohňa, klince položené na koľajniciach, preplnené amfiká aj na rumunských filmoch, tlačenice v autobusoch, megadlhé rady na pomaranče, inšpektora Derricka, príchod hry Tetris, magnetofónové kazety, vznik skupín Citron, Tublatanka, Arakain, Oceán, či Monterosa, úmorné zháňanie muziky nakupovaním platní na zakázanej burze na ostravskej Černej louce, namosúrených fízlom vyskakujúcich zo žltobielej lady s nápisom VB, „tajných", vyhadzujúcich mladých zo škôl za piesne Karla Kryla, hojnosť československej stokorunáčky, Tuzexy i magické bony, umelú úplnú zamestnanosť, absolútnu stratu dôvery k návrhárom mladosti, ale aj túlania po dedinách i lesoch, keď o nás rodičia nevedeli, a keby nebolo zvonov na kostole a zapadajúceho slnka, zabudneme aj na návrat domov. Ak ste vtedy nežili, možno zhíknete, keď sa dočítate o dlhých letných odstávkach teplej vody, búchaniach do televízorov, aby naskočil obraz, strihaní novín, pretože toaletný papier na pár týždňov zmizol z regálov, ale aj o tovare, na ktorý sa chodilo čakať večer pred raňajším otvorením obchodu s dekou pod pazuchou a peniazmi v ponožke. Lepšie sa človeku robí krok, keď vie, kde sa nachádza. Keď stratí v hmle či v snehovej metelici najbližšiu drevenú tyč značiacu chodník, musí sa vrátiť po svojich stopách späť. Ak je situácia krízová, je dobré, ak sa zastaví a štvrťhodinu v tom snehu ticho posedí, aby ho neopanoval zmätok a nespanikáril. A tak som sa otočil a sadol si. Ak máte čas, pomknem sa, hybajte, pookrieme spoločne. To má každá duša rada... Poďte, prejdeme ostravskou šalinou cez žlté spartakiádne kruhy na čunder na Lipno, aby sme na konci v žilinskej menze spoločne zakričali komunistom: „Vypadněte!", a v poslednej kapitole sa zamysleli, koľko sme toho ako jedinci i spoločnosť vlastne odchodom socializmu stratili a koľko s usadením kapitálu na trón skutočne získali. Paľko von Na časy boľševika spomínajko

Šesťdesiat rokov je dlhé obdobie. Ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré prináša čas a pritom dodržiavať pravidlá? Ako žiť s ťaživým tajomstvom a nestratiť sebaúctu? Prečo deti opakujú chyby svojich rodičov? Tieto a iné otázky, či odpovede, nenájdete v žiadnych pravidlách. „Mám šťastie, lebo som obklopená úžasnými ľuďmi, ktorí ma majú radi takú, aká som. Verím, že každé dobro sa nám vráti a všetko je tak, ako má byť. Snažím sa dodržiavať pravidlá, aj keď musím priznať, že sa mi to niekedy nedarí tak, ako by som chcela. Život beriem s humorom a rany od osudu prijímam s úsmevom. Som presvedčená, že všetko sa deje z určitého dôvodu a to mi pomáha ísť ďalej. Radujem sa z každého dňa a to prajem aj svojim čitateľom."Lenka Gahérová

Autor v knihe popisuje svoje dvojtýždňové kráčanie okolo Annapúrn (áno, to množné číslo je správne, Annapúrn je šesť, nie je len jedna), cestu k jazeru Tilicho (4919 m), ako aj prekročenie najvyššie položeného priesmyku sveta, Thorong La pass (5416 m). Nepálsky trek „Annapurna Circuit“ je ako európska púť do Santiago de Compostela - očistný, liečivý, zastavujúci. V samotnom srdci Himaláji vám krása veľhôr a nedostatok kyslíka nedá až tak plnohodnotne dýchať, ale o to viac vám duša zaspieva blaženosťou. V knihe nechýbajú ani pocity z pobytu v hlavnom meste Káthmandu, alebo v národnom parku Chitwan na juhu Nepálu. Kniha obsahuje viac ako 400 farebných autorských fotografií. Už som bol v mnohých krajinách. Veľa som videl... biedy aj bohatstva, pýchy i pokory, od priepastí až po vrchy, končiace sa v slnku. Boli podmanivo čarokrásne. Ak by som sa však spýtal srdca, či ich chce ešte raz vidieť, pri niektorých by odvetilo nie. Vyslovte však Nepál a ja som ochotný hneď zajtra odletieť. Nepál sa totiž pre mňa stal adresou na celý život.Pavel „Hirax“ Baričák

Kniha myšlienok a vesmírnych pravidiel. Učíme sa fyzikálne, matematické, chemické, prírodné, a neviem ešte aké, zákonitosti. No tie najdôležitejšie – vesmírne, pre oblasť planéty Zem, ktorých znalosť by nás oslobodila od utrpenia, nás neučia.Pavel „Hirax“ BaričákNávod na použitie knihy: Milý čitateľ, návod na použitie tejto knižočky je jednoduchý: precíť svoj stav mysle a tela, náhodne otvor a čítaj. Nie veľa, radšej menej. Úplne najlepšie jednu stranu na deň. Čo sa ti dostane do očí duše, to si tichučko vlož do srdca a počas dňa si to nenásilne pripomínaj. Patrilo to tebe. Rovnako tak môžeš vyfarbiť mandaly pod myšlienkami. Ako budeš cítiť... Tým sa táto kniha stane skutočne „tvojou“. "Nikdy nemôžeme vykonať zlé rozhodnutie." "Na svete môžeme zmeniť len jedného človeka. Seba." "Neustálym rozmýšľaním o nedostatku prinášame do sveta chudobu." "Ak sme podnikli všetku možnú nápravu a viac sa už nedá spraviť, je čas si odpustiť." "Odnaučme sa nebrať veci osobne. Je to len program." "Nikdy nie je neskoro na cestu späť k šťastiu."