Hudobné centrum strana 8 z 12

Ján Levoslav Bella komponoval svetskú aj cirkevnú hudbu. Z jeho početných omšových kompozícií pre rôzne obsadenie sa mnohé stratili, preto dnes z tejto tvorby poznáme iba niekoľko diel, ku ktorým sa radí aj vokálno-orchestrálna Omša C dur, latinsky Missa in C pre sóla, zbor, orchester a harmónium/organ. Kompozícia, ktorá pôvodne patrila do série deviatich nedeľných omší, nesie na pramennom materiáli názov Sonntagsmesse in C dur No. 6. Zachovaný pramenný materiál vo forme vokálnych a orchestrálnych partov bolo potrebné vzhľadom na jeho archivovanie v rôznych fondoch a pod rôznymi signatúrami najprv skompletizovať a následne spartovať, čiže vyhotoviť partitúru. V súbornom vydaní v súlade so zhudobneným latinským textom omšového ordinaria dostala omša latinský názov Missa in C a je zaradená do edície ako zväzok E:I, 2. Predkladaný zväzok prináša zároveň jej premiérové vydanie. Napriek tomu, že omša bola pôvodne určená na liturgické účely, jej umelecká a estetická hodnota je nespochybniteľná.

Missa in C for mixed choir, string orchestra and organ

Predkladaná práca Ivana Paríka pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú spomienkové "texty z kufríka". Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Kniha je doplnená o CD so vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.

Cyklus etúd pre altovú flautu vznikol na základe požiadavky rozšírenia študijného materiálu z tvorby slovenských autorov. Doposiaľ` na Slovensku absentuovala slovenská škola na sopránovú a altovú zobcovú flautu. Etudy sú určené žiakom pre 1. - 2. ročník nižšieho sekundárneho vzdelania (bývalý 5. a 6. ročník ZUŠ), v závislosti od toho, kedy žiak prešiel zo sopránovej flauty na altovú. Etudy sú písané na flaute pre flautu. To znamená, že zohľadňujú najbežnejšie tóniny a rozsahy využívané na altovej zobcovej flaute. Vyhýbajú sa tóninám a postupom, ktoré sú neprirodzené a hmatovo náročné. Všetky etudy sú zamerané na rozvoj techniky a rytmického cítenia.

Cyklus etúd pre altovú flautu vznikol na základe požiadavky rozšírenia študijného materiálu z tvorby slovenských autorov. Doposiaľ` na Slovensku absentuovala slovenská škola na sopránovú a altovú zobcovú flautu. Etudy sú určené žiakom pre 1. - 2. ročník nižšieho sekundárneho vzdelania (bývalý 5. a 6. ročník ZUŠ), v závislosti od toho, kedy žiak prešiel zo sopránovej flauty na altovú. Etudy sú písané na flaute pre flautu. To znamená, že zohľadňujú najbežnejšie tóniny a rozsahy využívané na altovej zobcovej flaute. Vyhýbajú sa tóninám a postupom, ktoré sú neprirodzené a hmatovo náročné. Všetky etudy sú zamerané na rozvoj techniky a rytmického cítenia.

Hudba na počiatku tretieho milénia už dávno nie je iba hierarchickým vzťahom medzi skladateľom, interpretom a poslucháčom. Tradíciou ustálené roly všetkých troch subjektov tohto trojuholníka 20. storočie dokonale spochybnilo. Dá sa však zrozumiteľne hovoriť o tom, čo sa za posledných sto rokov v hudbe udialo

