Hudobné centrum strana 2 z 12

Rozhovor: Rád prekvapujem, aj sám seba (Pierre-Laurent Aimard) Jubileum: Splnené sny a vďačné návraty (ŠKO Žilina) Fenomén: Rozčerené vody (Miroslav Beinhauer) Koncerty a festivaly: Slovenská filharmónia – Štátna filharmónia Košice – ŠKO Žilina – Hudba dneška v SNG – CODEnsemble – Albrechtina – Melos-Étos – Bratislava Mozart Festival Auris interna: Skupinová synchróniaBravo Ronalda ŠebestuHudobné divadlo: Výlet berlínskeho Janáčka do Brna (Festival Janáček Brno) – Triptych v meste Guggenheimovho efektu (Bilbao) Jazzové laboratórium: Chris Potter: Moment´s Notice Jazz koncert: The Crosscurrents Trio Poviedka: Vanda Rozenbergová: Flákač Recenzie CD „Festival otvára otázky o slobode v umení a možnostiach hudobného vyjadrenia v dobe, ktorá prekonala tradície a neustále redefinuje hranice estetiky. Prelína sa na ňom história s budúcnosťou, tradícia s experimentom, a hudba získava nový význam – nielen ako estetický zážitok, ale aj ako podnet na premýšľanie a porozumenie. Zároveň vytvára jedinečný priestor pre komunitu, ktorá sa tu stretáva, diskutuje, zažíva a zdieľa svoje dojmy“ Mladá skladateľka Haimoni Balgavá píše o tohtoročnom 33-ročnom festivale Melos-Étos (s. 8), o festivale súčasnej hudby a akoby písala o kultúre, umení ako takých. Pretože áno, tie by mali byť o slobode, o prelínaní starého s novým, tradičného s novátorským, o kráse, zážitku ale aj o impulzoch na premýšľanie a kultivovanie priestoru medzi nami. A poznámka na okraj: áno, aj to „prekonávanie tradície“ je v umení jednou z hodnôt. Nepokúšam sa o žiadne definície, len premýšľam, obzerám sa dozadu a snažím sa nazrieť dopredu. Budem sa opakovať, ale opäť sa mi vynárajú tie aktuálne pokusy „zhora“ definovať, čo je a čo nie je (správna, vhodná, slovenská...) kultúra. Tie pokusy, čo nevznikajú v diskusii, a už vôbec nie v odbornej, sebaodhaľujúc svojich „normatívcov“ v nekompetentnosti. Hlavným hosťom festivalu Melos-Étos bol klavirista Pierre-Laurant Aimard, legendárna postava novej hudby druhej polovice 20. storočia, neustále v špičkovej kondícii aj vďaka svojej programovej a vášnivej otvorenosti voči ustavične sa meniacemu svetu. Klaviristovi Ivanovi Šillerovi venoval krátky no koncentrovaný čas (s. 14). Melos-Étos sa prvýkrát decentralizoval a prestížny úvodný koncert umiestnil na východ, kde v košickej Kunsthalle náležite experimentoval s priestorom i časom. Niekedy sa staré nestane tradíciou (aj o tom sú festivaly ako Melos-Étos) a ako dobový experiment prežíva v múzeách (fyzických či metafyzických). Ale kultúra je živý, aj nepredvídateľný proces, občas so zázračnými schopnosťami revitalizácie či priam resuscitácie. O tom je náš rozhovor s českým klaviristom Miroslavom Beinhauerom, ktorý – zdá sa, že ako jediný na svete – sa naučil hrať na jedinom použiteľnom šestinotónovom harmóniu, unikátnom, takmer storočnom komplikovanom nástroji, skonštruovanom na podnet Aloisa Hábu. Nezostalo však len pri výstrednom sólo geste a možnosti komponovať akustickú mikrotonálnu hudbu sa chopili skladatelia z celého sveta (s. 29). (Hudobné) dejiny hodili výhybku. Vážení čitatelia, čítate decembrové číslo Hudobného života, a to je samozrejme príležitosť poďakovať sa za vašu priazeň v odchádzajúcom roku a zaželať vám (i nám) dobrý rok ďalší. Nech vaše životy plynú tak, ako si to prajete – či už priamočiaro alebo v pekných výhybkách. Ale vždy kropené živou hudbou... Andrea Serečinová

