Hudobné centrum strana 7 z 9

Rozhovory: Peter Zagar, Peter Zajíček, Pavol Krška, Štefan Sedlický, Osobnosť: Marian Lapšanský, Jubileum: Lýdia Urbančíková, 100 rokov Speváckeho zboru slovenských učiteľov, V novej krajine: Natália Lugovkina, Hudba dnes: Festival Next, Inštitút elektroakustickej hudby a akustiky, História: Korešpondencia Márie Potemrovej s Aleksandrom Kulisiewiczom, Analýza: F. Liszt - oratórium Kristus, Poviedka: V. Rozenbergová - Kalimba, Glossy: Monika Melcová, Jakub Filip, Jana Dekánková, Recenzie koncertov: Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský komorný orchester, Ensemble Ricercata, JAZZ: Peter Adamov, Traditional Club Bratislava, Basový archív J. Kalásza, Recenzie CD albumov a publikácií

Mesačník o klasickej hudbe a jazze.

Nevyspytateľnosť života nabrala v posledných týždňoch na obrátkach a udalosti logicky zasiahli aj do obsahu nášho aktuálneho čísla. Zachytávame pocity hudobníkov, ktorí u nás azda ako prví reagovali na vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Mladá ukrajinská zbormajsterka Veronika Demidovich sa hneď v ten štvrtok dvadsiateho štvrtého postavila na Primaciálne námestie v Bratislave a so Speváckym zborom Technik natočila čoskoro virálne video (čítajte na str. 16). O pár metrov ďalej, v Redute, sa pred publikum musel postaviť Rus Daniel Raiskin, šéfdirigent Slovenskej filharmónie. S myšlienkami na svoju ukrajinskú manželku, ktorá sa v tom čase nachádzala v Charkove. „Neviem, či svoju ženu ešte niekedy uvidím“, povedal do kamery RTVS. Ten pohľad hovoril za všetko a vystihoval údes toľkých z nás… Dirigovať mal Prokofievovu kantátu Alexander Nevskij. Ešte deň predtým by spomínaná konštelácia bola takmer úplne bez vône a zápachu. Stačilo pár hodín a predstava, že v bratislavskej Redute bude zbor povolávať ruský ľud do boja, sa stala prinajmenšom bizarnou. Situácia Daniela Raiskina akoby v zrýchlenom zábere predznamenala skľúčenosť, nevyspytateľnosť a zmätenosť ďalších dní (str. 14). Svet okolo sa začal meniť a aj ten hudobný sa už vyhraňuje voči „ruskému“. Exemplárnym prípadom sa stal dirigent Valerij Gergijev, s ktorým začali rozväzovať spolupráce postupne asi všetci na Západe – od operných a koncertných domov cez festivaly až po agentúry. Gergijev ako symbol mohol dobre fungovať, lenže dalo sa tušiť, že bude len prvým dielikom veľmi dlhého domina, ktoré bude postupne strácať svoju zreteľnú čierno¬ bielu farebnosť (str. 12 a 14). Naša výborná mladá autorka Martina Kamenská miluje ruskú hudbu a kultúru a túžila študovať v Rusku. Podarilo sa. Dnes nás z Petrohradu informuje o tom, ako sa mnohé hudobné inštitúcie a profesijné organizácie postavili proti „špeciálnej operácii“ (str. 18) a napriek krátkemu času nám poskytla aj vhľad do dejín blízkej ukrajinskej hudby (str. 22). Veľká vďaka! V snahe poskytnúť obraz o hudbe na Ukrajine sme načreli aj do iných žánrov a četovali sme so známym spevákom Štefanom Štecom, ktorý má vrelý vzťah k tradičnej ukrajinskej hudbe (str. 20). Za paralelami aktuálnych udalostí v našich dejinách netreba chodiť príliš ďaleko, aj keď u nás mala podobná špeciálna operácia v porovnaní s Ukrajinou len minimálne následky. Aj preto sme v Analýze siahli po texte Ľubomíra Chalupku, ktorý pred dvadsiatimi rokmi napísal o skladbe Ladislava Burlasa Planctus, reagujúcej na udalosti v auguste 1968. Je toho, samozrejme, viac: recenzie koncertov, CD, kníh, nový seriál o hudbe v časoch neslobody. Aj keď, ten je vlastne tiež asi nechcene aktuálny…

