Hudobné centrum strana 6 z 12

Dvojzväzkový titul je prvou vyčerpávajúcou publikáciou, ktorá je venovaná tvorbe a názorom Ilju Zeljenku, ťažiskovej osobnosti slovenskej hudobnej povojnovej avantgardy, ako aj ťažiskového autora filmovej hudby. Dvojportrét Ilju Zeljenku pozostáva zo súhrnu autorových výpovedí, ktoré poskytol v početných rozhovoroch, udelených počas svojho života, ako aj zo sústredenia jeho autorských textov, z ktorých mnohé tu vychádzajú po prvýkrát (napríklad texty Moje utópie, Ako písať hudbu). Publikáciu dopĺňa doposiaľ najrozsiahlejšie vydanie Zeljenkovej básnickej i prozaickej tvorby, ako aj rozsiahly zoznam jeho diela. Editorom publikácie je skladateľský kolega Vladimír Godár, ktorý je zároveň aj autorom najrozsiahlejšieho rozhovoru s Iljom Zeljenkom.

Ambíciou publikácie v slovenskom a nemeckom jazyku je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ – siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Autori Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, ponúkajú svoje poznatky tak Bratislavčanom, ako aj návštevníkom nášho mesta. Rovnaký titul nájdete v našej ponuke aj v iných jazykových verziách.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

Viliam Kořínek patril k prvým významným slovenským husľovým pedagógom a bol prvým kodifikátorom metodiky hry na husliach. Zaoberal sa nielen dosiahnutím remeselnej zručnosti prostredníctvom systematického a vytrvalého cvičenia, ale apeloval aj na rozvoj umeleckej osobnosti žiaka. Kořínek pôvodne zamýšľal svoju Metodiku hry na husliach ako učebnicu pre študentov 5. ročníka konzervatórií. Dodnes však predstavuje jediné dielo na Slovensku, ktoré podáva ucelený pohľad na túto problematiku.

Kniha spomienok Kruhy Miloša Jurkoviča predstavuje ďalší hodnotný príspevok k budovaniu hudobnej a kultúrnej pamäti Slovenska predovšetkým v druhej polovici minulého storočia. Mimoriadne široké spektrum autorových aktivít, skúseností a umeleckých spoluprác umožňuje čitateľovi nahliadnuť do viacerých oblastí slovenskej hudby a kultúry z viacerých uhlov pohľadu: flautista Miloš Jurkovič spomína na svoje jazzové začiatky v 50. rokoch, na štúdiá na Konzervatóriu a na VŠMU, na pôsobenie vo VUS-e, v SOSR-i, ako aj na svoju mimoriadne úspešnú dráhu koncertného sólistu; riaditeľ a manažér Miloš Jurkovič spomína na spoločenské a politické pomery v obdobiach, keď bol rektorom VŠMU, riaditeľom vydavateľstva OPUS či manažérom SOSR-u. Záver knihy, ilustrovanej množstvom historicky cenných fotografií z autorovho archívu, tvoria medailóny pätnástich osobností, ktoré hlbším spôsobom zasiahli do jeho života.

Ambíciou publikácie je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave - nazývanej aj „mestom hudby“ - súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ - siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Autori Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, ponúkajú svoje poznatky tak Bratislavčanom, ako aj návštevníkom nášho mesta. Slovensko-francúzske vydanie publikácie vychádza s finančným príspevkom Grantového programu hlavného mesta SR Bratislavy na podporu kultúry Ars Bratislavensis. Rovnaký titul nájdete v našej ponuke aj v iných jazykových verziách.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

Predkladaná práca Ivana Paríka, inšpirovaná najmä snahou Nory Gubkovej, dcéry Ivana Paríka, pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú "texty z kufríka"; tieto texty majú spomienkový charakter. Sú to vlastne autorove poznámky k zamýšľaným pamätiam, ktoré ostali torzom. Poznámky vznikali na starom písacom stroji a neprešli nijakou, ani autorskou apretáciou. Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Tieto úvahy boli zväčša následne publikované v domácich periodikách, kde prešli lokálnou redakčnou prácou. Úlohou editora bolo preštruktúrovať celok z rozmanitých hľadísk (predložená verzia je len jedným z možných variantov), ako aj pokúsiť sa texty vyčistiť od problémov, spôsobených najmä nedokonalosťou ľudskej pamäti. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Tento celok sme doplnili biografickými informáciami, ktoré dokumentujú zástoj Ivana Paríka vo vývoji slovenskej hudby, ako aj vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.