„Bolo by popretím základnej myšlienky nášho festivalu a proti jeho duchu, ktorý sa zrodil z étosu novembrovej zmeny, z autentickej túžby po duchovnej a fyzickej slobode, ak by som nekonštatoval, že dnes zažívame otvorenú reštauráciu metód, ktorými si politická moc – za výdatnej pomoci mocenských nástrojov – s nebývalou bezohľadnosťou, cynizmom a potešením nárokuje byť jediným a konečným arbitrom kultúrnych, umeleckých (estetických) hodnôt a etických noriem života.“ Slová Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra, ktoré vydáva náš časopis, v programovom bulletine nedávno skončeného festivalu Melos-Étos tnú do živého. Vzhľadom na aktuálnosť textu v kontexte 25. výročia Nežnej revolúcie a niekoľkomesačné neutíchajúce turbulencie v slovenskej kultúre prinášame text v plnom znení (s. 2). Život však plynie a (zatiaľ) aj v kultúre míňame pozitívne míľniky, ktoré sa snažíme v Hudobnom živote zachytávať s odbornou erudíciou, pútavo a (ešte stále) aj v atraktívnej tlačenej verzii, ku ktorej nám stále častejšie adresujete nadšené reakcie. Každá nás veľmi povzbudzuje, ďakujeme... V Slovenskej filharmónii sme si všimli nielen 75. výročie, ale najmä objednávku nového diela Ľubice Čekovskej Dom hudby v siedmich obdobiach, ktoré sa stalo míľnikom, pokiaľ ide o zákulisie jeho vzniku. Okrem filharmónie stoja za objednávkou aj dvaja súkromní partneri, čo je v systéme absentujúceho sponzorského zákona mimoriadne záslužným činom (recenzia koncertu – s. 9, rozhovor – s. 24). Tiež ďakujeme... Britský Manchester sa koncom októbra stal centrom „hudby sveta“ a Hudobný život bol pri tom. Najväčšia medzinárodná platforma pre world music, hudobný veľtrh WOMEX, oslavoval 30 rokov hudby kypiacej životom, naplno načierajúcej zo žriediel hudobnej Zeme a premiešavajúcej jej vody v najrôznejších kombináciách a pomeroch. Bol to zážitok... (s. 13) Opäť si všímame koncerty, dianie v hudobnom divadle doma i v zahraničí, recenzujeme nové nahrávky. V rozhovore so známym bratislavským hudobným organizátorom Matejom Šálkom poodkrývame zákulisie vzniku neklasických koncertov a festivalov s atraktívnou zahraničnou účasťou (s. 28). Tým, ktorí sa chcú hlbšie vnoriť do jazzovej problematiky, ponúkame opäť Jazzové laboratórium (s. 31) a tým, ktorí s hudbou radi vzlietnu vyššie na krídlach literárnej fantázie aj ďalšiu hudobnú poviedku písanú pre Hudobný život od Vandy Rozenbergovej. Tešíme sa na vás v decembri, ďakujeme! Andrea Serečinová

Koncerty a festivaly: Otvárací galakoncert 105. sezóny Opery SND – Konvergencie – Arte pro arte – MOF Ivana Sokola – Bratislavské hudobné slávnosti, Katedrálny organový festival Bratislava 2024 Auris interna: Spomaliť Z organového kokpitu: Prebudenie s Brucknerom Hudobné divadlo: Činoherný festival plný hudby (Plzeň) - Daubnerovej polemická Bystrouška (Opera SND) - Smetanov skvost v koncertnej forme (BHS) Rozhovor: Posolstvo zašifrované v hudbe sa poraziť nedá (J. Lupták) Reportáž: Alchýmia fagotovej trstiny Nová hudba: Som na ceste, ktorou som chcel ísť (S. Hvozdík) História: Janáček a jeho dlhá cesta k uznaniu Jazz: Jazzové laboratórium: Radovan Tariška - Jazz v emigrácii: Tomáš Lukáč V stredovekom kostole v nemeckom Halberstadte hrá organ len jeden tón. Aj dva roky. Od r. 2003 sa tu totiž uvádza skladba As Slow as Possible od Johna Cagea. Skladateľ presne neurčil, ako dlho má znieť skladba s názvom Tak pomaly, ako je to možné, a tak v Halberstadte bude znieť 637 rokov. Ako píše Jakub Filip vo svojom stĺpčeku: „...iniciatíva má značne transcendentálny charakter a pripomína nám tvrdohlavý optimizmus, ktorý bol vlastný nielen Johnovi Cageovi a mnohým iným skladateľom v dejinách, ale aj hudobníkom a dobrovoľníkom zapojeným do tohto unikátneho projektu: že celé generácie ľudí síce časom odchádzajú, ale hudba, ktorú jej predstavitelia vytvorili, tu ostáva.“ (s. 3) V októbrovom Hudobnom živote píšeme aj o tom, že „tu“ zostávajú aj výsledky činnosti profesionálov, ktorí vytvárajú podmienky na vznik hudby a jej šírenie. Jozef Lupták rekapituluje 25 rokov Konvergencií, ktoré sa stali fenoménom na scéne slovenských festivalov (s. 16) a medzi riadkami reportáže z dielne Sergeja Michaľčuka, špičkového výrobcu fagotových strojčekov, vnímame nadčasový presah „remesla“ cez interpretačné umenie (s. 20). V rozhovore s mladým úspešným skladateľom Samuelom Hvozdíkom sa dostávame akoby naspäť k odkazu Johna Cagea, keď popri iných podnetných informáciách o procese autorského hľadania, spomenie: „Býval som maximalista, dnes sa snažím nie pridávať, ale uberať materiál, odhaliť veci až na kosť“ (s. 25) Píšeme o premiére Janáčkovej Líšky Bystroušky v Opere SND (s. 10), ale aj o Janáčkovej náročnej ceste za uznaním vlastnej modernej vízie „ľudového“ v hudbe (V. Fulka, s. 28). Či o Tomášovi Lukášovi, ďalšom úspešnom jazzmanovi v zahraničí (s. 34). Hudobný život opäť uzatvára pokračovanie našej spolupráce so spisovateľkou Vandou Rozenbergovou. Čítajte nás pomaly, tak ako je to len možné... Andrea Serečinová