TÉMA: Opera SND: Lock (aj) down? (L. Cukr), OSOBNOSŤ: Valentin Silvestrov, ROZHOVOR: Saxofóny pod mikroskopom (A. van Zoelen), ANALÝZA: Alexander Skriabin - Symfónia č. 2 op. 29, V NOVEJ KRAJINE: Igor Vlakh, SERIÁL: Hudba v časoch neslobody - Spevavé Slovensko?, JAZZ: Bratislava Hot Serenaders - Hráme čoraz lepšie... už 30 rokov, POVIEDKA: V. Rozenbergová - Tajnostkár, AURIS INTERNA: Mučiaci potenciál hudby. Hudobné divadlo: Opera Štátneho divadla Košice na festivale OPERA 2022 v Prahe / Nová krv do žíl slovenskej opernej réžie? (Štátna opera v Banskej Bystrici, r. P. Viecha) / Voda, krv, ale nie muzikál nad vodou (r. J. Ďurovčík), Krátke šťastie tenoristu - I. Jakubek Recenzie: Slovenská filharmónia (P. Shamaeva, D. Raiskin, J. Judd) / SOSR (Rozhlas pre Ukrajinu - A. Dimcevski, K. Ilievsky) / Ensemble Ricercata (Sakrálny minimalizmus L. Borzíka) / Albrechtina [(Ne)známa hudba Petra Zagara - Moyzesovo kvarteto, Mucha Quartet] / ŠKO Žilina (S. Almondo, M. Katz, J. Bogdan, J. Rožeň) / Florilegium Musicum Žilina (Schola Minor, L. A. N. consort, Ensemble Thesaurus Musicum) / Grigorij Sokolov vo Viedni, Hudba spod kaukazského snehu.

Hudobný život 9/2022 - klaviristka Magdaléna Bajuszová hovorí o svojom vzťahu k extrémnym dramaturgickým výzvam a naštudovaní kompletného klavírneho diela Alexandra Albrechta - jeden deň s jubilujúcim a nestarnúcim Bratislavským chlapčenským zborom - skladateľka, performerka a improvizátorka Lucie Vítková o stieraní hraníc medzi umeleckými identitami - 150 rokov od narodenia tvorcu anglického idiómu v hudbe Ralpha Vaughana Williamsa - festivaly: Slovenské historické organy, Gitarový festival J. K. Mertza, Salzburské slávnosti (opera), Rossini Festival Pesaro - jazz: Erik Rothenstein (rozhovor), Jazz na Viva Musica! - recenzie CD

Kniha spomienok Kruhy Miloša Jurkoviča predstavuje ďalší hodnotný príspevok k budovaniu hudobnej a kultúrnej pamäti Slovenska predovšetkým v druhej polovici minulého storočia. Mimoriadne široké spektrum autorových aktivít, skúseností a umeleckých spoluprác umožňuje čitateľovi nahliadnuť do viacerých oblastí slovenskej hudby a kultúry z viacerých uhlov pohľadu: flautista Miloš Jurkovič spomína na svoje jazzové začiatky v 50. rokoch, na štúdiá na Konzervatóriu a na VŠMU, na pôsobenie vo VUS-e, v SOSR-i, ako aj na svoju mimoriadne úspešnú dráhu koncertného sólistu; riaditeľ a manažér Miloš Jurkovič spomína na spoločenské a politické pomery v obdobiach, keď bol rektorom VŠMU, riaditeľom vydavateľstva OPUS či manažérom SOSR-u. Záver knihy, ilustrovanej množstvom historicky cenných fotografií z autorovho archívu, tvoria medailóny pätnástich osobností, ktoré hlbším spôsobom zasiahli do jeho života.

