Hronka strana 2 z 3
vydavateľstvo
Boh prichádza v idei
Kniha esejí Boh prichádza v idei z ústredných oblastí filozofie náboženstva nám dáva svedectvo o pokuse tematizovať transcendenciu bez toho, aby siahla po tom, aký má charakter toto transcendentálne. Zvláštnu pozornosť pritom Levinas venuje tomu, aby sa vysporiadal s dedičstvom Husserlovej fenomenológie a Descartesovou ideou nekonečna. Levinas v nej nachádza model myslenia, ktoré sa necháva nekonečne zasiahnuť Bohom, ktorý je transcendentný až po jeho neprítomnosť, a ktorý sa dáva spoznať v bezpodmienečnom záväzku zodpovednosti. Ťažiskom je u Levinasa profetizmus, ktorý je úzko prepojený s hovorením o Bohu. Profetická filozofia je zdanlivým paradoxom, ktorý Levinas akceptuje.
Simone Weilová
Pre krátkosť svojej pozemskej púte francúzska filozofka, politická mysliteľka, odborárka a mystička Simone Weilová nestihla vstúpiť do širšieho povedomia. Keď sa ale v povojnovom období objavili prvé vydania jej diela, bolo zrejmé, že ide o celkom mimoriadny zjav, a to nielen z intelektuálneho, ale aj z ľudského hľadiska. Medievalistka Marie-Madeleine Davyová, ktorá Weilovú osobne poznala, v roku 1956 vydala prvú monografiu, venovanú tejto pozoruhodnej intelektuálke. Predhovor ku knižke napísal filozof Gabriel Marcel. Na ploche sto tridsiatich strán sa Davyová najprv venuje predstaveniu Simone Weilovej a jej životnému príbehu, v ďalších kapitolách s mimoriadnym citom rozoberá základné tematické okruhy, pojmy a smerovania Weilovej reflexie. Takisto uvádza citácie z Weilovej diela, o ktoré sa opiera vo svojom výklade. Davyovej monografia predstavuje fundovaný úvod do štúdia mimoriadne kvalitného mysliteľského diela Simone Weilovej, autorky, ktorá je v slovenskom povedomí ešte stále málo známa a ktorej hlboký duchovný rozmer si v súčasnej dobe najrozmanitejších kríz zaslúži, aby bol predmetom záujmu pre ľudí, hľadajúcich taký pohľad na tieto krízy, ktorý by im pomohol sformulovať skutočne prijateľné východiská.
Monografia je doplnená o vybrané texty Simone Weilovej.
Stupaje
V týchto krátkych a strohých esejistických textoch sa autor pokúša identifikovať, popísať a následne aj demaskovať tie spoločenské javy, a to bezohľadu na typ režimu, v ktorých sa mu „prichodilo“ žiť, ktorých výskyt deformujú „optimálny“spoločenský vývin, sú identifikova-teľné ako problémové, a ktoré pregnantne signifikujú ich negatívne stránky. Ide napríklad o také javy ako globalizácia, prznenie a ničenie miest a sídel, rapídny úbytok poľnohospo-dárskej pôdy, rozkrádanie a tunelovanie, korupcia, zintenzívnenie koristníckeho spôsobu hospodárenia, kríza demokratických princípov a podobne. Okrem celospoločenských tém sa autor čiastočne dotýka aj osobných zlomových udalostí, ktoré ho jednoznačne ovplyvnili. Kniha je určená širokej čitateľskej verejnosti, najmä takej, ktorá sa nebojí kritického postoja a analytickej reflexie.
Na sklade 1Ks
9,41 €
9,90 €
Krajina Hudba a jej obyvatelia II.
Tvorivá kniha hudobnej náuky Krajina Hudba a jej obyvatelia II. je určená pre 6 až 8-ročné deti, navštevujúce
2. ročník prípravného štúdia na ZUŠ, alebo aj 1. ročník 1B časti.
