Marenčin PT strana 65 z 84

Denníkové záznamy novinára Juraja Alnera z roku 1968 sa striedajú s citátmi z domácej a zahraničnej tlače. Rok 1968 bol pre mnohých symbolom túžby po demokracii, pre iných okupáciou a tragédiou z 21. augusta s mnohoročnými dôsledkami. Od augusta 1968 uplynulo polstoročie a na Slovensku žije niekoľko generácií, ktorým mená a pojmy ako socializmus s ľudskou tvárou, august ’68, šesťdesiate roky, Pražská jar či Alexander Dubček nehovora vôbec nič.

Príbeh mladej ženy, ktorú život donútil prekročiť svoj tieň a prijať prácu v sexbiznise. Upätá, neskúsená a seriózna učiteľka je prinútená zmeniť svoje vnútorné nastavenie a zvyknúť si na zvrátené požiadavky mužov. Zo šedej myšky sa tak postupne stáva príťažlivá šelma a aj v osobnom živote sex pre ňu prestáva byť tabu. Ale je taká naozaj? Alebo je to len jej imidž! Imidž šelmy, ktorý jej pomáha prežiť v džungli bizarných vzťahov, násilia a nečakaných situácií, ale aj v otázkach lásky.

Životný príbeh mladého dievčaťa, ktoré, pochádzajúc z veľmi chudobných pomerov sa rozhodne stať mníškou. Prechádza najrôznejšími skúškami vôle, charakteru až napokon dosiahne vysnívaný cieľ. Tým však túžby dievčaťa nekončia...

Vincent Giordano sa v 60. rokoch v New Yorku stáva členom neslávne známej mafiánskej rodiny Locatelliovcov. Ako krst ohňom dostane za úlohu zbaviť sa svedka. Vo Fredrikstade je zavraždený najbohatší muž v meste a všetko naznačuje, že motívom boli peniaze. Vyšetrovanie vedie Anton Brekke – trúfalý a drzý policajný inšpektor, so slabosťou pre ženy a poker. S horlivým študentom policajnej akadémie Magnusom Torpom v pätách postupne odhaľujú niekoľko navzájom prepletených príbehov, ktoré prekvapivým spôsobom vyústia do veľkého finále.

Príbeh prostitútok z bratislavskej Vydrice, ktoré sa nastupujúci komunistický režim rozhodol prevychovať v tábore nútených prác v Novákoch na uvedomelé socialistické občianky. Nové, v poradí už štvrté vydanie čitateľsky atraktívneho románu je doplnené autentickými dobovými materiálmi ukazujúcimi grotesknú i krutú tvár života za železnou oponou.

Po smrti Stalina v roku 1953 sa po zákulisných politických bojoch na čelo Sovietskeho zväzu dostal Nikita Chruščov. Ako generálny tajomník strany sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi rozhodol postupne zmeniť atmosféru v spoločnosti. Prvým krokom bola tvrdá kritika Stalina a jeho kultu osobnosti. Chruščov po dlhých prípravách vystúpil vo februári roku 1956 na XX. zjazde komunistickej strany Sovietskeho zväzu so zásadným prejavom. V ňom odhalil Stalinov systém diktátorského vládnutia. Prejav bol určený len delegátom zjazdu a jeho plný obsah sa nemal dostať na verejnosť. V kópiách ho však rozposlali aj najvyšším straníckym šéfom v krajinách budujúcich socializmus. Sekretárka poľského predsedu strany Edwarda Ochabu udržovala milenecký vzťah s novinárom Wiktorom Grajewskim, ktorému kópiu požičala. Tak sa text prejavu dostal k agentovi izraelskej tajnej služby a do americkej CIA – a odtiaľ do redakcie denníka The New York Times. Vďaka poľskému novinárovi sa celý svet dozvedel o Stalinových zločinoch a kulte osobnosti.