Autor publikácie Mikuláš Jelinek pôsobil v slovenskej i nemeckej hudobnej kultúre v 2. polovici 20. storočia ako huslista, orchestrálny hráč i ako významný pedagóg husľovej hry a organizátor hudobného života. Kniha prináša dve desiatky jeho úvah z oblasti pedagogiky husľovej hry a je doplnená rozhovormi s huslistami dvoch generácií Juraja Tomku a autora. Autorove úvahy sa pritom opierajú nielen o fundamenty stredoeurópskej sláčikovej školy, ale predovšetkým o pol storočia trvajúcu pedagogickú prax.

Dvojzväzkový titul je prvou vyčerpávajúcou publikáciou, ktorá je venovaná tvorbe a názorom Ilju Zeljenku, ťažiskovej osobnosti slovenskej hudobnej povojnovej avantgardy, ako aj ťažiskového autora filmovej hudby. Dvojportrét Ilju Zeljenku pozostáva zo súhrnu autorových výpovedí, ktoré poskytol v početných rozhovoroch, udelených počas svojho života, ako aj zo sústredenia jeho autorských textov, z ktorých mnohé tu vychádzajú po prvýkrát (napríklad texty Moje utópie, Ako písať hudbu). Publikáciu dopĺňa doposiaľ najrozsiahlejšie vydanie Zeljenkovej básnickej i prozaickej tvorby, ako aj rozsiahly zoznam jeho diela. Editorom publikácie je skladateľský kolega Vladimír Godár, ktorý je zároveň aj autorom najrozsiahlejšieho rozhovoru s Iljom Zeljenkom.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

Spoločná publikácia Hudobného centra a Vysokej školy múzických umení prinesie revidované vydanie jednej z ťažiskových prác slovenskej muzikológie z pera slovenského skladateľa, muzikológa a hudobného historika Ivana Hrušovského. Kniha vznikla na sklonku 50. rokov 20. storočia a prináša hlboký pohľad na vývoj fenoménu harmónie, počnúc viachlasom, ktorý sa sformoval v hudbe prírodných národov, cez viachlasné konštrukcie európskej hudby posledného tisícročia až po kompozičný konštruktivizmus v rôznych orientáciách hudby 20. storočia. Publikácia je vhodná pre všetky druhy hudobných škôl i pre všetkých záujemcov, ktorí si chcú prehĺbiť svoj pohľad na vývojové peripetie európskej hudby. Kniha vychádza v edícii Markéty Štefkovej a v redakcii Vladimíra Godára.

Dielo ťažiskovej osobnosti hnutia pre historickú interpretáciu starej hudby, venované interpretácii diel kľúčových osobností hudobnej minulosti. Cieľom tejto zbierky statí je sprítomniť aktuálne interpretačné pohľady na diela ťažiskových osobností európskej hudobnej minulosti, a teda demonštrovať autorov prístup k historizujúcej interpretácii, ktorý je založený tak na umeleckej intuícii, ako na suverénnom poznaní faktografie európskej hudobnej minulosti.