Kniha nadväzuje na prvý diel Krajina Hudba a jej obyvatelia a tvorí ju 33 ucelených lekcií – hodín hudobnej
náuky. Lekcie sú postavené tak, aby každá predstavovala pre dieťa aj pre učiteľa plnohodnotnú vyučovaciu hodinu
s opakujúcim sa sledom cvičení zo 6 oblastí: 1. intonačné cvičenie, 2. sluchové cvičenie, 3. nová látka, 4. rytmické
úlohy, 5. čítanie nôt, 6. hra.
Každé cvičenie má hravú formu, alebo je ilustrované v obrázkovej podobe. Kniha využíva vymaľovávanie nôt
tak, ako ho uviedol 1. diel Krajiny Hudby. Obsahuje rozprávky, piesne aj básne súvisiace s preberanou novou
látkou. Prináša aj námet na počúvanie hudby v spojitosti s predstavovaním dychových nástrojov. Každá úloha, hra
a cvičenie má krátke vysvetľujúce pokyny.
Na začiatku knihy sú umiestnené metodické pokyny pre učiteľa a v závere je notová príloha piesní, ktoré sú
zoradené abecedne a majú akordické značky pre sprievodnú hru.
Rozsah učiva je v súlade so Štátnym vzdelávacím programom pre prípravné štúdium typu A s presahom do 1.
roč. 1B. časti, môžete teda s knihou pracovať vyše roka.
Kniha je odporučená Ministerstvom školstva SR a má pridelenú odporúčaciu doložku.
Ex libris
Autor, ktorý sa predstavuje pod pseudonymom Dalfar, sa v tomto výbere z textov, esejí a úvah z oblasti literatúry a kultúry zaoberá priestorom textu a spôsobmi jeho prežívania. Texty, často marginálie a aforistické skratky, sa venujú konkrétnym dielam, ale aj spôsobom vnímania a prežívania života. Snažia sa tak postihnúť univerzálne vzorce fungovania človeka a sveta, zároveň však kladú dôraz na dôležitosť individuálneho vnímania a interpretovania. Odrážajú posolstvo, že aj k tej najvšednejšej veci možno zaujímať osobité postoje a že jedine takto, cez originalitu namierenú voči svetu a umeniu, vytvárame svoj vlastný, individuálny profil, v ktorom sme schopní vnímať a žiť sami za seba. Kniha sa tak snaží byť skôr univerzálnou výzvou či návodom určeným najširšiemu obecenstvu, nie odbornou tézou či vymedzenou interpretáciou konkrétnych diel.
Rôzne hlasy
Harold Pinter (známy aj ako Harold Pinta či David Baron), nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 2005, bol svetoznámy dramatik a básnik. Venoval sa však aj prozaickej tvorbe, ako aj písaniu článkov, prostredníctvom ktorých komentoval významné politické udalosti. Predkladaná kniha obsahuje autorov vlastný výber z vyše päťdesiatich rokov jeho prozaickej a básnickej tvorby, no zároveň prináša aj články politické, v ktorých kriticky reaguje najmä na porušovanie ľudských práv a slobôd. Kniha je rozdelená do piatich sekcií. Prvá obsahuje literatúru faktu o divadle a prináša zaujímavý pohľad do myslenia dramatikov a scenáristov. Sekcie dva a tri sa venujú Pinterovej poézii a beletrii. Vo štvrtej sekcii sa autor venuje politicky orientovaným esejam, ktoré Pinter publikoval v rôznych novinách a časopisoch, súvisiacich najmä s politikou Spojených štátov amerických a ich medzinárodnými vzťahmi. V poslednej sekcii je predstavená autorova poézia, ktorej témou je vojna.