ROZHOVORY: Nora Skuta: Vnímať dokážeme len to, čo máme sami v sebe, Eugen Prochác - 25 rokov peknej hudby OSOBNOSTI: L. Kačic a M. Bázlik - Fúga je aj harmónia protikladov SUBITO: S Ronaldom Šebestom o naplnení druhého sna KONCERTY A FESTIVALY: Festival peknej hudby, Viva Musica! Festival, Hortus Artis, Slovenské historické organy 2024, World Music Festival 2024 HUDOBNÉ DIVDLO: Oáza rozmanitosti a výziev v Aix-en-provence VZDELÁVANIE: Slovenský mládežnícky orchester opäť na kurzoch FILM: Fikret Amirov (večne živý)... JAZZ: Jazzové laboratórium: Dušan Húščava (Sweet Georgia Brown), Jazz v emigrácii: Nikola Bankov RECENZIE CD albumov Milí čitatelia, v poslednom čase sa veľa debatuje o tom, aká je, či aká by mala byť „slovenská kultúra“, teda kultúra v našej krajine – na Slovensku, kde tvoria, žijú, pracujú občania rôznych národností, etník, vierovyznaní, menšín, ľudia rôzneho veku, vkusu a vzdelania. Na túto tému počúvame, čítame všeličo. Najlepšie odpovede na to, aká naša kultúra je, nájdete, ak osobne navštívite divadlá, kiná, koncertné sály, operné domy, folklórne festivaly, galérie či múzeá. Ak si prečítate knihy či kultúrne časopisy. Najlepšie odpovede na to, aká by naša kultúra mala byť, dostanete od tých, ktorí na pódiách hrajú, spievajú a tancujú, od tých, ktorí vytvárajú literárne texty, choreografie, divadelné, filmové či operné réžie, maľujú obrazy, robia sochy, ale aj od tých, ktorí týmto tvorcom na prácu vytvárajú podmienky, či od tých, ktorí ich prácu odborne hodnotia a skúmajú. Určite však odpovede na tieto otázky nehľadajte u politikov. Ak chceme rozumieť slovám či gestám povolaných, musíme byť na ne vnútorne pripravení. Pretože ako vraví v aktuálnom rozhovore pre Hudobný život klaviristka Nora Skuta: „Všímame si, preciťujeme len tie javy, ktoré s nami rezonujú, ktoré sami máme v sebe.“ Verím, že v približovaní sa ku kráse vám pomôže aj náš časopis. Andrea Serečinová

Johann Nepomuk Hummel: Život a svet hudobníka nie je len knihou o veľkom umelcovi, na ktorého história akoby zabudla, hoci už aj to by bol dostatočný dôvod na jej napísanie. Je tiež knihou o mnohých svetoch, v ktorých žil. Hummel pôsobil v jednom z najdynamickejších období dejín hudby uprostred prechodu od klasicistických k romantickým interpretačným a kompozičným štýlom. Ako Mozartov najslávnejší žiak, Haydnov chránenec a Beethovenov priateľ a hlavný konkurent bol vrcholným klasicistom. Romantik Hummel však výrazne ovplyvnil ďalšiu generáciu skladateľov, predovšetkým Schuberta, Schumanna, Liszta a Chopina. Táto kniha je vôbec prvou modernou monografiou, ktorá sa zaoberá Hummelovou kariérou v jej celistvosti. Je to bohatý a zložitý príbeh nielen o veľkom hudobníkovi, ale i o dynamicky sa meniacom svete, príbeh, ktorý nám ponúka ucelený obraz jedného z kľúčových momentov v dejinách hudby, ako aj roly hudobníka vo vtedajšej spoločnosti. Mark Kroll pôsobí už vyše päťdesiat rokov ako úspešný interpret, vedec a pedagóg. Ku Krollovým publikáciám o Hummelovi a jeho hudbe patrí popri tejto knihe aj faksimilové vydanie Klavírnej školy, urtextové vydanie Sonáty pre violončelo a klavír op. 104 (Bärenreiter), dve odborné vydania Hummelových úprav operného a symfonického repertoáru pre komorný súbor, ako aj množstvo statí. Kroll je ďalej autorom kníh The Cambridge Companion to the Harpsichord; Ignaz Moscheles and the Changing World of Musical Europe; The Beethoven Violin Sonatas; Playing the Harpsichord Expressively; The Boston School of Harpsichord Building a Bach, Handel and Scarlatti: Reception in Britain 1750–1850.

Rozhovor: Ustavične „under maintenance“ (Yamandu Costa) * Reportáž: Pendereckého akordy stromov * Koncerty: Pražská jar - Štátna filharmónia Košice – Slovenská filharmónia - Štátny komorný orchester Žilina - Hudba dneška v SNG – London Symphony Orchestra – Dom-Albrechtovcov * Festivaly: ISCM World New Music Days 2024 - Medzinárodné dni Šostakovičovej hudby - Mníchovské bienále - Mesto v pohybe * Za vôňou nástroja: Museo Colombano, Bologna * Hudba a technika: Sladký analógový život * Na cestách s hudbou: Gajdošské reminiscencie zo Škótskej vysočiny * Vzdelávanie: Obohatiť sa skúšaním nových vecí (Matej Sloboda) * Spomíname: Za Vladimírom Bokesom * Hudobné divadlo: Janáčkovo divadlo Brno - SNM Martin - Viedenská štátna opera - Opera SND * Jazz koncert extra: Lash & Grey featuring Dan Bárta & Robert Balzar * Jazz Koncert: Gonzalo Rubalcaba, Three Pianos * Jazzové laboratórium: Nikola Bankov (Song for My Country) * Jazz v emigrácii: Mária Reháková * Recenzie CD, knihy Letný Hudobný život je nielen plný zvukových dojmov, ale aj vonia kvetmi, šumom lístia, morského i horského vzduchu a posypali sme ho jemným prachom prázdninových ciest. Cestovali sme na Faerské ostrovy na ISCM World New Music Days, do Mníchova na ultramoderné Bienále, ktoré uvádzalo aj „road operu“ so zábleskmi reality show, na Škótsku vysočinu za miestnymi gajdami, do bolonského Museo Colombano za unikátnou zbierkou klávesových nástrojov, ale aj do poľskej dedinky Lusławice, kde v 15-hektárovom lesoparku-arboréte môžete popustiť uzdu fantázii a zapnúť všetky vnemové receptory – tak ako to robieval jeho autor a majiteľ Krzysztof Penderecki. Na nemeckom vidieku, konkrétne v Gohrischi „na slame“ sa zasa konal prestížny šostakovičovský festival. Na svoje minulé i budúce pracovné cesty nám dovolila nahliadnuť jazzová hudobníčka Mária Reháková... Doma sme sa lúčili so skladateľom a pedagógom Vladimírom Bokesom, na stránkach nášho časopisu cez spomienky jeho troch žiakov. V Novom Meste nad Váhom sme sa stretli s Petrom Sedlákom, ktorý sa pred rokmi upísal zvodom analógového zvuku. Do svojho vnútra nechal nazrieť brazílsky gitarista Yamandu Costa, hviezda tohtoročného Medzinárodného gitarového festivalu J. K. Mertza. Naša divadelná rubrika sa z Bratislavy (Madama Butterfly) pohla do Martina (The Revelation of St. John), pokračovala cez Viedeň (Cosi fan tutte) do Brna, kde sme zachytili svetovú premiéru novej opery Ľubice Čekovskej Here I am, Orlando. Vychutnajte si koniec leta aj so zaujímavým čítaním o hudbe... Andrea Serečinová

