Hudobné centrum strana 3 z 9

Autor publikácie Mikuláš Jelinek pôsobil v slovenskej i nemeckej hudobnej kultúre v 2. polovici 20. storočia ako huslista, orchestrálny hráč i ako významný pedagóg husľovej hry a organizátor hudobného života. Kniha prináša dve desiatky jeho úvah z oblasti pedagogiky husľovej hry a je doplnená rozhovormi s huslistami dvoch generácií Juraja Tomku a autora. Autorove úvahy sa pritom opierajú nielen o fundamenty stredoeurópskej sláčikovej školy, ale predovšetkým o pol storočia trvajúcu pedagogickú prax.

Americký muzikológ Richard Hallowell Hoppin (1913 1991), absolvent Harvardovej univerzity (1952), bol dlhoročným profesorom hudobných dejín na Ohio State University. Táto kniha je plodom jeho celoživotného záujmu o stredovekú hudbu a svojím zasväteným a jasne podaným ponorom do problematiky si získala postavenie kľúčového textu o vývine hudby od skorého kresťanského chorálu až po viachlas zo začiatku 15. storočia. Autor sa podrobne zaoberá historickým pozadím, vývinom jednotlivých liturgií, svetskou piesňou v latinčine i v národných jazykoch, nástupom svetského i sakrálneho viachlasu a napokon aj novým renesančným štýlom v dielach Dunstabla, Dufaya a Binchoisa.

Ladislav Stanček patril ku skladateľskej generácii, ktorá na Slovensku kládla základy profesionálneho hudobného života a ktorá napokon paradoxne ostala azda najmenej známou generáciou nášho moderného hudobného života. Vokálna lyrika mala v jeho tvorbe pevné miesto a dokonca možno povedať, že patril k prvým slovenským skladateľom, ktorí nastolili a riešili zhudobňovanie slovenskej poézie. Prvý zväzok tejto notovej publikácie sa zameriava na Stančekove zhudobnenia umelých textov. Obsahuje diela: Dve piesne, op. 3a, b (Brno 1927, Prievidza 1928); Štyri piesne, op. 7 (Bratislava 1929, 1930); Modlime sa, dieťa zlaté, op. 15c (Bratislava 1932); Smútočný odkaz do Paríža (pamiatke Štefánika), op. 16 (1932); Tri piesne na slová Maše Haľamovej, op. 25 (Bratislava 1934); Mŕtvy, cyklus piesní na slová Andreja Žarnova, op. 47 (Spišské Podhradie 1942).

Ladislav Stanček patril ku skladateľskej generácii, ktorá na Slovensku kládla základy profesionálneho hudobného života a ktorá napokon paradoxne ostala azda najmenej známou generáciou nášho moderného hudobného života. Vokálna lyrika mala v jeho tvorbe pevné miesto a dokonca možno povedať, že patril k prvým slovenským skladateľom, ktorí nastolili a riešili zhudobňovanie slovenskej poézie. V druhom zväzku sú zrhnuté Stančekove úpravy ľudových piesní pre hlas a klavír. Obsahuje zbierky: Desať slovenských ľudových piesní pre tenor a klavír, op. 21 (1933); Dvanásť slovenských ľudových piesní pre stredný hlas a klavír, op. 24 (1934); Dvanásť národných piesní slovenských pre vyšší hlas (tenor) a klavír, op. 39 (1939). Prvý zväzok tejto notovej publikácie, predávaný samostatne, sa zameriava na Stančekove zhudobnenia umelých textov.

Missa in C for mixed choir, string orchestra and organ

Tretie, revidované vydanie populárnej zbierky cvičení od známeho klavírneho virtuóza a pedagóga.

Tretie vydanie úspešnej učebnice štvorice renomovaných pedagógov hry na akordeóne, ktorá poskytuje celistvý súbor rád a pokynov pre učiteľov a žiakov reflektujúci vývoj nástroja a pedagogiky pre akordeón.

Viliam Kořínek patril k prvým významným slovenským husľovým pedagógom a bol prvým kodifikátorom metodiky hry na husliach. Zaoberal sa nielen dosiahnutím remeselnej zručnosti prostredníctvom systematického a vytrvalého cvičenia, ale apeloval aj na rozvoj umeleckej osobnosti žiaka. Kořínek pôvodne zamýšľal svoju Metodiku hry na husliach ako učebnicu pre študentov 5. ročníka konzervatórií. Dodnes však predstavuje jediné dielo na Slovensku, ktoré podáva ucelený pohľad na túto problematiku.

