Hudobné centrum strana 8 z 9

Johann Nepomuk Hummel pôsobil v jednom z najdynamickejších období dejín hudby na prelome 18. a 19. storočia. Monografia od amerického muzikológa, pedagóga a interpreta Marka Krolla je prvou v anglickom jazyku, ktorá sa zaoberá Hummelovou kariérou v jej celistvosti. Je to bohatý a zložitý príbeh nielen o veľkom hudobníkovi, ale i o dynamicky sa meniacom svete, príbeh, ktorý nám ponúka kompletný obraz istého kľúčového momentu v dejinách hudby, ako aj roly hudobníka vo vtedajšej spoločnosti. Mark Kroll pripravil druhé revidované vydanie svojej publikácie v anglickej jazykovej mutácii v spolupráci s Hudobným centrom.

Hudobný život 3-2023 Marcové číslo Hudobného života v novom dizajne: - Rozhovor s Björnom Schmelzerom, umeleckým vedúcim Graindelavoix o progresívnych prístupoch k interpretácii predbarokovej hudby - nová inscenácia Suchoňovho Svätopluka - Svedectvá doby s Naďou Földváriovou - analýza Alpskej symfónie R. Straussa - v JAZZE: profil nedávno zosnulého Wayne Shortera, analýza trubkového sóla Juraja Bartoša - recenzie koncertov, operných predstavení a CD - hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej Editoriál Antropológ a hudobník Björn Schmelzer je fascinovaný umením, ktoré nepatrí žiadnej dobe a v plynúcom čase môžeme k nemu pristupovať slobodne, autonómne. Podnecuje k tomu, aby sme sa nebáli umením vyvolávať „produktívny“ šok alebo úzkosť. Len nezotrvávať vo falošnom bezpečí... „Som presvedčený, že umelecké diela nepatria do doby alebo sveta, v ktorom vznikli. Nazývame ich skutočnými umeleckými dielami, lebo nepatria nikam. ... Preto je umenie v zásade emancipačné, vymaňujúce sa z normatívnosti, čo platí aj pre hudbu minulosti. Snaha demodernizovať starú hudbu znamená pre mňa domestikovať ju, premeniť ju na ‚Gebrauchsmusik‘. Je to ideologicky veľmi podozrivé.“ (B. Schmelzer) Piata inscenácia opery Svätopluk už stihla vyvolať živé polemiky a to je dobre. Štyri nasadené predstavenia v bloku prilákali do Opery SND nezvyčajne veľa divákov, a to tiež teší. Produktívny šok sa však zdráhame vyvolať, pieta voči národným mýtom a národným umelcom brzdí. A to je škoda. „Ak opera skĺzne do javiskového dekorativizmu hudby, prestáva byť divadlom, ktoré si pýta viac než bombastické kostýmy a jednorazové nápady na efekt bez interpretačnej hĺbky. ... Poetika libreta pritom ponúka i širšiu režijnú interpretáciu nad rámec reálií Veľkej Moravy. Jeho konfrontácia s dramaturgiou inscenácie, ktorá by sa otvorila aj divadelnej polemike s novšími dejinami, by prospela nielen opusu, ale aj inscenácii a v neposlednej miere aj publiku.“ (R. Bayer) Pani Naďa Földváriová oslávila nedávno veľmi vzácne narodeniny. Hudobný život je poctený, že mohol zverejniť spomienky dámy, ktorá slovenskej hudbe a kultúre odvzdala veľa počas aktívneho života a dnes podáva svedectvo, z ktorého môžeme čerpať ako profesionáli i bežní ľudia. Len treba dobre čítať. „Celých dvadsať rokov mi hovorili: ‚No, tak sa rozveďte.‘ On mal prísny zákaz všetkého možného, mala som ho teda aj ja. Aj ma po šesťdesiatom ôsmom vyhodili zo Zväzu. ... Pokiaľ ide o hudbu, nesmela sa hrať západná, ale každý si predsa len zháňal nejaké platne a zišli sme sa napríklad v byte u Petra Kolmana. Chlapci mi zavolali: ‚Príď, budeme hrať Stockhausena.‘ To bol veľký šláger. Ale nesmelo sa o tom hovoriť, mohli sme byť stíhaní.“ (N. Földváriová) Na margo: V čase našej uzávierky sa ministerka kultúry rozhoduje o výbere nového generálneho riaditeľa SND. V trme-vrme okolo štyroch mien kandidátov zaniklo, že sa voľba riaditeľa trojsúborového národného divadla personifikovala výlučne na problém opery. Dobre to preukazujú profesionálne backgroundy všetkých štyroch uchádzačov, ktorí sa de facto odvolávajú na prax z oblasti hudby. A to svedčí o skutočnej kríze v Opere SND, ktorej nepomôže ani tak nový generálny riaditeľ ako skôr nový šéf operného súboru. Preto by mal vzísť z konkurzu, a nie menovaním. Máme nový dizajn! Verím, že vám poskytne krajší a koncentrovanejší zážitok z čítania z papiera. O to sme sa snažili pri zmene tlačenej verzie nášho časopisu. Už sa ale púšťame do práce na plnoformátovej internetovej verzii, ktorá v najbližších mesiacoch prinesie Hudobnému životu novú dynamiku. Andrea Serečinová