"Rozhovor: Nepresný smetanovský mýtus (Pavel Kosatík) * Téma: Konzervatóriá: zmenili sa vnútorné i vonkajšie motivácie * Koncerty: Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza – Štátna filharmónia Košice – Slovenská filharmónia – Prešovské dni klasickej gitary – Nitrianska synagóga – Dom Albrechtovcov - Berlínske projekcie budúcnosti klasiky * Auris interna: Revolúcia v králičej nore * Hudobné divadlo: Štátna opera Banská Bystrica: Aida / Theater Dortmund: Zlato Rýna / Keď diva spieva v obývačke * Jazz Koncert: Andrej Farkaš Quartet featuring Robert S. Lakatos * Jazzové laboratórium: Karol Ondreička (Kolesá) * Recenzie CD * Poviedka: Štvrtá zima (Vanda Rozenbergová) „Přál bych si, aby z letošního Roku české hudby vyplynulo, že Smetana se celou dobu vymyká toliko českému ideovému horizontu. Že není jenom nějakým předchůdcem ‚silné sestavy‘ českých skladatelů, které jsem jmenoval, ale že patří mezi ně.“ Známy český historik a spisovateľ Pavel Kosatík odpovedal na viacero „hľadajúcich“ otázok Roberta Kolářa. Do akej miery sa obraz o Bedřichovi Smetanovi stal obeťou pestovaného jednostranného mýtu o ňom ako o „otcovi“ českej národnej hudby? Ako to odsunulo na okraj záujmu viaceré, často dobovo progresívne diela? Dvesto rokov od narodenia Smetanu sa otvárajú otázky na zamyslenie aj mimo geografického a kultúrneho prostredia Čiech a Moravy. „Pôvodne sa predpokladalo, že sa vznikom ďalších konzervatórií zvýši úroveň, ale opak je pravdou. Kedysi sme mali možnosť prijať povedzme 60 žiakov zo 120 prihlásených, dnes k nám na prijímacie skúšky prichádza okolo 50 uchádzačov, prijímame povedzme 46... Priznávam, že u nás býva z prijatých žiakov asi tretina takých, ktorých by sme v minulosti neprijali.“ Postreh riaditeľa žilinského Konzervatória Milana Oravca, jedného z aktérov debaty, ktorá znela v apríli v éteri Rádia Devín a teraz rezonuje na stránkach júnového Hudobného života, pokračuje v debate o kríze konzervatórií, ktorú sme v marci otvorili s riaditeľom bratislavského Cirkevného konzervatória Marekom Vráblom. K spomínaným dvom riaditeľom sa pridala aj zástupkyňa Súkromného konzervatória v Prešove Zuzana Ličková. „Banskobystričania majú dlhodobo šťastnú ruku na skvelých hostí, ktorých z iných domácich scén nepoznáme. ...taký nádherný zvuk, aký z orchestra vydoloval hosťujúci dirigent Oliver Dohnányi – vrúcne sláky, mäkké drevá a technicky suverénne, presné plechy sme v Banskej Bystrici asi ešte nepočuli.“ Recenzia novej inscenácie Aidy v banskobystrickej Štátnej opere od Michaely Mojžišovej opäť pripomína, že opera v regiónoch nielen žije, prináša kvalitu, ale často zatieni aj produkcie v hlavnom meste. Také konštatovanie vie potešiť i zarmútiť zároveň. Z operného sveta odporúčame aj recenziu Roberta Bayera na inscenáciu Petra Konwitschného Zlato Rýna, ktorým skompletizoval svoju nibelungovskú režijnú tetralógiu. Huslista Ján Kružliak ml. informuje o bohatom veľtržnom programe najväčšej predajnej platformy pre klasickú hudbu Classical:NEXT v Berlíne. V Jazzovom laboratóriu prinášame analýzu i noty skladby Kolesá od Karola Ondreičku. Naši recenzenti boli opäť na mnohých koncertoch, počúvali zaujímavé nahrávky a spisovateľka Vanda Rozenbergová sa na život pozrela očami slovenskej violončelistky hrajúcej v islandskom orchestri... To je (skutočný i fiktívny) júnový Hudobný život. Andrea Serečinová"

