Hudobné centrum strana 5 z 9

BÉLA BARTÓK SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ PIESNE I., II., III. a IV. zväzok + zvukové DVD s reštaurovanými fonografickými záznamami z Literárneho archívu SNK. editori: Alica Elscheková, Oskár Elschek Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórií, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí pripravili aj záverečný štvrtý zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály. Prílohou štvrtého zväzku je zvukové DVD s reštaurovanými fonografickými záznamami z Literárneho archívu SNK, dostupné aj v elektronickom formáte. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

Na chate: Martin Majkút / Hudba v časoch neslobody: opereta počas slovenského štátu / Stravinskij v Rusku včera a dnes / K. Szymanowski / Jarné jazzáky / opera, koncerty, CD

Autorka Miriam Gažová predstavuje v životopisnej publikácii Darinu Laščiakovú (nar. 1931), legendárnu interpretku slovenských ľudových piesní, etnografku a rozhlasovú redaktorku. Zámerom autorky je hlbšie pochopiť spôsob a štýl redaktorskej práce Dariny Laščiakovej, odhaliť pohnútky, ktoré ju viedli k realizácii krokov na záchranu národného dedičstva. V knihe poukazuje na život Dariny Laščiakovej prežitý na rodnej Orave, na jej prácu rozhlasovej redaktorky so svojským prístupom k spracúvanej téme. Text vznikol z bádania autorky v archívoch RTVS, rozhovorov s Darinou Laščiakovou, jej kolegami a priateľmi. Cieľom bolo analyzovať predovšetkým vzťah Laščiakovej k prostrediu, kde ľudová pieseň vznikla, kde žila a ako s ňou v podmienkach rozhlasového štúdia a za pomoci hudobných skladateľov narábala. Spôsob rozprávania a vyjadrovania sa, nárečie a archaizmy, ktoré siahajú do pradávna, kultúrne a duchovné hodnoty, melódie, piesne, to všetko sa Laščiaková snažila zachovať v trvalej zlatej truhlici slovenského národa. Súčasťou publikácie je CD príloha s nahrávkami diel Jána Cikkera a Ilju Zeljenku v podaní Dariny Laščiakovej z archívu RTVS a vydavateľstva OPUS. Knihu dopĺňajú fotografie z rodinného archívu, zoznamy relácií, piesní a vydaných nosičov.

Ambíciou publikácie je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave - nazývanej aj „mestom hudby“ - súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ - siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Autori Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, ponúkajú svoje poznatky tak Bratislavčanom, ako aj návštevníkom nášho mesta. Slovensko-francúzske vydanie publikácie vychádza s finančným príspevkom Grantového programu hlavného mesta SR Bratislavy na podporu kultúry Ars Bratislavensis. Rovnaký titul nájdete v našej ponuke aj v iných jazykových verziách.

Ambíciou publikácie v slovenskom a anglickom jazyku je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ – siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Autori Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, ponúkajú svoje poznatky tak Bratislavčanom, ako aj návštevníkom nášho mesta. Rovnaký titul nájdete v našej ponuke aj v iných jazykových verziách.

Ambíciou publikácie v slovenskom a nemeckom jazyku je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ – siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Autori Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, ponúkajú svoje poznatky tak Bratislavčanom, ako aj návštevníkom nášho mesta. Rovnaký titul nájdete v našej ponuke aj v iných jazykových verziách.

Predkladaná práca Ivana Paríka, inšpirovaná najmä snahou Nory Gubkovej, dcéry Ivana Paríka, pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú "texty z kufríka"; tieto texty majú spomienkový charakter. Sú to vlastne autorove poznámky k zamýšľaným pamätiam, ktoré ostali torzom. Poznámky vznikali na starom písacom stroji a neprešli nijakou, ani autorskou apretáciou. Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Tieto úvahy boli zväčša následne publikované v domácich periodikách, kde prešli lokálnou redakčnou prácou. Úlohou editora bolo preštruktúrovať celok z rozmanitých hľadísk (predložená verzia je len jedným z možných variantov), ako aj pokúsiť sa texty vyčistiť od problémov, spôsobených najmä nedokonalosťou ľudskej pamäti. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Tento celok sme doplnili biografickými informáciami, ktoré dokumentujú zástoj Ivana Paríka vo vývoji slovenskej hudby, ako aj vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.

Hudobná tvorba Eugena Suchoňa tvorí ťažiskový pilier novodobej slovenskej hudobnej kultúry. Suchoň bol však po desaťročia aktívny aj ako pedagóg a vo svojej pedagogickej práci sa opieral o vlastné hudobnoteoretické práce, ktoré sprevádzali jeho vyučovanie. Celok obsahuje štyri Suchoňove publikácie - Stručná náuka o hudbe, Teória kontrapunktu, Náuka o harmónii a Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk. Spoluautorom Stručnej náuky o hudbe a Náuky o harmónii je Miroslav Filip. Akordika vychádza s prílohou, ktorú tvorí autorov klavírny cyklus Kaleidoskop.