Howard Mayer Brown napísal túto knihu s cieľom priblížiť hudbu renesančnej epochy západnej civilizácie univerzitným študentom, kolegom z iných odborov a milovníkom hudby zaujímajúcim sa o túto tému. Snažil sa v nej zodpovedať niekoľko zásadných otázok: Aké sú najvýznamnejšie črty renesančnej hudby? Kto boli jej najväčší skladatelia? Prečo boli veľkí? Čo robí túto hudbu zmysluplnou aj v našej dobe? Hodnotové súdy obsiahnuté v slovách „najvýznamnejší“ a „najväčší“ sa síce dajú spochybniť, ale Brown zastával názor, dokonca aj na sklonku života, že dejiny hudby boli určované výdobytkami jednotlivcov. Preklad druhého, revidovaného vydania tejto všeobecne uznávanej knihy dopĺňa rad publikácií o jednotlivých hudobných štýlových epochách, vydaných Hudobným centrom (Hudba stredoveku, Klasicizmus) alebo vydavateľstvom OPUS (Hudba v období baroka, Hudba v období romantizmu), a spolu tieto knihy tvoria kompendium dejín západnej hudby od skorého kresťanského chorálu až po prelom 19. a 20. storočia.

Slovenský muzikológ Miroslav Filip (1932-1973) sa vo svojej vedeckej činnosti venoval predovšetkým dvom disciplínam: teórii harmónie a hudobnej akustike. Prvý zväzok Miroslava Filipa sa sústreďuje na práce z oblasti teórie harmónie. Autorovo exaktné myslenie sa tu snúbi s dôvernou znalosťou hudby klasicizmu, z ktorej vyberá viac ako štyristo príkladov na demonštrovanie svojich úvah. 2. vydanie (reprint)

PhDr. Ondrej Demo, CSc., významný slovenský etnomuzikológ, bol blízkym spolupracovníkom Pavla Tonkoviča a je pokračovateľom jeho koncepcie prístupu k ľudovej hudbe. Vo svojej monografii podáva komplexný obraz o Tonkovičovi ako o zakladateľovi našej povojnovej scény folklórnej hudby. Pavol Tonkovič sa do slovenskej hudby zapísal ako citlivý a cieľavedomý zakladateľ viacerých tradícií, či už ide o koncepciu javiskovej prezentácie ľudovej kultúry (SĽUK), o prácu s ľudovou hudbou v rozhlase, o jej štylizovanú podobu vo forme úprav, alebo o pestovanie lásky k ľudovému dedičstvu v mladej generácii. Autor spestril text osobnými zážitkami s Tonkovičom a farbistým opisom života v Podkoniciach, rázovitej obce v podhorí Nizkych Tatier, kde sa Tonkovič narodil. Publikácia je ilustrovaná množstvom fotografií a notovými ukážkami z Tonkovičovej tvorby.

Významný slovenský hudobný skladateľ poľskej národnosti Roman Berger (1930) sa okrem komponovania venuje aj teoretickej a esejistickej činnosti. Predkladaný výber textov z rokov 1969 – 2009 Cesta s hudbou. Od Palacha po Obamu – a po Štefánika voľne nadväzuje na knihy Hudba a pravda. „...tak takto nesmieš myslieť!...“ Výber textov z rokov 1977 – 1987 (1997) a Dráma hudby. Prolegomena k politickej muzikológii. Výber textov z rokov 1990 – 1999 (2000), ako aj na súbor z rokov 1984 – 2005, vydaný v Poľsku pod názvom Zasada twórczości (Princíp tvorby, 2005).

Dvadsaťpäť malých vokalíz pripravila autorská dvojica Božena Gráfová (melodické nápevy a celková koncepcia) a Peter Hochel (harmonizácia a kompozično-štylistická úprava) pre študentov hudobno-dramatických odborov konzervatórií, resp. poslucháčov herectva a bábkoherectva na vysokých školách. Pri zdokonaľovaní techniky spevu však môžu poslúžiť aj poslucháčom pedagogických škôl, žiakom na oboch stupňoch základných umeleckých škôl, a vôbec každému, kto sa snaží zlepšiť svoj spevácky prejav. Skladbičky sú zoradené podľa náročnosti – od najľahších, určených pre úplných začiatočníkov, až po technicky a hudobne zložitejšie. Každá z vokalíz, vo verzii pre nižší a vyšší hlas, sa sústreďuje na určitý technický, hudobno-rytmický či interpretačno-štýlový problém. Priložené didaktické poznámky stručne uvádzajú konkrétne zameranie a cieľ.