Rozhovor: Pro musica nostra – klasika kvalitne aj v regiónoch (Slávka Ferencová) * Na chate: Tradičná hudba, ako ju vnímajú politici, je mýtom (Andrea Serečinová a Jana Ambrózová) * Auris interna: Popkultúrne obrazy geniality * Koncerty: Slovenská filharmónia – Štátny komorný orchester Žilina – Štátna filharmónia Košice – Symfonický orchester VŠMU – Nová synagóga Žilina * Téma: V4 String Quartet * Hudobné divadlo: Opera SND: Hubička / Opera ND Košice: Macbeth / Theater and der Wien: Roméo et Juliette / Opera ND Praha: Rusalka * Jazz Koncert: Free Tenors featuring Harry Sokal * Jazzové laboratórium: Martin Ďurdina (Sweet Lorraine) * Hudobné centrum: Genrich Nejgauz: Niečo o rytme * Recenzie CD „Vhodné ponorenie sa do sveta tradičnej hudby nám okrem benefitov, ktoré prináša akékoľvek muzicírovanie, sprostredkúva nové farby, zvuky, hudobné podoby...“ „Na chate“ sme sa zhovárali s etnomuzikologičkou Janou Ambrózovou nielen o uplatnení tradičnej hudby v prvkoch nového Štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, o pozitívach hudobnej výchovy na zmysluplné vzdelávanie, bezpečné vzťahy na školách, ale aj o háklivých dopadoch mylne pestovaných predstáv o tradičnej kultúre na spoločnosť: „Tradičná kultúra či hudba v podobe, akú majú na mysli nielen politici, je, prísne vzaté, mýtom, ktorý sa neustále modeluje spoločenským diskurzom. Je nezriedka idealizovanou aj nepretržite aktualizovanou predstavou o minulosti.“ Je potešujúce, že v hudobnom živote neustále nachádzame veľa skutočne pozitívnych momentov – k takým patrí aj cyklus Pro musica nostra, organizovaný Hudobným centrom: „Privážame špičkovú klasickú hudbu do regiónov, kde takáto hudba bežne neznie, no s našimi koncertmi sa propagujú aj spomínané pamiatky a sekundárne sa podporuje rozvoj cestovného ruchu.“ Dramaturgička a manažérka cyklu Slávka Ferencová predstavuje tohtoročnú ponuku inšpiratívnych lokalít, interpretov a koncertných programov. Aj v tomto čísle pokračujeme kapitolami z dejín jazzovej gitary, ktoré komentujú aktívni hráči. Gitarista Andrej Kellenberger si všíma nástup Johna McLaughlina na scénu a aktivity jeho súčasníkov i nasledovníkov. Prozaičku Vandu Rozenbergovú zaujali momenty, keď sa hľadanie zmyslu vytúženej profesie rozchádza s nachádzaním hlbšieho zmyslu života. Ale aj to, že niekedy sa tieto cesty môžu opäť spojiť. „Hudba je zvukový proces; prebieha v čase práve ako proces, nejestvuje ako okamih ani ako zmeravený stav. .... zvuk a čas – sú základné ... všetko ostatné určujúce prazákladné kategórie.“ Z neustále inšpirujúcej knihy Genricha Nejgauza Poetika klavíra, ktorej preklad nedávno vyšiel v Hudobnom centre, sme vybrali úryvok o vnímaní času v hudbe. Zďaleka nielen pre klaviristov... Andrea Serečinová

Rozhovor: Pro musica nostra – klasika kvalitne aj v regiónoch (Slávka Ferencová) * Na chate: Tradičná hudba, ako ju vnímajú politici, je mýtom (Andrea Serečinová a Jana Ambrózová) * Auris interna: Popkultúrne obrazy geniality * Koncerty: Slovenská filharmónia – Štátny komorný orchester Žilina – Štátna filharmónia Košice – Symfonický orchester VŠMU – Nová synagóga Žilina * Téma: V4 String Quartet * Hudobné divadlo: Opera SND: Hubička / Opera ND Košice: Macbeth / Theater and der Wien: Roméo et Juliette / Opera ND Praha: Rusalka * Jazz Koncert: Free Tenors featuring Harry Sokal * Jazzové laboratórium: Martin Ďurdina (Sweet Lorraine) * Hudobné centrum: Genrich Nejgauz: Niečo o rytme * Recenzie CD „Vhodné ponorenie sa do sveta tradičnej hudby nám okrem benefitov, ktoré prináša akékoľvek muzicírovanie, sprostredkúva nové farby, zvuky, hudobné podoby...“ „Na chate“ sme sa zhovárali s etnomuzikologičkou Janou Ambrózovou nielen o uplatnení tradičnej hudby v prvkoch nového Štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, o pozitívach hudobnej výchovy na zmysluplné vzdelávanie, bezpečné vzťahy na školách, ale aj o háklivých dopadoch mylne pestovaných predstáv o tradičnej kultúre na spoločnosť: „Tradičná kultúra či hudba v podobe, akú majú na mysli nielen politici, je, prísne vzaté, mýtom, ktorý sa neustále modeluje spoločenským diskurzom. Je nezriedka idealizovanou aj nepretržite aktualizovanou predstavou o minulosti.“ Je potešujúce, že v hudobnom živote neustále nachádzame veľa skutočne pozitívnych momentov – k takým patrí aj cyklus Pro musica nostra, organizovaný Hudobným centrom: „Privážame špičkovú klasickú hudbu do regiónov, kde takáto hudba bežne neznie, no s našimi koncertmi sa propagujú aj spomínané pamiatky a sekundárne sa podporuje rozvoj cestovného ruchu.“ Dramaturgička a manažérka cyklu Slávka Ferencová predstavuje tohtoročnú ponuku inšpiratívnych lokalít, interpretov a koncertných programov. Aj v tomto čísle pokračujeme kapitolami z dejín jazzovej gitary, ktoré komentujú aktívni hráči. Gitarista Andrej Kellenberger si všíma nástup Johna McLaughlina na scénu a aktivity jeho súčasníkov i nasledovníkov. Prozaičku Vandu Rozenbergovú zaujali momenty, keď sa hľadanie zmyslu vytúženej profesie rozchádza s nachádzaním hlbšieho zmyslu života. Ale aj to, že niekedy sa tieto cesty môžu opäť spojiť. „Hudba je zvukový proces; prebieha v čase práve ako proces, nejestvuje ako okamih ani ako zmeravený stav. .... zvuk a čas – sú základné ... všetko ostatné určujúce prazákladné kategórie.“ Z neustále inšpirujúcej knihy Genricha Nejgauza Poetika klavíra, ktorej preklad nedávno vyšiel v Hudobnom centre, sme vybrali úryvok o vnímaní času v hudbe. Zďaleka nielen pre klaviristov... Andrea Serečinová