Hriech. Slovo, ktoré samo o sebe pôsobí ako výkričník, či zdvihnutý prst Boží. Tak často vidíme hriechy iných a zabúdame na svoje. Pritom hriešnosť je našou súčasťou už od narodenia a počas života rozširujeme repertoár o ďalšie pochybenia. Ak si myslíš, že si bez viny, hoď kameňom, alebo sa ponor do tejto hriešnej zbierky. Z predaja knihy venujú autorky svoj honorár neziskovej organizácii ŽELAJ SI. Autorky: Emily D. Beňová, Mária Blšáková, Lucia Braunová, Eva Hrašková, Kristína Ježovičová, Magdaléna Lunáková, Mirka Manáková, Inéz Melichová, Michaela Mihoková, Kristína Pavelková, Monika Wurm, Dominika Würll

Polstoročie v živote matky a dvoch dcér, ktorým ich minulosť a spoločenské konvencie nedovoľujú žiť naozaj šťastne. Až do chvíle, keď už nie sú so svojím osudom zmierené. Ženy sú silnejšie ako muži. S pokorou znášajú svoj osud. Pre dieťa sú ochotné obetovať všetko. Sú tieto všeobecne zaužívané frázy naozaj pravdivé? Čo ženy motivuje k tomu, že dokážu niesť zodpovednosť aj za ľudí okolo seba? Aké sú "ženy nášho rodu" sa dozviete z novej knihy Petry Nagyovej-Džerengovej. Život slobodnej matky s dvoma deťmi nie je závideniahodný ani dnes. Ak sa však slobodnou matkou stalo dievča v dedinke kdesi na východe Slovenska v päťdesiatych rokoch minulého storočia, bola to hanba a poníženie pre celú jej rodinu. Rozhodne sa preto odísť do anonymného mesta, úplne sa odstrihnúť od svojho dovtedajšieho života a vychovávať svoje dve dcéry úplne sama. Helena a Marína sú celkom odlišné. Helena žije búrlivým životom uvoľnených rokov šesťdesiatych, no je to práve mladšia Marína, ktorá začne pátrať po svojich koreňoch, zisťovať ako žili jej starí rodičia a kto je vlastne jej otcom. Ako mladá vysokoškoláčka prežíva aj rok 1968, pod vplyvom politických udalostí v Československu je dokonca odhodlaná odísť aj so svojím priateľom Michalom do zahraničia. Helena však otehotnie a je zrejmé, že história sa bude opakovať – svoje dieťa bude vychovávať sama. Michal opúšťa krajinu sám, Marína sa rozhodne zostať a pomôcť tehotnej sestre aj starnúcej chorej matke. To však nie je to najťažšie, čo jej osud nachystal...

Príbeh plný napätia, lásky a zrady. Osemnásťročnú Ninu predá jej vlastná sestra do otroctva prostitúcie. Odmieta sa však podriadiť a búri sa proti spôsobu života, do ktorého ju nútia. Jedného dňa jej Mustafa, jeden z najbohatších ľudí Saudskej Arábie, ponúkne manželstvo. To však u nej neprichádza do úvahy, a preto sa rozhodne ujsť. Keď sa jej podarí zorganizovať útek, je bez peňazí a strechy nad hlavou. Zničená blúdi ulicami, až stretne Dávida, ktorý jej pomôže znova sa postaviť na nohy. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa príbeh končí. Minulosť ju však dobieha a pomsta je blízko...

2034: Vojna zúri naplno. Milióny utečencov sú v pohybe. Nie však z východu na západ, ale zo západu na východ. Milióny Nemcov, Francúzov, Švédov či Rakúšanov sa predierajú do relatívne bezpečného Poľska, Česka, Maďarska i Slovenska. Na Bratislavu dopadajú prvé rakety typu Kassám. Slovenská armáda prekračuje hranice Rakúska, aby vytlačila spojenecké moslimské milície a paravojenské skupiny ľavicových extrémistov z pohraničia. Vojna zároveň dáva nacionalistickej vláde v Bratislave zámienku tvrdo zakročiť proti akýmkoľvek odporcom režimu. Ozbrojenci šikanujú obyvateľstvo, telá kritikov, nepohodlných aktivistov i novinárov sa hompáľajú na pouličných lampách... Rok 2084. Svet sa prebúdza do každodennej pochmúrnosti. Na oboch stranách Európy, rozdelenej novou Železnou oponou, sa začína rozplietať príbeh dvoch ľudí, ktorí môžu zmeniť osud zvyšného sveta.