Tvárou k slobode
Francúzsky filozof a spisovateľ Fabrice Midal sa svojimi knihami pokúša poskytnúť západnému človeku živú a konkrétnu odpoveď na dichotómie, ktoré ho uväzňujú: materiálne vs. spirituálne, vnútorné vs. vonkajšie ap. V tomto zámere mu pomáha rozsiahle filozofické vzdelanie, vďaka ktorému môže čerpať jednak zo západnej kultúrnej tradície (v predkladanej knihe sú to hlavne Nietzsche a Rilke), ako aj z východných tradícií, ktoré sa v posledných desaťročiach stali súčasťou Západu. Vo svojej eseji Tvárou k slobode cez viaceré príklady z diel a životov autorov, ktorí ho inšpirujú, poukazuje na to, že osobnosti duchovnej kultúry, ktoré v nej zanechali autentickú stopu, či už pochádzali z toho či onoho prostredia, museli vždy ostať verné hlbokému nároku svojho ľudského a tvorivého poslania. V čase konzumistického otupenia a existenciálnej vyprahnutosti sa pokúša západnému človeku sprostredkovať možnosť otvoriť sa a zažiť skúsenosť toho, že každý ľudský život má poslanie. Cesta k jeho poznaniu a naplneniu však nevedie po vychodených chodníčkoch, ale si od človeka vyžaduje pozornosť a zápal, ktoré musia byť neraz živené aj v samote a samotou. Fabrice Midal je aj zakladateľom Západnej školy meditácie, kde sa záujemcom pokúša mimo náboženských rámcov sprostredkovať metódy prehĺbeného vzťahovania sa k vlastnému životu.
Štastie bez ilúzií
Kniha André Comte-Sponvilla Šťastie bez ilúzií je prepisom prednášky autora a diskusie v rámci filozofických pondelkov v Bouguenais vo Francúzsku. V jeho úvode sa autor zamýšľa nad pojmom šťastia, ktorý je predmetom filozofickej reflexie od čias, ako Gréci vymysleli pojem filozofia láska k múdrosti. Každý človek chce byť šťastný otázka je, ako to dosiahnuť. Spôsob, ktorý ponúka autor, je premýšľanie, ktorého predmetom je život, prostriedkom rozum a cieľom šťastie. Spolu so šťastím je v centre záujmu autora nádej (espoir) a jej opak (désespoir), pričom pojem beznádeje chápe nie vo význame zúfalstva, ale v etymologickom význame ako chýbajúcu nádej, očakávanie, stav bez túžob a ilúzií. V prvej kapitole sa autor pýta, prečo nie sme šťastní nie vtedy, keď nás stíhajú choroby, úrazy, úmrtia blízkych, ale vtedy, keď sa navonok nič zlé nedeje, keď máme všetky predpoklady byť šťastní no nie sme. V druhej kapitole nám autor ponúka stratégiu, ako sa oslobodiť od bludného kruhu túžob a sklamaní. Tretia kapitola sa opiera o Spinozovu myšlienku, že beznádej a blaženosť nie sú opozitá, ale dve strany tej istej mince, ktorou je múdrosť. Mudrc nič neočakáva, nič mu nechýba. Je šťastný. Takéto šťastie sa nazýva aj láska. Nie platónska láska, pri ktorej je láska túžbou po niečom, čo chýba, ale spinozovská láska, pri ktorej je láska radosťou z toho, čo je.
Rezistencia
Ernesto Sabato vyštudoval teoretickú fyziku, ale sľubne sa rozvíjajúcu kariéru fyzika opustil, aby sa venoval literatúre, lebo bol presvedčený, že práve ona, a nie veda, dokáže poskytnúť kľúč k záhadám ľudskej existencie. Je autorom troch významných románov, z ktorých boli dva preložené aj do slovenčiny (Tunel samoty, 1965 a O hrdinoch a hroboch, 1980). Jeho eseje však doteraz v Slovensku knižne nevyšli, pričom práve v tejto oblasti bol E. Sabato mimoriadne úspešným autorom. Aj do literatúry vstúpil práve ako esejista knihou Jedinec a vesmír (Uno y el universo, 1945). V Sabatových esejach dominujú dve ťažiskové témy: človek v čase krízy a otázky o poslaní literatúry. Celé Sabatovo dielo je preniknuté hlbokými filozofickými úvahami o zmysle našej existencie, o dobre a zle, ale aj o nástrahách virtuálneho sveta a potrebe pestovania tradičných hodnôt. Kniha La resistencia (Rezistencia) obsahuje šesť esejí, v ktorých sa autor zamýšľa nad malými aj veľkými vecami každodenného života. Je napísaná sugestívnou epištolárnou formou a je svojským literárnym odkazom tohto veľkého humanistu, keďže ju písal na sklonku svojho života. Obsah: Prvý list: Malé a veľké, Druhý list: Staré hodnoty, Tretí list: Medzi dobrom a zlom, Štvrtý list: Spoločné hodnoty, Piaty list: Rezistencia. Epilóg: Rozhodnutie a smrť.
