KK Bagala strana 30 z 35

Najnovšia novela Jána Johanidesa nesie v sebe všetky prvky jeho najlepších starších prác: silný príbeh, pútavé a presné prerozprávanie, brilantný jazyk a svojský štýl. Autor v nej zobrazuje rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, ktoré vznikajú vlastníckym a koristníckym prístupom človeka k prírode a jej zákonitostiam. Analyzuje zlo, hľadá jeho korene s priam neúprosnou posadnutosťou.

Milan Šútovec (nar. 1940), vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, bývalý redaktor teoretickej literatúry vo vydavateľstve Tatran a v literárnych časopisoch Kultúrny život, Slovenské pohľady a Slovenská literatúra, v rokoch 1990 – 1992 podpredseda československého parlamentu. Knižne publikoval prozaické práce Tieňohry (1968) a Muži a zbrane (1974), literárnovednú monografiu Romány a mýty (1982), kritické eseje a glosy o literatúre a dobe Rekapitulácia nekapitulácie (1990) a Zo šedej zóny (1999) a monografiu z pomedzia semiotiky, politológie a historiografie Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“ (1999). Je autorom scenárov k niekoľkým televíznym dokumentárnym filmom a k hranému celovečernému filmu Súkromná vojna (1977, réžia M.Holly) Obsah: Na úvod Časová situovanosť “rozprávania” a “rozprávaného” a jej dosah na estetickú organizáciu epického textu Tematická organizácia a dej epického diela Tézy ku generatívnej teórii prózy Na úvod Kedysi dávno, na jar roku 1989 v rozhovore s Rudolfom Chmelom v 2. čísle časopisu Slovenské pohľady, a potom ešte raz roku 1990 v knihe Rekapitulácia nekapitulácie (v kapitole O háčikoch, strojoch a bielom králikovi), som vyslovil ľahký dištanc od onoho spôsobu teoretického uvažovania o literatúre, ktorého ukážku z osemdesiatych rokov tu predkladám v troch svojich štúdiách o epickej próze. Teraz uvažujem, či sa po tom všetkom správam korektne, keď odbornej verejnosti ponúkam prechádzku po cestičke, o ktorej som v tom čase mal istú pochybnosť, či naozaj vedie ta, kam som si pôvodne myslel... Preto týchto pár slov na úvod. Svoju dovtedajšiu teoretickú pozíciu a predstavu o tom, čo je epické dielo, som v tých zmienených sebareflexiách charakterizoval ako anorganický model epiky. Hovoril som o tom, že takýto teoretický model epickej prózy som si vystaval postupne najmä pod vplyvom literárnoanalytickej a literárnokritickej praxe (musím dodať, že zaiste aj pod vplyvom môjho učiteľa a priateľa Oskára Čepana) a že podvedome či vedome priliehal k akejsi možno len inštinktívnej predstave dobre fungujúceho stroja, ktorého bezporuchová činnosť má základ v jeho dobrej konštrukčnej príprave, ale závisí aj od toho, ako kvalitne bol realizovaný/vyrobený. Podľa toho, ako účelne a efektívne jednotlivé – dobre opracované – súčiastky stroja do seba zapadajú, ako dokonale sú funkčne zopäté, podľa toho aj viac či menej dokonale fungujú. Konštrukčne čistý a remeselne dobre zvládnutý stroj prózy sa mi videl byť čímsi esteticky lahodným a žánrovo čírym, čímsi, čo produkuje bohatú škálu významov; videlo sa mi, že keby taký “stroj” dokonca nijaké významy ani neprodukoval, aj tak by mohol tešiť človeka a vzbudzovať u neho estetickú slasť už svojím zložitým, rafinovaným vnútorným pohybom a tajomnými premenami energií. Nepochyboval som, že dobrý stroj je stroj logicky usporiadaný, a teda takpovediac “premyslený”.

Po prvej časti sa k základnej zostave, ktorú tvoria Maroš Hečko, Marcel Buntaj a Martin Gašpar, pridal gitarista Maťko Zajko a Marián Čekovský. Druhá časť je oproti predchádzajúcej celá v slovenskom a českom jazyku a ten, kto dáva prednosť akustickej formácii pred elektronikou nájde na albume Pitbull Report 13 skladieb od renomovaných slovenských hudobníkov.