Hudobné centrum predstavuje novú knihu muzikologičky Agaty Schindlerovej, ktorá je výsledkom vyše dvadsaťročného bádania v archívoch po celom svete. Kniha prináša životné príbehy šiestich hudobníkov a tanečnice, pochádzajúcich z bývalého Československa, ľudí, ktorí milovali umenie, ale aj bojovali o svoj holý život. Niektorí z tých, čo a vrátili z koncentračných táborov začali nový život, v ktorom sa im podarilo pretaviť desivé skúsenosti na silu pomáhajúcu zabudnúť. Iní sa však stiahli do ústrania, pretože všetku svoju životnú energiu minuli na boj o prežitie. Autorke sa podarilo dostať po kožu každej z prezentovaných osobností a je na čitateľovi posúdiť, ako citlivo a s akým hlbokým humanizmom všetky tie príbehy píše. Kniha je poctou umelcom, ktorí čelili neopísateľnému poníženiu, nepredstaviteľnej bolesti a smrti, a to len preto, že boli židia. Vďaka tejto knihe môžu ich mená pretrvať v pamätiach budúcich generácií. Dvojjazyčné, slovensko-anglické vydanie obsahuje reprodukcie dokumentov, fotografií a notových autografov, ktoré umocňujú silu autorkinej výpovede. Music Centre Slovakia presents the new book by Agata Schindler, the result of a unique research she has been conducting for over twenty years in archives all over the world. The book takes a look at the life stories of six musicians and a ballet dancer, all from former Czechoslovakia; their fight for bare life and their love for art. Of those who came back from concentration camps, some managed to begin to live again and transform their harrowing experiences into a force that helped them to forget; others, however, withdrew from life because their vital energy had been spent in the effort to survive. Agata has masterfully palpated the pulse of each and every selected artist. How sensitive she is, how perceptive, and with what human depth she tells their tales, is up to the reader to judge. Her book is a memorial dedicated to the artists who, for nothing else but their Jewishness, were subject to unspeakable humiliation, unimaginable pain, and death. The book is a huge contribution in keeping these artists alive in the memories of future generations. This bilingual (Slovak-English) edition contains reproductions of documents, photographs, music scores, etc. that make the life stories even more poignant.

Tak, ako je nesmierne zaujímavá a obdivuhodná osobnosť národného umelca JUDr. Janka Blaha (15. 9. 1901 Skalica – 24. 4. 1981 Bratislava), prvého slovenského profesionálneho operného speváka, podobne môžeme za obdivuhodné považovať i jeho zberateľské dielo. Rodinné prostredie s muzikantskými koreňmi, láska k rodnej Skalici a Záhoriu, ale i nesmierna pracovitosť a vitalita do vysokého veku ho predurčili k tomu, aby sa mu podarilo zozbierať 1224 piesní a vydať v rokoch 1948 až 1986 šesť spevníkov Záhorácké pjesňičky. Je to doteraz najobsiahlejší a najhodnotnejší ucelený korpus piesní zo Záhoria. Inšpiroval tým viacerých slovenských a českých hudobných skladateľov a hudobných folkloristov k úpravám záhoráckych ľudových piesní. Dr. Janko Blaho zachytil piesňovú tradíciu a jej najtypickejšie črty, ako sa javili v tejto najzápadnejšej časti Slovenska v období od 40. do konca 70. rokov 20. storočia. Predkladané súborné vydanie zosústreďuje v abecednom poradí piesne všetkých 6 spevníkov (vrátane reedície 1. spevníka) s editorským komentárom a doplnenými registrami.

Mesačník o klasickej hudbe a jazze. GENERÁCIA XXI: Súčasná hudba s perzskou príchuťou MIESTO PRE DVOCH: Ako sa žije... výrobcom raritných hudobných nástrojov SVEDECTVÁ DOBY: Neznášal som preplnenú scénu a prázdne hľadisko (Július Gyermek) HUDBA DEŤOM: Objavovanie tradičnej hudby s BANDOU MINIPROFIL: Peter Korman *1988 jazzový kontrabasista HUDOBNÉ SPRAVODAJSTVO: Slovenská filharmónia HISTÓRIA: Vladimír Blahovec (1920–1944) JAZZ: Jazzové orchestre východného bloku.

Hudobný život. Mesačník pre klasickú hudbu a jazz. - COVID-19 ako moment pre pozitívnu zmenu? - opera Ľubice Čekovskej v Bregenzi - Hudobná dielňa Stana Palúcha - Španielsky lockdown Moniky Melcovej - Prvé dámy starého jazzu - koncerty, festivaly, CD...