Hudobné centrum strana 9 z 12

Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo.

Tretie vydanie úspešnej učebnice štvorice renomovaných pedagógov hry na akordeóne, ktorá poskytuje celistvý súbor rád a pokynov pre učiteľov a žiakov reflektujúci vývoj nástroja a pedagogiky pre akordeón.

Tretie, revidované vydanie populárnej zbierky cvičení od známeho klavírneho virtuóza a pedagóga.

Tretím vydaním prekladu Stručných dejín hudby od anglického autora Geralda Abrahama sa Hudobné centrum vracia ku komplexnej problematike vývoja hudby v jednotlivých kultúrach sveta. Autor sa tejto priam gigantickej témy zmocnil tak, že zaujal pozíciu pozorovateľa, ktorý je schopný z diaľky nielen defi novať hlavné a vedľajšie vývinové prúdy, ale aj postrehnúť prvé nenápadné prejavy nového kompozičného štýlu či novej praxe muzicírovania. Kniha zaujme hojnosťou a spoľahlivosťou uvádzaných faktov.

Akordeón pri správnom ovládaní môže byť ideálnym nástrojom rozvoja hudobníka; jeho schopnosť viachlasej hry, plastickosti, rôznorodosti farieb i výrazných dynamických odtieňov je predpokladom pre bohaté interpretačné vyjadrenie. Spoločne dúfame, že sa naša nová učebnica stane učebnicou nás všetkých, že nám bude pomáhať v rozvoji akordeónu, akordeonistov a hudby vôbec, že nám umožní objavovať krásy hudby pomocou tohto nádherného nástroja, ktorý si v plnej miere zaslúži našu priazeň a lásku." (Boris Lenko)

Kniha spomienok Kruhy Miloša Jurkoviča predstavuje ďalší hodnotný príspevok k budovaniu hudobnej a kultúrnej pamäti Slovenska predovšetkým v druhej polovici minulého storočia. Mimoriadne široké spektrum autorových aktivít, skúseností a umeleckých spoluprác umožňuje čitateľovi nahliadnuť do viacerých oblastí slovenskej hudby a kultúry z viacerých uhlov pohľadu: flautista Miloš Jurkovič spomína na svoje jazzové začiatky v 50. rokoch, na štúdiá na Konzervatóriu a na VŠMU, na pôsobenie vo VUS-e, v SOSR-i, ako aj na svoju mimoriadne úspešnú dráhu koncertného sólistu; riaditeľ a manažér Miloš Jurkovič spomína na spoločenské a politické pomery v obdobiach, keď bol rektorom VŠMU, riaditeľom vydavateľstva OPUS či manažérom SOSR-u. Záver knihy, ilustrovanej množstvom historicky cenných fotografií z autorovho archívu, tvoria medailóny pätnástich osobností, ktoré hlbším spôsobom zasiahli do jeho života.

Karvay Dalibor - Souvenirs CD

Slovenský klavirista, organista, komorný hráč, hudobný skladateľ a pedagóg venoval veľkú časť svojej tvorby deťom, zborovým telesám a folklórnym súborom. K tejto tvorbe ho inšpirovala najmä slovenská a maďarská ľudová pieseň. Titul obsahuje tri zbierky: Malý začiatočník, 14 drobných skladieb pre klavír (1952); Tri skladby pre klavír (1958); Pre mládež, 20 slovenských ľudových piesní pre klavír (1950).

Violista Kornel Klatt strávil v Slovenskom komornom orchestri tridsať rokov svojho života a boli to zároveň tie najslávnejšie roky orchestra, ktorý založil a viedol Bohdan Warchal. Kniha spomienok, nazvaná Hral som s Warchalovcami, opisuje obdobie rokov 1966 až 1995 a podáva farbistý obraz o činnosti a svetových úspechoch SKO, a to nielen vymenúvaním zájazdov, ale aj opisom každodenného života členov orchestra na cestách po svete. V osobne ladenom texte ožíva predovšetkým postava Bohdana Warchala, hudobníka obdareného schopnosťou inšpirovať ostatných a zjednocovať hudobné cítenie jednotlivcov do pôsobivého celku. Vďaka epizódam odohrávajúcim sa mimo koncertných pódií spoznávame jednotlivých členov orchestra z tej ľudskej stránky. V knihe, ilustrovanej množstvom fotografií najmä z osobného archívu autora, sa čitateľ dozvie o triumfálnych okamihoch i „maléroch“ voľakedy svetoznámeho orchestra, ktorý všetci volali familiárne „Warchalovci“. Autorský rukopis literárne spracovala Mária Alexandrová a súčasťou knihy je i rozsiahla diskografia orchestra.

Dvadsaťpäť malých vokalíz pripravila autorská dvojica Božena Gráfová (melodické nápevy a celková koncepcia) a Peter Hochel (harmonizácia a kompozično-štylistická úprava) pre študentov hudobno-dramatických odborov konzervatórií, resp. poslucháčov herectva a bábkoherectva na vysokých školách. Pri zdokonaľovaní techniky spevu však môžu poslúžiť aj poslucháčom pedagogických škôl, žiakom na oboch stupňoch základných umeleckých škôl, a vôbec každému, kto sa snaží zlepšiť svoj spevácky prejav. Skladbičky sú zoradené podľa náročnosti – od najľahších, určených pre úplných začiatočníkov, až po technicky a hudobne zložitejšie. Každá z vokalíz, vo verzii pre nižší a vyšší hlas, sa sústreďuje na určitý technický, hudobno-rytmický či interpretačno-štýlový problém. Priložené didaktické poznámky stručne uvádzajú konkrétne zameranie a cieľ.

Druhé, revidované vydanie populárnej zbierky cvičení od známeho klavírneho virtuóza a pedagóga.

Scrutonova Hudobná estetika je azda prvým súhrnným výkladom hudby a jej významu z perspektívy modernej filozofie; je zároveň jediným textom o tejto téme, ktorý obsahuje relevantné hudobné príklady. Autor svoje úvahy otvára metafyzikou zvuku, podáva dištinkciu medzi zvukom a tónom, analyzuje rytmus, melódiu a harmóniu a dospieva k novému chápaniu hudby ako intencionálneho objektu obrazotvorného vnímania. Kniha sa zaoberá rôznymi dimenziami hudobnej organizácie a hudobného významu a podrobne vysvetľuje, prečo je hudba expresívnym médiom. Autor vysvetľuje a kritizuje mnohé módne myšlienky hudobnej filozofie a hudobnej teórie a obhajuje morálny význam hudby, miesto hudby v našej kultúre a potrebu hudobníkovho i poslucháčovho vkusu. Kriticky skúma rôzne školy hudobnej analýzy a odmieta kritiku tonality ako základu hudobného poriadku. Scruton vyzdvihuje objektívnosť estetických hodnôt, definuje princípy kritiky a svoju prácu ukončuje vehementnou kritikou modernej populárnej hudby.