KK Bagala strana 32 z 35

Veľmi pútavá novela nasýtená lyrickou atmosférou a obraznosťou.

Zbierka piesňových textov, z ktorých drvivá väčšina existuje na albumoch, singloch a šerpoch rôznych interpretov domácej i zahraničnej popovej hudby napr. Richard Müller, Marián Greksa, Marta Kubišová, Pavol Habera, Tristo Hrmených, Demikát, Team...a i.

Hlavolamy sú knihou o všeličom, no hlavne o autorovi. V úvahovitom pásme sprostredkúva čitateľovi svoje zážitky z čítania, z hudby, zo stretnutí, pridáva epizódy z Pukanca, Nemecka, Švajčiarska, podľa starých rodinných záznamov evokuje svojich predko v, filologizuje, sníva, vizionárči, bŕľa sa v starých autoroch, komentuje nových, nahlas rozmýšľa o smrteľnosti a smrti, vracia sa k náboženstvu, k luteránstvu. Dikcia a stavba jeho vety pripomenie Tatarku (časté inverzie, ale aj regulovanie toku myš lienok). Výsledkom Kadlečíkových samôt je okrem iného schopnosť vciťovať sa do duše vecí. A tak sa to mihá, mení, vlní v Kadlečíkovej knihe všetkými smermi až po najmenšiu jednotku spisovateľovho materiálu, po slovo. Kniha je doplnená bohatou autor ovou bibliografiou.Z knihy Hlavolamy, za ktorú sa stal Ivan Kadlečík laureátom Ceny Dominika Tatarku za rok 1995, som sa zasa dozvedel, že Milan Rúfus nazval Ivana "hudcom z Pukanca". Pomenovaním "hudec z Pukanca" sa Ivan Kadlečík dostal do nebezpečn ej blízkosti iného hudca či hudeca, ktorý je najvyšším správcom štátnej pokladne na podporu kultúry na Slovensku. I keď obaja hudci hudú každý po svojom, v konečnom dôsledku ... jeden hudec s druhým nemajú nič spoločné. Veď napokon ten vlastník pokla dne nedal autorovi ocenenej knihy na jej vydanie ani šestáka. V konečnom dôsledku konal správne, pretože Hlavolamy do slovenskej štátnej kultúry nepatria, ani ich autor nepatrí do štátnej kultúry. Ivan Kadlečík, spisovateľ z Pukanca, patrí do všeľuds kej kultúry. (Milan Hamada v prejave pri odovzdávaní Ceny Dominika Tatarku)

Stanislav Rakús (nar. 20. januára 1940) súbor próz Telegram časovo zacielil na druhú polovicu 20. storočia, má humoristický charakter. Prózy sú svojou príbehovou líniou, jemným zmyslom pre detail i celkovým uchopením problému príťažlivým a zároveň umelecky plnohodnotným čítaním.

V Antikvariáte číha poviedka, v ktorej je skrytá iná poviedka. Podarí sa v tajomných chodbách textov zrekonštruovať fabulu, v ktorej vystupuje čitateľ týchto textov? Je matka svojou dcérou? Možno vďaka technológiám vychutnať vlastnú smrť? Vlčie grúlenie, rozpútané vášne, trhlina v deji. Vitajte v Antikvariáte!

Ex-texty Petra Pavlaca, úspešného finalistu literárnej súťaže POVIEDKA, sú poskladané z obrovského množstva príbehov obrovského množstva postáv v obrovských množstvách neskutočných situácií zrkadliacich obrovské množstvo snahy o aký-taký obraz sveta, aký-taký obraz súčasnej literatúry. Neprehnane neprehrané. Recenzie:

Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu. Štrpka trvá na svojich textoch. Ich otvorenosť využil pri príprave tejto knihy na drobné, ale zaujímavé dolaďovanie veršov, ktoré možno azda charakterizovať aj ako jemnú spätnú synchronizáciu s neskôr napísanou poéziou. Aj preto je vydanie Štrpkovej knihy Básne I. nesmierne dôležitým návratom k textom s neubúdajúcou hodnotou, novou výzvou, ktorá môže i po rokoch vyústiť do výnimočnej čitateľskej skúsenosti.

Tretí ročník literárnej súťaže Poviedka ’99 EuroTel bol vyhlásený Literárnou a kultúrnou agentúrou L.C.A. v spolupráci so spoločnosťou EuroTel a mediálnymi partnermi SME a TWIST dňa 30.11.1998. Uzávierka súťaže bola 30.1.1999. Do súťaže bolo prihlásených 1355 príspevkov. Sedemčlenná odborná porota v troch kolách anonymne vybrala 34 prác do záverečného kola, v ktorom sa rozhodovalo o 18 nositeľoch cien a prémií. Zborník prináša poviedky finalistov, medailóny jednotlivých autorov a stručnú informáciu o priebehu literárnej súťaže.

Pozorný čitateľ ešte dlho bude od údivu otvárať oči nad šarmom, eleganciou a hĺbkou, s akými mu otvára oči Tomáš Janovic. (Daniel Hevier)

V románe História môžu čitatelia sledovať privátnu históriu štyroch hlavných hrdinov – troch mužov a jednej ženy, ktorí „vstúpili do života“ v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Aj napriek tomu, že vyrastali a študovali za socializmu, sú to silné individuality.

Lúbostný román, text plný príjemného písania obsahuje okrem iného niekoľko vynikajúcich básní..

Michaela Rosová (nar. 1984) pochádza zo Senice nad Myjavou. Je dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže POVIEDKA, za svoju prozaickú a básnickú tvorbu získala viacero ocenení Literárna Senica L. Novomeského, Múza, Jašíkove Kysuce...

Horváth už niekoľkokrát dokázal, že vie skonštruovať dômyselnú fabulačnú hru. Jeho pokus miasť čitateľa navzájom sa vylučujúcimi scénami uchvacuje a skvostne zabáva – o niečo podobné sa pred pár desaťročiami úspešne pokúšal trebárs taký Robbe-Grillet, a ani Tomášovi Horváthovi po napísaní takejto inteligentnej knižky neúspech zaručene nehrozí.

Besednice - úvahy a eseje významného súčasného literárneho kritika, historika a spisovateľa, ktorý mal v časoch normalizácie zákaz publikovať pre svoje zásadové postoje.

Rozprávky z čiernej Afriky prinášajú príbehy z tajomného kontinentu plného chudoby, ale hlavne krásy a záhad. Mýty a rozprávky, ktoré vznikali v oblastiach južne od Sahary, plnili množstvo dôležitých úloh. Pôvodní obyvatelia čierneho svetadielu nepoznali písmo, ale o to viac si vážili slovo.

Kolektívne dielo slovenských autorov - P. Pišťánek, M. Kasarda, M. Ciel. V. Klimáček, D. Tarageľ,P. Uličný, I. Očenáš, I. Mizera, V. Balek, Danglár, J. Dráfy, R. Olos, M. Žitný...