KK Bagala strana 33 z 35

Nádejný režisér i prozaik, trojnásobný finalista literárnej súťaže Poviedka vo svojom debute okom kamery dychtivo pozoruje a vidí cez prítomnosť do minulosti i budúcnosti. Životy vzdialené od seba stovky kilometrov a storočí pospája lepidlom nepravdepodobnosti a prelepí páskou pokušenia. Zbierka poviedok bola ocenená Prémiou Literárneho fondu SR.

Ivan Laučík bol jedným z členov básnickej skupiny Osamelých bežcov. Jeho posledná kniha obsahuje všetky publikované i neuverejnené básne. Vo svojich veršoch zobrazoval rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, ktoré vznikajú vlastníckym a koristníckym prístupom človeka k prírode i jej zákonitostiam.

Nádejný režisér i prozaik, trojnásobný finalista literárnej súťaže Poviedka vo svojom debute okom kamery dychtivo pozoruje a vidí cez prítomnosť do minulosti i budúcnosti. Životy vzdialené od seba stovky kilometrov a storočí pospája lepidlom nepravdepodobnosti a prelepí páskou pokušenia. Zbierka poviedok bola ocenená Prémiou Literárneho fondu SR.

Hlavolamy sú knihou o všeličom, no hlavne o autorovi. V úvahovitom pásme sprostredkúva čitateľovi svoje zážitky z čítania, z hudby, zo stretnutí, pridáva epizódy z Pukanca, Nemecka, Švajčiarska, podľa starých rodinných záznamov evokuje svojich predko v, filologizuje, sníva, vizionárči, bŕľa sa v starých autoroch, komentuje nových, nahlas rozmýšľa o smrteľnosti a smrti, vracia sa k náboženstvu, k luteránstvu. Dikcia a stavba jeho vety pripomenie Tatarku (časté inverzie, ale aj regulovanie toku myš lienok). Výsledkom Kadlečíkových samôt je okrem iného schopnosť vciťovať sa do duše vecí. A tak sa to mihá, mení, vlní v Kadlečíkovej knihe všetkými smermi až po najmenšiu jednotku spisovateľovho materiálu, po slovo. Kniha je doplnená bohatou autor ovou bibliografiou.Z knihy Hlavolamy, za ktorú sa stal Ivan Kadlečík laureátom Ceny Dominika Tatarku za rok 1995, som sa zasa dozvedel, že Milan Rúfus nazval Ivana "hudcom z Pukanca". Pomenovaním "hudec z Pukanca" sa Ivan Kadlečík dostal do nebezpečn ej blízkosti iného hudca či hudeca, ktorý je najvyšším správcom štátnej pokladne na podporu kultúry na Slovensku. I keď obaja hudci hudú každý po svojom, v konečnom dôsledku ... jeden hudec s druhým nemajú nič spoločné. Veď napokon ten vlastník pokla dne nedal autorovi ocenenej knihy na jej vydanie ani šestáka. V konečnom dôsledku konal správne, pretože Hlavolamy do slovenskej štátnej kultúry nepatria, ani ich autor nepatrí do štátnej kultúry. Ivan Kadlečík, spisovateľ z Pukanca, patrí do všeľuds kej kultúry. (Milan Hamada v prejave pri odovzdávaní Ceny Dominika Tatarku)

Druhý zväzok súborného diela Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorý vyšiel v roku 1998 mapuje obdobie tvorby autorskej dvojice v sedemdesiatych a v prvej polovici osemdesiatych rokov. V knižnej publikácii sú uverejnené časopisecké poviedky a fejetóny, dialógy a scénky a divadelná hra.