Veľmi pútavá novela nasýtená lyrickou atmosférou a obraznosťou.

Kniha malých prlúdií, ktoré potešia a spríjemnia voľné chvíle...Už len dramatický výstup: v jedinom pevnom, len raz sa v zachvevšom tóne a, čo je lesklý ako čerstvo nabrúsená sekera päťnásobnej veľkej mužskej mixtúry, je všetko: rady oktáv, superoktá v, principálov, fláut a pod nimi tridsaťdvastopový subbasa bourdon.Sekera zaťatá do vysokej jedle. Alebo je to skôr oslepujúci blesk: aj kľukatým tvarom, čo zbehne zhora nadol cez tri oktávy až k najhlbšiemu tónu klaviatúry, k nízkofrekvenčným vlnám, čo môžu zabiť, vyhodiť srdce z rytmu. Priestor je rozčestnutý napoly, hory sa trasú, zem sa zatmie ako v údolí tieňov smrti. Hľa, zborím chrám a opäť ho postavím...

Milan Šútovec (nar. 1940), vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, bývalý redaktor teoretickej literatúry vo vydavateľstve Tatran a v literárnych časopisoch Kultúrny život, Slovenské pohľady a Slovenská literatúra, v rokoch 1990 – 1992 podpredseda československého parlamentu. Knižne publikoval prozaické práce Tieňohry (1968) a Muži a zbrane (1974), literárnovednú monografiu Romány a mýty (1982), kritické eseje a glosy o literatúre a dobe Rekapitulácia nekapitulácie (1990) a Zo šedej zóny (1999) a monografiu z pomedzia semiotiky, politológie a historiografie Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“ (1999). Je autorom scenárov k niekoľkým televíznym dokumentárnym filmom a k hranému celovečernému filmu Súkromná vojna (1977, réžia M.Holly) Obsah: Na úvod Časová situovanosť “rozprávania” a “rozprávaného” a jej dosah na estetickú organizáciu epického textu Tematická organizácia a dej epického diela Tézy ku generatívnej teórii prózy Na úvod Kedysi dávno, na jar roku 1989 v rozhovore s Rudolfom Chmelom v 2. čísle časopisu Slovenské pohľady, a potom ešte raz roku 1990 v knihe Rekapitulácia nekapitulácie (v kapitole O háčikoch, strojoch a bielom králikovi), som vyslovil ľahký dištanc od onoho spôsobu teoretického uvažovania o literatúre, ktorého ukážku z osemdesiatych rokov tu predkladám v troch svojich štúdiách o epickej próze. Teraz uvažujem, či sa po tom všetkom správam korektne, keď odbornej verejnosti ponúkam prechádzku po cestičke, o ktorej som v tom čase mal istú pochybnosť, či naozaj vedie ta, kam som si pôvodne myslel... Preto týchto pár slov na úvod. Svoju dovtedajšiu teoretickú pozíciu a predstavu o tom, čo je epické dielo, som v tých zmienených sebareflexiách charakterizoval ako anorganický model epiky. Hovoril som o tom, že takýto teoretický model epickej prózy som si vystaval postupne najmä pod vplyvom literárnoanalytickej a literárnokritickej praxe (musím dodať, že zaiste aj pod vplyvom môjho učiteľa a priateľa Oskára Čepana) a že podvedome či vedome priliehal k akejsi možno len inštinktívnej predstave dobre fungujúceho stroja, ktorého bezporuchová činnosť má základ v jeho dobrej konštrukčnej príprave, ale závisí aj od toho, ako kvalitne bol realizovaný/vyrobený. Podľa toho, ako účelne a efektívne jednotlivé – dobre opracované – súčiastky stroja do seba zapadajú, ako dokonale sú funkčne zopäté, podľa toho aj viac či menej dokonale fungujú. Konštrukčne čistý a remeselne dobre zvládnutý stroj prózy sa mi videl byť čímsi esteticky lahodným a žánrovo čírym, čímsi, čo produkuje bohatú škálu významov; videlo sa mi, že keby taký “stroj” dokonca nijaké významy ani neprodukoval, aj tak by mohol tešiť človeka a vzbudzovať u neho estetickú slasť už svojím zložitým, rafinovaným vnútorným pohybom a tajomnými premenami energií. Nepochyboval som, že dobrý stroj je stroj logicky usporiadaný, a teda takpovediac “premyslený”.