Filozofia chôdze
Kniha Filozofia chôdze francúzskeho filozofa Frédérica Grosa, profesora politickej filozofie na Univerzite Paríž XII, je bestsellerom na knižnom trhu. Ide o filozofickú knihu písanú ľahkým esejistickým perom, prístupnú aj bežnému čitateľovi. Predajnosť knihy len vo Francúzsku dávno presiahla počet 100 000 výtlačkov. Samotná téma chôdze, tej najobyčajnejšej a najprirodzenejšej ľudskej činnosti, je tu z filozofickej perspektívy reflektovaná v rozličných podobách prechádzania, putovania či túlania sa. V 25 esejach autor postupne otvára nesamozrejmé súvislosti medzi písaním, literatúrou, premýšľaním a chodením, prechádzaním sa. Chôdza nie je nijaký šport, nejde pri nej o techniku, súťaženie, výsledky a víťazstvá oveľa viac je slobodným, často pomalým kráčaním bez vopred daného cieľa. Ink vyzerá lesná vychádzka, inak zase putovanie horskými úbočiami, mestský flanér nedá dopustiť na výhody spojené s potulkami modernou megapolis. Kniha ponúka aj množstvo zaujímavých súvislostí medzi chôdzou a osobnosťami, ktoré sa ňou preslávili: kynici, F. Nietzsche, A. Rimbaud, J.-J. Rousseau, M. Gádhí, H. D. Thoureau, G. de Nerval. Téma chôdze je blízka nám všetkým, môžeme ju slobodne praktizovať kedykoľvek sa nám zachce, je zadarmo, je to radosť chudobných jej zmysel však vôbec nespočíva len v jej výkone, podporuje aj duchovnú tvorbu: človek si pri nej oddýchne, zregeneruje svoje telesné a duševné sily: telo, nohy nás nesú ako samotný nosič, zatiaľ čo mysľou sme už možno kdesi inde. Telo vedie dialóg s mysľou v režime oslobodenom od starostí a stresu z práce a domácich malicherností; dodáva nám odvahu vykročiť tým správnym smerom, nech je to hocikedy.
Vypredané
12,83 €
13,50 €
Indická filozofia
Popredný francúzsky indológ a znalec indického myslenia François Chenet, ktorý je autorom knihy Indická filozofia, vedie jedinú katedru komparatívnej filozofie vo Francúzsku (na univerzite Sorbonna). Jeho kniha je napísaná veľmi hutným jazykom s dôrazom na sprostredkovanie čo najväčšieho množstva informácií o vývoji a charaktere rôznych filozofií, ktoré sa zrodili na indickom subkontinente, na pomerne malej ploche. V súčasnosti, ktorá je charakterizovaná globálnou povahou rôznych hospodárskych, politických a spoločenských procesov, akoby sa zabúdalo na to, že po stáročia, ba tisícročia bolo poznanie ľudských spoločenstiev s univerzálnym dosahom plodom pozorovania a ponorenia sa do hĺbky života, ktoré sa uskutočňovalo v priestorovo a kultúrne viac či menej ohraničenom rámci. Globalizácia tieto rámce prehliada, nemôže ich však poprieť. Je preto potrebné, aby sme mali možnosť oboznámiť sa s najvyššími duchovnými a kultúrnymi výkonmi iných civilizácií. Kniha francúzskeho indológa Françoisa Cheneta túto možnosť prináša. Slovenský záujemca dostane po prvý raz možnosť zoznámiť sa so všetkými hlavnými indickými filozofickými prúdmi.