Kniha Jany Laslavíkovej vychádza v roku osláv storočnice Slovenského národného divadla a osvetľuje etapu predchodcu našej národnej inštitúcie Mestského divadla, dnešnej Historickej budovy SND. Publikácia vychádza v koprodukcii Hudobného centra a Historického ústavu SAV v spolupráci s Katedrou muzikológie FiF UK a na základe výskumu pramenného materiálu prináša doposiaľ neznáme fakty o divadelnej prevádzke v rokoch 1886 1899. Monografia je vyústením mnohoročných výskumných aktivít autorky v tejto oblasti a sprístupňuje čitateľom mnoho vzácnych informácií, ktoré doposiaľ neboli publikované. Po otvorení budovy Mestského divadla v r. 1886 boli divadelné sezóny rozdelené na nemeckú a maďarskú časť s príslušnými riaditeľmi a umeleckými súbormi; tento model divadelnej prevádzky fungoval trinásť rokov do roku 1899. Publikácia ponúka analytický prehľad nemeckojazyčných divadelných sezón pod vedením riaditeľov Maxa Kmentta (1886 1890) a Emanuela Raula (1890 1899). Farebná obrazová príloha prináša súvisiace reprodukcie diel zo zbierok domácich a zahraničných archívov, múzeí a knižníc. Podstatnou časťou knihy je rozsiahla príloha s prvým kompletným súpisom nemeckojazyčných predstavení Mestského divadla v Prešporku v danom období.

Predkladaná práca Ivana Paríka pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú spomienkové "texty z kufríka". Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Kniha je doplnená o CD so vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.

Slovenský klavirista, organista, komorný hráč, hudobný skladateľ a pedagóg venoval veľkú časť svojej tvorby deťom, zborovým telesám a folklórnym súborom. K tejto tvorbe ho inšpirovala najmä slovenská a maďarská ľudová pieseň. Titul obsahuje tri zbierky: Malý začiatočník, 14 drobných skladieb pre klavír (1952); Tri skladby pre klavír (1958); Pre mládež, 20 slovenských ľudových piesní pre klavír (1950).

Prvý diel trojzväzkovej monografie. Kniha čitateľovi predkladá vlastnú, presvedčivými argumentmi podloženú periodizáciu hudby v 19. storočí, opierajúcu sa o presnú terminológiu, výstižné pomenovanie ideových trendov a umeleckých štýlov či načrtnutie politicko-spoločenského kontextu. Silnú osobnostnú pečať autorky cítiť aj v koncipovaní vývoja piesne v 19. storočí. Čitateľ týmto získava ucelenú predstavu o vývoji piesne, jej kategorizácii z pohľadu textovej predlohy i hudobného spracovania, dostáva konkrétne a zrozumiteľné odpovede na vzťah hudby a slova a ich hierarchické postavenie, a to všetko podané logickým, ba miestami až detektívne vťahujúcim štýlom. Výsledkom je detailný, prameňmi podložený a zároveň komplexný pohľad na vývoj piesne v 19. storočí, napísaný s erudíciou, prehľadom, a najmä originálnym názorom, ktorý z tejto monografie tvorí jedinečné dielo a je nezastupiteľným zdrojom poznania príslušného segmentu hudby v uvedenom období. (Text pochádza z recenzie, uvedenej v publikácii. Autor recenzie: Mgr. art. Róbert Šebesta, PhD.)

Cyklus etúd pre altovú flautu vznikol na základe požiadavky rozšírenia študijného materiálu z tvorby slovenských autorov. Doposiaľ` na Slovensku absentuovala slovenská škola na sopránovú a altovú zobcovú flautu. Etudy sú určené žiakom pre 1. - 2. ročník nižšieho sekundárneho vzdelania (bývalý 5. a 6. ročník ZUŠ), v závislosti od toho, kedy žiak prešiel zo sopránovej flauty na altovú. Etudy sú písané na flaute pre flautu. To znamená, že zohľadňujú najbežnejšie tóniny a rozsahy využívané na altovej zobcovej flaute. Vyhýbajú sa tóninám a postupom, ktoré sú neprirodzené a hmatovo náročné. Všetky etudy sú zamerané na rozvoj techniky a rytmického cítenia.

Kniha venovaná nedožitým 80. narodeninám Jozefa Sixtu (1940 - 2007), kľúčovej skladateľskej osobnosti druhej polovice 20. storočia, pozostáva z niekoľkých vzácnych textov samotného skladateľa, ktorý sa prostredníctvom písaného slova vyjadroval veľmi zriedkavo. Kniha tiež obsahuje analytické texty slovenských muzikológov či hudobných teoretikov a skladateľov, venovaných Sixtovmu dielu. Celostný obraz skladateľa a človeka dokresľujú rozhovory a spomienky bývalých študentov, kolegov a priateľov. Súčasťou publikácie je chronologický a tematický zoznam tvorby Jozefa Sixtu.