- Marek Vrábel, organista a riaditeľ Cirkevného konzervatória aj o kríze odborného hudobného školstva - gitaristu Andreasa Váradyho sme zachytili počas bratislavského koncertu a prinášame aj analýzu jeho skladby - spomíname na zosnulého Prof. Ladislava Burlasa, muzikológa, pedagóga a skladateľa - bard litovskej hudby 20. storočia Bronius Kutavičius v analýze diela Posledné pohanské obrady - jazzové Hovory G s Matúšom Jakabčicom - recenzie koncertov, operných predstavení a CD Koľko odborných škôl je málo a koľko veľa? Otázka, ktorá sa stáva pálčivou a ktorú si aj v Hudobnom živote kladieme už nejaký ten rok. Vyprovokovaní stretnutiami s manažérmi profesionálnych orchestrov, ktorí sa na konkurzoch nestačia čudovať nad úrovňou uchádzačov o pracovné miesta. Do začiatku 90. rokov malo Slovensko desaťročia tri konzervatóriá, o ktoré bola medzi nadanou mládežou doslova bitka, a na jedinú vysokú školu v krajine sa dostávala elita s profesionálnymi pódiovými ambíciami. Dnes ponúka odborné hudobné vzdelanie štrnásť konzervatórií, no tento systém nedokáže generovať kvalitný hudobnícky materiál ani pre orchestre v regiónoch. A problém úrovne konzervatórií sa, logicky, prelieva aj do vysokých škôl... Kde sa stala chyba? Prečo v dobe, keď záujem nadaných detí (a ich rodičov) o umelecké odbory klesá, stúpa počet škôl, ktoré lovia v týchto vodách? Stačí, ak sú konzervatóriá len liahňou ďalších a ďalších učiteľov ZUŠ-iek? Ktoré sú – povedzme si to na rovinu –, v chudobnejších regiónoch miestami pracovnej a finančnej stability a ktoré následne posielajú dorast opäť späť do systému 14 konzervatórií... Je verejným tajomstvom, že nadaní študenti sú skôr výnimkami v tomto zvláštnom systéme, že tí, čo si to môžu dovoliť, si pre konzervatoriálne vzdelanie vyberajú zahraničné školy, o tých vysokých ani nehovoriac. Písať o probléme je, pochopiteľne, pichaním do osieho hniezda, pretože 14 konzervatórií už vygenerovalo veľa pracovných miest. Naše hudobné odborné školstvo už dávno stratilo punc výberovosti, exkluzívnosti a elitnosti a vydalo sa na cestu predstierania. Kedy sa zrúti táto „pyramída“, nevedno, a ťažko sa chápe, prečo ju štát podporuje. O to viac si vážime, že o tejto téme prehovoril riaditeľ jedného z konzervatórií, organista Marek Vrábel. Jeho slová nielen tnú do živého, ale aj ponúkajú riešenia. Zároveň je rozhovor s ním pootvorením dverí do zákulisia jediného cirkevného konzervatória u nás. Zarmútil nás odchod profesora Ladislava Burlasa, ktorý v slovenskom hudobnom živote zanechal unikátnu viac než 70-ročnú stopu aktívnej práce v oblasti muzikológie, pedagogiky a kvalitnej skladateľskej tvorby. Česť jeho pamiatke. V našom kontexte ponúka ojedinelú príležitosť zoznámiť sa s tvorbou barda litovskej hudby 20. storočia Broniusa Kutavičiusa text skladateľa Adriána Demoča o skladbe Posledné pohanské obrady. Tešíme sa z dvojice textov o výnimočnom slovenskom jazzovom gitaristovi Andreasovi Váradym, ktorého predstavujeme v reflexii jeho nedávneho bratislavského koncertu i v analýze jeho skladby. Jazzová rubrika pokračuje aj so zaujímavým seriálom o jazzovej gitare, kde jednotlivé etapy jej vývoja prezentujú aktívni hráči. Pripomíname, že naše texty nájdete už aj v online verzii Hudobného života na hudobnyzivot.sk. Ešte stále zdarma."

Peter Mikuláš jubiluje Cena Ľ. Rajtera pre trubkára Stanislava Masaryka 10 rokov Bratislava Mozart Festival ISCM New World Music Days - prvýkrát v Afrike Jazz: Jerry Bergonzi, Dejiny jazzovej gitary Hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej recenzie CD, koncertov a operných predstavení...