Mimochodom
Kniha Mimochodom je zbierkou samostatných textov venovaných rôznorodým témam, ktoré však zároveň spája optika marginálií alebo mimochodnosti. Jednotlivé reflexie využívajú metódu marginálií v oboch významoch slova: sú poznámkami na okraji každodenných javov a zároveň sa venujú tým zdanlivo menej významným, alebo možno len menej nápadným a zdôrazňovaným témam. Sú teda poznámkami k marginalizovaným témam a zároveň sú ško-lou pohľadu, ktorý sa učí rozpoznať v zdanlivom okraji zásadný priestor slobody, sebarealizá-cie a tvorivosti. Mimochodom znamená chodiť pomimo vychodených a predpokladaných ciest, okázalých tém, vopred stanovených významov. Marginálie sú tak prezentované ako priestor čitateľskej sebarealizácie a slobodnej diskusie, v ktorom sa pasívne čítanie mení na aktívne dopisovanie, prepisovanie a komentovanie textu a tým aj formovanie seba ako tvori-vého čitateľa.
Otázka jedincovi
Dielo Otázka jedincovi má zásadné miesto v tvorbe významného mysliteľa 20. storočia Mar-tina Bubera. Narastajúci záujem o Buberovu dialogickú filozofiu sa intenzívne týka aj spisu Otázka jedincovi, najmä pre jeho silnú väzbu na myslenie Sorena Kierkegaarda. Autor sa v diele zaoberá predovšetkým základnými otázkami filozofickej antropológie, filozofie dialó-gu, filozofie existencie, sociálno-politickej filozofie a teológie. Nosnou témou je rozpracova-nie konceptu zodpovedného jedinca, ktorý predstavuje korektív voči individualizmu aj ko-lektivizmu. Zodpovedný jedinec je redifiníciou Kierkagaardovej kategórie jedinca, ktorej Buber vyčíta najmä náboženský akozmizmus, z ktorého vyplývajú negatívne sociálno-politické dôsledky (napr. apolitickosť). Buber predstavuje človeka ako bytosť, ktorá sa stáva sebou samým (zodpovedným jedincom) nie v bytostnom vzťahu k sebe samému, ale k dru-hým ľuďom, či už ako jednotlivcom alebo ako spoločnosti a v bytostnom vzťahu k Bohu a k svetu. V tomto diele sa Buber zameriava na skúmanie vzťahu medzi bytostným vzťahom člo-veka k Bohu a k celku verejnosti.
Z večerných kontemplácií
Táto knižná publikácia má poeticko-reflexívny charakter. Text knihy je rozdelený na rad kratších navzájom voľne súvisiacich kapitoliek, v ktorých sa kontrapunkticky striedajú esejistické úvahy z oblasti filozofie, estetiky, literatúry a náboženstva s čisto beletristickými útvarmi, ktoré majú charakter krátkej poviedky alebo básne v próze. Celý kontemplatívny cyklus predstavuje moderného človeka ako rozštiepenú a rozporuplnú bytosť, zároveň však poukazuje na jeho duchovný a tvorivý potenciál, vďaka ktorému môže jednotlivec tieto svoje ohraničenia prekonávať. Autor sa okrem iného pokúša hľadať najhlbšie motívy ľudského konania a aj analyticky spochybňovať viaceré z tzv. tradičných, resp. etablovaných právd a naznačovať možnosti ciest tvorivého a samostatne mysliaceho človeka k dosiahnutiu vnútornej slobody.
