Hudobné centrum strana 7 z 12

Viliam Kořínek patril k prvým významným slovenským husľovým pedagógom a bol prvým kodifikátorom metodiky hry na husliach. Zaoberal sa nielen dosiahnutím remeselnej zručnosti prostredníctvom systematického a vytrvalého cvičenia, ale apeloval aj na rozvoj umeleckej osobnosti žiaka. Kořínek pôvodne zamýšľal svoju Metodiku hry na husliach ako učebnicu pre študentov 5. ročníka konzervatórií. Dodnes však predstavuje jediné dielo na Slovensku, ktoré podáva ucelený pohľad na túto problematiku.

Hudobný život. Mesačník pre klasickú hudbu a jazz. - COVID-19 ako moment pre pozitívnu zmenu? - opera Ľubice Čekovskej v Bregenzi - Hudobná dielňa Stana Palúcha - Španielsky lockdown Moniky Melcovej - Prvé dámy starého jazzu - koncerty, festivaly, CD...

Mesačník o klasickej hudbe a jazze. GENERÁCIA XXI: Súčasná hudba s perzskou príchuťou MIESTO PRE DVOCH: Ako sa žije... výrobcom raritných hudobných nástrojov SVEDECTVÁ DOBY: Neznášal som preplnenú scénu a prázdne hľadisko (Július Gyermek) HUDBA DEŤOM: Objavovanie tradičnej hudby s BANDOU MINIPROFIL: Peter Korman *1988 jazzový kontrabasista HUDOBNÉ SPRAVODAJSTVO: Slovenská filharmónia HISTÓRIA: Vladimír Blahovec (1920–1944) JAZZ: Jazzové orchestre východného bloku.

Ladislav Stanček patril ku skladateľskej generácii, ktorá na Slovensku kládla základy profesionálneho hudobného života a ktorá napokon paradoxne ostala azda najmenej známou generáciou nášho moderného hudobného života. Vokálna lyrika mala v jeho tvorbe pevné miesto a dokonca možno povedať, že patril k prvým slovenským skladateľom, ktorí nastolili a riešili zhudobňovanie slovenskej poézie. V druhom zväzku sú zrhnuté Stančekove úpravy ľudových piesní pre hlas a klavír. Obsahuje zbierky: Desať slovenských ľudových piesní pre tenor a klavír, op. 21 (1933); Dvanásť slovenských ľudových piesní pre stredný hlas a klavír, op. 24 (1934); Dvanásť národných piesní slovenských pre vyšší hlas (tenor) a klavír, op. 39 (1939). Prvý zväzok tejto notovej publikácie, predávaný samostatne, sa zameriava na Stančekove zhudobnenia umelých textov.

Americký muzikológ Richard Hallowell Hoppin (1913 1991), absolvent Harvardovej univerzity (1952), bol dlhoročným profesorom hudobných dejín na Ohio State University. Táto kniha je plodom jeho celoživotného záujmu o stredovekú hudbu a svojím zasväteným a jasne podaným ponorom do problematiky si získala postavenie kľúčového textu o vývine hudby od skorého kresťanského chorálu až po viachlas zo začiatku 15. storočia. Autor sa podrobne zaoberá historickým pozadím, vývinom jednotlivých liturgií, svetskou piesňou v latinčine i v národných jazykoch, nástupom svetského i sakrálneho viachlasu a napokon aj novým renesančným štýlom v dielach Dunstabla, Dufaya a Binchoisa.

Ladislav Stanček patril ku skladateľskej generácii, ktorá na Slovensku kládla základy profesionálneho hudobného života a ktorá napokon paradoxne ostala azda najmenej známou generáciou nášho moderného hudobného života. Vokálna lyrika mala v jeho tvorbe pevné miesto a dokonca možno povedať, že patril k prvým slovenským skladateľom, ktorí nastolili a riešili zhudobňovanie slovenskej poézie. Prvý zväzok tejto notovej publikácie sa zameriava na Stančekove zhudobnenia umelých textov. Obsahuje diela: Dve piesne, op. 3a, b (Brno 1927, Prievidza 1928); Štyri piesne, op. 7 (Bratislava 1929, 1930); Modlime sa, dieťa zlaté, op. 15c (Bratislava 1932); Smútočný odkaz do Paríža (pamiatke Štefánika), op. 16 (1932); Tri piesne na slová Maše Haľamovej, op. 25 (Bratislava 1934); Mŕtvy, cyklus piesní na slová Andreja Žarnova, op. 47 (Spišské Podhradie 1942).