Hudobný život 12: - Martin Valihora v spätnom zrkadle svojej kariéry - Pavel Stiller, učiteľ hviezdnych hráčok na zobcovej flaute - Analýza: César Franck: Symfónia d mol - Jazzové laboratórium: Ľubomír Tamaškovič: Nation in Bondage - festival Nová slovenská hudba - hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej - koncerty, operné kritiky, recenzie CD a kníh Editoriál Úspešné príbehy sa dobre píšu a ešte lepšie čítajú. V decembrovom čísle sa Juraj Kalász zhovára s jazzmanom Martinom Valiho-rom, ktorý vzorec úspešného hudobníka napĺňa suverénne, s jednoznačnými presahmi za hranice pôvodného prostredia, navyše, aj s aktivitami, ktoré sa dotýkajú verejného záujmu. Rada o príkladoch skutočných elít čítam, nesmierne rada ich vidím na stránkach nášho časopisu. Potrebujeme ich ako soľ. Musím sa priznať, že s veľkým rozochvením vstrebávam príbehy o tých, čo žijú svoje „malé“ hrdinstvá, v ústraní, bez ambícií byť videnými, v skromných podmienkach, v skutočnom zákulisí nášho hudobného sveta. Nevzdávajúci sa organizátori lokálnych festivalov mimo kultúrnych centier, operátori malých nezávislých vydavateľstiev, učitelia… Hnaní presvedčením o svojej pravde, idúci za ňou bez pátosu, lebo tam, kde nie je veľké publikum, nedá sa pred nikým na nič hrať. Preto je na našej novembrovej obálke Pavel Stiller, učiteľ zobcovej flauty na Základnej umeleckej škole v Žiline. Zobcová flauta, tá popoluška zušiek, mliečny zub dychových nástrojov, vrchol pedagogickej úžitkovosti, kus plastu zabudnutý takmer v každej hudbymilovnej domácnosti… Vyštudovaného hornistu Pavla Stillera nestihla v detstve otráviť, šťastne ho minula jej utilitárna rola, ktorú jej tak nepekne určilo naše základné hudobné školstvo, a zrejme preto ako dospelý muž podľahol jej čaru. Príbehy jeho dvoch najúspešnejších žiačok, finalistiek najprestížnejších svetových súťaží i populárnej televíznej šou Virtuózi, sú nielen vyústením jeho dlhoročného pedagogického a interpretačného hľadania, ale aj poctivej práce na sebe a neustálej potreby posúvať sa ďalej. Rozho-vor s Pavlom Stillerom je pozvaním nielen pre učiteľov, rodičov detí, študentov, ale pre každého, kto hľadá životnú inšpiráciu. Koniec roka je vždy plný koncertov, čo vidieť aj na našich stránkach. Veľmi teší zostava recenzií zahraničných operných pred-stavení, do ktorých kvalitne prispeli aj slovenskí interpreti a tvorcovia. Posledným tohtoročným číslom sa s vami, vážení čitatelia, lúčime v tlačenej podobe až do začiatku februára 2024, keď si budete môcť kúpiť prvé dvojčíslo v novom roku. Na internete nás nájdete už skôr, v podobe čerstvej a dlhoočakávanej internetovej verzie Hudobného života. Nech vaše sviatky na prelome rokov sprevádza pokoj, zdravie a hudba. Andrea Serečinová

Novembrové číslo Hudobného života prináša: - rozhovor s bývalou ministerkou kultúry Silviou Hroncovou - rozhovor s českým dirigentom Robertom Jindrom, šéfom ŠfK - Medzinárodná spevácka súťaž M. Schneidera-Trnavského v ohliadnutí Prof. Evy Blahovej - reflexia koncertov od Košíc cez Bratislavu až po Viedeň, operné kritiky a recenzie CD - Bratislavské jazzové dni cez pohľady na Lakeciu Benjaminovú a Thea Crokera - Musica aeterna 50 Editoriál „Verejný záujem a dobre spravovaná spoločnosť sú prepojené nádoby. A ich hlavnými znakmi by mali byť verejné dobro, dostupnosť, participácia, rešpekt, odbornosť, inklúzia, solidarita, tolerancia, kreativita, rozmanitosť, profesionalita, sloboda, demokracia. Takéto spoločenské ciele sa napĺňajú práve vo sfére kultúry a umenia. Duchovné hodnoty posilňujú krajinu, je odolnejšia a silnejšia,“ hovorí dnes už bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová v rozhovore pre Hudobný život. Počas krátkeho, 5-mesačného pôsobenia dočasnej vlády sa na ministerstve kultúry podarilo zrealizovať viaceré dôležité kroky. Pre hudobnú oblasť sú veľmi zaujímavé zmeny v nastavení rozpočtovania zriaďovaných inštitúcií či spracovanie ideového zámeru zákona o sponzoringu. V oblasti nezriaďovanej hudobnej kultúry bude dôležité dotiahnutie koncepcie Štatútu umelca, pretože veľká časť hudobníckych profesií a s nimi spolupracujúce povolania fungujú mimo zamestnaneckého rámca. S bývalou ministerkou sme hovorili aj o nedostatočnej spolupráci medzi zriaďovanými (štátnymi) hudobnými inštitúciami. Čo však takmer absentuje, je pochopenie zmysluplného vzťahu medzi zriaďovanou a nezriaďovanou kultúrou. Chýba pocit spolupatričnosti v jednom priestore kultúrnej služby. Premenené na drobné sa to môže prejaviť napríklad ústretovými cenami za prenájom reprezentatívnych hudobných sál „nezávislým“ operátorom, organizátorom hudobných podujatí, vďaka jasnému odlíšeniu komerčného a verejného záujmu. Napĺňaniu verejného záujmu nepraje ani rozpor medzi deklarovanou požiadavkou širokej dostupnosti kultúry a umenia v strategických víziách expertných tímov a tlakom ministerstva na zvýšenie príjmov zo vstupného v menšinovej kultúre, ktorá bojuje o publikum. Výzvou do budúcnosti je aj prepojenie kultúry a vzdelania nielen pre skvalitňovanie umeleckých výchov či budovanie publika, ale aj pre zreálnenie pohľadu na odborné hudobné školstvo v jeho aktuálnej kvalite a kvantite. Výziev je dnes veľa, tie pre oblasť kultúry a umenia zhrnul tím Silvie Hroncovej v závere jej mandátu v dokumente pre verejnosť i nové vedenie ministerstva. Okrem iného sa v ňom píše: „Umenie, kultúra a kreatívny priemysel sú teritóriom, kde vládne sloboda slova, rozmanitosť a tolerancia. Je to teritórium bez hraníc – doslova aj obrazne. Je slobodné a internacionálne. Napája sa z našich tradícií, ako aj zo zdrojov modernej kreativity a medzinárodnej spolupráce.“ (Výzvy pre rezort kultúry – odporúčania ako ďalej) Andrea Serečinová

