Petit Press strana 9 z 49

„Čoho si, ešte i dnes, pri poezii Paulinyho vážime, je jej životnosť, súvislosť myšlienky i snaženia so skutočnosťou. Jeho ľúbostná melancholia, jeho národné oduševnenie, jeho politické presvedčenie, satira, ironia, jeho útočné agitačné slovo v pravý čas — všetko vyvrelo z vnútra a všetko má pravdivé, horúce vzťahy k veciam, udalostiam, pomyslom a citom prežitým. Preto toľko veršov básnikových znárodnelo, preto toľko sa ich spieva podnes.“ (Jaroslav Vlček.) Poézia zo Zlatého fondu SME.

Bitka o funkciu hasičského veliteľa s nečakaným vyústením. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„„Čo sa stalo? Už je po vojne!“ zvolá Paľo Ďatel rozradostený. „Po vojne!“ prisviedčajú ostatní chlapi. Oči im sršia, líca očervenené, ústa samý smiech.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Tak?! Lepšie bolo pod päsťou, vtedy by ste boli svorní, teraz sa hašteríte ako deti a neviete žiť v slobode? Chceli by ste, by sa nad vami panovalo, chceli by ste bič nad sebou…?“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Populární kapitoly sociologické, etnologické a kulturně-historické. Dějiny ze Zlatého fondu SME.

„Najvätšiu radosť zažijú a zacíťa, ako menšie, tak aj odrastenejšie kresťanské dietky na „Kračún“ čili na Vianoce, najveselší to deň v kresťanstve ktorý dal nám Pán Boh. Vianočné spevy z dom do domu, vianočné dárky, stromčoky naviazané plno milýma pre dietky vecami, dokazujú toho pravdivosť. Vianočná divadelná hra pre kresťanské deti.“ Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

V mladosti si vypočul, že z neho futbalista nikdy nebude. S rodičmi a bratom sa museli pre exekúciu z večera do rána vysťahovať z bytu. Nemal čo do úst a jednu horalku si rozdeľoval na sedem dní. Bývalý slovenský futbalový reprezentant Ján Ďurica sa však nevzdal svojho veľkého sna. A postupne sa všetko zlomilo. S Artmediou Petržalka si zahral skupinovú fázu Ligy majstrov, zažil majstrovstvá sveta i Európy, pôsobil v Rusku či v Turecku. V slovenskej reprezentácii vytvoril legendárnu stopérsku dvojicu s Martinom Škrtelom. Ďurica rozpráva o vzťahoch so spoluhráčmi a trénermi, opisuje zákulisie slovenskej reprezentácie. A aj to, ako po skončení kariéry hľadal stratenú identitu. Svoju autobiografiu napísal so športovým redaktorom a komentátorom televízie Markíza Marekom Arpášom. Knihu dopĺňajú komentáre Martina Škrtela, Vladimíra Weissa staršieho, futbalového agenta Karola Csontóa a ďalších ľudí, ktorí sprevádzali Ďuricovu kariéru. Ján Ďurica: „Minulosť ma formovala a spravila zo mňa človeka, ktorým som dnes. Keď prežívam náročné dni, spomeniem si na obdobie, keď som nemal čo do úst. Išiel som krok za krokom a veril, že bude lepšie. V mojom prípade to nebolo o talente, ale predovšetkým o tvrdej drine. Šport ani prácu neoklameš. Len ak niečo robíš na sto percent, si na ceste k úspechu.“

To, že sa budú diať zázraky, bolo vpísané do hviezd ešte predtým, než sa narodil. Bola to veštba, osud či šťastena? Už pri prvých krôčikoch na trávniku bolo jasné, že tento chlapec je výnimočný. Vždy, keď sa lopta z jeho kopačky zatrepotala v sieti, zoširoka sa usmial. Keď sa dnes povie Marek Hamšík, každý vie, že je reč o najlepšom slovenskom futbalistovi. No nie každý vie, že kým sa ním stal, musel sa boriť s prekážkami a nečakanými zvratmi. Jeho príbeh je ako nádherný zápas, v ktorom vyhrávajú všetci, čo prijmú pozvanie do sveta špičkového športu. Marek je nielen rekordérom v slovenskej reprezentácii v počte gólov a štartov, ale aj skvelým spoluhráčom, kamarátom, synom, otcom, vzorom. No hlavne hviezdou s kohútom na hlave - symbolom, podľa ktorého ho pozná celý svet. Knižka pútavo a s vtipom hovorí o tom, ako sa z malých detí stávajú veľkí hrdinovia. Zároveň deti inšpiruje a motivuje k tomu, aby sa nevzdávali a robili to, čo milujú. Čarostrelec s kohútom poteší aj ilustráciami a prekvapí zaujímavosťami, ktoré o Marekovi možno ešte neviete.