Hudobný život 2023/4 - 100 rokov od narodenia Györgya Ligetiho, prominentnej postavy avantgardných prúdov 2. polovice 20. storočia - v hľadáčiku predexilová tvorba skladateľa - hudba a film: Tár - Il Boemo - Plastic Symphony - sopranistka Magdaléna Blahušiaková oslavovala - jazz: rozhovor s kontrabasistom Róbertom Raganom, klavírne sólo Gabriela Jonáša v Jazzovom laboratóriu - Vanda Rozenbergová: Bigbít (hudobná poviedka) Umenie je pre jedného čerešničkou na torte, pre iného prúdom, ktorý posúva všedné dni k vyšším zmyslom. Dotknúť sa umeleckého diela, vnímať ho – to je ponuka pre kohokoľvek, stvoriť ho však boli pozvaní len vyvolení. Umelcov obdivujeme, uctievame. Hranice, kde končieva prirodzená úcta voči výnimočným schopnostiam a kde už vznikajú kulty, bývajú nejasné a nevytyčujú len vzťah vonkajšieho sveta k umelcom, ale aj riziká ich vlastných zlyhaní. Tri nové filmy s hudobnou tematikou – z nich dva prepojené aj so slovenským prostredím – otvárajú otázky zmyslu umeleckých profesií, ambície venovať sa tomu, k čomu sa cítime byť povolaní, ale aj ceny, ktorú je hodno za to zaplatiť. Už dávno nebolo možné stretnúť sa na filmovom plátne s takou koncentráciou kvalitne spracovanej problematiky hudobných profesií, s autentickým vykreslením prostredia a pracovno-psychologických vzťahov, ako sa to podarilo v troch nových filmoch: Tár, Il Boemo a Plastic Symphony. Navyše, príbehy geniálnej dirigentky Berlínskej filharmónie, Josefa Myslivečka či talentovaného violončelistu Matúša nie sú zďaleka len o umelcoch, o hudobníkoch. Tvoria obrazy zneužívania moci, túžby plniť si sny, hľadania zmyslu života či konfrontácie s meniacim sa svetom okolo nás. Prechádzajú dejinami, spoločnosťami či vzťahmi ako takými... „Čím širšie je naše zorné pole, tým komplikovanejší sa zdá svet, na ktorý sa pozeráme, a tým väčšia je aj naša túžba po morálnom triediacom stroji. Nebolo by úžasné, keby sa všetky odtiene sivej dali roztriediť na čiernu a bielu? Znovu a znovu objasňovať, že takýto stroj neexistuje a nikdy existovať nebude, je permanentným poslaním umenia.“ (R. Bayer: Tri odtiene šedivej) Urobiť zásadné, riskantné životné rozhodnutie s cieľom slobodne žiť a tvoriť, musel aj 33-ročný György Ligeti, keď sa r. 1956 rozhodol emigrovať z komunistického Maďarska. Dovtedajší život umelca lavírujúceho medzi nástražnými mínami socialistickej kultúrnej doktríny vymenil za neistú budúcnosť na Západe. Dnes, 100 rokov od jeho narodenia, už vieme, že to bolo správne rozhodnutie. Prchajúc z Maďarska, si vraj Ligeti do kufra zbalil len pár partitúr, vypovedajúcich o jeho predexilovej tvorbe. Práve na ňu namieril reflektor Robert Kolář: „Jeho skladateľská tvorba spočiatku javila známky úplnej neškodnosti, no ani tak sa nevyhla zvýšenej pozornosti režimu. Napríklad v akejsi pionierskej kantáte vyvolali kritiku kontrapunktické postupy pripomínajúce Händla... ...Musica ricercata bola od počiatku mienená ako ‚hudba do šuplíka‘, na verejné predvádzanie pri panujúcich pomeroch a spomenutých skúsenostiach s cenzúrou Ligeti zrejme ani nepomýšľal.“ (György Ligeti a jeho hudobná cesta na Západ) Osudové a zákonite i tvorivé paralely s Ligetim nájdeme aj u Romana Bergera, na ktorého tiež dosiahli chápadlá dvoch najhorších totalitných režimov 20. storočia. Nad partitúrami a spomienkami sa stretla trojica Andrej Gál, Peter Javorka a Juraj Vajó, ktorí ponúkli potešujúci dôkaz o nadgeneračných sympatiách v slovenskej hudbe. (Semplice – Patetique – Dolcissimo) Nech vám pri správnych rozhodnutiach pomáha aj inšpiratívna hudba.