Hudobný život č. 12: - Ako sa žije riaditeľom erbových inštitúcií na východnom Slovensku? Odpovedajú Lucia Potokárová zo Štátnej filharmónie Košice a Roland Khern Tóth z Opery Štátneho divadla - festivaly Melos-Étos, Bratislava Mozart Festival - premiéra Szymanovského opery Kráľ Roger v Košiciach - rozhovor so skladateľom Matejom Slobodom - taliansky výrobca ručne tepaných činelov Mattia Bourgis pozýva do svojej dielne - Analýza: Rapsódia na Paganiniho tému op. 43 od S. Rachmaninova - Jazz: transkripcia a analýza sóla Dušana Húščavu, John McLaughlin vo Viedni - recenzie koncertov, CD, kníh... V novembri zatriasli v Košiciach naším nielen operným prostredím. Inscenácia Szymanowského Kráľa Rogera zapadla do kontextu traumatizujúcich udalostí posledných týždňov napriek tomu, že režijná koncepcia s výrazným homoerotickým motívom vznikala dávno pred streľbou pred bratislavskou kaviarňou Tepláreň. Je čas vnímať umelecké zobrazenie „inej“ lásky konečne ako reflexiu skutočnosti alebo budeme viac počuť hlasy tých, čo sú už témou „unavení“ a podobné počiny spracujú ako „ideologické“ kĺzanie na aktuálnej vlne? (Recenzia na s. 15) Za zaradenie Kráľa Rogera, ktorý je raritou aj vo veľkých operných domoch, si Košičania zaslúžia potlesk, a to bez ohľadu na mieru divákovho/kritikovho súznenia s inscenačným výkladom. Vzniklo predstavenie, za ktorým sa oplatí prísť nielen z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, ale aj zo zahraničia. Aj ja som koncom novembra vycestovala do Košíc. Nielen kvôli opernej premiére, ale aj s pocitom dlhu voči metropole východného Slovenska, o ktorej sa nám z Bratislavy predsa len obťažnejšie pravidelne informuje z objektívnych dôvodov, premietajúcich sa v obmedzeniach priestoru, času i ľudských zdrojov. I keď tamojšie kamenné hudobné inštitúcie operujú na obmedzenom priestore, rozhodne majú čo ponúknuť aj publiku z iných častí krajiny. Snažila som sa zachytiť atmosféru miest a udalosti, ale aj podnetné skúsenosti a postrehy riaditeľov opery a filharmónie. Výsledný dojem? Zdá sa, že keď sa správne namiešajú dávky kompetentnosti, chuti a zdravého idealizmu, ide to. Aj v nie ideálnych podmienkach. (Reportáž na s. 22) Milí čitatelia, pozeráte sa na posledné tohtoročné číslo Hudobného života. Ďakujeme Slovenskej filharmónii za venovanie CD našim predplatiteľom, veríme, že vám spríjemnia sviatky na prelome rokov, nech už ich slávite ktorékoľvek a akokoľvek. V menej celej redakcie vám prajem pokojný prechod do ďalšieho roka, v zdraví a bezpečí! Andrea SEREČINOVÁ

Dielo ťažiskovej osobnosti hnutia pre historickú interpretáciu starej hudby, venované interpretácii diel kľúčových osobností hudobnej minulosti. Cieľom tejto zbierky statí je sprítomniť aktuálne interpretačné pohľady na diela ťažiskových osobností európskej hudobnej minulosti, a teda demonštrovať autorov prístup k historizujúcej interpretácii, ktorý je založený tak na umeleckej intuícii, ako na suverénnom poznaní faktografie európskej hudobnej minulosti.

Anglická verzia publikácie. Slovenský preklad bude dostupný v priebehu prvého polroku 2023. Johann Nepomuk Hummel pôsobil v jednom z najdynamickejších období dejín hudby na prelome 18. a 19. storočia. Monografia od amerického muzikológa, pedagóga a interpreta Marka Krolla je prvou v anglickom jazyku, ktorá sa zaoberá Hummelovou kariérou v jej celistvosti. Je to bohatý a zložitý príbeh nielen o veľkom hudobníkovi, ale i o dynamicky sa meniacom svete, príbeh, ktorý nám ponúka kompletný obraz istého kľúčového momentu v dejinách hudby, ako aj roly hudobníka vo vtedajšej spoločnosti. Mark Kroll pripravil druhé revidované vydanie svojej publikácie v anglickej jazykovej mutácii v spolupráci s Hudobným centrom.Johann Nepomuk Hummel: A Musician’s Life and World is not only a book about a great artist whom history seems to have forgotten, although that would have been reason enough to write one. It is also about the many worlds in which he lived. Hummel flourished during one of the most dynamic periods in music history and was at the center of the transformation from the classical to the romantic style of playing and writing music. This is the first English-language book to consider the entirety of Hummel’s career. It is a rich and complex story, not only about a great musician but also about a world in flux, offering us a complete picture of a pivotal juncture in music history and of the role of the musician in that society. Mark Kroll’s distinguished career as a performer, scholar and educator spans a period of more than fifty years. The author prepared the second revised edition of his book for the Music Centre Slovakia.