Prečo je pohyb dôležitý? Ako pomáha deťom, rekreačným športovcom a profesionálom? Ako športovať správne, aby ste si neublížili? Šimon Klimčík je jedným z najlepších a najuznávanejších slovenských kondičných trénerov. Okrem iných pripravuje lyžiarky Petru Vlhovú, Martinu Dubovskú, hokejové talenty Šimona Nemca a Filipa Mešára či olympijského medailistu vo vodnom slalome Jakuba Grigara. Zároveň denne pracuje s bežnými hoby športovcami a deťmi. Do knihy Nerev vložil to najlepšie zo svojich dlhoročných skúseností s kondičným tréningom na rôznych úrovniach a špeciálne sa venuje práve hobíkom a deťom. Približuje, aký by mal byť správny rozvoj dieťaťa po športovej stránke v konkrétnom veku, na čo si majú dať rekreační športovci pozor a aké chyby často robia. Aj hobík má športové sny a môže ich dosiahnuť, ak na to svoje telo dobre pripraví. Každý môže trénovať ako Vlhová či Nemec. A Klimčík vysvetľuje, ako na to – pomocou zdravého kondičného tréningu a bez dvíhania ťažkých činiek v posilňovni. Radí, ako si vybrať správnu pohybovú aktivitu, ako športovať bez bolesti a zranení, mať viac energie, cítiť sa zdravšie, lepšie a silnejšie. Súčasťou knihy je aj ukážka komplexného 45-minútového tréningu. Klimčík tvrdí, že keď trénujete svaly, zabúdate na pohyb, ale keď trénujete pohyb, nikdy nezabudnete na svaly. Tak Nerev a pusti sa do toho!

Zbohatli rýchlo a v podstate nepozorovane. Raz im pomohla privatizácia, inokedy kamarátske linky či pochybné kroky, ktorými balansovali na hrane zákona. Kniha Oligarchovia mapuje príbehy dvadsiatich vplyvných slovenských podnikateľov, približuje ich kauzy a spája súvislosti, ktoré im pomohli v ceste nahor. Odkiaľ sa vzali? Ako zbohatli? Haščák, Bödörovci, Brhel či Kvietik plnia stránky médií, ale na ich minulosť sa pomaly zabúda. Niektorí oligarchovia si dokonca najali tímy špecialistov, aby vylepšili ich meno a spoločenský status. Aby z nich už boli „iba“ úspešní podnikatelia bez prívlastku kontroverzní. Minulosť sa však vymazať nedá. Za ich strmým vzostupom nie sú len schopnosti či povestný kusisko šťastia. Majetok im nestačil. Chceli zasahovať aj do iných oblastí života a rozširovať svoj vplyv. Až si napokon prisvojili krajinu. Autorom knihy je novinár Tomáš Vašuta, ktorý sa dlhodobo venuje slovenským oligarchom. Text dopĺňajú kresby Filipa Györeho z projektu Hej,Ty!

„Už dva roky pominuli, ako vojna trvala. Ľudia ani nerozprávali už o nej; privykli čajsi na ňu. Ženičky sa uspokojili, vžili a privykli, i že im chybujú synovia a mužovia. — Paľo Sekan len po dvoch rokoch, keď mu syna vzali, zbadal, že je vojna…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Som dvadsaťročná a veľmi pekná podľa seba, zrkadla i ulovených poznámok. Hlava moja zato je plná blúznenín o skvelej budúcnosti, ktorá sa mi chystá pri boku vysokopostaveného muža, krásneho, ktorý má z neznámej diaľky prísť pre mňa…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Človek je iba uzlík z miliónov uzlíkov, ktoré spolu tvoria nejaký hlúpy a nepotrebný gobelín. Nemá možnosti vystúpiť zo svojho uzlíčieho sveta, podívať sa na gobelín z odstupu a nájsť v ňom svoje určenie. Tým menej, pravda, nájsť určenie celého gobelínu. Predsa však — predsa nám čosi bráni postaviť rovnicu: človek = uzlík v gobelíne. Čosi nám šeptá, že človek nie je obyčajný uzlík, že má možnosť i keď nie poznať, ale aspoň tušiť kľúč životného diania.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Národ tak považuj jediné jako nádobu lidství, / A vždy volášli: Slovan! nechť se ti ozve: člověk.“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Pódi má veľké nádeje do budúcnosti. Bude shŕňať peniaze, postaví dom sám a syna vychová na veľkého pána…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Sľub daný vyplniť je cnosťou a nahodilé sa snáď prekážky, ktoré by sľub daný vyplniť a uskutočniť prekážali, mužne odstrániť, ešte zväčšuje statočnosť a charakter človeka. Naproti tomu nesplnenie sľubov hádže veľmi špatné svetlo na muža a poškvrňuje charakter jeho. — Preto plňme sľuby dané, aby ľudia o nás mali dobrú mienku.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.