Samko Tále má štyridsaťštyri rokov a príliš nenarástol, lebo "má takú chorobu, čo má aj meno a pri ktorej sa ani neholí a ani nerastie". Mentálna retardácia spôsobuje originálne a vtipné zafarbenie jeho vyjadrovania, na druhej strane sa však spája aj ohľadom pätolízačstva, strachopudstva a udavačstva. Kniha o cintoríne je kniha čarovne komická a kto chce, môže ju bezo zvyšku ako takú prečítať. Môže sa kochať bohatstvom výborne vymyslených či odpozorovaných psychologických detailov, výstižnými a svojskými postrehmi i charakteristikami postáv, a vôbec pestrým hmýrením malého mesta. Príbehy, ktoré Samko k jednotlivým ľudkom pripája, vytvárajú akúsi švejkovskú orálnu históriu našich čias.

Kolektívne dielo slovenských autorov - P. Pišťánek, M. Kasarda, M. Ciel. V. Klimáček, D. Tarageľ,P. Uličný, I. Očenáš, I. Mizera, V. Balek, Danglár, J. Dráfy, R. Olos, M. Žitný...

Bravúrny fabulátor Balla ostal poviedkam verný aj vo svojej piatej knihe Unglik, ktorá prekvapí nielen nečakanou hravosťou, vtipom, iróniou a sarkazmom, ale aj štýlom, ktorý zvládol s očarujúcou ľahkosťou a originalitou

Dlho očakávanú knihu kontroverzného košicko-istanbulského spisovateľa tvoria dve novely plné krvi, násilia a sexu. Časti pôvodnej verzie A čo keď sa mňa niekto díva získali ocenenia v literárnej súťaži Poviedka 2002 a Poviedka 2005,boli publikované v knižnej antológii, v periodikách a v rádiu. Úryvky Jesoskero Nilaj získali v pôvodnej podobe ocenenia v súťažiach Jašíkove Kysuce 2001, Rubato 2001, Poviedka 2001 a Poviedka 2004 (poviedka bola dodatočne diskvalifikovaná), boli publikované v periodikách, v domácich a zahraničných knižných zborníkoch, v rádiu a v súčasnosti sa podľa nej pripravuje film The Jesoskero Nilaj.

Renomovaný spisovateľ a dramatik, jeden zo zakladajúcich členov súboru, Viliam Klimáček, príťažlivou formou opisuje formovanie divadla od amatérskeho súboru až po jeho profesionalizovanie, ako aj úspechy a omyly, ktoré divadelníkov pri ceste za divákom stretali. Nechýbajú tu ani detailné opisy práce ľudí, formujúcich nielen tvár GUnaGU, ale aj slovenskej kultúry vôbec a fotografie zo zákulisia i z divadelných hier. Kniha je v ponuke aj s DVD, na ktorom sú videozáznamy a ukážky najlepších hier divadla, fotogaléria, hudba z predstavení a dokumentárny film s rozhovormi o všetkom, čo je a bolo Made in GUnaGU od roku 1985 až dodnes.

Román situovaný do akademického prostredia. V tragikomickom uspôsobení sa v ňom nepriamo konfrontuje represívny systém päťdesiatych rokov s geniálnou ruskou literatúrou 19. storočia, ktorá je predmetom vyučovania. Románová kompozícia Stanislava Rakús a Excentrická univerzita nadväzuje na jeho predchádzajúce prózy Temporálne poznámky (1993) a Nenapísaný román (2004). Svojím poetologickým uchopením vytvára s predchádzajúcimi prózami žánrový útvar voľnej trilógie.

Máloktorému spisovateľovi sa podarí v priebehu necelých piatich mesiacov publikovať až dve knihy. Pre mimoriadne plodného publicistu, režiséra, dramaturga a prozaika Karola D. Horvátha to evidentne nie je problém. Kto si zamiloval jeho neobyčajný hum or v debutovej knihe próz, určite sa pobaví aj pri druhej zbierke. Jej názov je opäť totožný s autorovým menom, ku ktorému pribudla iba číslica 2.