Snahou editora Vladimíra Godára bolo sústrediť do jednej publikácie premeny reflexie spätej s osobnosťou a tvorbou Mikuláša Moyzesa (1872 – 1944) v čo najväčšej šírke, pri príležitosti 150. výročia narodenia Mikuláša Moyzesa. Nezamýšľaným dôsledkom tejto snahy sa stali objektom publikácie aj samotné dejiny slovenskej hudobnej hermeneutiky, a to nielen vo vzťahu k Moyzesovmu dielu. Východisková pozícia Moyzesa – uhorského organistu, cirkevného hudobníka a skladateľa – sa postupne menila na pozíciu Moyzesa – slovenského pedagóga a skladateľa. Celok dopĺňajú dôležité informačné zoznamy.

O významných väzbách jednej z hlavných skladateľských osobností hudby 20. storočia, Bélu Bartóka na Slovensko prináša svedectvo nový titul Bartók a Slovensko z edície Pramene. Maturant bratislavského gymnázia, zberateľ slovenského folklóru, častý hosť v dome priateľa Alexandra Albrechta, koncertujúci klavirista či syn vracajúci sa navštíviť svoju matku – tieto všetky a ďalšie pevné zväzky poja svetoznámeho génia s Bratislavou a Slovenskom. Kniha obsahuje texty slovenských a zahraničných hudobných vedcov, skladateľov či historikov. Súčasťou publikácie je fotografická príloha.

Snahou editora Vladimíra Godára bolo sústrediť do jednej publikácie premeny reflexie spätej s osobnosťou a tvorbou Mikuláša Moyzesa (1872 – 1944) v čo najväčšej šírke, pri príležitosti 150. výročia narodenia Mikuláša Moyzesa. Nezamýšľaným dôsledkom tejto snahy sa stali objektom publikácie aj samotné dejiny slovenskej hudobnej hermeneutiky, a to nielen vo vzťahu k Moyzesovmu dielu. Východisková pozícia Moyzesa – uhorského organistu, cirkevného hudobníka a skladateľa – sa postupne menila na pozíciu Moyzesa – slovenského pedagóga a skladateľa. Celok dopĺňajú dôležité informačné zoznamy.