Peter Mikuláš, významná postava slovenského vokálneho umenia, zúročuje v knihe Ako spievať prvú ligu svoje bohaté, viac ako štyridsaťročné, skúsenosti na opernom, koncertnom a nahrávacom poli. Vtipným a neortodoxným štýlom približuje mladým spevákom, ale aj širšiemu publiku, úskalia a nástrahy umeleckej dráhy speváka.

Autor publikácie Mikuláš Jelinek pôsobil v slovenskej i nemeckej hudobnej kultúre v 2. polovici 20. storočia ako huslista, orchestrálny hráč i ako významný pedagóg husľovej hry a organizátor hudobného života. Kniha prináša dve desiatky jeho úvah z oblasti pedagogiky husľovej hry a je doplnená rozhovormi s huslistami dvoch generácií Juraja Tomku a autora. Autorove úvahy sa pritom opierajú nielen o fundamenty stredoeurópskej sláčikovej školy, ale predovšetkým o pol storočia trvajúcu pedagogickú prax.

Kontrapunkt Diethera de la Motteho vychádza z rovnakej didaktickej metódy ako jeho v zahraničí úspešná Náuka o harmónii: učebnica, ktorá nestanovuje žiadne pravidlá, ale ukazuje, ako komponovali určití skladatelia v rôznych obdobiach. V Kontrapunkte sa predstavujú tri nezávislé teoretické systémy: Josquin, Bach a Nová hudba. Čitateľ môže (a nemusí) s knihou pracovať systematicky, t. j. od prvých vrcholov polyfónie u Perotina cez Palestrinu, Schütza, Bacha, Haydna, Beethovena, Schumanna, Brahmsa a Wagnera až po Novú hudbu. Ten, koho fascinuje mnohorakosť výrazových možností hudby, bude mať z prečítania knihy nielen úžitok, ale aj duševný pôžitok de la Motte je totiž schopný podať pútavo i abstraktnú tematiku kontrapunktu.

Kniha spomienok Kruhy Miloša Jurkoviča predstavuje ďalší hodnotný príspevok k budovaniu hudobnej a kultúrnej pamäti Slovenska predovšetkým v druhej polovici minulého storočia. Mimoriadne široké spektrum autorových aktivít, skúseností a umeleckých spoluprác umožňuje čitateľovi nahliadnuť do viacerých oblastí slovenskej hudby a kultúry z viacerých uhlov pohľadu: flautista Miloš Jurkovič spomína na svoje jazzové začiatky v 50. rokoch, na štúdiá na Konzervatóriu a na VŠMU, na pôsobenie vo VUS-e, v SOSR-i, ako aj na svoju mimoriadne úspešnú dráhu koncertného sólistu; riaditeľ a manažér Miloš Jurkovič spomína na spoločenské a politické pomery v obdobiach, keď bol rektorom VŠMU, riaditeľom vydavateľstva OPUS či manažérom SOSR-u. Záver knihy, ilustrovanej množstvom historicky cenných fotografií z autorovho archívu, tvoria medailóny pätnástich osobností, ktoré hlbším spôsobom zasiahli do jeho života.

Súborné vydanie (ed. Peter Michalovič) Tak, ako je nesmierne zaujímavá a obdivuhodná osobnosť národného umelca JUDr. Janka Blaha (15. 9. 1901 Skalica 24. 4. 1981 Bratislava), prvého slovenského profesionálneho operného speváka, podobne môžeme za obdivuhodné považovať i jeho zberateľské dielo. Rodinné prostredie s muzikantskými koreňmi, láska k rodnej Skalici a Záhoriu, ale i nesmierna pracovitosť a vitalita do vysokého veku ho predurčili k tomu, aby sa mu podarilo zozbierať 1224 piesní a vydať v rokoch 1948 až 1986 šesť spevníkov Záhorácké pjesňičky. Je to doteraz najobsiahlejší a najhodnotnejší ucelený korpus piesní zo Záhoria. Inšpiroval tým viacerých slovenských a českých hudobných skladateľov a hudobných folkloristov k úpravám záhoráckych ľudových piesní. Dr. Janko Blaho zachytil piesňovú tradíciu a jej najtypickejšie črty, ako sa javili v tejto najzápadnejšej časti Slovenska v období od 40. do konca 70. rokov 20. storočia. Predkladané súborné vydanie zosústreďuje v abecednom poradí piesne všetkých 6 spevníkov (vrátane reedície 1. spevníka) s editorským komentárom a doplnenými registrami. Publikácia je spoločným vydaním Hudobného centra a Záhoráckeho múzea Skalica.