Spoločná publikácia Hudobného centra a Vysokej školy múzických umení prinesie revidované vydanie jednej z ťažiskových prác slovenskej muzikológie z pera slovenského skladateľa, muzikológa a hudobného historika Ivana Hrušovského. Kniha vznikla na sklonku 50. rokov 20. storočia a prináša hlboký pohľad na vývoj fenoménu harmónie, počnúc viachlasom, ktorý sa sformoval v hudbe prírodných národov, cez viachlasné konštrukcie európskej hudby posledného tisícročia až po kompozičný konštruktivizmus v rôznych orientáciách hudby 20. storočia. Publikácia je vhodná pre všetky druhy hudobných škôl i pre všetkých záujemcov, ktorí si chcú prehĺbiť svoj pohľad na vývojové peripetie európskej hudby. Kniha vychádza v edícii Markéty Štefkovej a v redakcii Vladimíra Godára.

Tak, ako je nesmierne zaujímavá a obdivuhodná osobnosť národného umelca JUDr. Janka Blaha (15. 9. 1901 Skalica – 24. 4. 1981 Bratislava), prvého slovenského profesionálneho operného speváka, podobne môžeme za obdivuhodné považovať i jeho zberateľské dielo. Rodinné prostredie s muzikantskými koreňmi, láska k rodnej Skalici a Záhoriu, ale i nesmierna pracovitosť a vitalita do vysokého veku ho predurčili k tomu, aby sa mu podarilo zozbierať 1224 piesní a vydať v rokoch 1948 až 1986 šesť spevníkov Záhorácké pjesňičky. Je to doteraz najobsiahlejší a najhodnotnejší ucelený korpus piesní zo Záhoria. Inšpiroval tým viacerých slovenských a českých hudobných skladateľov a hudobných folkloristov k úpravám záhoráckych ľudových piesní. Dr. Janko Blaho zachytil piesňovú tradíciu a jej najtypickejšie črty, ako sa javili v tejto najzápadnejšej časti Slovenska v období od 40. do konca 70. rokov 20. storočia. Predkladané súborné vydanie zosústreďuje v abecednom poradí piesne všetkých 6 spevníkov (vrátane reedície 1. spevníka) s editorským komentárom a doplnenými registrami.

Peter Mikuláš, významná postava slovenského vokálneho umenia, zúročuje v knihe Ako spievať prvú ligu svoje bohaté, viac ako štyridsaťročné, skúsenosti na opernom, koncertnom a nahrávacom poli. Vtipným a neortodoxným štýlom približuje mladým spevákom, ale aj širšiemu publiku, úskalia a nástrahy umeleckej dráhy speváka. Okrem množstva cenných praktických rád sa zamýšľa nad problematickými aspektmi súčasného vokálneho a vôbec hudobného umenia. Publikáciu dopĺňajú autorove karikatúry.

Autor publikácie Mikuláš Jelinek pôsobil v slovenskej i nemeckej hudobnej kultúre v 2. polovici 20. storočia ako huslista, orchestrálny hráč i ako významný pedagóg husľovej hry a organizátor hudobného života. Kniha prináša dve desiatky jeho úvah z oblasti pedagogiky husľovej hry a je doplnená rozhovormi s huslistami dvoch generácií Juraja Tomku a autora. Autorove úvahy sa pritom opierajú nielen o fundamenty stredoeurópskej sláčikovej školy, ale predovšetkým o pol storočia trvajúcu pedagogickú prax.

Ambíciou publikácie v slovenskom a anglickom jazyku je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ – siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Autori Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, ponúkajú svoje poznatky tak Bratislavčanom, ako aj návštevníkom nášho mesta. Rovnaký titul nájdete v našej ponuke aj v iných jazykových verziách.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

Hudobná tvorba Eugena Suchoňa tvorí ťažiskový pilier novodobej slovenskej hudobnej kultúry. Suchoň bol však po desaťročia aktívny aj ako pedagóg a vo svojej pedagogickej práci sa opieral o vlastné hudobnoteoretické práce, ktoré sprevádzali jeho vyučovanie. Celok obsahuje štyri Suchoňove publikácie - Stručná náuka o hudbe, Teória kontrapunktu, Náuka o harmónii a Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk. Spoluautorom Stručnej náuky o hudbe a Náuky o harmónii je Miroslav Filip. Akordika vychádza s prílohou, ktorú tvorí autorov klavírny cyklus Kaleidoskop.

Mesačník o klasickej hudbe a jazze. ROZHOVOR: Lukáš Oravec - AKTUÁLNE: BHS zrušené / Viva Música! / Konvergencie - SVEDECTVÁ DOBY: Ladislav Burlas: Vývoj prebieha vo vlnách - HUDOBNÉ DIVADLO: Bilancia opernej sezóny 2019/2020 - JAZZ: Melba Liston / Hudobná dielňa D. Čačiju - DRUHÝ FOKUS: Roman Harvan / - GENERÁCIA XXI: Margareta Ferek-Petrić – RECENZIE CD