- Oľga Kroupová, skladateľka a editorka nôt v renomovanom nemeckom vydavateľstve Schott, rozpráva o svojej práci nad Ligetiho partitúrami - nórsky jazzový klavirista Jon Balke navštívil v máji Bratislavu a rozprával sa s Jurajom Kalászom - v rubrike Analýza: Bartókov Koncert pre orchester - festivaly: Allegretto 2023, Muzički biennale Zagreb, MaerzMusik Berlin - poviedka Vandy Rozenbergovej o skladateľovi Riuchi Sakamotovi - Jazzové laboratórium: Ľubomír Tamaškovič

- JOHN ADAMS v rozhovore s Petrom Zagarom - jeden z najvýznamnejších žijúcich skladateľov navštívil Prahu a poskytol rozhovor aj Hudobnému životu - SUPERAR prináša do hudobnej výchovy na základných školách princípy inklúzie a hlbšie pochopenie hudobných súvislostí. Vysvetľuje Eva Šušková a Tomáš Boroš. - pre HŽ četovali: saxofonisti Nikola Bankov a Martin Uherek - ANALYZUJEME Schumannove Viedenské fašiangy - hudobná poviedka VANDY ROZENBERGOVEJ: Veronikin hoboj

Súbor troch CD s nahrávkami Bellových komorných diel. Ide o prvé kompletné vydanie týchto skladieb v interpretácii zohľadňujúcej kritické vydanie v rámci edície Súborné dielo J. L. Bellu a v niektorých prípadoch o prvé vydanie vôbec. Titul obsahuje všetky Bellove sláčikové kvartetá, skladby pre sláčikové nástroje so sprievodom klavíra, Sláčikové kvinteto d mol, dve sonáty pre troje huslí a Nokturno pre sláčikové kvarteto. Diela nahrali vynikajúci interpreti – členovia Moyzesovho kvarteta, Zemlinského kvarteta, Zwiebelovho kvarteta, Juraj a Zuzana Čižmarovičovci a Ivana Pristašová.

Téma: Stará hudba - od prameňa k budúcnosti - Dni starej hudby: 25. ročník festivalu oslavoval 50 rokov hnutia starej hudby u nás - rozhovor: belgická Nadácia Alamire - vizionársky prístup k ochrane hudobných pamiatok a šíreniu ich hudby - Fascinujúce chalumeau: objavovaný barokový nástroj - Svedectvá doby: legendárny majster zvuku Peter Janík o začiatkoch elektroakustickej hudby na Slovensku - osobnosť: Ernő Dohnányi - analýza: Anton Bruckner: Siedma symfónia - recenzie koncertov, festivalov, operných predstavení, CD a kníh