V reflexívnych častiach dominujú témy kozmického rozmeru človeka a existenciálnej revolty, v beletristických sekvenciách je zasa častý motív spoločenského outsidera a pútnika, pričom pútnictvo sa tu dá chápať aj ako metafora duchovného hľadania. Kniha myšlienkovo nadväzuje na viaceré prúdy staršieho aj novšieho európskeho, sčasti aj ázijského myslenia (starogrécka filozofia, židovsko-kresťanská duchovná tradícia, hinduizmus, budhizmus, filozofia Schopenhauera, Nietzscheho, existencializmus, psychoanalýza a i.).
Staroveké viery a moderné povery
Kniha Martina Lingsa Staroveké viery a moderné povery odhaľuje ilúzie, na ktorých je postavená moderná spoločnosť, ako napr. idea pokroku, a poskytuje kľúč k nastoleniu rovnováhy medzi omylmi dnešnej doby a múdrosťou dávnej minulosti. Neobhajuje však minulosť na úkor prítomnosti, ale oceňuje klady oboch za podmienok, že vidíme dnešnú dobu takú, aká skutočne je, a nie takú, ktorú nám prezentujú jej ctitelia. Dr. Martin Lings vo svojej knihe odhaľuje svet, v ktorom možno preklenúť staroveké viery a moderné povery múdrosťou odovzdávanou od staroveku až po dnešné časy. Predkladané dielo je snahou o nastolenie rovnováhy medzi kultom dnešnej doby a minulosťou. Kult dnešnej doby, ktorý je naozaj kultom nás samých, vytvára kolektívnu štruktúru mysle, znemožňujúcu orientáciu človeka a spôsobuje infláciu duše, ktorá je nekompatibilná so skutočnou inteligenciou a už vôbec nie so spiritualitou. Martin Lings pôsobil dlhé roky na univerzitách v Káhire, Litve a v Londýne (doktorát získal na Oxfordskej Univerzite), kde neskôr pracoval pre britské múzeum a knižnicu ako správca východných manuskriptov. V islamskom svete sa stal uznávanou autoritou (prijal meno Abú Bakr Siradž al-Din) a získal titul šejk súfijského rádu. Ako popredný predstaviteľ Sophie perennis nábožesnkofilozofického smeru, známeho aj ako tradicionalizmus vydal desiatky kníh, zaoberajúcich sa transcendentnou jednotou náboženstiev, súfizmom, tradičným umením, Shakespearom a poéziou.
Osamelé cédre
Zámerom knihy Osamelé cédre je priblížiť čitateľovi život a tvorbu troch umelcov v Slovensku zabúdaných, ktorí napriek tomu, že boli rôzni, hľadali Krásu, Pravdu a Dobro.Všetci traja dosiahli svetové uznanie v zahraničí. Kniha predstavuje najmä vnútorný život a duchovné hľadanie Ladislava Mednyánszkeho, Tivadara Kosztku Csontváryho a Bohuslava Reyneka. Na ich životnom zápase a úsilí o autentickosť nielen v umení, ale aj v bytí, chceme poukázať na hodnoty, ktoré nie sú limitované časopriestorovým horizontom. Autor knihy sa sústreďuje na duchovnú podstatu umenia, ktorá v jeho vlastnej tvorbe tvorí primárne miesto, poznatky čerpá teda z vlastných skúseností výtvarníka, pričom sa odvoláva aj na autorov z okruhu Sophia Perennis. Podtitul knihy Sprirituálne poslanie ako umenie, umenie ako spirituálne poslanie prezrádza, že autentické umenie je spirituálnou cestou a že spirituálna cesta je umením života. Bez tohto prepojenia je umenie redukované na zábavu, sebaprezentáciu a jeho hodnota sa devalvuje. Životy L. Mednyánszkeho, T. K. Csontváryho a B. Reyneka sú neustálym hľadaním dokonalosti na základe sebavzdania a pokory, ktoré sa odrážajú v ich tvorbe. Kniha sa stavia odvážne na stranu Krásy a Pravdy ako objektívnych princípov obhajuje teda hodnoty, ktoré postmoderna relativizovala.