Nečakané stretnutia ľudí, ktorí si mysleli, že im osud už nikdy neskríži cestu; nesplnené sny, ktoré dostanú konkrétnu podobu vďaka náhode; odpustenie tomu, kto spôsobil rodine obrovskú traumu a kto si po rokoch dokáže priznať vlastné chyby, ale aj príbeh človeka, ktorý je presvedčený o tom, že ho život predurčil byť čímsi viac ako ostatní. Šesť príbehov ľudí, ktorí sa ocitli na životnej križovatke, dokázali sa vcítiť do kože tých, ktorým ublížili a teraz sami potrebujú pomoc. Príbehy napísané podľa skutočnosti, osudy mužov a žien, ktorí dokázali rokmi, skúsenosťami, pochopením tých druhých, či ranami osudu zmeniť svoje priority v živote.

Žena po päťdesiatke sa po prvý raz vyberie do kúpeľov. Aj napriek dlhoročnému manželstvu podľahne láske staršieho muža, kúpeľného seladona a počas troch týždňov objavuje v sebe aj v živote veci, ktoré jej manžel nikdy neodhalil. Román plný napätia a prekvapení odkrýva dušu vydatej ženy, ktorá až mimo domova pochopila, že partnerský život je oveľa krajší a plnší, ako ho poznala. A práve toto poznanie ju zmení...

Autorský výber z kratších próz Lajosa Grendela. „Tri literárne batožiny“ sa vlastne zhodujú s tromi etapami (rozhranie tvoria roky 1989 a 2014) autorovho prístupu k vnímanej a zažitej realite života a jeho obrazu v tvare literárnej fikcie s výrazným, ale premenlivým podtextom: obrazným, symbolickým, metaforickým, filozofickým, existenciálnym, žoviálnym, humorným, ironickým, absurdným.

Politika je hra, v ktorej to vždy iskrí. Hra, ktorá nemá oddychový čas ani polčasovú prestávku. Keď utíchnu oslavy, prehltne sa horkosť z prehry, všetko sa začína nanovo. Víťazi sa hneď po voľbách púšťajú do novej možno ešte drsnejšej hry. Do hry o tróny, ministerstvá, trafiky. Porazení bojujú o prežitie, alebo aspoň o lepšiu pozíciu pred ďalšími voľbami. Prvý rok po voľbách je tým obdobím, v ktorom sa najlepšie prejaví to, kto bol a kto ešte stále je dobrý hráč. Kto má akú výdrž. K tomu, aby sme vedeli identifikovať kam mieri slovenská politika po voľbách 2016 a ako sa bude ďalej vyvíjať smerom k prezidentským voľbám je potrebné poznať východiská a príčiny súčasného stavu slovenskej politickej scény. Analýza víťazstiev a prehier slovenskej politiky od vzniku Slovenskej republiky je dôležitým faktorom k poznaniu budúcnosti. Michal Horský vo svojich analýzach, esejach a rozhovoroch už začiatkom 90. rokov upozorňoval na to, že slovenská demokracia môže ľahko skorodovať. Môže prehrať boj s mocichtivými politikmi, ktorí uprednostnia neliberálne podoby demokracie či nové formy totalít. Vyprázdňovanie politických strán, vzostup anti-politiky alebo oslabenie princípov zastupiteľskej demokracie sú indikátormi blížiacej sa prehry demokratickej politiky.

Myslela si, že jeho smrťou sa to skončí. Ale potom znova zavibroval telefón. Nina sa presťahuje do horského mestečka Canossa s nádejou na lepší život. Ale vzťah s manželom chladne a ona často prepadá depresiám. Nastúpi na miesto učiteľky do prominentnej internátnej školy, kde podľahne problémovému tínedžerovi Damianovi Ostrowitzovi. V snahe pomôcť mu sa čoraz viac zamotáva v klamstvách aj pocitoch viny. Všetko sa zmení, keď jej manžel oznámi, že chlapec za nejasných okolností zomiera. Kolotoč nečakaných udalostí sa však v tomto bode len začína roztáčať...