Hudobný život 10 - Marián Turner, nový riaditeľ Slovenskej filharmónie o svojej vízii - recenzie koncertov Bratislavských hudobných slávností a Konvergencií - prvá slovenská profesionálna dirigentka Elena Šarayová v ohliadnutí za bohatou činnosťou - Lukáš Borzík o festivale Nová slovenská hudba - slávna česká flautistka Clara Nováková hodnotí Medzinárodnú flautovú súťaž na VŠMU - premiéra novej inscenácie Nabucca v Opere SND - Jazzové laboratórium s Jurajom Griglákom - Hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej Keď sa prvá slovenská dirigentka Elena Šarayová vydávala koncom 60. rokov minulého storočia na profesionálnu dráhu, zvolila si zborové dirigovanie napriek tomu, že vysokú školu opúšťala aj s „papierom“ na dirigovanie orchestrálne. Veď v ktorom orchestri by sa v tej dobe uplatnila ako žena… No ani po päťdesiatich rokoch sa toho u nás veľa nezmenilo. Dámy dirigujú predovšetkým zbory, páni na ich ambície postaviť sa pred orchester hľadia podobne ako tradičná spoločnosť na ženy v ringu. Lenže možno je to len obyčajný boj o koryto, veď dirigentských príležitostí je v malej krajine minimum. Profesia dirigenta je elitným odborom, od ktorého zásadne závisí kvalita tých najreprezentatívnejších hudobných produkcií. Napriek tomu je tento hudobný odbor v našej krajine asi najzanedbávanejší. Koľko príležitostí postaviť sa pred orchester má slovenský študent dirigovania? Školské orchestre chcú napredovať pod vedením profesionálov a profesionálne orchestre sa do vytvárania príležitostí pre mladých dirigentov nehrnú – vraj nebudú suplovať úlohu škôl. Ak prejdete týmto začarovaným kruhom a po štúdiu dirigovania (ktoré často pripomína simuláciu vašej budúcej profesie) získate nielen diplom, ale aj pocit, že čosi viete, môžete si začať hľadať prácu. Lenže profesionálne orchestre asistentské miesta ani rezidencie nevytvárajú a „kredit“ si potrebujú zvyšovať spoluprácou s už renomovanými dirigentmi, ideálne zahraničnými. Pretože domácich je v tejto lige nedostatok. Ktovie prečo. V susednom Česku kvitne generácia dirigentov, siahajúca na najexkluzívnejšie dirigentské posty vo svete, vo Viedni, pár kilometrov od Bratislavy, stojí na čele rozhlasového orchestra legendárna dirigentka. Rozhliadnuť sa, porovnať a napodobniť blízky príklad je to najpraktickejšie riešenie, keď si sami nevieme rady. A nevieme. Problém s výchovou dirigentov sa v našom októbrovom čísle vynára medzi riadkami. No je toho viac. Prinášame veľký rozhovor s generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie, reflektujeme Konvergencie i prvú časť Bratislavských hudobných slávností… Žiaľ, medzičasom v širšom kontexte rezonuje nábožensko-politické pozadie predlohy diela ostatnej premiéry v Opere SND s najnovšími vojnovými udalosťami v Izraeli a v pásme Gazy. Citát z finále Verdiho Nabucca, ktorý sme vybrali na našu titulku, sa rozlieha do celého sveta… Andrea Serečinová

Hudobné centrum prináša slovenským čitateľom po šesťdesiatich rokoch nové revidované vydanie kľúčového diela 20. storočia o klavírnom umení v pôvodnom preklade Zory Jesenskej. Poetika klavíra Genricha Nejgauza – vynikajúceho interpreta a učiteľa viacerých klaviristov svetového kalibru – je pútavým čítaním pre všetkých, ktorí chcú hlbšie vniknúť do tajov interpretačného umenia ako takého. Publikáciu obohacuje obsažný poznámkový aparát a dopĺňajú ju eseje odchovancov Nejgauzovej klavírnej triedy.

Hudobné centrum prináša slovenským čitateľom po šesťdesiatich rokoch nové revidované vydanie kľúčového diela 20. storočia o klavírnom umení v pôvodnom preklade Zory Jesenskej. Poetika klavíra Genricha Nejgauza – vynikajúceho interpreta a učiteľa viacerých klaviristov svetového kalibru – je pútavým čítaním pre všetkých, ktorí chcú hlbšie vniknúť do tajov interpretačného umenia ako takého. Publikáciu obohacuje obsažný poznámkový aparát a dopĺňajú ju eseje odchovancov Nejgauzovej klavírnej triedy.

Husľový virtuóz, skladateľ, prešporský rodák Miska Hauser (1820 – 1887) bol nepochybne prvým hudobníkom, ktorého umenie zaznelo na všetkých obývaných kontinentoch. Svoje dobrodružstvá huslistu v Kalifornii, Južnej Amerike, na Tahiti, v Austrálii a na Cejlóne sústredil do listov, ktoré počas piatich rokov putovania a koncertovania priebežne posielal svojmu bratovi do Viedne. Sigmund Hauser listy uverejňoval v časopise Ostdeutsche Post a v roku 1859 ich vydal súborne ako knihu. Listy Misku Hausera sú vlastne prvou globálnou správou o stave hudby na zemeguli. Celok dopĺňajú odborné štúdie, mapa a zoznam diel.