Zborník ocenených próz 7. ročníka literárnej súťaže Poviedka 2003. Okrem nich kniha obsahuje aj úvodný text predsedu poroty a doslov o priebehu súťaže so zoznamom prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Literárnu súťaž Poviedka každoročne 1. decembra vyhlasuje Koloman Kertész Bagala. Je to najznámejšia slovesná súťaž na Slovensku s ohlasom aj v zahraničí. Ocenení autori: Daša Čejková, Ľubo Dobrovoda, Jozef Girovský, Tomáš Hasala, Tibor Havlík, Peter Karpinský, Monika Kompaníková, Ladislav Kravčík, Silvester Lavrík, Katarína Schmidtová

Dlho očakávanú knihu kontroverzného košicko-istanbulského spisovateľa tvoria dve novely plné krvi, násilia a sexu. Časti pôvodnej verzie A čo keď sa mňa niekto díva získali ocenenia v literárnej súťaži Poviedka 2002 a Poviedka 2005,boli publikované v knižnej antológii, v periodikách a v rádiu. Úryvky Jesoskero Nilaj získali v pôvodnej podobe ocenenia v súťažiach Jašíkove Kysuce 2001, Rubato 2001, Poviedka 2001 a Poviedka 2004 (poviedka bola dodatočne diskvalifikovaná), boli publikované v periodikách, v domácich a zahraničných knižných zborníkoch, v rádiu a v súčasnosti sa podľa nej pripravuje film The Jesoskero Nilaj.

Básnik sa vracia a súčasne aj po prvýkrát prichádza. Nie, to si neprotirečí, stáva sa to, keď písanie protirečí moci svojej doby. A tak s výnimkou Sliepky v katedrále táto kniha obsahuje básne doteraz knižne vôbec nepublikované – predovšetkým v dôsledku dlhého komunistického zákazu aj nekrátkej postkomunistickej ignorancie. Kniha prináša (okrem strateného cyklu Vnútorné okno) to podstatné z básní osamelého bežca Petra Repku (nar. 14. januára 1944 v Bratislave) od jeho začiatkov v šesťdesiatych rokoch až po pád komunizmu r. 1989, ba ešte aj kúsok ďalej. Po tom, čo nachádzame chronologicky zoradené v tomto zväzku, nasleduje už jeho jedinečná veľká séria (dosiaľ) štyroch kníh Že-lez-ni-ce. Ten nový megacelok bude potrebovať vlastnú objemnú knihu s obrovským množstvom kombinácií. Toto zobrané vydanie Básní Petra Repku nám predovšetkým znovu ponúka nezabudnuteľný, nonkonformný, mnohé tradície búrajúci a pre slovenskú poéziu druhej polovice XX. storočia profilujúci a iniciujúci debut Sliepka v katedrále z roku 1969, ktorý stihol ešte uniknúť padajúcej gilotíne normalizačno-okupačnej cenzúry, ale vzápätí na dlhé roky celkom vypadol z verejnej literárnej scény, vygumovaný prstom "veľkého brata". Knižnému debutu predchádzajú rané básne z čias formovania sa skupiny Osamelí bežci, publikované predovšetkým v časopise Mladá tvorba od roku 1962 – a po ňom nasledujú "pookupačné" cykly a rukopisy, ktoré už nemali šancu vyjsť knižne: cykly Med-itácie a Pálenie hračiek (1970) boli určené pre Mladú tvorbu, ale ten druhý už stihol iba zhorieť spolu s posledným, zničeným číslom práve zakázaného časopisu. Rukopis zbierky Obdobie podnebia a cykly Luminal, Hurtovňa, Pútnické haiku a Abeceda vznikli postupne už v Nemecku, kam sa Peter vysťahoval roku 1973 za svojou manželkou Angelou (známou prekladateľkou) a kde pracuje a žije dodnes.

Poviedky Igora Otčenáška sú reakciou na osemdesiate roky minulého storočia, najmä na ich koniec. Sú z obdobia, keď sme všetci zreteľne vnímali postupné zosypanie sa sveta založeného na falošných heslách, na rituáloch osláv fyzickej práce, na rokmi pe stovanej animozite robotníka voči intelektuálovi.