Dvojzväzkový titul je prvou vyčerpávajúcou publikáciou, ktorá je venovaná tvorbe a názorom Ilju Zeljenku, ťažiskovej osobnosti slovenskej hudobnej povojnovej avantgardy, ako aj ťažiskového autora filmovej hudby. Dvojportrét Ilju Zeljenku pozostáva zo súhrnu autorových výpovedí, ktoré poskytol v početných rozhovoroch, udelených počas svojho života, ako aj zo sústredenia jeho autorských textov, z ktorých mnohé tu vychádzajú po prvýkrát (napríklad texty Moje utópie, Ako písať hudbu). Publikáciu dopĺňa doposiaľ najrozsiahlejšie vydanie Zeljenkovej básnickej i prozaickej tvorby, ako aj rozsiahly zoznam jeho diela. Editorom publikácie je skladateľský kolega Vladimír Godár, ktorý je zároveň aj autorom najrozsiahlejšieho rozhovoru s Iljom Zeljenkom.

Ambíciou publikácie je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ – siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Autori Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, ponúkajú svoje poznatky tak Bratislavčanom, ako aj návštevníkom nášho mesta.

Slovenskej hudobnej obci predkladáme kľúčové teoretické dielo skladateľa Oliviera Messiaena Technique de mon langage musical. Technika môjho hudobného jazyka je dielom 33-ročného Messiaena (dokončil ju v lete 1942 a tlačou vyšla o dva roky neskôr). Pokrýva preto len necelú tretinu skladateľovho odkazu a celkom prirodzene v nej absentujú tie charakteristické prvky, ktoré sa v jeho hudobnom jazyku vykryštalizovali až neskôr. Skladateľove najhranejšie diela (L’Ascension, La Nativité du Seigneur, Quatuor pour la fin du Temps, Visions de l’Amen, Vingt Regards sur l’Enfant Jésus, Turangalîla-Symphonie a i.) však pochádzajú práve z 30. a 40. rokov, čiže z obdobia, ktoré Technika môjho hudobného jazyka pokrýva viac než uspokojivo. Dúfame, že slovenský preklad Techniky poslúži skladateľom a interpretom nielen ako kľúč k pochopeniu Messiaenovho hudobného jazyka, ale prispeje i k hlbšiemu poznaniu autorovho jedinečného postavenia v hudobných dejinách 20. storočia.

Hudobné centrum predstavuje novú knihu muzikologičky Agaty Schindlerovej, ktorá je výsledkom vyše dvadsaťročného bádania v archívoch po celom svete. Kniha prináša životné príbehy šiestich hudobníkov a tanečnice, pochádzajúcich z bývalého Československa, ľudí, ktorí milovali umenie, ale aj bojovali o svoj holý život. Niektorí z tých, čo a vrátili z koncentračných táborov začali nový život, v ktorom sa im podarilo pretaviť desivé skúsenosti na silu pomáhajúcu zabudnúť. Iní sa však stiahli do ústrania, pretože všetku svoju životnú energiu minuli na boj o prežitie. Autorke sa podarilo dostať po kožu každej z prezentovaných osobností a je na čitateľovi posúdiť, ako citlivo a s akým hlbokým humanizmom všetky tie príbehy píše. Kniha je poctou umelcom, ktorí čelili neopísateľnému poníženiu, nepredstaviteľnej bolesti a smrti, a to len preto, že boli židia. Vďaka tejto knihe môžu ich mená pretrvať v pamätiach budúcich generácií. Dvojjazyčné, slovensko-anglické vydanie obsahuje reprodukcie dokumentov, fotografií a notových autografov, ktoré umocňujú silu autorkinej výpovede.

Ambíciou publikácie je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Kapitoly „Hudobné prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ – siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie. Autori Zuzana Godárová a Ján Vyhnánek, aktívni sprievodcovia po Bratislave so zameraním na hudobné dianie, ponúkajú svoje poznatky tak Bratislavčanom, ako aj návštevníkom nášho mesta.