Ex-texty Petra Pavlaca, úspešného finalistu literárnej súťaže POVIEDKA, sú poskladané z obrovského množstva príbehov obrovského množstva postáv v obrovských množstvách neskutočných situácií zrkadliacich obrovské množstvo snahy o aký-taký obraz sveta, aký-taký obraz súčasnej literatúry. Neprehnane neprehrané. Recenzie:

V Antikvariáte číha poviedka, v ktorej je skrytá iná poviedka. Podarí sa v tajomných chodbách textov zrekonštruovať fabulu, v ktorej vystupuje čitateľ týchto textov? Je matka svojou dcérou? Možno vďaka technológiám vychutnať vlastnú smrť? Vlčie grúlenie, rozpútané vášne, trhlina v deji. Vitajte v Antikvariáte!

Kniha, ktorá dokazuje, že Tomáš Janovic nielenže Dostal rozum, ale ani Nikoho nezabije.Zložitý produkt Človek je jediný zložitý produkt pri výrobe ktorého môžeme byť duchom neprítomní.Pud sebazáchovy Každý človek má pud sebazáchovy výnimkou je iba ľ udstvo.

Piateho ročníka literárnej súťaže Poviedka 2001 EuroTel sa zúčastnilo 545 autorov. Na základe rozhodnutia odbornej poroty bolo do zborníka vybraných 20 ocenených poviedok. V knihe sú uverejnené aj medailóny spisovateľov, predslov predsedu poroty Petr a Pišťanka a informácia o priebehu súťaže.

Debutová zbierka poviedok dvojnásobnej finalistky súťaže POVIEDKA a laureátky Ceny Ivana Kraska. Mladá autorka vyštudovala grafiku a maľbu na VŠVU v Bratislave. Zmysel pre detailné vyobrazenie sa priaznivo prejavil aj v jej písaní. Má cit vnímať pozoruhodné veci a dokáže si všimnúť aj to, čo iní nepostrehnú. Dielo ilustrovala svojimi kresbami.

Zbierka piesňových textov, z ktorých drvivá väčšina existuje na albumoch, singloch a šerpoch rôznych interpretov domácej i zahraničnej popovej hudby napr. Richard Müller, Marián Greksa, Marta Kubišová, Pavol Habera, Tristo Hrmených, Demikát, Team...a i.

Tretí diel súborného diela poviedok klasika našej literatúry. Rudolf Sloboda je síce známy predovšetkým ako autor románov, ale aj v kratších dielach potvrdzuje svoju povesť autora s osobitým nenapodobiteľným štýlom a témami. Tento zväzok chronologicky nadväzuje na dva predchádzajúce a prináša kompletný zoznam Slobodových poviedok z rokov 1989-1995

Zborník ocenených próz 9. ročníka literárnej súťaže Poviedka 2005. Okrem nich kniha obsahuje aj úvodný text predsedu poroty a doslov o priebehu súťaže so zoznamom prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Literárnu súťaž Poviedka každoročne 1. decembra vyhlasuje Koloman Kertész Bagala. Je to najznámejšia slovesná súťaž na Slovensku s ohlasom aj v zahraničí. Ocenení autori: A. Adamov & P. Novák, Zuska Kepplová, Zuza Ferenczová, Jana Krajčovičová, Boris Lilov, Ján Mičuch, Agda Bavi Pain, Michaela Rosová, Vanda Rozenbergová, Ján Urban, Svetlana Žuchová

Monografia maliara Bohdana Hostiňáka

Renomovaný spisovateľ a dramatik, jeden zo zakladajúcich členov súboru, Viliam Klimáček, príťažlivou formou opisuje formovanie divadla od amatérskeho súboru až po jeho profesionalizovanie, ako aj úspechy a omyly, ktoré divadelníkov pri ceste za divákom stretali. Nechýbajú tu ani detailné opisy práce ľudí, formujúcich nielen tvár GUnaGU, ale aj slovenskej kultúry vôbec a fotografie zo zákulisia i z divadelných hier. Kniha je v ponuke aj s DVD, na ktorom sú videozáznamy a ukážky najlepších hier divadla, fotogaléria, hudba z predstavení a dokumentárny film s rozhovormi o všetkom, čo je a bolo Made in GUnaGU od roku 1985 až dodnes.