Publikácia vhodná pre začiatočníkov v hre na husliach. Obsahuje 60 najznámejších ľudových piesní v úprave pre jedny alebo dvoje huslí, pričom melódia je upravená do tej najjednoduchšej podoby a vybavená podrobnými interpretačnými poznámkami. Part druhých huslí je chápaný ako bohatšie vypracovaný sprievod. (2.vydanie)

Vo svojich dejinách hudobného biznisu Norman Lebrecht nazerá pod pokrievku a tvrdí, že za úpadok vážnej hudby sú zodpovedné nadnárodné korporácie, ktoré ju ovládajú. Bežní milovníci hudby sa vytrácajú z koncertov, orchestre čelia bankrotom, noví skladatelia a umelci nie sú schopní nájsť si publikum – a napriek tomu hŕstka hviezd na tom mimoriadne bohatne. Keď hudba zmĺkne… je vyčerpávajúci pohľad do zákulisia obchodu s vážnou hudbou: od prvých majstrov sebaprezentácie, ako bol Liszt a Barnum, cez sily, ktoré stáli za Pavarottim, až k pochabostiam Bernsteina, je naplnený farbistými detailmi, poznatkami zvnútra a nevyhnutnými štatistickými údajmi. S pochopením a humorom Norman Lebrecht napísal záverečnú správu o vzostupe a páde vážnej hudby ako nezávislého umenia. Autor je jedným z najčítanejších komentátorov hudby, kultúry a kultúrnej politiky, pravidelne sa objavuje na BBC Radio 3 a prispieva do Daily Telegraph, Wall Street Journal, Bloomberg a i.

Rozsiahla Antológia stredovekej hudby, zostavená americkým muzikológom Richardom H. Hoppinom, je neodmysliteľným doplnkom autorovej ťažiskovej práce Hudba stredoveku (Hudobné centrum 2007), pre ktorú tvorí zdroj ilustračných príkladov, s mnohými odkazmi v analýzach. Antológia poskytuje užitočný a reprezentatívny prehľad stredovekých foriem a štýlov od gregoriánskeho chorálu až po rytmicky zložitú polyfóniu neskorého 14. storočia. Editor sa v možnej miere vyhýba skladbám, nachádzajúcim sa v iných dostupných antológiách, a zároveň uvádza iba úplné skladby s úplným textom strofických piesní. Hoppin sa v transkripciách stredovekých rukopisov snaží modernou notáciou zachytiť to, čo by stredovekí interpreti z toho-ktorého rukopisu vyrozumeli. Vďaka tomuto prístupu poskytuje publikácia, okrem študijného zamerania, aj možnosti pre uplatnenie v interpretačnej praxi.

Slovenskému záujemcovi o estetiku hudby sa dostáva do rúk jeden z najslávnejších a najcitovanejších hudobnoestetických textov 19. storočia. Od svojho prvého vydania v roku 1854 tento spis vyvolával búrlivé súhlasné, ale aj vášnivé polemické a kritické reakcie. Jeho autor Eduard Hanslick patril k najrenomovanejším hudobným kritikom a vedcom 19. storočia. V základnom postoji k dielu zdôrazňuje realistický racionálny nadhľad a tým priamo aj nepriamo razí cestu vedeckému prístupu k estetickej analýze umeleckého diela a k stanoveniu jeho hodnoty. Práve odmietnutím čisto citových hľadísk kladie Hanslick vzťah estetického subjektu a objektu na novú úroveň, ktorá umožňuje poznať a vedecky zdôvodniť krásno. Dôsledky ďalekosiahlych metodologických základov pre estetickú analýzu hudobného diela a hudby všeobecne, ktoré vizionársky položil Hanslickov spis, sa významne prejavujú až do našej súčasnosti. (Odborná spolupráca: Miloslav Blahynka, preklad: Ladislav Šimon.)

Alexander Albrecht zanechal po sebe nielen pozoruhodnú hudobnú tvorbu, ale aj písomné svedectvo o svojom bohatom vnútornom živote, o svojich reakciách na okolitý svet a na ľudí v ňom. Toto svedectvo sa na verejnosť dostáva prvý raz. Texty pôvodne písané v maďarčine a nemčine editorsky spracoval Vladimír Godár.