Husľový virtuóz, skladateľ, prešporský rodák Miska Hauser (1820 – 1887) bol nepochybne prvým hudobníkom, ktorého umenie zaznelo na všetkých obývaných kontinentoch. Svoje dobrodružstvá huslistu v Kalifornii, Južnej Amerike, na Tahiti, v Austrálii a na Cejlóne sústredil do listov, ktoré počas piatich rokov putovania a koncertovania priebežne posielal svojmu bratovi do Viedne. Sigmund Hauser listy uverejňoval v časopise Ostdeutsche Post a v roku 1859 ich vydal súborne ako knihu. Listy Misku Hausera sú vlastne prvou globálnou správou o stave hudby na zemeguli. Celok dopĺňajú odborné štúdie, mapa a zoznam diel.

Hudobné centrum prináša slovenským čitateľom po šesťdesiatich rokoch nové revidované vydanie kľúčového diela 20. storočia o klavírnom umení v pôvodnom preklade Zory Jesenskej. Poetika klavíra Genricha Nejgauza – vynikajúceho interpreta a učiteľa viacerých klaviristov svetového kalibru – je pútavým čítaním pre všetkých, ktorí chcú hlbšie vniknúť do tajov interpretačného umenia ako takého. Publikáciu obohacuje obsažný poznámkový aparát a dopĺňajú ju eseje odchovancov Nejgauzovej klavírnej triedy.

Hudobný život 10 - Marián Turner, nový riaditeľ Slovenskej filharmónie o svojej vízii - recenzie koncertov Bratislavských hudobných slávností a Konvergencií - prvá slovenská profesionálna dirigentka Elena Šarayová v ohliadnutí za bohatou činnosťou - Lukáš Borzík o festivale Nová slovenská hudba - slávna česká flautistka Clara Nováková hodnotí Medzinárodnú flautovú súťaž na VŠMU - premiéra novej inscenácie Nabucca v Opere SND - Jazzové laboratórium s Jurajom Griglákom - Hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej Keď sa prvá slovenská dirigentka Elena Šarayová vydávala koncom 60. rokov minulého storočia na profesionálnu dráhu, zvolila si zborové dirigovanie napriek tomu, že vysokú školu opúšťala aj s „papierom“ na dirigovanie orchestrálne. Veď v ktorom orchestri by sa v tej dobe uplatnila ako žena… No ani po päťdesiatich rokoch sa toho u nás veľa nezmenilo. Dámy dirigujú predovšetkým zbory, páni na ich ambície postaviť sa pred orchester hľadia podobne ako tradičná spoločnosť na ženy v ringu. Lenže možno je to len obyčajný boj o koryto, veď dirigentských príležitostí je v malej krajine minimum. Profesia dirigenta je elitným odborom, od ktorého zásadne závisí kvalita tých najreprezentatívnejších hudobných produkcií. Napriek tomu je tento hudobný odbor v našej krajine asi najzanedbávanejší. Koľko príležitostí postaviť sa pred orchester má slovenský študent dirigovania? Školské orchestre chcú napredovať pod vedením profesionálov a profesionálne orchestre sa do vytvárania príležitostí pre mladých dirigentov nehrnú – vraj nebudú suplovať úlohu škôl. Ak prejdete týmto začarovaným kruhom a po štúdiu dirigovania (ktoré často pripomína simuláciu vašej budúcej profesie) získate nielen diplom, ale aj pocit, že čosi viete, môžete si začať hľadať prácu. Lenže profesionálne orchestre asistentské miesta ani rezidencie nevytvárajú a „kredit“ si potrebujú zvyšovať spoluprácou s už renomovanými dirigentmi, ideálne zahraničnými. Pretože domácich je v tejto lige nedostatok. Ktovie prečo. V susednom Česku kvitne generácia dirigentov, siahajúca na najexkluzívnejšie dirigentské posty vo svete, vo Viedni, pár kilometrov od Bratislavy, stojí na čele rozhlasového orchestra legendárna dirigentka. Rozhliadnuť sa, porovnať a napodobniť blízky príklad je to najpraktickejšie riešenie, keď si sami nevieme rady. A nevieme. Problém s výchovou dirigentov sa v našom októbrovom čísle vynára medzi riadkami. No je toho viac. Prinášame veľký rozhovor s generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie, reflektujeme Konvergencie i prvú časť Bratislavských hudobných slávností… Žiaľ, medzičasom v širšom kontexte rezonuje nábožensko-politické pozadie predlohy diela ostatnej premiéry v Opere SND s najnovšími vojnovými udalosťami v Izraeli a v pásme Gazy. Citát z finále Verdiho Nabucca, ktorý sme vybrali na našu titulku, sa rozlieha do celého sveta… Andrea Serečinová